Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/164/2013

Uznesenie

Krajský súd Trnava v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Mgr. Martin Katriak, advokát, so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XXA, K., t. č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o zaplatenie 1.443,68 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -111 zo dňa 18. októbra 2012, v zamietajúcej časti a závislom výroku o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej, zamietajúcej časti a závislom výroku o náhrade trov konania r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 447,86 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 13.03.2009 do zaplatenia, súd zároveň povolil žalovanému splácať istinu vo výške 20 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku súd návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi žalovaným a žalobcom bola uzavretá zmluva o pripojení s dodatkom, v zmysle o elektronických komunikáciách. Žalobca pri uzavretí zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania, keďže v obchodnom registri má okrem iných zapísaný aj predmet činnosti poskytovanie verejnej telefónnej služby prostredníctvom mobilných verejných telekomunikačných sietí. Žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba občan, pre svoje súkromné účely. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ide o tzv. typovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou zasiahnuť do obsahu podmienok zmluvy a tak podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Súd dospel k záveru, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Predmetom konania je okrem iného aj zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom, ktorá vyplýva z Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 19.10.2008 a z Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 06.11.2008. Podľa bodu 2.5 uvedených Dodatkov v prípade porušenia niektorej povinnosti Účastníka vedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za Služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur (10.000 Sk) resp. 663,88 eur (20.000 Sk). Podľa názoru súdu uvedené zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 19.10.2008 a v Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 06.11.2008 spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takto dohodnutú zmluvnú pokutu súd považoval za neprimeranú sankciu, vzhľadom na to, že žalobca ako dodávateľ vôbec nerozlišoval medzi prípadom, kedy spotrebiteľ ukončil zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a

medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončil zmluvu na začiatku doby viazanosti. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi za hocijaké porušenie zmluvných povinností. Teda je bez významu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napr. len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu za poskytnuté služby nad rámec predplatného programu, teda aj sumu niekoľkonásobne vyššiu ako mesačný poplatok. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Okrem toho zmluvná pokuta bola vopred žalobcom naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa, preto dojednanie o zmluvnej pokute nemožno považovať ani za individuálne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dojednanie o zmluvnej pokute považuje za neprijateľnú podmienku. Zmluvná podmienka o zmluvnej pokute je teda v zmysle cit. neplatná. Žalobcovi z neplatnej zmluvnej podmienky nemôže vzniknúť právo na plnenie, preto súd návrh žalobcu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 995,82 eur, ako nedôvodný zamietol. Predmetom konania je aj zaplatenie faktúr za telekomunikačné služby. Je nepochybné, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté zmluvy o pripojení, na základe ktorých vznikla žalovanému povinnosť platiť za poskytnuté služby. Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že predmetné zmluvy uzavrel s žalobcom. Potvrdil aj to, že použil mobilné telefóny, ktoré na základe týchto zmlúv odkúpil od žalobcu za zľavnenú kúpnu cenu. Teda súd mal preukázané, že zmluvy boli platne uzavreté a na základe týchto zmlúv žalobca poskytol žalovanému služby a žalovaný tieto služby žalobcu využíval. Žalobca vyfakturoval cenu poskytnutých služieb žalovanému faktúrami: faktúra č. 8779318331 na sumu 3,95 eur, splatnou dňa 23.01.2009, faktúra č. 8279544811 na sumu 3,95 eur splatnou dňa 23.01.2009, faktúra č. 8279052063 na sumu 184,52 eur splatnou dňa 23.12.2008, faktúra č. 8778830578 na sumu 75,95 eur splatnou dňa 23.12.2008, faktúra č. 8778359469 na sumu 75,40 eur splatnou dňa 24.11.2008, faktúra č. 8278576092 na sumu 15,90 eur splatnou dňa 24.11.2008, faktúra č. 9004422974 na sumu 33,49 eur splatnou dňa 20.11.2008, faktúra č. 9004383792 na sumu 54,70 eur splatnou dňa 02.11.2008, v celkovej výške 447,86 eur. Žalovaný uvedenú sumu žalobcovi neuhradil, teda porušil svoju povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas zaplatiť cenu poskytovaných služieb. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd návrhu čiastočne vyhovel, do výšky ceny za poskytnuté (a nezaplatené) služby a zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 447,86 eur. Súd istine priznal žalobcovi právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ust. , a to vo výške 9,5% ročne od 13.03.2009 do zaplatenia. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 13.03.2009 predstavovala 1,5%, preto úroková sadzba predstavuje 9,5% ročne (1,5%+8%). S poukazom na a vzhľadom k osobným a majetkovým pomerom žalovaného, ktorý je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody súd povolil žalovanému dlžnú sumu splácať v splátkach po 20 eur mesačne, pod stratou výhody splátok. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Proti tomuto rozsudku, s výnimkou vyhovujúceho výroku, podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vráti na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Za podstatný dôvod nesprávnosti napadnutého rozhodnutia odvolateľ považoval fakt, že súd nepristúpil ex offo k posudzovaniu zmluvných podmienok v zmysle predpisov na ochranu spotrebiteľa a nevysporiadal sa so základnými požiadavkami stanovenými , smernicou Rady č. 93/13/ EHS ako aj judikatúrou ESD. Povinnosťou súdu bolo najskôr skúmať to, či nebola daná podmienka daná individuálne a či ňou zároveň bola spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa s ohľadom na všetky okolnosti. Po citácii znenia ust. a a čl. 3 smernice Rady 93/13/EHS a jednotlivých častí zmlúv zo dňa 06.11.2008 a 19.10.2008 poukázal na to, že súd sa nedostatočne zaoberal okolnosťami, za ktorých bol posudzovaný dodatok uzatvorený, najmä či nebola daná podmienka dojednaná individuálne a či ňou bola zároveň spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa vzhľadom na všetky okolnosti. Zdôraznil, že odporca porušil svoju základnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o pripojení a z dodatkov tým, že nezaplatil vyúčtovanú cenu za poskytnuté služby, čo bolo v konaní preukázané. Dôvodom uzatvorenia dodatkov k zmluve bola pre odporcu možnosť získať za veľmi výhodnú cenu mobilný telefón a zariadenie, za ktoré by v prípade kúpy v rámci maloobchodných cien musel zaplatiť omnoho vyššiu cenu. Zároveň mohol získať ďalšie

