Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/339/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: TAVERNA, s.r.o., Beniakova 6, Nitra, zastúpeného JUDr. Libušou Péteriovou, advokátkou, Farská 4, Nitra, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 5. marca 2013 č. , takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 09. 05. 2013, podanou na poštovú prepravu dňa 10. 05. 2013 a doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 13. 05. 2013, domáhal preskúmania postupu a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 05. 03. 2013 č. , ktorým žalovaný podľa ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, zmenil výrokovú časť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj zo dňa 03. 10. 2012 č. tak, že určitú časť textu tohto rozhodnutia nahradil textom iného znenia a žalobcovi uložil pokutu 400,- eur podľa ust. o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05. 06. 2013 č. k. -21 bola predmetná vec postúpená tunajšiemu súdu z dôvodu jeho miestnej príslušnosti na konanie.

V podanej žalobe žalobca uviedol, že uloženú pokutu 400,- eur s poukazom na ust. § 24 ods. 1 vyššie citovaného zákona považuje za absolútne neprimeranú, a to najmä z dôvodov uvedených v jeho odvolaní zo dňa 17. 10. 2012 proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu - Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave pre Bratislavský kraj, pričom toto odvolanie žalobca považuje za súčasť žaloby. Zdôraznil, že je subjektívne konštatovanie žalovaného o tom, že žalobca minimálne dvakrát porušil ust. § 24 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ktoré nemá objektívny základ, pretože podnet spotrebiteľky č. 1230/2012 (sťažnosť) a skutkové okolnosti ňou uvádzané, neboli nikým objektívne zisťované a neboli preukázané inak, ako jednostranným subjektívnym písomným oznámením spotrebiteľky, ktorá mohla byť voči žalobcovi, resp. jeho zamestnancom i osobne zaujatá. Konštatovanie žalovaného, že žalobca mal vedomosť o skutočnom rozdiele v predražení nákupu v neprospech spotrebiteľa, nie je žalovaným objektívne deklarované, t. j. nie je zrejmé, kedy žalobca takúto

vedomosť mal. Žalobca sa o zníženej hmotnosti porcie a predražení nákupu v neprospech spotrebiteľa dozvedel až z výsledkov kontroly po prevážení porcie.

Žalobca považoval uloženú pokutu 400,- eur za neprimerane vysokú v pomere k zistenému predraženiu porcie jedla (zapekanej ryby s oblohou v alobale) pri kontrole o 1,09 eur, a to i pri toľko deklarovanom ekonomickom záujme spotrebiteľa. Poukázal na to, že pokuta mu bola uložená v rozpore s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, najmä s ustanovením § 24 tohto zákona. Tvrdil, že žalovaný na základe zisteného skutkového stavu vec skutkovo i právne nesprávne posúdil, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu záveru, že v predmetnej veci ide o viacnásobné a závažné protiprávne konanie žalobcu, o ktorom žalobca mal vedomosť. Rozhodnutie žalovaného je teda nezákonné a nezákonná je i uložená pokuta.

