Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11C-38-2012.pdf
PDF · 134.04 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/38/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v právnej veci navrhovateľa: K. Á., V. Á., J. X.X.XXXX, G. XXXXX O. Ž. XXX, zastúpený JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou so sídlom SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, proti odporcovi: KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00585441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, o zaplatenie 12.648,91 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 12.648,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 18.12.2011 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania na zaplatenom súdnom poplatku 758,50 Eur na účet navrhovateľa vedený v SLSP, a.s., č. účtu 0220038916/0900 a na trovách právneho zastúpenia 1.735,44 Eur, na účet právnej zástupkyne navrhovateľa vedený v ČSOB, a.s., č. účtu IBAN SK70 7500 0000 0040 0731 0122, BIC (SWIFT): CEKOSKBX, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ v podanom návrhu na začatie konanie žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 12.648,91 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 18.12.2011 až do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a zároveň, aby bol odporca zaviazaný na náhradu trov konania.
Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, kat. územie Demandice, obec Demandice, zapísanej na LV č. 1156 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 923 m2 na parcele číslo 2245/1, záhrady o výmere 553 m2 na parcele číslo 2245/2, rodinný dom súpisné číslo 369 na parcele číslo 2245/1, ktorú nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola predmetom vkladu vlastníckeho práva v konaní V296/2008 zo dňa 18.2.2008 (ďalej v texte ako „nehnuteľnosť“). V júni 2009 si nechal navrhovateľ ako poistník u odporcu nehnuteľnosť poistiť, a to na základe poistnej zmluvy č. 6 554 143 051 (ďalej v texte ako „poistná zmluva“) a domácnosť si dal u odporcu poistiť na základe poistnej zmluvy č. 6 554 145 372. Dňa 26.11.2010 došlo na nehnuteľnosti k požiaru, v dôsledku čoho sa viedlo aj trestné konanie voči neznámemu páchateľovi. V dôsledku tejto poistnej udalostisi navrhovateľ uplatnil u odporcu poistné plnenie, pričom poistná udalosť sa u odporcu viedla pod číslom 9554886334. Z dôvodu, že odporca ani po dlhej dobe od škodovej udalosti nepristúpil k plneniu, navrhovateľ mu dňa 13.5.2011, dňa 18.7.2011 a dňa 25.10.2011 zaslal žiadosti o plnenie z poistnej udalosti. Listom zo dňa 6.12.2011 odporca oznámil navrhovateľovi sumu poistného plnenia 12.648,91 eura a tiež mu oznámil, že mu poistné plnenie kráti o 50% z dôvodu, že ide o neudržiavaný objekt. Poistné plnenie 12.648,91 eura odporca zaslal na bankový účet navrhovateľa. Navrhovateľ s krátením poistného plnenia vyslovil svoj nesúhlas, a preto sa na odporcu obrátil s výzvou na prehodnotenie stanoviska k škodovej udalosti listom zo dňa 12.1.2012. Z obsahu listu zo dňa 30.1.2012 vyplynulo, že odporca zotrval na svojom stanovisku, pričom poukázal na ustanovenie č. 3 poistnej zmluvy, podľa ktorej sa poistenie nevzťahuje na objekty opustené, neobývané, poškodené a neudržiavané.
Navrhovateľ sa nestotožnil s názorom odporcu, že by sa jednalo o nehnuteľnosť, ktorá by nebola trvalo obývaná a bola čiastočne schátraná. Ku škodovej udalosti došlo asi 1,5 roka po uzavretí poistnej zmluvy. Rodinný dom bol poistený na sumu 250.168,12 eura, garáže boli poistené na 10.475,87 eura a vedľajšie budovy na sumu 115.658,03 eura. Navrhovateľ uviedol, že o nehnuteľnosť sa riadne staral, postupne ju rekonštruoval, pravidelne ju obýval. Väčšinou v nej prebýval striedavo každé 2 týždne vcelku, pričom v zimných mesiacoch ju chodieval kontrolovať väčšinou počas víkendov, kedy nehnuteľnosť prekúril, odpratal sneh. O nehnuteľnosť sa počas neprítomnosti navrhovateľa starala jeho suseda, ktorá má od nehnuteľnosti kľúče, chodieva tam vetrať a kontrolovať nehnuteľnosť. Navrhovateľ záverom návrhu uviedol, že odporca nebol oprávneným krátiť poistné plnenie a mal plniť v plnej miere, t.j. v sume 25.231,44 eura po odpočítaní spoluúčasti 66,38 eura, a nie len vo výške 50 percent. Vzhľadom na skutočnosť, že k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti došlo dňa 2.12.2011, navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania odo dňa 18.12.2011.
Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil ako písomný dôkaz fotokópiu poistnej zmluvy na poistenie rodinných domov číslo 6 554 143 051, ktorú navrhovateľ dňa 22.6.2009 uzatvoril s odporcom, fotokópiu poistnej zmluvy na poistenie domácnosti číslo 6 554 145 372, ktorú navrhovateľ dňa 22.6.2009 uzatvoril s odporcom, fotokópiu oznámenia odporcu o poistnom plnení zo dňa 6.12.2011, fotokópiu výzvy navrhovateľa na prehodnotenie stanoviska k škodovej udalosti zo dňa 12.1.2012, fotokópiu odpovede odporcu k výzve navrhovateľa na prehodnotenie stanoviska k škodovej udalosti zo dňa 30.1.2012, informatívny výpis z listu vlastníctva č. 1156.
Dňa 12.7.2012 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania. V tomto uviedol, že eviduje škodovú udalosť zo dňa 26.11.2010, ktorá bola evidovaná pod číslom 9554886334. Dňa 1.12.2011 bolo navrhovateľovi poskytnuté poistné plnenie vo výške 12.582,53 eura. Odporca si dal vypracovať expertnú správu o škode požiarom, ktorú vypracovala spoločnosť INSERVIS Slovakia s.r.o., so sídlom Gröslingova 51, Bratislava 811 09, IČO: 35 803 819. Podľa danej expertízy sa jednalo o rodinný dom, ktorý nebol pred požiarom obývaný a bol čiastočne schátraný. Odporca poukázal na čl. III bod 1, písm. a), bod 8 Zmluvných dojednaní pre poistenie budov a stavieb, podľa ktorého poistenie sa nevzťahuje na opustené, neobývané, poškodené a neudržiavané budovy a stavby. Z dôvodu, že sa jednalo o čiastočne obývanú stavbu, poistné plnenie bolo krátené o 50 percent. Žiadal podaný návrh ako nedôvodný zamietnuť.
Odporca k svojmu vyjadreniu k návrhu na začatie konania pripojil ako písomný dôkaz fotokópiu Expertnej správy o škode požiarom na objektoch pána Petra Ábela v Obci Demandice číslo 1020745 zo dňa 21.11.2011, fotokópiu zmluvných dojednaní pre poistenie budov a stavieb vo vlastníctve fyzických osôb, fotokópiu zápisu z obhliadky škodovej udalosti spísaného dňa 1.12.2010 v Demandiciach a tiež jeho prílohu,
Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledujúce skutočnosti:
Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že v čase požiaru bola nehnuteľnosť v lepšom stave ako v čase uzavretia poistnej zmluvy, navrhovateľ na nej vykonal rekonštrukčné práce, staral sa o ňu. Navrhovateľ uviedol, že nehnuteľnosť kúpil od majiteľa, ktorého otec chodieval do tejto nehnuteľnosti každý deň. Od času kedy nehnuteľnosť kúpil vykonal na nej navrhovateľ rekonštrukčné práce, a to v spálni znížil strop, vymaľoval spálňu, kuchyňu, obývačku a komoru, v obývačke ďalej osadil krbovú vložku, kompletne zariadil spálňu a ešte chcel znížiť strop v obývačke, na čo mal pripravený materiál. Navrhovateľ ďalej zariadil kuchyňu nábytkom, opravil čerpadlo „ponorku“ a aj vývod do vodárne „darling“, osadil do nej nový tlakový spínač a istič. Do ohrievača vody „bojlera“ dal novú špirálu. V komore mal umiestnený starší zachovalý nábytok s mrazničkou a stolom, pričom mal v pláne v nej vymaľovať plafón. V dome mal umiestnený zánovný kredenc. Vonku boli maštale a skladisko. Všetky práce vykonal svojpomocne a tiež za pomoci brigádnikov. V čase uzatvárania poistnej zmluvy ju bola pre odporcu ohliadnuť Ing. Srnová. Po požiari prišli obhliadnuť nehnuteľnosť dvaja páni, jeden z Nitry a pán Haluška z Bratislavy. Navrhovateľ uviedol, že pán Haluška povedal, že ohliadky pri uzatváraní zmlúv vykonávajú laici.
