Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-165-2013.pdf
PDF · 94.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6C/165/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľky: Ľ. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. S. XXX, XXX XX D. S., zastúpenej na základe plnej moci J. I., bytom S. S. XXX, XXX XX D. S., proti odporkyni: G. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, XXX XX H.T. T. H., prechodne bytom Ž. O.. XXXX/XX, XXX XX H. T. H., o zaplatenie 1 500,00 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke sumu 1 362,10 eur a nahradiť trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 90,- eur.
Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.
Súd povoľuje odporkyni uhrádzať uvedené plnenie v splátkach po 70,- eur mesačne, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Neuhradením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva zročným celé plnenie.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 26.8.2013 domáhala voči odporkyni zaplatenia sumy 1 500,- eur a náhrady trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporkyňou uzavrela dňa 29.2.2012 zmluvu o prenájme bytu. V zmysle uvedenej zmluvy doba prenájmu bytu bola od 1.3.2012 do 1.3.2013 a odporkyňa mala platiť mesačné nájomné vo výške 300 eur, vždy do 10. dňa v mesiaci. Odporkyňa dlhuje navrhovateľke nájomné za tieto obdobia: január 2012
- 300 eur, február 2012 - 300 eur, apríl 2012 - 100 eur, máj 2012 - 100 eur, jún 2012 - 100 eur, august 2012 - 300 eur, december 2012 - 100 eur, január 2013 - 100 eur, február 2013 - 100 eur. Odporkyňa teda spolu dlhuje navrhovateľke sumu 1 500 eur. Túto sumu odporkyňa aj napriek viacerým výzvam neuhradila. Odporkyňa však podpísala prehlásenie, kde uvádza, že ku dňu 1.10.2012 dlhuje sumu 1 200 eur. Okrem toho odporkyňa v čase od 2.3.2013 do 18.3.2013 užívala byt neoprávnene, čím spôsobila navrhovateľke škodu vo výške 150 eur (polovica z mesačnej dohodnutej platby), taktiež bolo nutné po odchode odporkyne vymaľovať celý byt, s čím mala navrhovateľka ďalšie náklady, avšak tieto si navrhovateľka od odporkyne neuplatňuje.
Súd vydal dňa 30.8.2013 platobný rozkaz, proti ktorému podala odporkyňa včas odpor. V odôvodnení odporu uviedla, že s navrhovateľkou uzavrela dňa 29.2.2012 nájomnú zmluvu, v zmysle ktorej nájomný pomer trval od 1.3.2012 do 1.3.2013, pričom výška nájomného bola 300 eur mesačne. Odporkyňa uhradila v mesiaci marec 2012 sumu 150 eur, apríl 2012 sumu 290 eur, máj 2012 - 0 eur, jún 2012 - 200 eur, júl 2012 - 200 eur, august 2012 - 300 eur, september 2012 - 300 eur, október 2012 - 300 eur,
november 2012 - 300 eur, december 2012 - 200 eur, január 2013 - 200 eur, február 2013 - 200 eur, čo predstavuje dlžnú sumu 960 eur. Navrhovateľka však v júli nezaplatila elektrinu a nedoplatok uhradila odporkyňa, čo predstavovalo sumu 57,90 eur. Výsledná dlžná suma je tak 902,10 eur. Prehlásenie o dlžnej sume vo výške 1 200 eur bolo podpísané pod nátlakom, nakoľko sa do bytu nahrnula takmer celá rodina pod zámienkou, že si chcú tento byt odkúpiť, pričom behali po celom byte a prezerali si ho. Touto cestou ju len chceli donútiť k zaplateniu požadovanej čiastky, pretože ešte vtedy jej prisľúbili, že pokiaľ zaplatí, byt jej budú prenajímať ďalej a ešte jej znížia výšku nájomného. Pritom navrhovateľkina rodina slovne napadla jej syna, ktorý s týmto sporom nemá nič spoločné, ako aj jej dcéru. Výška nájomného bola 300 eur mesačne, s čím odporkyňa na začiatku súhlasila, pretože navrhovateľka sľúbila, že postupne dajú byt do poriadku. Ale nakoľko sa so stavom bytu nič nemenilo a výška nájomného bola privysoká, odporkyňa platila menej, podľa svojich možností. Z bytu sa vysťahovala dňa 15.3.2013, nie je pravda, že od 1.3.2013 byt užívala neoprávnene, nakoľko vo výzve na vypratanie bytu bol uvedený dátum do 22.3.2013. Byt bol dňa 18.3.2013 odovzdaný prázdny, čistý, v pôvodnom stave, teda aj nevybielený. Odporkyňa ďalej uviedla, že v byte žila so svojím bývalým manželom, preto je ochotná uhradiť polovicu zo sumy 902,10 eur, druhú polovicu nech si navrhovateľka uplatňuje u jej bývalého manžela. Požiadala tiež o možnosť uhrádzať dlžnú sumu v splátkach, nakoľko jej mesačný príjem predstavuje okolo 350 eur a z platu jej exekútor strháva sumu 50 eur, platí nájomné 330 eur a finančne jej pomáhajú dcéra a syn.
Zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní doplnila, že žiada uhradenie nájomného nielen za obdobie od 1.3.2012 do 1.3.2013, ale aj za január a február 2012, kedy odporkyňa mala byt prenajatý na základe ústnej dohody. Bývala v ňom takto už od 15.12.2010. Pokiaľ ide o 520,- eur, ktoré odporkyňa zaplatila 30.1.2012, to bol dlh ešte za rok 2011. Odporkyňa nezaplatila vôbec za január a február 2012, za marec zaplatila 150,- eur, za apríl len 90,- eur, potom po 200,- eur. Od elektriny ich odpojili práve preto, že na účte neboli peniaze a nebolo z čoho zaplatiť.
Odporkyňa na pojednávaní súhlasila s tvrdením, že v prenajatom byte bývali aj pred podpisom písomnej zmluvy, a to od 15.12.2010, nájomné však vtedy bolo ústne dohodnuté na 260,- eur. Potom od marca 2012 podpísali zmluvu a dohodli sa na nájomnom 300,- eur. Ak teda zástupkyňa navrhovateľky žiada za január a február 2012 sumu 300,- eur, za tieto dva mesiace bolo dohodnuté nájomné 260,- eur. Odporkyňa tiež potvrdila, že platba 520,- eur, ktorú zaplatila 30.1.2012, bola doplatkom dlhu za rok 2011 a že za január a február 2012 nájomné neuhradila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to najmä: zmluva o prenájme bytu z 29.2.2012, rozpis platenia nájomného predložený navrhovateľkou, prehlásenie odporkyne o dlhu na nájomnom vo výške 1 200 eur, upozornenie o skončení zmluvy o prenájme bytu, podací lístok, výzva na vypratanie bytových priestorov, výzva na zaplatenie nedoplatku za nájomné, podací lístok, fotografie bytu predložené odporkyňou, tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, potvrdenia o vkladoch v hotovosti od januára 2011 do februára 2013, a zistil tento skutkový stav:
Zástupkyňa navrhovateľky v mene navrhovateľky uzavrela s odporkyňou ústnu dohodu o nájme bytu od 15.12.2010, pričom dohodnuté nájomné bolo 260,- eur mesačne vrátane poplatkov za vodu, teplo, elektrinu a koncesionárskych poplatkov. Následne dňa 29.2.2012 bola medzi nimi uzavretá písomná zmluva o prenájme bytu, kde bolo nájomné od 1.3.2012 dohodnuté na 300,- eur mesačne. Nájomný vzťah sa skončil podľa tvrdenia odporkyne 15.3.2013, podľa navrhovateľky 18.3.2013 (avšak nájomné za mesiac marec 2013 navrhovateľka neuplatňovala, preto súd nepovažoval za potrebné preukazovať presný termín skončenia nájmu). Odporkyňa uhrádzala platby v r. 2011 až 2013 takto: dňa 12.1.2011 sumu 250 eur, dňa 10.2.2011 sumu 260 eur, dňa 18.3.2011 sumu 180 eur, dňa 18.5.2011 sumu 100 eur, dňa 18.5.2011 sumu 400 eur, dňa 12.7.2011 sumu 250 eur, dňa 6.9.2011 sumu 180 eur, dňa 13.9.2011 sumu 260 eur, dňa 4.11.2011 sumu 220 eur, dňa 30.11.2011 sumu 500 eur, dňa 30.1.2012 sumu 520 eur, dňa 30.3.2012 sumu 150 eur, dňa 2.4.2012 sumu 90 eur, dňa 16.4.2012 sumu 200 eur, dňa 1.6.2012 sumu 200 eur, dňa 11.6.2012 sumu 200 eur, dňa 10.8.2012 sumu 300 eur, dňa 10.9.2012 sumu 300 eur, dňa 12.10.2012 sumu 300 eur, dňa 15.11.2012 sumu 300 eur, dňa 14.12.2012 sumu 200 eur, dňa 15.1.2013 sumu 200 eur a dňa 15.2.2013 sumu 200 eur. Okrem toho odporkyňa (podľa vyčíslenia platenia nájomného predloženého navrhovateľkou) v presne neuvedený deň mesiaca marec 2012 zaplatila sumu 60 eur a dňa 12.7.2012 odporkyňa uhradila v prospech ZSE Energia, a.s., sumu
