Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-787-2014.pdf
PDF · 70.44 KB
Case nature
Subarea
14Er/787/2014
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská republika -Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO:00 151 866, proti povinnému: H. Č., Q.. XX.XX. XXXX, U. A. XX, X., o vymoženie 15-€, a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Povinný je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jozef Buri, LLM, Exekútorský úrad so sídlom Levice, Ku Bratke 3, trovy exekúcie vo výške 39,83 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1.Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 29.05.2014 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na sumu 15 eur a trov exekúcie. 2.Poverením tunajšieho súdu 5404-121436 zo dňa 02.07. 2014 bol poverený vykonaním exekúcie JUDr. Ing. Jozef Buri, LLM, Exekútorský úrad so sídlom Levice, Ku Bratke 3 (ďalej len exekútor). 3.Dňa 13.07.2015 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie povinného, ktoré súd posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie. V ňom povinný uviedol, že predkladá súdu kópie dokladov o vyrovnaní dlhu voči oprávnenému. Prípisom zo dňa 17.07.2018 oprávnený zaslal vyjadrenie k návrhu povinného, v ktorom oznámil, že súhlasí so zastavením exekúcie, nakoľko povinný svoj dlh uhradil. 4.Súdny exekútor v podaní zo dňa 25.10. 2022 doručil tunajšiemu súdu vyčíslenie trov exekúcie, a to vo výške 39,83 eur.
5.Podľa § 243 písm. h) Exekučného poriadku prvá veta, ak § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6.Zastavením exekúcie rozumieme procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností. Účinky zastavenia exekúcie spočívajú v tom, že sa prestanú vykonávať úkony na jej uskutočnenie. Tretie osoby, ktoré mali uložené povinnosti pri vykonávaní exekúcie, exekútor upovedomí, že došlo k zastaveniu exekúcie, a preto sa nesmie pokračovať v zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, v odpisovaní z účtu povinného v banke a pod.. Naproti tomu zastavenie exekúcie neruší procesné účinky upovedomenia o exekúcii, exekučného príkazu a ďalších úkonov, ktoré boli urobené pred vykonateľnosťou rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. 7.Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017) súd zastaví exekúciu, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo nim priznané. 8.Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017) exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
9.Šetrením spisového materiálu súd dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je dôvodný. Povinný v podaní zo dňa 13.07.2015, v ktorom navrhol zastavenie exekúcie tiež predložil súdu kópie dokladov o vyrovnaní dlhu voči oprávnenému. Prípisom zo dňa 17.07.2018 oprávnený zaslal vyjadrenie k návrhu povinného, v ktorom oznámil, že súhlasí so zastavením exekúcie, nakoľko povinný svoj dlh uhradil. 10.Ak po vydaní exekučného titulu zaniklo judikované právo priznané týmto rozhodnutím prakticky ktorýmkoľvek zo spôsobov, ktoré hmotné súkromné právo prezumuje ako dôvody zániku záväzkov, je to rovnako dôvod na zastavenie exekúcie (môže ísť o započítanie, splnenie dlhu, pokonávku a pod.) 11.V danom prípade súd exekúciu zastavil, nakoľko mal z jednotlivých listinných dôkazov predložených povinným (fotokópie poštových poukážok) preukázané, že povinný uhradil celú pohľadávku oprávneného a teda nastali skutočnosti predpokladané § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, t.j. splnením dlhu zaniklo právo priznané exekučným titulom. 13.Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd exekúciu zastavil. 14.Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15.Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 16.Podľa § 197 ods. 1 náklady podľa § 196 uhrádza povinný. 17.Vzhľadom na skutočnosť, že exekúcia bola zastavená z dôvodu že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo nim priznané, súd skúmal, koho je možné zaviazať na úhradu trov exekúcie. 18.Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku zakotvuje zásadu, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok však v § 203 ods. 1, 2, 3 zakotvuje výnimky, na základe ktorých je k úhrade trov exekúcie zaviazaný oprávnený. Výnimky zo zásady, že trovy exekúcie pri jej zastavení uhrádza povinný ustanovuje Exekučný poriadok v prípade, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením samotného oprávneného, v prípade, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v prípade, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. 19.Z vyššie uvedených výnimiek by do úvahy v danom prípade prichádzala len možnosť, kedy k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. Súd po preskúmaní predmetného prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas (29.05. 2014). Z tohto dôvodu nemožno zavinenie zastavenia exekúcie pričítať oprávnenému. Oprávnený nemohol v danom prípade ovplyvniť postup súdu, resp. súdneho exekútora v exekučnom konaní. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že zastavenie exekúcie nezavinil oprávnený, a preto k náhrade trov exekúcie zaviazal povinného. 20.Obdobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení 1EMCdo/1/2013 zo dňa 23.10.2014, v ktorom okrem iného konštatoval aj to že „...pokiaľ oprávnená podala včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnená skutočne nemohla nijako ovplyvniť postup súdu, resp. súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania.“ 21. Súdny exekútor si vyčíslil a žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 39,83 eur, pričom trovy exekúcie vyčíslil nasledovne: podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, vo výške 33,19-eur € (minimálna paušálna suma za jednotlivé úkony exekučnej činnosti). Ďalej si uplatnil DPH vo výške 6,64 € (20% zo sumy 33,19 €). Celkovo tak trovy exekúcie vyčíslil sumou 39,83 €. Súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 €, t.j. vyhovel jeho žiadosti v plnom rozsahu.
22..Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd k náhrade trov exekúcie zaviazal povinného tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku II tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. Proti výroku I o zastavení exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
Podľa § 363 z.č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 z.č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.