Odporca sa vyjadril, že si dal vypracovať expertnú správu spoločnosťou INSERVIS Slovakia s.r.o., ktorú vypracúval F.. S. E.. Likvidáciu škodovej udalosti vykonal Ing. Halás. Odporca poukázal na expertnú správu, v ktorej sa uvádza, že rodinný dom nebol pred vznikom požiaru obývaný a bol čiastočne schátraný, v suteréne sa nachádzala voda do výšky 1,2 m od úrovne podlahy. Omietky na stenách boli miestami opadané a drevené konštrukcie okien boli povrchovo upravené. Odporca poukázal na to, že aj v zápise z miesta ohliadky sa uvádza, že navrhovateľ bol na mieste poistenia koncom októbra 2010, z čoho je zjavné, že v nehnuteľnosti nebol jeden mesiac. Zároveň poukázal na to, že zmluvné dojednania pre poistenie budov a stavieb sa nevzťahujú na objekty opustené, neobývané. poškodené a neudržiavané. V rámci šetrenia bolo zistené, že predmetná nehnuteľnosť bola čiastočne neobývaná, pričom v takýchto prípadoch je väčšie riziko, že dôjde k poistnej
udalosti. Predmetná nehnuteľnosť bola poistená na 620.000,-Sk. Ohliadnutie danej nehnuteľnosti v súvislosti s uzatváraním poistnej zmluvy bolo vykonané F.. N., ktorá má dostatočné odborné znalosti a skúsenosti s touto prácou, a teda odmietol tvrdenie navrhovateľa, že ohliadka bola vykonaná laikmi. V zmluvných podmienkach nie je uvedené o akú sumu sa poistné plnenie kráti. Dané závisí od vyhodnotenie a posúdenie likvidátora.
Právna zástupkyňa navrhovateľa oponovala tvrdeniu odporcu a uviedla, že poistná zmluva bola uzatvorená na sumu 250.000 eur, a nie 620.000,- Sk.
Svedok Z.Á. S., ktorý je známym a susedom navrhovateľa k veci uviedol, že jeho dom je vzdialeným od navrhovateľa asi 500m. Navrhovateľa pozná odvtedy ako prišiel bývať do Demandíc, navzájom sa navštevovali. Svedok uviedol, že osada, v ktorej býva a v ktorej sa nachádza aj dom navrhovateľa je vzdialená asi 4 km od Obce O.. Svedok sa vyjadril, že poznal aj pôvodného majiteľa nehnuteľnosti, ktorý sa o ňu staral primerane, svedok na nej nevidel nejaké veľké závady. Po tom ako sa pôvodný majiteľ z nehnuteľnosti odsťahoval, chodieval do nehnuteľnosti aj trikrát týždenne. Navrhovateľ, podľa svedka, do nehnuteľnosti chodieval raz za mesiac, a to niekedy na pár dní, inokedy aj na dva až tri týždne. Svedok uviedol, že navrhovateľ si dom prerábal a opravoval. Robil vodovod, elektrinu a vnútri omietky. Svedok pomáhal navrhovateľovi s prácami na vodovode a tiež mu pomáhal kosiť dvor, vybavil mu štrk a tiež bager UDS, pretože navrhovateľ chcel vybudovať bazén, k čomu už nedošlo. Svedok mal vedomosť, že navrhovateľ si do domu priniesol nejaký nábytok, vymenil okolo nehnuteľnosti plot. Svedok tiež uviedol, že opravovali „bojler“ a tiež menili rúru, lebo tá bola zhnitá. Svedok ďalej uviedol, že po požiari navrhovateľ vykonával rekonštrukčné práce na oknách, opravil vodovod, elektrické rozvody.
Svedkyňa S. X., ktorá je známou a susedou navrhovateľa k veci uviedla, že od nehnuteľnosti má kľúč, ktorý jej poštou poslal navrhovateľ, aby umožnila odpisovať elektrinu. O dané ju požiadal samotný navrhovateľ. Svedkyňa sa vyjadrila, že v dome bola len na chodbe, keďže tam sú elektrické hodiny. Svedkyňa má vedomosť, že navrhovateľ v dome znižoval strop a tiež maľoval, čo jej povedal samotný navrhovateľ. K prácam vykonaným mimo domu sa nevedela vyjadriť.
