Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-25-2014.pdf
PDF · 103.28 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/25/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO 35 717 769, v konaní zastúpeného Mgr. Ľubomírom Karikom, advokátom, so sídlom Myjava, M.R.Štefánika 638/56 proti odporcom 1/ Q. Q., štátnemu občanovi B. republiky, bytom C., Saratovská XXXX/X a 2/ M. Q., štátnej občianke B. republiky, bytom C., B. XXXX/X o zaplatenie 481,05 eur s príslušenstvom a iné takto
rozhodol:
I. Odporcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 234,05 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 19.06.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti s a návrh navrhovateľa z a m i e t a .
III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcov zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 481,05 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 19.6.2012 do zaplatenia a zaplatenia zmluvnej pokuty 85,80 eur, čo predstavuje zmluvne dojednanú mesačnú zmluvnú pokutu 21,45 eur za 4 mesiace. Uviedol, že s odporcami ako dlžníkmi uzatvoril zmluvu o úvere č. 320111943 na sumu úveru 650,- eur s odplatou 247,- eur, spolu 897,- eur. Celú uvedenú sumu sa odporcovia zaviazali uhradiť v 13 mesačných splátkach, z toho prvé tri po 3,25 eur a ďalších desať po 88,73 eur. Odporcovia uhradili z tohto úveru len 415,95 eur. Napriek výzve navrhovateľa odporcovia dlžné splátky úveru nezaplatili a navrhovateľ preto vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, ktorý sa tak stal splatným 18.6.2012. Dlžná suma z úveru je 481,05 eur. Odporcovia sa ďalej v zmluve zaviazali uhradiť v prípade porušenia zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru a to za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia. Výška zmluvnej pokuty je 21,45 eur mesačne a navrhovateľ si ju uplatňuje za 4 mesiace. Navrhovateľ si ďalej uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy úveru.
Pretože sa jedná o tzv. drobný spor, kedy predmet konania nedosahuje výšku 1.000,- eur, súd v zmysle § 115a ods. 2 v spojení s § 200ea O.s.p. rozhodol v predmetnej právnej veci bez pojednávania.
Z listín, ktoré navrhovateľ k svojmu návrhu na začatie konania pripojil vyplýva nasledovné:
Navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril dňa 9.8.2011 s odporcami 1/ a 2/ ako dlžníkmi zmluvu o úvere č. 320111943, podľa obsahu ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcom bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 650 eur a to za odmenu vo výške 18 % z istiny úveru a úrok 20 % z istiny úveru, ktoré sú súhrne nazvané v zmluve ako odplata a tá je vyčíslená na sumu 247 eur. Odporcovia sa podľa zmluvy zaviazali splatiť navrhovateľovi úver spolu s odplatou v celkovej výške 897 eur v 13 mesačných splátkach, z ktorých prvé tri budú vo výške 3,25 eur a ďalšie vo výške 88,73 eur, pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve o úvere je uvedené, že priemerná hodnota RPMN je ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 46,56 %. Podľa obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy a sú predtlačené na formulári zmluvy na jej druhej strane, sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok uhradiť riadne a včas úver spolu s poplatkom za správu úveru, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň zmluvnú pokutu vo výške 3,3 % z istiny poskytnutého úveru a to za každý mesiac omeškania až do zaplatenia istiny úveru /čl. 3/. Ďalej podľa čl. 1. Obchodných podmienok má navrhovateľ právo požadovať vrátenie celej dlžnej sumy vrátane úrokov po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v plnej výške. V čl. 1 Obchodných podmienok je ďalej uvedené, že RPMN činí pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 67,70 %.
Podľa tvrdení navrhovateľa v návrhu odporcovia zaplatili na poskytnutý úver doposiaľ celkovo sumu 415,95 eur. Listami navrhovateľa zo dňa 18.5.2012 a poštovými podacími hárkami potvrdenými poštou v ten istý deň bolo preukázané, že navrhovateľ vyzýval odporcov na riadne splácanie úveru.
Listami zo dňa 18.2.2013, danými pošte na prepravu podľa podacích hárkov 20.2.2013, oznámil navrhovateľ odporcom, že ku dňu 18.6.2012 bol zosplatnený celý úver z dôvodu ich omeškania s jeho splácaním a vyzval ich na bezodkladné zaplatenie úveru.
