Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-67-2013.pdf
PDF · 87.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/67/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú C.G. A., G.. X.X.XXXX, bývajúcu u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, pracovisko Košice II, na návrh matky M. A., G.. XX.X.XXXX, bývajúcej G. F. M. Č.. XXX Z. C., zastúpenej JUDr. Ivanou Semanovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Garbiarskej ulici č. 2 v Košiciach, a za účasti otca A. A., G.. XX.X.XXXX, bývajúceho G. F. M. Č.. XXX Z. C., zastúpeného JUDr. Jaroslavou Plažákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Hlavnej ulici č. 40 v Košiciach, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveruje maloletú C. A., G.. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok a zaväzuje otca prispievať na výživu maloletej C.G. výživným za obdobie od 1.4.2013 do budúcna po 30 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.
Dlžné výživné zo strany otca voči maloletej C. za obdobie od 1.4.2013 do 30.4.2014 vo výške 360 € povoľuje otcovi splácať v štyroch splátkach po 90 € spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej s tým, že prvá splátka je splatná 15. dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletej prostredníctvom právnej zástupkyne návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.4.2013 žiadala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, zaviazal otca maloletej prispievať na výživu maloletej sumou 150 € mesačne od 1.2.2013 do budúcna, vzniknuté dlžné výživné zaviazal otca zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, upravil styk otca s maloletou tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletou C. bez obmedzenia a o trovách konania aby rozhodol tak, že žiaden účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej sú manželmi, ich vzájomné citové odcudzenie je trvalé a nezvratné, preto požiadala o rozvod ich manželstva, otec maloletej na domácnosť neprispieva, hradí len nájomné vo výške 240 € mesačne, táto suma však nezodpovedá odôvodneným potrebám rodiny ani schopnostiam a majetkovým možnostiam otca, ona ako matka maloletej sa stará o deti pochádzajúce z ich manželstva, od roku 2010 je nezamestnaná a pre vysoký príjem jej manžela, t.j. otca detí, nie je zaradená do žiadnej evidencie a reálne nemá žiaden príjem, otec maloletej je podnikateľom a jeho priemerný príjem matka odhaduje na cca 900 € mesačne, keďže má nadštandardný príjem a na výživu maloletej neprispieva, žiadala určiť
výživné od 1.2.2013 a to z dôvodu, že otec jej sľuboval od januára 2013, že bude dobrovoľne finančne prispievať na výživu maloletej, ale do dňa podania návrhu sľub nesplnil.
Otec maloletej sa k návrhu matky písomne vyjadril dňa 3.10.2013 a žiadal, aby súd návrh matky zamietol predovšetkým z dôvodu, že iba on uhrádza platby spojené s užívaním rodinného domu, ktorý majú s matkou maloletej v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, od 15.1.2013 nepodniká, jeho príjmy z podnikateľskej činnosti sú veľmi nízke a navyše je zaťažený vysokými odvodmi, bol teda nútený živnosť ukončiť a hľadať si nové zamestnanie, jeho súčasný mesačný príjem predstavuje sumu 150 € mesačne, okrem toto uviedol, že mali s matkou maloletej príjem z prenájmu nehnuteľnosti taktiež v ich bezpodielovom spoluvlastníctve vo výške 200 € mesačne a tejto príjem bol poukazovaný na ich spoločný účet, ku ktorému mala aj matka maloletej prístup a dispozičné právo, keďže navrhovateľka nemala príjem, on zabezpečoval všetky potreby rodiny, vrátane nákupov potravín, oblečenia, hygienických potrieb a pod., taktiež uviedol, že stále, keď maloletá niečo potrebovala, tak jej to kúpil alebo je dal na to peniaze, nesúhlasil ani so zverením maloletej matke, keďže žijú v spoločnej domácnosti a obaja sa podieľajú na výchove maloletej a zabezpečujú potreby rodiny.
Kolízny opatrovník odporučil, aby súd návrhu matky na zverenie dieťaťa do jej starostlivosti vyhovel a zo strany otca určil výživné zodpovedajúce jeho príjmovým možnostiam a schopnostiam a predovšetkým potrebám maloletej.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky maloletej, otca maloletej, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
V priebehu konania, na pojednávaní dňa 16.4.2014 rodičia maloletej žiadali súd o schválenie rodičovskej dohody, v zmysle ktorej žiadali zveriť maloletú C. A., G.. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, určiť výživné zo strany otca na maloletú C. vo výške 30 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky, styk otca s maloletou žiadali neupraviť, zároveň sa rodičia dohodli na výške dlžného výživného za obdobie od 1.4.2013 do 30.4.2014 v sume 360 €, ktoré žiadali, povoliť otcovi splácať v štyroch splátkach po 90 € spolu s bežným výživným.
Kolízna opatrovníčka odporučila túto rodičovskú dohodu schváliť.
Zo správy Úradu práca, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 28.3.2014 vypláva, že matka maloletej je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 227,50 € mesačne a poberá taktiež prídavok na dieťa vo výške 23,52 € mesačne.
Z odpisu daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby otca maloletej za rok 2013 vyplýva, že otec maloletej vykázal základ dane pre tento rok vo výške 1.610 €.
Podľa ust. § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd schválil rodičovskú dohodu v znení, aké je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zveril maloletú do starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje starostlivosť o maloletú od narodenia, v tejto starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a s uvedeným súhlasil aj otec maloletej, otca zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške po 30 € mesačne od 1.4.2013 do budúcna, pretože podľa názoru súdu rodičovská dohoda nie je v rozpore so záujmami maloletej a neprieči sa zákonu.
Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo za obdobie od 1.4.2013 do 30.4.2014 k vzniku dlžného výživného zo strany otca voči maloletej vo výške 360 € / t.j. 12 x 30 € ktoré súd povolil otcovi maloletej zaplatiť v štyroch splátkach po 90 € spolu s bežným výživným tým, že prvá splátka je splatná 15. dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie, keďže účastníci sa tohto práva účinne vzdali po vyhlásení rozsudku.