Na základe výzvy súdu žalovaný podal v predmetnej veci vyjadrenie zo dňa 02. 10. 2013, v ktorom uviedol, že dňa 12. 08. 2012 inšpektori vykonali v prevádzkovej jednotke grécka reštaurácia Taverna v Bratislave kontrolu zameranú na šetrenie podnetu spotrebiteľa č. 1230/2012. Pri tejto kontrole bolo zistené, že žalobca ako predávajúci dňa 12. 08. 2012 porušil povinnosť podľa ust. , o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a to povinnosť predávať výrobky v správnej hmotnosti. Pri objednávke jednej porcie jedla Perka Sti Vavokola malo byť podaných deklarovaných 350 g, ale pri vážení bola zistená hmotnosť 276 g a po zohľadnení 10 % hmotnostnej tolerancie bola odvážená hmotnosť 311 g, čím došlo k predraženiu nákupu v neprospech spotrebiteľa o sumu 1,09 eur. Následne správny orgán prvého stupňa dňa 03. 10. 2012 vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi uložil pokutu 400,- eur pre porušenie ust. , vyššie citovaného zákona. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval i žalovaný, ktorý zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Dôvodom zmeny bola nesprávna právna kvalifikácia skutkového stavu, nakoľko prvostupňový správny orgán postihoval žalobcu za porušenie ust. , vyššie citovaného zákona v rozsahu „predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere alebo v správnom množstve“ ako i nesprávne uvedená výška sumy, o ktorú došlo k predraženiu nákupu v neprospech spotrebiteľa (0,39 eur). Žalovaný ako odvolací správny orgán zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobcu postihoval podľa ust. , vyššie citovaného zákona len v rozsahu porušenia povinnosti predávať výrobky v správnej hmotnosti, čo zodpovedalo zistenému nedostatku a zároveň opravil nesprávne uvedenú sumu predraženia nákupu na sumu 1,09 eur v neprospech spotrebiteľa, čo je v súlade s inšpekčným záznamom. Oprava sumy bola potrebná z dôvodu, že správny orgán prvého stupňa uviedol vo svojom rozhodnutí sumu 0,39 eur v neprospech spotrebiteľa, čo bolo nesprávne, pretože v inšpekčnom zázname bola správne uvedená suma 1,09 eur (ako i spôsob jej výpočtu) a žalobca o predražení v tejto sume vedel.

Žalovaný uviedol, že z výrokovej časti jeho rozhodnutia zo dňa 05. 03. 2013 je zrejmé, že žalobca bol postihovaný len za jedno porušenie predmetného ustanovenia zákona, ktoré bolo objektívne zistené a preukázané pri kontrolnom nákupe dňa 12. 08. 2012, pričom sa jednalo o porušenie povinnosti žalobcu predávať výrobky v správnej hmotnosti. Kontrola bola vykonaná na základe podnetu spotrebiteľa a existovalo tu určité riziko poškodenia spotrebiteľských záujmov, ale žalovaný na túto skutočnosť pri určení výšky pokuty neprihliadal, pretože spotrebiteľský podnet č. 1230/2012 bol len iniciatívou k vykonaniu kontroly.

Je bežnou rozhodovacou praxou inšpekčných orgánov, že pri určovaní výšky uloženej pokuty prihliadajú hlavne na výšku sumy, o ktorú bol predražený nákup v neprospech spotrebiteľa a tak tomu bolo i v tomto prípade. Pokuta uložená žalobcovi v sume 400,- eur zodpovedá všetkým legálnym kritériám na určenie výšky pokuty uvedeným v ust. § 24 ods. 5 vyššie citovaného zákona. Žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru pri cene objednaného jedla Perka Sti Vavokola (zabalený pečený a plnený filet ryby) 9,80 eur je predraženie v sume 1,09 eur závažným nedostatkom a na túto skutočnosť prihliadali inšpekčné orgány i pri určení výšky pokuty uloženej žalobcovi. Zároveň bolo potrebné prihliadnuť i k ďalším kritériám, ako sú charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti a jeho následky.

Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (, ), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. 03. 2013, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa a nasl. v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. zamietol. Súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom rozsudok pri splnení podmienok podľa ust. , (žalobca ani žalovaný sa k výzve súdu zo dňa 16. 10. 2013, resp. 20. 09. 2013 na vyjadrenie k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania v určenej lehote nevyjadrili, pričom o následkoch nevyjadrenia sa boli poučení a prejednanie veci bez nariadenia pojednávania nie je v rozpore s verejným záujmom) verejne vyhlásil dňa 16. 04. 2014.