Pomocou interaktívnej kalkulačky na portály www.fininfo.sk <http://www.fininfo.sk> vykonal súd výpočet RPMN /ročnej percentuálnej miery nákladov/ pri vyššie uvedenom úvere odporcu a zistil, že RPMN pri úvere 650 eur s úrokom 20 % a dodatočným nákladom 18 % z istiny úveru na odmenu za poskytnutie úveru a splatnosti v 13 splátkach činí 85,94 %.
V danej veci bolo preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcom úver na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako právnická osoba, podnikateľ a odporcovia sú fyzické osoby, ktorým navrhovateľ úver poskytol bez uvedenia jeho účelu. V konaní nebolo preukázané, že by odporcovia pri uzatváraní úverovej zmluvy a čerpaní úveru konali v rámci svojho podnikania, zamestnania alebo povolania. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že vzťah medzi účastníkmi konania zo zmluvy o úvere zo dňa 9.8.2011 je potrebné posúdiť ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď v zmysle § 2 uvedeného zákona je zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, pričom spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V otázkach neupravených uvedeným zákonom sa vzťah medzi účastníkmi posúdi podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, resp. podľa ustanovení Obchodného zákonníka pokiaľ ide o zmluvu o úvere. Takto súd na danú vec aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:
V zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu 9.8.2011 /deň uzatvorenia zmluvy účastníkmi/, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať okrem iného aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu 9.8.2011 /deň uzatvorenia zmluvy účastníkmi/, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere účastníkmi, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere účastníkmi, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere účastníkmi, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere účastníkmi, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úrok z omeškania. Výška úrokov je upravená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. tak, že je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci v zmysle § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v spojení s § 497 Obchodného zákonníka uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Ide o formulárovú zmluvu s predtlačenými obchodnými podmienkami na druhej strane zmluvy, ktorú zmluvu pripravil navrhovateľ. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporcom spotrebiteľský úver vo výške 650,- eur, ktorý odporcovia aj v uvedenej výške čerpali a odporcovia sa zaviazali tento úver vrátiť navrhovateľovi spolu s 20 % úrokom a 18 % odmenou. V predmetnej zmluve o úvere sa nachádzajú dva údaje týkajúce sa RPMN /ročná percentuálna miera nákladov/, ktorý údaj je v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ uvedeného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve je jednak uvedený údaj o priemernej hodnote RPMN ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 46,56 % a potom v čl. 1 Obchodných podmienok údaj, že RPMN činí pri splatnosti úveru na 13 mesiacov
67,70 %. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že ani jeden z uvedených údajov nepredstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vychádzajúcu z obsahu zmluvy o úvere. S ohľadom na podmienky úveru je totiž RPMN 85,94 % a nie ako je uvádzané v zmluve. Z uvedeného dôvodu, keď je v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. považovať úver poskytnutý odporcom za bezúročný a bez poplatkov. V tomto zmysle potom navrhovateľ nemá právo na zaplatenie 20 % úroku z istiny úveru 650,- eur.
Súd ďalej dospel k rovnakému záveru aj pokiaľ ide dojednanú odmenu za poskytnutie úveru. Odporcovia sa v zmluve zaviazali zaplatiť navrhovateľovi aj odmenu za poskytnutie úveru vo výške 18 % z istiny, pričom suma odmeny v zmluve uvedená nie je. Účastníci úverovej zmluvy si môžu v zmysle § 499 Obchodného zákonníka dojednať odplatu /aj keď predmetná zmluva používa termín odmena je zrejmé, že ide o odplatu za poskytnutie úveru v zmysle § 499 Obchodného zákonníka/ pre veriteľa za záväzok poskytnúť úver. V danom prípade však treba mať na zreteli, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej na jednej strane vystupuje dodávateľ, veriteľ, ktorý je profesionálom, ktorý má k dispozícii určité odborné skúsenosti, znalosti a materiálne možnosti, ktoré sú nepochybne väčšie ako je to u spotrebiteľa. Tento dodávateľ predkladá spotrebiteľovi formulárový návrh zmluvy, ktorý si sám vypracoval, pozná ho a sú mu tak zjavné jeho práva a povinnosti z budúceho zmluvného vzťahu. Na druhej strane spotrebiteľ, ktorý chce