Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cbi-48-2013.pdf
PDF · 86.17 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cbi/48/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: H. R., J.J.L. 1, P., proti žalovanému: Mgr. Ing. Pavol Korytár, so sídlom kancelárie: Sladovnícka 13, Trnava, správca úpadcu NKC travel, s.r.o., Sibírska 2, Holíč, IČO: 36 237 191, o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 5.11.2013 domáhal rozhodnutia, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu v celkovej výške 27.421,75 eur, ktorá je prihlásená v konkurznom konaní na majetok úpadcu, je pohľadávkou oprávnenou čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia a tiež, aby súd určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti úpadcovi. Žalobca uviedol, že si v konkurznom konaní č.k. 36K/4/2013 prihlásil pohľadávku v celkovej sume 35.155,67 eur, pričom ide o pohľadávku, ktorú žalobca ako veriteľ má voči úpadcovi z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 31.03.2008 v sume 14.771,29 eur. Žalobca uviedol, že jeho nárok bol písomne uznaný ale napriek tomu dlh nebol zaplatený. V podanej prihláške si uplatnil aj úroky vo výške 12% ročne za čas od 31.03.2008 do 31.05.2013 v sume 9.158,20 eur ako aj úroky z omeškania vo výške 24% ročne za čas od 31.03.2010 do 31.05.2013 v sume 11.226,18 eur. Uvedená prihláška bola zo strany žalovaného popretá z dôvodu, že uznanie dlhu zo strany dlžníka nie je vo forme notárskej zápisnice, a že podpis na uznaní dlhu nie je úradne overený a že uznanie dlhu nepreukazuje pohľadávku žalobcu a jej dôvod. Okrem iného správca popretie zdôvodnil tým, že nemá účtovníctvo. Podľa vyjadrenia žalobcu postup správcu je nesprávny, pretože pre platné uznanie dlhu nie je predpísaná forma notárskej zápisnice ani nutnosť úradného overenia podpisu. Má za to, že pohľadávka bola v prihláške dostatočne určená tak, že bol preukázaný právny dôvod pohľadávky, jej splatnosť ako aj spôsob výpočtu úrokov z omeškania.
Súd výzvou zo dňa 11.11.2013 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy zaslal listinné dôkazy na podporu svojich tvrdení uvádzaných v návrhu zo dňa 28.10.2013 a oznámenie správcu o popretí pohľadávky súčasne s doručenkou o prevzatí oznámenia o popretí pohľadávky v zmysle § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR).
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 12.12.2013 bol žalovaný vyzvaný, aby sa k veci písomne vyjadril v lehote 30 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia.
Podaním zo dňa 3.02.2013, doručeného súdu dňa 7.02.2013 sa k predmetnému návrhu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca si prihláškou zo dňa 15.07.2013 prihlásil pohľadávku, ktorá pozostávala z istiny vo výške 14.771,29 Eur, úrokov vo výške 9.158,20 Eur a úrokov z omeškania 11.226,18 Eur. Právnym dôvodom vzniku Pohľadávky mala byť Zmluva o pôžičke zo dňa 31.03.2008, splatná 31.03.2010. Úroky z pôžičky mali byť dojednané vo výške 12 % ročne, t.j. 0,03 % denne; úroky z omeškania vo výške 24 % ročne, t.j. 0,06 % denne. Žalobca právny dôvod vzniku pohľadávky preukázal len listinou Uznanie dlhu zo dňa 21.12.2010 (ďalej len ,,Uznanie dlhu”). Ohľadne Uznania dlhu vzhľadom na jeho formu (listina bez osvedčenia podpisu, formy notárskej zápisnice) ako aj časový aspekt uznania dlhu dňa 21.12.2010, t.j. 3 roky pred vyhlásením konkurzu, žalovaný uviedol právny názor, že možno tento právny úkon posúdiť ako odporovateľný podľa ust. § 60 ZKR, t.j., že ide o úkon uskutočnený s úmyslom Úpadcu ukrátiť veriteľov. Z Uznania dlhu nevyplynula výška úrokov z omeškania, výška úrokov z pôžičky a ani lehota splatnosti. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že žalobca nepreukázal právny dôvod vzniku pohľadávky. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca je blízkou osobou bývalého konateľa Úpadcu A.. K. R., L. 1, P., pričom uvedené je podľa žalovaného zrejmé vzhľadom na rovnaké miesto bydliska žalobcu a A.. K. R. ako aj vzhľadom na používanie rovnakého priezviska ,,R.”, ,,R.”. Vzhľadom na uvedené žalovaný v zmysle ustanovenia § 95 ods. 3 ZKR posúdil pohľadávku žalobcu ako podriadenú, t.j. pohľadávka bude v zistenom rozsahu uspokojená z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý zvýši po odpočítaní pohľadávok proti všeobecnej podstate v súlade s ustanovením § 95 ods. 1 ZKR. K uvedenému žalovaný ešte uviedol, že do dňa podania vyjadrenia k výzve nedisponuje účtovníctvom úpadcu, uvedené mu znemožňuje verifikovať prijatie finančných prostriedkov. Tiež nedisponuje zmluvnou dokumentáciou, na základe ktorej by mohol s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť sporný nárok žalobcu. Tiež poukázal na fakt, že sa snažil o zabezpečenie účtovníctva a zmluvnej dokumentácie prostredníctvom likvidátorky úpadcu Magdalény Formanovej. Na záver žalovaný uviedol, že vyššie spomenutú pohľadávku vzhľadom na jemu dostupné informácie z opatrnosti poprel. Ďalej poukázal na fakt, že Oznámenie o popretí pohľadávky bolo doručené žalobcovi dňa 27.09.2013, pričom vzhľadom na ustanovenie § 32 ods. 9 ZKR lehota na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky žalobcu uplynula dňa 28.10.2013. Na preukázanie uvedeného žalovaný do spisu doložil kópiu doručenky o prevzatí vyššie spomenutého oznámenia.