Svedok F.. S. E. k veci uviedol, že sa s navrhovateľom stretol začiatkom decembra 2010 počas ohliadky nehnuteľnosti, ktorú si objednal odporca za účelom posúdenia druhu, rozsahu, príčiny a výšky škody spôsobenej na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa. Predmetom činnosti spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o. je likvidácia poistných udalostí, poradenská činnosť, nejedná sa o znaleckú organizáciu. Svedok potvrdil, že vypracoval expertnú správu o škode požiarom na objektoch navrhovateľa, pričom predmetnú nehnuteľnosť videl prvýkrát pri spomínanej ohliadke. Svedok sa pri ohliadke snažil zdokumentovať poškodenie nehnuteľnosti a pri vypracovaní správy musel vychádzať z aktuálneho stavu nehnuteľnosti, pričom pôvodný stav nehnuteľnosti musel vyvodiť zo zvyškov nehnuteľnosti, ktoré neboli zasiahnuté požiarom. Konštrukčné prevedenie sa podľa svedka dá vyvodiť aj z požiarom zasiahnutých častí. Svedok si spomenul, že prízemie bolo zadymené, strecha bola čiastočne zachytená požiarom, pričom poškodenie rodinného domu bolo 10 percent. Masívnejšie boli požiarom poškodené vedľajšie hospodárske budovy, a to približne na 50 percent. Podľa svedkovho názoru mohol mať rodinný dom asi 50 rokov, jedná sa o prízemný čiastočne podpivničený dom s neobývaným podkrovím. Pri ohliadke svedok
zistil, že voda siahala v suteréne do výšky viac ako metra, t.j. 1 meter až 1,2 metra, čo bolo následkom nesprávnej izolácie, nedostatočného odvodnenia okolitého terénu. Dané svedok videl od dverí zo schodiska. Svedkovi sa javilo, že voda mohla byť v suteréne už dlhodobejšie, pretože sa javilo, že tam je dlhšie ako od momentu hasenia požiaru. Svedok však pripustil, že tak veľké množstvo vody sa mohlo v suteréne nachádzať aj z dôvodu hasenia požiaru, avšak nepredpokladá, že tam mohlo byť až také veľké množstvo vody. Svedok nezisťoval výskyt a stav izolácie, pretože toto nebolo potrebné pre vypracovanie expertnej správy a určenie výšky spôsobenej škody.
Pri vypracovaní správy nemal svedok k dispozícii výkresovú ani technickú dokumentáciu a ani údaje od hasičov, navrhovateľ mu poslal iba schému. Svedok pri ohliadke vyhotovil fotodokumentáciu, ktorá je prílohou expertnej správy. Svedok mal za to, že nehnuteľnosť nebola dlhodobo rekonštruovaná, avšak nosné prvky neboli v havarijnom stave. Podľa názoru svedka by bolo potrebné posúdenie vplyvu vody na základy nosné konštrukcie suterénu, čo však pri ohliadke neriešil, pretože dané nebolo potrebné pre posúdenie výšky škody spôsobnej požiarom. Svedok v dome videl opadané omietky, čo nebolo spôsobené vplyvom požiaru, pretože tieto boli opadané v inej časti domu. Tiež videl, že tri okná boli na konci životnosti, neboli povrchovo upravené, neboli natierané, udržiavané. Pripustil, že ostatné okná mohli byť v lepšom stave, pretože neskúmal škodu na zariadení, ale na nehnuteľnosti. Strecha na dome bola spolovice obhorená, plnila si funkciu, pričom neboli zistené žiadne závady na časti, ktorá nebola obhorená. Vo vnútorných priestoroch, ktoré neboli zasiahnuté požiarom bolo možné zistiť zájdené farby, čo sa týka maľoviek. Podlahy a dvere boli podľa svedka funkčné, ale blížili sa k hornej hrane životnosti. Svedok vyčíslil škodu vo vypracovanej expertnej správe, pričom táto obsahuje výpočty výšky škody, kde sú podrobne posúdené jednotlivé prvky. Svedok pre stanovenie východiskovej hodnoty vychádzal z metodiky ústavu súdneho inžinierstva. Svedok uviedol, že približne pred jeden a pol rokom v suteréne nemusela byť voda, tiež pripustil, že opadnutie omietok mohlo byť spôsobené prítomnosťou vody v suteréne. Poistná hodnota pre expertnú správu sa rovná východiskovej hodnote, ktorá bola stanovená spoločnosťou INSERVIS Slovakia s.r.o., pričom poistná suma uvedená v poistnej zmluve nemala žiaden vplyv na východiskovú hodnotu a výšku škody uvedenú v expertnej správe. Navrhovateľ bol prítomný počas celej ohliadky, komunikácia medzi ním a svedkom bola neformálna a informatívna.