57,90 eur ako nedoplatok za elektrinu v prenajatom byte. Spolu teda odporkyňa za obdobie od januára 2011 do februára 2013 sumu 5 877,90 eur. Na nájomnom za uvedené obdobie mala pritom odporkyňa uhradiť 7 240 eur (po 260 eur za každý z mesiacov od januára 2011 do februára 2012 a po 300 eur za každý z mesiacov od marca 2012 do februára 2013).
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh bol podaný čiastočne dôvodne. Navrhovateľka a odporkyňa najskôr ústne a potom aj písomne uzavreli nájomnú zmluvu. Keďže zákon nepredpisuje pre nájomnú zmluvu písomnú formu, súd na základe zhodných vyjadrení navrhovateľky a odporkyne, ktoré sa zhodli na základných náležitostiach nájomnej zmluvy (predmet nájmu, deň vzniku nájmu, nájomné) dospel k záveru, že za obdobie od 1.1.2011 do 29.2.2012 bola medzi nimi uzatvorená nájomná zmluva ústnou formou. Výška nájomného dohodnutá v tejto ústnej nájomnej zmluve takisto vyplýva zo zhodných tvrdení navrhovateľky a odporkyne, že odporkyňa uhradila v roku 2011 nájomné v celkovej výške 2 600 eur a aj platba uhradená dňa 30.1.2012 vo výške 520 eur bola doplatkom nájomného za rok 2011 (spolu teda nájomné za rok 2011 predstavovalo 3 120 eur, čo je 260 eur mesačne). Výška nájomného sa zmenila od 1.3.2012, keď bola určená písomnou zmluvou o prenájme bytu na 300 eur. Súd započítal do platieb odporkyne aj sumu 57,90 eur, ktorú odporkyňa uhradila ako nedoplatok za elektrinu dňa 12.7.2012, pretože v zmluve o prenájme bytu je výslovne uvedené, že nájomné vo výške 300 eur mesačne zahŕňa aj vodu, teplo, elektrinu a koncesionárske poplatky, pričom zo zmluvy nevyplýva, že by išlo len o preddavky a že by nájomníčka bola povinná osobitne uhrádzať nedoplatky. Podľa zmluvy síce existuje možnosť zvýšiť nájomné v prípade zvýšenia platieb, avšak navrhovateľka nepreukázala a ani netvrdila, že by bolo nájomné zvýšené (pričom písomnú zmluvu je možné zmeniť len písomne). Zo zmluvy teda vyplýva, že platby za elektrinu vrátane nedoplatkov bola povinná hradiť navrhovateľka, preto úhradu nedoplatku za elektrinu odporkyňou je potrebné započítať ako úhradu nájomného. Spolu teda - ako je uvedené vyššie
- odporkyňa zaplatila navrhovateľke za obdobie od januára 2011 do februára 2013 sumu 5 877,90 eur, pričom na nájomnom za uvedené obdobie mala uhradiť 7 240 eur. Súd preto zaviazal odporkyňu doplatiť navrhovateľke zostávajúcich 1 362,10 eur.