Dňa 16.04. 2014 sa konalo pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 3.02.2014 a v zmysle neho má za to, že žaloba bola podaná oneskorene, nakoľko žalobca si Oznámenie o popretí pohľadávky zo dňa 16.09.2013 prevzal dňa 27.09.2013 a tridsaťdňová lehota na podanie žaloby uplynula dňa 28.10.2013, pričom žaloba bola podaná elektronicky dňa 29.10.2013 a poštou dňa 5.11.2013 v písomnej forme. Na preukázanie uvedeného bol súdu predložený k nahliadnutiu originál Oznámenia o popretí pohľadávky ako aj originál doručenky.
Zákonný sudca po nahliadnutí skonštatoval, že Oznámenie o popretí pohľadávky ako aj doručenka je zhodná s fotokópiou doloženou do spisu.
Žalobkyňa bola na pojednávanie riadne predvolaná, na pojednávanie sa nedostavila bez ospravedlnenia a nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, preto súd vec prejednal bez jej prítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len “O.s.p.“).
Podľa § 118a ods. 1 O.s.p. vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu ( § 101 ods. 2).
Podľa § 118a ods. 2 O.s.p. na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov.
Podľa § 118a ods. 3 O.s.p. o povinnostiach podľa odseku 1 a o následkoch ich nesplnenia musia byť účastníci poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci.
Podľa § 42 ods. 1 O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.
Podľa § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR) veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
Súd prv než sa začal zaoberať skutkovým stavom preskúmal podmienku včasného podania žaloby veriteľom na súd a to v zmysle § 32 ods. 9 ZKR. Po preštudovaní súdneho spisu a predložených dôkazov súd dospel k záveru, že predmetná žaloba nebola na súd podaná včas, nakoľko písomné podanie žaloby bolo na súd doručené dňa 5.11.2013. Súd má za preukázané, že žaloba bola na súd podaná elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu dňa 29.10.2013, pričom v zmysle § 42 ods. 1 O.s.p. sa podanie urobené elektronickými prostriedkami obsahujúce návrh vo veci samej bez zaručeného elektronického podpisu má doplniť písomne alebo ústne najneskôr do troch dní, avšak žalobca predmetné podanie nedoplnil v stanovenej lehote, preto sa na toto podanie neprihliada. Lehota stanovená v § 32 ods. 9 ZKR je lehotou hmotnoprávnou, pričom súd má z predloženého Oznámenia o popretí pohľadávky a doručenky o jeho prevzatí žalobcom preukázanú skutočnosť, že Oznámenie o popretí pohľadávky bolo prevzaté žalobcom dňa 27.09.2013, tridsaťdňová lehota na podanie žaloby uplynula dňa 28.10.2013 a žaloba bola podaná dňa 5.11.2013. Nepodaním žaloby v stanovenej lehote právo na určenie pohľadávky zanikne, nakoľko určená lehota je lehotou prekluzívnou, ktorej márnym uplynutím zaniklo právo veriteľa na určenie pohľadávky.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, že predmetná žaloba bola podaná po zákonom stanovenej lehote a žalobcovi zaniklo práva na určenie pohľadávky, preto súd žalobu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Miera úspechu žalobcu v tomto konaní bola 0 % (súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol). Z uvedeného vyplýva, že miera úspechu žalovaného v tomto konaní bola 100 % (100 % - 0 % = 100 %). Výsledný úspech žalovaného v tomto konaní je teda 100 %.
Súd môže priznať účastníkovi náhradu trov konania voči druhému účastníkovi len vtedy, ak účastník o náhradu trov konania požiada. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania je predpokladom jeho priznania. Nakoľko úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ich nepriznal.
Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol o náhrade trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Trnave na Krajský súd v Trnave.
Náležitosti odvolania (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ): z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť dvojmo.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.