Z predloženého administratívneho spisu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu, súd zistil, že sa v ňom nachádza inšpekčný záznam, ktorý bol spísaný dňa 12. 08. 2012 pri kontrole v prevádzkarni grécka reštaurácia Taverna v Bratislave, na Košickej ulici v súvislosti s prešetrovaním podnetu spotrebiteľa evidovaného pod č. 1230/2012 (týkal sa oznámenia spotrebiteľa ohľadne nedodržania deklarovanej hmotnosti objednanej ryby a nevydania dokladu z registračnej pokladne). Pri kontrolnom nákupe dňa 12. 08. 2013 pozostávajúcom z alkoholického, nealkoholického nápoja a porcie jedla Perka Sti Vavokola (zabalený pečený filet ryby plnený šampiónmi, cukinou, na grécky spôsob) v deklarovanom množstve 350 g a v cene 9,80 eur, inšpektori zistili, že nákup v celkovej účtovanej sume 17,60 eur bol predražený v neprospech spotrebiteľa o 1,09 eur, nakoľko správna cena nákupu mala byť 16,51 eur. Predraženie nákupu o 1,09 eur v neprospech spotrebiteľa bolo spôsobené nedodržaním deklarovanej hmotnosti porcie jedla (350 g), ktoré po prevážení malo 276 g, pričom po zohľadnení tolerancie 10 % bola jeho celková hmotnosť 311 g (t. j. 350 g x 10 % + 276 g), čomu mala zodpovedať cena 8,71 eur (311 g x 9,80 eur : 350 g), ale spotrebiteľovi bola táto porcia jedla účtovaná v sume 9,80 eur. Vyššie uvedené zistenia sú uvedené v inšpekčnom zázname zo dňa 12. 08. 2012, ktorý podpísal i zástupca kontrolovaného podnikateľského subjektu (žalobcu) a v ktorom je uvedený rozdiel v hmotnosti jedla 39 g, teda 350 g mínus 311 g (po zohľadnení tolerancie 10 %), t. j. 350 g x 10 % + 276 g).

Dňa 18. 09. 2012 prvostupňový správny orgán vydal oznámenie o začatí správneho konania, v ktorom uviedol, že pri kontrolnom nákupe dňa 12. 08. 2012 vykonanom z dôvodu prešetrovania podnetu č. 1230/2012 a zameranom na dodržiavanie o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov bolo zistené, že predávajúci (žalobca) nedodržal deklarovanú hmotnosť (350 g) podávaného jedla Perka Sti Vavokola, čím došlo k predraženiu nákupu v neprospech spotrebiteľa celkom o sumu 0,39 eur. Žalobca sa k oznámeniu o začatí správneho konania nevyjadril.

V rozhodnutí zo dňa 03. 10. 2012 prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu 400,- eur podľa ust. § 24 ods. 1 vyššie citovaného zákona za porušenie povinnosti predávajúceho predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere alebo v správnom množstve - predávajúci pri kontrolnom nákupe, uskutočnenom dňa 12. 08. 2012 v prevádzke grécka reštaurácia Taverna, Košická 39, Bratislava, nedodržal deklarovanú hmotnosť podávaného jedla (pri objednávke 350 g/pc Perka Sti Vavokola bolo podaných miesto deklarovaných 350 g, po zohľadnení príslušnej hmotnostnej tolerancie 10 %, 1 x 276 g), čím došlo k predraženiu nákupu v neprospech spotrebiteľa celkom o sumu 0,39 €. Týmto konaním žalobca porušil ust. § 4 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem iného uviedol, že zistený rozdiel pri zohľadnení hmotnostnej tolerancie predstavoval 39 g, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 0,39 eur v neprospech spotrebiteľa, čo je nepatrná suma. Poukázal na ust. , o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov s tým, že porušil iba časť tohto ustanovenia (nesprávna hmotnosť), ku ktorému mohlo dôjsť tak, že napriek uzatvorenému obalu vytečie časť šťavy a hmotnosť obsahu jedla v uzatvorenom obale sa tak zníži. Namietal, že uložená pokuta je neprimerane vysoká, nakoľko predraženie nákupu o sumu 0,39 eur nie je závažné porušenie povinností predávajúceho, ani závažné protiprávne, resp. úmyselné konanie.