Svedkyňa F.. O. N., veci uviedla, že s navrhovateľom uzatvárala poistnú zmluvu, a to na rodinný dom, garáže, vedľajšie budovy a tiež zariadenie domácnosti. Svedkyňa sa vyjadrila, že predmetnú nehnuteľnosť nevidela, pretože poistná zmluva sa uzatvárala v jej kancelárii v Leviciach. Svedkyňa uviedla, že poistná suma sa vypočítala podľa platnej smernice a vzhľadom na to, že navrhovateľ uviedol, že bude nehnuteľnosť postupne rekonštruovať. Poistnú sumu vypočítala svedkyňa ako násobok počtu metrov štvorcových a ceny za meter štvorcový podľa platnej smernice. Navrhovateľ bol svedkyňou oboznámený s poistnou zmluvou, všeobecnými podmienkami a tiež zmluvnými dojednaniami patriacimi k poistnej zmluve. Svedkyňa uviedla, že pred podpisom poistnej zmluvy sa nehnuteľnosti zvyknú vždy ohliadať. Bežne sa o tejto ohliadke spíše záznam. Ak by sa nehnuteľnosť neohliadala pred uzavretím zmluvy, jednalo by sa zjavne o neexistujúcu nehnuteľnosť, alebo by bola zrútená. Svedkyňa opakovane uviedla, že ona nehnuteľnosť navrhovateľa osobe neohliadala. Pred uzavretím poistnej zmluvy navrhovateľ oboznámil svedkyňu so stavom nehnuteľnosti. Svedkyni povedal, že sa jedná o obývanú nehnuteľnosť,
nejednalo sa o novú stavbu, pričom jej navrhovateľ oznámil, že nehnuteľnosť plánuje rekonštruovať.
Svedok Z. K., ktorý je známym a susedom navrhovateľa k veci uviedol, že navrhovateľovi chodieval pomáhať rekonštruovať nehnuteľnosť. Svedok v dome obíjal múr v zadnej izbe, ktorý potom navrhovateľ omietol. Vymaľovali tiež zadnú izbu, na streche vymieňali popraskané škridle, ťahali pletivo a betónovali stĺpy na plot. Svedok u navrhovateľa kosil a upratoval. Svedok na záver uviedol, že navrhovateľ na dome veľa vylepšoval.
Svedok X. H., ktorý je susedom navrhovateľa k veci uviedol, že má vedomosť o tom, že navrhovateľ prerábal miestnosť na poľovnícku miestnosť s krbom, v tejto miestnosti aj osobne bol. Mal v nej plávajúcu podlahu, mal ju vymaľovanú. Do tejto miestnosti sa prechádzalo cez kuchyňu, ktorá bola klasicky zariadená a bol v nej skôr starší nábytok. O iných úpravách v dome nemal vedomosť. Okolo domu navrhovateľ kosil, robil tam plot. Svedok na záver uviedol, že v dome navrhovateľa bol vlastne len jedenkrát, a to len na päť minút.
Právna zástupkyňa navrhovateľa záverom k veci uviedla, že má za to, že podaný návrh bol dostatočne odôvodnený a tvrdenia v ňom uvádzané sa počas súdneho konania preukázali. Najmä v tom, že odporca nebol oprávnený krátiť poistné plnenie, kde ako dôvod uvádzal neudržiavanie objektu. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že predmetná nehnuteľnosť bola udržiavaná a oproti stavu kedy bola uzatváraná poistná zmluva došlo k zmenám na nehnuteľnosti, pričom sa podarilo preukázať udržiavanie objektu a teda vyvrátiť tvrdenie odporcu o tom, že objekt bol neudržiavaný. Právna zástupkyňa navrhovateľa poukázala na návrh poistnej zmluvy, kde pri zápise o ohliadke nehnuteľnosti je kolónka nevyplnená a teda je otázne, či odporca vôbec nehnuteľnosť pri uzatváraní poistnej zmluvy ohliadol, pričom samotná svedkyňa F.. N., ktorá uzatvárala poistnú zmluvu uviedla, že ona sama nehnuteľnosť neohliadala a nevie kto ju ohliadal. Týmto chcela poukázať na to, že odporca nemohol objektívne dôjsť k záveru o neudržiavaní objektu, pretože tento ani poriadne nepoznal. Tvrdenie odporcu, že krátenie poistného plnenia bolo v dôsledku čiastočne obývanej stavby, považuje právna zástupkyňa navrhovateľa za účelové a hlavne s rozporom s oznámením o poistenom plnení zo dňa 6.12.2011, v ktorom je ako jediný dôvod krátenia uvádzané neudržiavanie objektu. Z tohto dôvodu má za to, že odporca nebol oprávnený krátiť poistné plnenie a je povinný zaplatiť navrhovateľovi krátenú sumu vo výške 12.648,90 Eur spolu sú úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 18.12.2011 do zaplatenia, t.j. počnúc dňom kedy uplynula 15 dňová lehota od skončenia vyšetrenia škodovej udalosti. V prípade úspechu si zároveň uplatnila náhradu trov konania.
