Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-62-2024.pdf
PDF · 74.16 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/62/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu AUTOGRÁČ s.r.o., so sídlom Horné Ozorovce 260, Bánovce nad Bebravou, IČO: 44 542 950, zastúpený splnomocnencom A. B. C., narodeným XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, D. C. XXX, proti žalovanému UNIQA pojišťovna a.s. so sídlom Evropská 810/136, Praha 6 – Vokovice, Česká republika, IČO: 492 40 480, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky UNIQUA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 53 812 948, zastúpenému CLS Čavojský & Partners, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Zochova 6-8, Bratislava, IČO: 36 854 972, o zaplatenie 9.177,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 6C/19/2024-106 zo dňa 3. júna 2024, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.
II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Uznesením súd prvej inštancie pre späťvzatie žaloby žalobcom konanie zastavil (výrok I.) a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). Právne vec posúdil podľa § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že s ohľadom na späťvzatie žaloby žalobcom v celom rozsahu rozhodol o zastavení konania. Svoje rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca za žalovaného označil subjekt bez právnej subjektivity, t.j. bez spôsobilosti byť nositeľom práv a povinností. Takýto subjekt nemôže byť nositeľom práv ani povinností, a tým mu nemôže vzniknúť ani právo na trovy súdneho konania. V súdnom konaní označený žalovaný ako organizačná zložka, resp. pobočka poisťovne z iného členského štátu, pre nespôsobilosť byť nositeľom práv a povinností nemôže byť nositeľom práva na náhradu trov súdneho konania.
2. Proti výroku II. tohto uznesenia podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že subjekt označený žalobcom v podanej žalobe má právnu a procesnú subjektivitu a záver súdu prvej inštancie o jej nedostatku je nedôvodný. Poukázal na to, že dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom nebola skutočnosť, že by bol žalovaný bez právnej a procesnej subjektivity a ani že by žaloba bola vzatá späť z dôvodu správania žalovaného. Podľa žalovaného je evidentné, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, a preto má byť zaviazaný na náhradu trov konania žalovaného. Uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, hoci žalovaný zastavenie konania žiadnym spôsobom procesne nezavinil, vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Žalovanému rozhodnutím súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne aby uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku II. zmenil tak, že žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a zároveň mu prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
3. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku II. o trovách prvoinštančného konania zmeniť podľa § 388 CSP tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
5. V civilnom sporovom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie. Princíp zodpovednosti za výsledok (princíp úspešnosti) je zakotvený v ustanovení § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Princíp zodpovednosti za zavinenie je zakotvený v ustanovení § 256 ods. 1, ods. 2 CSP, podľa ktorých ak strana procesne zavinila zastavenie konania alebo procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
6. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že po doručení vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe a k nemu pripojených dokumentov prehodnotil spornú situáciu a rozhodol sa žalobu vziať späť. Z uvedeného vyjadrenia žalobcu vyplýva, že dôvod späťvzatia žaloby spočíva na jeho strane a preto je v spore stranou, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. S poukazom na § 256 ods. 1 CSP preto žalovanému ako protistrane vznikol v spore nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.
7. V predmetnom spore žalobca označil žalovaného ako: UNIQA pojišťovna a.s. so sídlom Evropská 810/136, Praha 6 – Vokovice, Česká republika, IČO: 492 40 480, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky UNIQUA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO 53 812 948.
8. Podmienkou, aby niekto mohol byť stranou v civilnom spore je, že musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť stranou v spore znamená spôsobilosť subjektu mať procesné práva a povinnosti. Ide teda o procesnú subjektivitu. Ustanovenie § 61 CSP stanovuje, že procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva, čím odkazuje na hmotné právo. Vo všetkých civilných sporových konaniach majú procesnú subjektivitu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, a teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti u právnických osôb vyplýva z § 18 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
9. Podnikanie zahraničných osôb na území Slovenskej republiky upravuje Obchodný zákonník. Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie zahraničnej osoby pomocou, resp. prostredníctvom organizačnej zložky, umiestnenej na území Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká dňom zápisu zahraničnej osoby, prípadne jej organizačnej zložky do obchodného registra v Slovenskej republike, pričom návrh na zápis podáva zahraničná osoba. Vzhľadom k nutnosti zápisu organizačnej zložky do obchodného registra, má táto organizačná zložka zahraničnej osoby rovnaké postavenie ako odštepný závod v zmysle § 7 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z tohto vyplýva nielen to, že pri prevádzkovaní organizačnej zložky sa používa obchodné meno podnikateľa (zahraničnej osoby) s dodatkom, že ide o organizačnú zložku a že vedúci organizačnej zložky zahraničnej osoby zapísaný do obchodného registra je splnomocnený robiť za zahraničnú osobu všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky, ale i to, že zápisom organizačnej zložky zahraničnej osoby, nevzniká rovnako ako v prípade odštepného závodu, právnická osoba. Zahraničnej osobe týmto zápisom vzniká len právo podnikať na území Slovenskej republiky. Skutočnosť, že organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby umiestnená na území Slovenskej republiky je zapísaná do obchodného registra neznamená, že táto organizačná zložka je nositeľom právnej subjektivity a spôsobilým účastníkom konania, resp. spôsobilou sporovou stranou. Vo všetkých týchto veciach týkajúcich sa organizačnej zložky je vždy nositeľom práv a povinností zahraničná osoba, ktorej je organizačná zložka súčasťou. Právnu subjektivitu má preto vo všetkých týchto prípadoch výlučne zahraničná osoba a nie jej organizačná zložka.
10. V predmetnom spore žalobca podal žalobu voči žalovanému, ktorého v žalobe označil ako akciovú spoločnosť so sídlom v Českej republike, t.j. ako zahraničnú osobu, ktorá je oprávnená podnikať na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky, umiestnenej na území Slovenskej republiky, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri. Žalovaný ako zahraničná osoba je v danom prípade subjektom, ktorý je nositeľom procesných práv a povinností, a teda má procesnú subjektivitu.
11. Vzhľadom na uvedené bol právny záver súdu prvej inštancie o nedostatku právnej subjektivity žalovaného nesprávny, žalovaný je v predmetnom spore nositeľom práva na náhradu trov súdneho konania, na ktoré s poukazom na § 256 ods. 1 CSP má proti žalobcovi, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, nárok v celom rozsahu.
12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách prvoinštančného konania podľa § 396 ods. 1 CSP v zmysle § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).