Následne žalovaný vydal rozhodnutie zo dňa 05. 03. 2013, ktorým odvolaním napadnuté rozhodnutie zo dňa 03. 10. 2012 vo výrokovej časti zmenil tak, že znenie“ „ o ochrane spotrebiteľa „pre porušenie povinnosti predávajúceho predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere alebo v správnom množstve - predávajúci pri kontrolnom nákupe, uskutočnenom dňa 12. 08. 2012 v prevádzke grécka reštaurácia Taverna, Košická 39, Bratislava, nedodržal deklarovanú hmotnosť podávaného jedla (pri objednávke 350 g/pc Perka Sti Vavokola bolo podaných miesto deklarovaných 350 g, po zohľadnení príslušnej hmotnostnej tolerancie 10 %, 1 x 276 g), čím došlo k predraženiu nákupu v neprospech spotrebiteľa celkom o sumu 0,39 €.“ nahradil znením: „ o ochrane spotrebiteľa „pre porušenie povinnosti predávajúceho predávať výrobky v správnej hmotnosti - predávajúci pri kontrolnom nákupe, uskutočnenom dňa 12. 08. 2012 v prevádzke grécka reštaurácia Taverna, Košická 39, Bratislava, nedodržal deklarovanú hmotnosť podávaného jedla (pri objednávke 1. por. Perka Sti Vavokola malo byť podaných deklarovaných 350 g, pri vážení však bola hmotnosť 276 g a po zohľadnení 10 % hmotnostnej tolerancie bola hmotnosť 311 g), čím došlo k predraženiu nákupu v neprospech spotrebiteľa celkom o sumu 1,09 €.“ Zároveň žalobcovi podľa ust. o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložil pokutu 400,- eur.

Podľa , písm. a/, b/ o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov platnom v čase rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,

b) predávajúcim

1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby alebo jeho splnomocnenec,

2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny,

3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.

Podľa § 4 ods. 1, písm. a/, vyššie citovaného zákona, predávajúci je povinný

a) predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere alebo v správnom množstve a umožniť spotrebiteľovi prekontrolovať si správnosť týchto údajov.

Podľa § 24 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 66.387,83 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 165.969,59 eur.

Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.

Úlohou súdu v danej veci bolo posúdenie správnosti postupu a správnosti právnych záverov žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa, ktoré viedli k uloženiu pokuty a zároveň posúdiť dôvodnosť jej uloženia v sume 400,-eur.

Účelom o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov je ustanoviť niektoré podmienky podnikania významné pre ochranu spotrebiteľa ako i úlohy príslušných orgánov v oblasti ochrany spotrebiteľa. Tento zákon sa vzťahuje i na podnikateľské subjekty, ktoré predávajú výrobky pre spotrebiteľov, čo je i prípad žalobcu, ktorý ako predávajúci je povinný pri predaji ním ponúkaných výrobkov (jedál) postupovať v intenciách tohto zákona a výrobky predávať v ním deklarovanej a správnej hmotnosti. Je nepochybné,

že žalobca túto svoju povinnosť porušil, keď dňa 12. 08. 2012 pri kontrolnom nákupe vykonanom inšpektormi prvostupňového správneho orgánu, ktorý zahŕňal okrem iného i jednu porciu jedla Perka Sti Vavokola (zabalený pečený filet ryby plnený šampiónmi, cukinou na grécky spôsob) v deklarovanom množstve 350 g a v cene 9,80 eur, v skutočnosti predal jedlo o hmotnosti 276 g, ale v plnej cene 9,80 eur. Tieto zistenia, vyplývajúce z inšpekčného záznamu zo dňa 12. 08. 2012, žalobca v priebehu správneho konania ani nenamietal. Pri zohľadnení prípustnej hmotnostnej tolerancie predávaného jedla (t. j. 10 %) bola jeho hmotnosť 311 g (350 g x 10 % + 276 g), čo znamená, že do deklarovanej hmotnosti jedla 350 g chýbalo 39 g (350 g mínus 311 g), ako to vyplýva i z inšpekčného záznamu, v ktorom bol vyčíslený i cenový rozdiel v neprospech spotrebiteľa, a to 1,09 eur, ktorý bol vypočítaný ako rozdiel medzi cenou jedla 9,80 eur pri deklarovanej hmotnosti 350 g a cenou jedla 8,71 eur (311 g x 9,80 eur : 350 g) pri hmotnosti 311 g (350 g x 10 % + 276 g). S týmto cenovým rozdielom 1,09 eur (9,80 eur - 8,71 eur) bol žalobca, resp. jeho zástupca prítomný v kontrolovanej prevádzke grécka reštaurácia Taverna v Bratislave na Košickej ulici nepochybne oboznámený, nakoľko tento inšpekčný záznam podpísal (každú jeho stranu), pričom nemal žiadne pripomienky.