Splnomocnená zástupkyňa odporcu záverom k veci uviedla, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom poistenú zmluvu pre poistenie budov a stavieb občanov č. 6554143051. Neoddeliteľnou súčasťou tejto poistnej zmluvy boli všeobecné poistné podmienky a zmluvné dojednania. Navrhovateľ podpisom poistnej zmluvy vyjadril súhlas s týmito poistnými podmienkami. V zmluvných dojednaniach pre poistenie budov a stavieb vo vlastníctve fyzických osôb je uvedené: „poistenie sa nevzťahuje na opustené, neobývané, poškodené a neudržiavané budovy a stavby“. Vzhľadom na uvedené bolo poistné plnenie po poistnej udalosti odporcom krátené o 50 %, čo považuje za primerané. Podľa správy Inservisu
Slovakia, kde je uvedené: „rodinný dom nebol pred vznikom požiaru obývaný a bol čiastočne schátraný“, tam bolo celkové percento poškodenia objektu stanovené na 10,93 percent. Celkové poškodenie objektu stanovené na 54,79 %. Celkovo má odporca za to, že suma 12.582,53 Eur je adekvátna vzhľadom na poškodenie týchto objektov a zmluvné dojednania. Splnomocnená zástupkyňa odporcu poukázala na to, že v uznesení Okresného riaditeľstva PZ Levice zo dňa 26.11.2010 sa uvádza, že rodinný dom je neobývaný. Odporca má za to, že v priebehu pojednávania i z výpovedí svedkov bolo preukázané, že nehnuteľnosť nebola trvalo obývaná, čo do značenej miery zvýšilo riziko vzniku škodovej udalosti.
V zmysle ustanovenia § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako „OZ“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 790 písm. a) OZ, poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).
Podľa § 795 ods. 1 OZ, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
Podľa § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
Podľa § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Podľa § 806 OZ, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
Súd mal za to, že odporca nebol oprávneným na krátenie poistného plnenia o 50 percent z celku, pretože zo žiadnych ustanovení zmluvy č. 6 554 143 051, všeobecných obchodných podmienok, na základe ktorých sa daná zmluva uzatvárala a ani Zmluvných dojednaní pre poistenie budov a stavieb nevyplýva možnosť odporcu krátiť poistné plnenie. S poukazom na čl. III bod 1, písm. a), bod 8 Zmluvných dojednaní pre poistenie budov a stavieb, v ktorom je uvedené „Poistenie sa nevzťahuje na opustené, neobývané, poškodené a neudržiavané budovy a stavby“ má súd za to, že odporca mal buď možnosť poskytnúť navrhovateľovi 100 percent poistného plnenia, alebo v prípade ak mal za to, že nehnuteľnosť odporcu je neobývanou mal možnosť neposkytnúť navrhovateľovi poistné plnenie z dôvodu,
že na takú nehnuteľnosť sa poistenie nevzťahuje. Čiastočným poistným plnením teda odporca uznal, že nehnuteľnosť vo vlastníctve odporcu nebola úplne neobývanou, a teda podľa názoru súdu sa na ňu nemôže vzťahovať ustanovenie čl. III bod 1, písm. a), bod 8 Zmluvných dojednaní pre poistenie budov a stavieb. Krátením poistného plnenia tak odporca konal v rozpore so Zmluvnými dojednaniami pre poistenie budov a stavieb, ktoré odporcovi nijakým spôsobom neumožňujú len čiastočné plnenie. Takéto konanie odporcu nemá v žiadnom ustanovení zmluvných podmienok oporu, a teda jedná sa o svojvoľné konanie odporcu, ktoré poškodilo navrhovateľa.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ods. 2 cit. ust., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Súd považuje poistnú zmluvu č. 6 554 143 051 za spotrebiteľskú, kde odporca vystupuje ako dodávateľ a navrhovateľ ako spotrebiteľ. Dané považuje súd za významné, pretože ak odporca uzatvoril s navrhovateľom citovanú poistnú zmluvu aj napriek skutočnosti, že nebol oboznámeným so stavom nehnuteľnosti, ktorej sa daná zmluva týkala, je potrebné interpretovať ustanovenie čl. III bod 1, písm. a), bod 8 Zmluvných dojednaní pre poistenie budov a stavieb v prospech navrhovateľa ako spotrebiteľa, a teda tak, že nehnuteľnosť sa nepovažuje za opustenú, neobývanú, poškodenú a neudržiavanú.