uzatvoriť zmluvu s dodávateľom nedisponuje materiálnym, odborným a iným vybavením ani skúsenosťami a schopnosťami. K podpisu sa mu predkladá návrh zmluvy, ktorý je minimálne v časti obchodných podmienok, ktoré sú bežnou súčasťou spotrebiteľských úverových zmlúv, obsiahly a často plný pojmov, ktorým spotrebiteľ ani nemôže rozumieť. Preto je pre takéhoto spotrebiteľa obtiažne, aby si riadne a do všetkých dôsledkov uvedomil rozsah svojich práv a povinností s budúceho záväzkového vzťahu. Za takejto situácie je preto potrebné poskytnúť spotrebiteľovi väčšiu právnu ochranu, ktorá tak bude viesť k rovnovážnemu stavu práv a povinnosti medzi ním a dodávateľom. Jedným zo spôsobov takejto právnej ochrany je aj ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Aby tento prostriedok právnej ochrany spotrebiteľa nevyšiel nazmar je podľa súdu podstatné, aby výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru bola jasne a zrozumiteľne v zmluve o spotrebiteľskom úvere určená. Uvedené ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka má aj svoju prevenčnú funkciu, ktorá musí viesť k tomu, aby sa spotrebiteľ ešte pred uzatvorením zmluvy mohol z jej obsahu presvedčiť, či toto ustanovenie je zo strany dodávateľa dodržané a on môže do záväzkového vzťahu s dodávateľom vstúpiť. Na základe uvedených záverov sa súd domnieva, že dojednanie odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru spôsobom akým je to v predmetnej úverovej zmluve účastníkov nie je dojednaním odplaty za poskytnutie úveru jasným a zrozumiteľným spôsobom, ktorý bez ďalšieho umožňuje spotrebiteľovi presvedčiť sa o dodržaní obmedzení stanovených v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. V tomto zmysle sa potom jedná o ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Čo sa týka zmluvnej pokuty, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ v konaní domáha, a ktorá bola dojednaná účastníkmi v čl. 3 obchodných podmienok vo výške 3,3 % z istiny poskytnutého úveru a to za každý mesiac omeškania až do zaplatenia istiny úveru, aj tu je podľa súdu návrh navrhovateľa nedôvodný. Ako už bolo uvedené, predmetná zmluva o úvere je svojím charakterom spotrebiteľskou zmluvou v zmysle citovaných ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka a preto nesmie obsahovať neprijateľné podmienky, teda ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom za takúto neprijateľnú podmienku sa považuje aj ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku /§ 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka/. Vyššie uvedené dojednanie zmluvnej pokuty 3,30 % z istiny úveru mesačne je podľa súdu práve takouto neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná zmluvná pokuta je zjavne neprimeraná k hodnote plnenia zo strany navrhovateľa a k závažnosti porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu. V prípade omeškania dlžníka-odporcu počas doby jedného roka dosiahne zmluvná pokuta výšku skoro 40 % z istiny úveru a to bez ohľadu na výšku peňažného dlhu dlžníka, s ktorého úhradou je v omeškaní. Zmluvná pokuta bude teda rovnaká bez ohľadu na to, či dlžník bude v omeškaní s plnením jednej splátky alebo s plnením viacerých splátok alebo dokonca s plnením len časti jednej zo splátok úveru, pričom sa jej
výška vždy určuje z celej istiny úveru. Takýto spôsob dojednania zmluvnej pokuty podľa súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, požaduje aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Ide teda o neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Na základe týchto záverov potom súd považoval návrh navrhovateľa za dôvodný len pokiaľ ide o doposiaľ nesplatenú istinu úveru. Tú tvorí suma 234,05 eur, keď na čerpaný úver 650,- eur odporcovia podľa navrhovateľa už zaplatili 415,95 eur. Keďže odporcovia úver nesplácali riadne a včas, popri istine nesplateného úveru 234,05 eur vzniklo navrhovateľovi podľa § 517 Občianskeho zákonníka aj právo na úroky z omeškania z tejto sumy a to za dobu odo dňa nasledujúceho odo dňa zosplatnenia celého úveru až do jeho zaplatenia a to vo výške stanovenej podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 18.6.2012, čo je 9 % ročne.
Takto súd odporcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 234,05 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 19.6.2012 do zaplatenia a vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého k mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V predmetnej právnej veci boli účastníci skoro rovnako úspešní /navrhovateľ v časti o zaplatenie sumy 234,05 eur a odporcovia v časti o zaplatenie sumy 247 eur/ a preto súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.