Pokiaľ odporkyňa argumentovala tým, že nájomné bolo privysoké vzhľadom na stav prenajatého bytu, súd k tomu uvádza, že nájomné bolo predmetom dohody (pričom bolo dohodnuté vo výške 260 eur resp. 300 eur mesačne vrátane energií). Zo samotných fotografií predložených odporkyňou nevyplývajú také technické nedostatky bytu, ktoré by bránili alebo podstatne obmedzovali jeho užívanie a odporkyňa nenavrhla žiadne iné dôkazy. Preto v tejto časti súd vyhodnotil obranu odporkyne ako nedôvodnú.
K argumentácii odporkyne, že v byte bývala spoločne so svojím bývalým manželom, súd uvádza, že z vyjadrenia odporkyne nebolo zrejmé, či bola v tom čase ešte vydatá alebo či bývala v predmetnom prenajatom byte s bývalým manželom už po rozvode. Ak bola v tom čase vydatá a prenajatý byt slúžil na spoločné bývanie, patrí nájomná zmluva do rozsahu vtedajšieho bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Preto navrhovateľka môže žiadať uhradenie dlhu od ktoréhokoľvek z manželov alebo od obidvoch spoločne a nerozdielne. Označenie odporcu, od ktorého si chce navrhovateľ vymáhať takýto dlh, pritom patrí do dispozičnej autonómie navrhovateľa a súd nemôže z podnetu odporcu (ani z vlastného podnetu) pribrať do konania ďalšieho odporcu. Navrhovateľka má teda právo žiadať aj uhradenie celého dlhu od ňou označenej odporkyne, pričom rozdelenie (započítanie) úhrad vykonávaných jedným z bývalých manželov za ich spoločný dlh je potom vecou vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva medzi týmito bývalými manželmi. Pokiaľ navrhovateľka bola v tom čase už rozvedená a bývala v prenajatom byte s bývalým manželom, potom je potrebné poukázať na to, že v nájomnej zmluve vystupovala odporkyňa ako výlučný nájomca, preto záväzok uhrádzať nájomné je opäť jej výlučným záväzkom. Vzťah medzi odporkyňou a jej bývalým manželom je možné posudzovať ako podnájom (prípadne s povinnosťou podnájomníka uhradiť časť nájomného), ktorý je však výlučne vzťahom medzi nájomcom a podnájomníkom a nemá vplyv na povinnosť odporkyne ako nájomkyne uhradiť dohodnuté nájomné navrhovateľke ako prenajímateľke.
Keďže odporkyňa požiadala súd, aby jej umožnil uhrádzať dlh v splátkach a predložila dôkazy o svojich príjmoch a výdavkoch (najmä tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania na účely oslobodenia od súdnych poplatkov potvrdené zamestnávateľom), súd jej povolil uhrádzať dlh v splátkach so sankciou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Pri stanovovaní výšky mesačných splátok súd zohľadnil celkovú výšku dlhu, ako aj skutočnosť, že navrhovateľka nežiadala úroky z omeškania, iba istinu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Neúspech navrhovateľky v časti predstavujúcej menej ako 10 % z ňou požadovanej sumy (požadovaných 1 500 eur, priznaných 1 362,10 eur) považoval súd za neúspech v pomerne nepatrnej časti, preto priznal navrhovateľke právo na náhradu trov konania. Keďže navrhovateľka trovy konania po vyhlásení rozsudku nevyčíslila a v samotnom návrhu uviedla, že požaduje len náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 90 eur (žiadne ďalšie trovy nepožadovala), súd jej priznal len náhradu zaplateného súdneho poplatku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.