Súd má za to, že odporca nepostupoval pri uzatváraní zmluvy so všetkou obozretnosťou, keď nebola vykonaná ohliadka nehnuteľnosti, ktorá bola odporcom poistená, pretože už pred uzatvorením poistnej zmluvy sa odporca mohol presvedčiť, či je nehnuteľnosť poistiteľná, teda či náhodou nenapĺňa znaky „opustenosti, neobývanosti, poškodenosti a neudržiavanosti“. Ak by odporca po ohliadke nehnuteľnosti zistil, že by nehnuteľnosť napĺňala niektorý z citovaných znakov, nemal s navrhovateľom ani uzavrieť poistnú zmluvu. Ak by tak urobil aj po tom čo zistil, že na nehnuteľnosť sa nemôže vzťahovať poistenie, urobil by tak nekalým spôsobom, pretože už v čase uzavretia zmluvy by vedel, že by v prípade škodovej udalosti neposkytol navrhovateľovi poistné plnenie. Ak by odporca po vykonanej ohliadke usúdil, že nehnuteľnosť je opustenou, neobývanou, poškodenou a neudržiavanou, a predsa by s navrhovateľom uzatvoril poistnú zmluvu, jednalo by sa o znevýhodnenie spotrebiteľa. Nevykonaním ohliadky poisťovanej nehnuteľnosti tak odporca na seba vzal riziko vyplývajúce z toho, že sa nepresvedčil o stave poisťovanej nehnuteľnosti.
Podľa názoru súdu nie je v súlade s dobrými mravmi konanie odporcu, ktorý až po poistnej udalosti začal riešiť stav nehnuteľnosti a iba dohadmi dospel k záveru, že poistné plnenie poskytne navrhovateľovi len vo výške 50 percent, a to podľa svojej ľubovôle. Krátenie poistného plnenia neozrejmil nijakým konkrétnym metodickým postupom a ani nijakými internými predpismi odporcu a ani nepotvrdil svoje tvrdenia žiadnymi
ustanoveniami zmluvných podmienok, ktoré by sa uplatňovali pri uzatváraní poistnej zmluvy na navrhovateľovu nehnuteľnosť.
Z výpovedí navrhovateľa a svedkov mal súd za preukázané, že nehnuteľnosť navrhovateľa nebola neobývanou ani opustenou, ba dokonca ani neudržiavanou. Z vyjadrenie svedka F.. S. E., ktorý vypracoval expertnú správu o stave nehnuteľnosti po poistnej udalosti jednoznačne nevyplýva, že by daná nehnuteľnosť bola neobývanou, opustenou a neudržiavanou. Je jednoznačne preukázaným, že odporca nemal žiadny základ pre porovnanie stavu nehnuteľnosti pred uzatvorením poistnej zmluvy so stavom nehnuteľnosti po poistnej udalosti, a preto krátenie poistného plnenia neprichádza do úvahy.