zvýhodnenie v cenách za telekomunikačné služby oproti platnému cenníku. Výška zmluvnej pokuty pritom závisela predovšetkým od ceny za dohodnutý telefón. Súd sa nezaoberal skutočnosťou, že daný mobilný telefón mohol odporca kúpiť rovnako aj bez akejkoľvek hrozby sankcie za nedodržanie riadneho plnenia svojich povinností počas doby viazanosti, resp. ak nechcel byť viazaný hrozbou sankcie v takejto výške, mohol si vybrať lacnejší mobilný telefón, taktiež za symbolickú cenu, s ktorým by bola spojená zmluvná pokuta v nižšej sume. Možnosťou voľby a prispôsobenia si zmluvných podmienok podľa vlastných možností je podľa názoru odvolateľa jednoznačne zabezpečená individuálnosť dohody medzi oboma stranami, kedy spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Pri posudzovaní podmienky, ktorá bola v zmluve uvedená na základe individuálneho rozhodnutia spotrebiteľa, je aplikácia ustanovení o neprijateľných podmienkach vylúčená. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko ESD vo viacerých rozhodnutiach napríklad C168/05 v zmysle ktorého spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Čl. 6 ods. 1 Smernice je pritom označený za kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže zaviesť rovnosť. Nadväzne odvolateľ vyslovil názor, že vzhľadom na skutkové okolnosti daného prípadu, pri uzatváraní zmluvy mal spotrebiteľ dostatočnú vyjednávaciu silu a mohol vplývať na obsah dodatkov aj pokiaľ ide o zmluvnú pokutu. Zdôraznil, že na účely ochrany spotrebiteľa musí vnútroštátny súd vo všetkých prípadoch a bez ohľadu na pravidlá vnútroštátneho práva stanoviť, či sporné ustanovenie bolo alebo nebolo predmetom individuálnej dohody medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Pokiaľ ide o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ako ďalší znak neprijateľnosti podmienok považoval za nevyhnutné prihliadať na nerovnováhu založenú samotným uzatvorením dodatku a to v prospech spotrebiteľa s prihliadnutím na výhodu symbolickej kúpnej ceny, ktorú získava uzatvorením dodatku. Následne poukázal na závery ESD vo veci C-243/08, z ktorého zdôraznil, že súd musí preskúmavať nekalú podmienku v závislosti od okolností, ktoré predmetný prípad charakterizujú. V ďalšom uviedol s poukazom na rozhodnutie ESD vo veci C-237/02, že príloha predmetnej smernice má iba indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé, pričom podmienka vyskytujúca sa v zozname nemusí byť nevyhnutne považovaná za nekalú a naopak, podmienka v zozname sa nevyskytujúca, môže byť posúdená za nekalú. Odpoveď by sa pritom mala dosiahnuť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a s ohľadom na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvárania. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zdôraznil, že dojednanie o zmluvnej pokute je vyvážené tým, že ani v prípade kedy k dosiahnutiu zmluvou sledovaného cieľa nedôjde výlučne v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného, nenáleží žalobkyni právo na dohodnutú odmenu a preto dospel k záveru, že práva a povinnosti zmluvných strán sú v rovnováhe. Poukázal tiež na ďalšie rozhodnutie NS ČR č. , z ktorého zdôraznil, že dojednanie o zmluvnej pokute nezakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaných, keď nevýhodnosť dojednania o odmene pre žalobkyňu je vyvažovaná práve povinnosťou žalovaných po dobu trvania v sprostredkovateľskej zmluve nepreviesť bez dohody bez sprostredkovateľov predmet následnej zmluvy o prevode, k čomu má slúžiť zmluvná pokuta nútiaca žalovaných k splneniu dohodnutej povinnosti. Odvolateľ poukázal tiež na to, že prvostupňový súd opomenul zisťovať, či v danom prípade mohol alebo nemohol odporca individuálne ovplyvniť zmluvnú podmienku a opomenul aplikovať čl. 4 ods. /EHS v zmysle ktorej nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy. V dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Zdôraznil, že zmluvná pokuta ako forma paušalizovanej náhrady škody znamená, že bez ohľadu na výšku spôsobenej škody uplatnenie zmluvnej pokuty je dôvodné bez potreby zisťovania alebo odôvodňovania spôsobenej škody. V závere dal do pozornosti odvolacieho súdu tiež rozhodnutia niektorých krajských súdov v obdobných veciach, ktoré pripojil.

Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril podaním doručeným súdu 26.02.2013 a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa pre jeho správnosť potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a preto je nevyhnutné ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa ust. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Podľa ust. , ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

V predmetnej veci prvostupňový súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 447,86 eura

spolu s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 13.03.2009 do zaplatenia (titulom úhrad za poskytované služby). Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol, čo zdôvodnil tým, že zmluvné pokuty dojednané ako súčasť spotrebiteľských zmlúv (v dodatku zo dňa 19.10.2008 a 06.11.2008), na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v v a nasl. O.z. sú neprijateľné zmluvné podmienky. Neprimerane vysoké zmluvné pokuty sú sankcionované absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania (neprijateľné zmluvné podmienky) v spotrebiteľských zmluvách. S uvedeným právnym názorom sa stotožňuje aj odvolací súd a dodáva, že je tomu tak predovšetkým preto, že žalobca vyžaduje od žalovaného (spotrebiteľa), aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v stabilnej výške 663,88 eura a 331,94 eura bez ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetných zmlúv, či na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením. Je totiž potrebné predpokladať, že vzhľadom na zníženú kúpnu cenu za obidva mobilné telefóny 11,58 eura (2x) musí byť skutočná cena tohto zariadenia fakticky zaplatená spotrebiteľom postupne v cenách poskytnutých služieb a musí sa tak garantovať návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy telefónu, s prihliadnutím na to, že dodávateľ je podnikateľom, ktorý podniká za účelom vytvárania zisku. Z toho potom vyplýva, že pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je neprimerané. Ďalej odvolací súd poukazuje na rozsudok ESD vo veci C-618/10 zo dňa 14.06.2012, kde je konštatované, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor vyslovil názor, že taká možnosť, ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala, by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto neprijateľné podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah neprijateľných podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva. Z vyššie citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v . Je potom potrebné uzavrieť, že neprijateľná podmienka je neplatná ako celok a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude

akceptovaná iba v niektorých z dohodnutých prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie, v dôsledku čoho bolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu ako celok žalobcovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať a nebolo možné ju priznať v moderovanej „primeranej výške“ príp. inak zmenenú.

Prvostupňový súd, keďže zamietal uplatnený nárok na zaplatenie dvoch zmluvných pokút v celkovej výške 995,82 eura z toho dôvodu, že ustanovenia o zmluvných pokutách v dodatkoch k zmluvám o pripojení zo dňa 19.10.2008 a 6.11.2008, ktoré boli súčasťou spotrebiteľských zmlúv sú neprijateľnou podmienkou, mal v zmysle citovaného ust. výslovne uviesť tieto zmluvné podmienky vo výroku rozhodnutia aj bez návrhu, pretože mu to ukladá priamo ustanovenie zákona. Cieľom takejto právnej úpravy bolo dosiahnuť stav, aby dodávateľ služieb upustil od formulácie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Z dôvodu, že rozsudok zaväzuje len účastníkov konania, ktorých sa rozsudok týka, je potrebné v každej prejednávanej veci, v ktorej súd zistí, že zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku túto vyhlásiť v petite rozsudku za neprijateľnú. Odôvodnenie rozsudku musí korešpondovať s výrokom rozsudku a keďže zákon súdu ukladá povinnosť výslovne uviesť neprijateľnú zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia, súd musí uloženú povinnosť zákonom rešpektovať.

Neuvedenie týchto podmienok do výroku rozsudku bolo dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa ust. , pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a vrátenie veci súdu prvého stupňa podľa ust.

Úlohou súdu prvého stupňa bude vydať rozsudok, kde, ak určí, že určitá zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná (v danom prípade 2 zmluvné pokuty v dodatkoch k zmluve o pripojení zo dňa 19.10.2008 a 6.11.2008), tak výslovne musí uviesť tieto zmluvné podmienky vo výroku rozsudku, nestačí len zamietnuť túto časť nároku žalobcu. Preto musí prvostupňový súd vo veci opätovne rozhodnúť, aby výrok rozsudku korešpondoval s jeho odôvodnením. Odvolací súd musel na túto vadu prihliadať, pretože mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Výslovné uvedenie zmluvnej podmienky, ktorú určil súd za neprijateľnú vo výroku rozsudku, vyplýva priamo zo zákona z ust.

Podľa ust. rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto konania.

Toto uznesenie bolo prijaté odvolacím senátom počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.