Základ sporu spočíva v konaní odporcu, ktorý samovoľne konal v rozpore so záujmami navrhovateľa a v rozpore so zmluvnými ustanoveniami vzťahujúcimi sa na uzatvorenú poistnú zmluvu č. 6 554 143 051, čoho následkom bolo neoprávnené krátenie poistného plnenia, ktoré mal odporca vyplatiť navrhovateľovi ako následok poistnej udalosti, a to požiaru na nehnuteľnosti navrhovateľa. Zo zásady odporca nemal právo si modifikovať ustanovenia poistnej zmluvy a zmluvných dojednaní a tiež všeobecných podmienok vzťahujúcich sa na poistnú zmluvu č. 6 554 143 051, pretože nie je oprávneným konať to, čo zmluva, resp. podmienky neobsahujú, konať nad rámec toho, na čom sa s navrhovateľom zmluvne dohodli. Navrhovateľ bol ako spotrebiteľ na svojich právach ukrátený, a preto súd po zvážení všetkých tvrdení účastníkov konania, svedkov a po preskúmaní vykonaných písomných dôkazov dospel k záveru, že je potrebné návrhu navrhovateľa vyhovieť v plnom rozsahu tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. (v znení platnom od 1.1.2009 a v čase vzniku záväzkového vzťahu) výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Odporca sa s plnením dostal do omeškania a z uvedeného dôvodu je povinný platiť úroky z omeškania. Súd priznal úroky z omeškania vo výške 9 % ročne ( t.j. zo súčtu úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 1 % ročne + 8 bodov) a to počnúc dňom 18.12.2011, keďže podľa vyjadrenia odporcu došlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti dňa 2.12.2011 (§ 797 ods. 3 OZ).
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Ustanovenie § 137 OSP uvádza, že trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich
zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 5 OSP, trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Navrhovateľ doručil súdu vyčíslenie trov súdneho konania dňa 17.4.2014, v ktorom si žiadal priznať náhradu trov konania v sume, ktorý pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku 758,50 eura a trov právneho zastúpenia v tomto súdnom konaní v sume 2.022,58 eura.
Súd pri výpočte náhrady trov konania vychádzal z toho, že predmetom konania a tzv. tarifnou hodnotou veci je suma 12.648,91 eura a tiež z toho, že navrhovateľ mal vo veci plný úspech.
Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov súdneho konania v sume 2.493,94 eura, ktoré pozostávajú zo:
· zaplateného súdneho poplatku z návrhu v sume 758,50 eura,
· trov právneho zastúpenia za úkony:
- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 15.2.2012 (287,14 eura + režijný paušál 7,63 eura),
- písomné podanie na súd dňa 28.2.2012 (návrh na začatie konania) (287,14 eura + režijný paušál 7,63 eura),
- účasť na pojednávaní dňa 23.10.2012 (287,14 eura + režijný paušál 7,63 eura),
- účasť na pojednávaní dňa 24.1.2013 (287,14 eura + režijný paušál 7,81 eura),
- účasť na pojednávaní dňa 16.4.2014 (287,14 eura + režijný paušál 8,04 eura),
- cestovné náhrady na trase Žiar nad Hronom - Levice a späť za účasť na pojednávaní dňa 23.10.2012 v sume 35,44 eura,
- náhradu za stratu času (pracovná cesta dňa 23.10.2012 Žiar nad Hronom - Levice a späť (4 polhodiny x 12,71 eura ) v sume 50,84 eura,
- cestovné náhrady na trase Žiar nad Hronom - Levice a späť za účasť na pojednávaní dňa 24.1.2013 v sume 34,88 eura,
- náhradu za stratu času (pracovná cesta dňa 24.1.2013 Žiar nad Hronom - Levice a späť (4 polhodiny x 13,01 eura ) v sume 52,04 eura,
- cestovné náhrady na trase Žiar nad Hronom - Levice a späť za účasť na pojednávaní dňa 16.4.2014 v sume 34,20 eura,
- náhradu za stratu času (pracovná cesta dňa 24.1.2013 Žiar nad Hronom - Levice a späť (4 polhodiny x 13,40 eura ) v sume 53,60 eura,
Súd preskúmal vyčíslenie trov predložených navrhovateľom a skonštatoval, že toto vyčíslenie nebolo v úplnom súlade so zákonom č. 99/1963 Zb. Občianskym súdnym poriadkom (ďalej len OSP) a Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (účinnej v čase začatia konania) (ďalej len „vyhláška“), a tak priznal navrhovateľovi náhradu trov konania tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Vo vyčíslení trov právneho zastúpenia, ktoré súdu predložil navrhovateľ bola nesprávne uplatnená odmeny za účasť na pojednávaní dňa 24.1.2013, a to v sume 574,28 eura, čo je dvojnásobkom tarifnej odmeny, ktorá prislúcha za tento úkon právnej pomoci. Súd teda priznal za daný úkon tarifnú odmenu v sume 287,14 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 3-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 OSP)
V Leviciach, dňa 16.4.2014