Napriek vyššie uvedeným správnym výpočtom, ktoré sú uvedené i v inšpekčnom zázname a správne zistený skutkový stav, sa stalo, že správny orgán prvého stupňa vydal dňa 18. 09. 2012 oznámenie o začatí správneho konania a dňa 03. 10. 2012 rozhodnutie, ktorým žalobcovi uložil pokutu 400,- eur, pričom nesprávne uviedol, že došlo k predraženiu nákupu v neprospech spotrebiteľa o sumu 0,39 eur. Je zrejmé, že došlo k pochybeniu zo strany tohto správneho orgánu, ktoré spočívalo v tom, že zistený rozdiel v hmotnosti jedla 39 g (350 g mínus 311 g), ktorý je uvedený i v inšpekčnom zázname, bol správnym orgánom považovaný za cenový rozdiel 0,39 eur v neprospech spotrebiteľa. Vyššie uvedeným rozhodnutím zo dňa 03. 10. 2012 bola žalobcovi uložená pokuta 400,- eur za porušenie povinnosti predávajúceho predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere alebo v správnom množstve, a teda za porušenie ust. , o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenie správneho orgánu prvého stupňa a podané odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu zo dňa 03. 10. 2012 bolo povinnosťou žalovaného v odvolacom konaní, aby sa s týmto pochybením vysporiadal.

Postup a spôsob rozhodovania odvolacieho správneho orgánu, ktorý má v odvolacom konaní široké oprávnenia, upravuje ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý sa vzťahuje i na konanie v predmetnej veci. V zásade je jeho povinnosťou preskúmať celé odvolaním napadnuté rozhodnutie, pričom nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní, ani skutkovými zisteniami a právnym názorom, ku ktorým dospel prvostupňový správny orgán a podľa výsledkov konania môže napadnuté rozhodnutie potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť. Apelačný princíp, ktorý sa aplikuje v odvolacom správnom konaní, teda umožňuje, aby odvolací orgán sám napravil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a odstránil zistené vady. V predmetnej veci si podľa názoru súdu žalovaný dôvodne osvojil správne skutkové zistenia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré neboli sporné, vyplývajú z inšpekčného záznamu zo dňa 12. 08. 2012 a nenamietal ich ani žalobca v podanej žalobe. Vzhľadom na pochybenie správneho orgánu prvého stupňa v jeho rozhodnutí zo dňa 03. 10. 2012 však bolo potrebné toto rozhodnutie vo výrokovej časti zmeniť spôsobom, ako to urobil žalovaný, ktorý špecifikoval, že porušenie ust. , o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov spočíva v porušení povinnosti predávajúceho, teda žalobcu predávať výrobky v správnej hmotnosti. Žalovaný vo svojom rozhodnutí napravil i ďalšie pochybenie zo strany správneho orgánu prvého stupňa, keď správne uviedol, že predraženie nákupu v neprospech spotrebiteľa bolo v celkovej sume 1,09 eur, namiesto sumy 0,39 eur, ktorá bola uvedená vo výrokovej časti rozhodnutia zo dňa 03. 10. 2012. Potrebu zmeny výrokovej časti tohto rozhodnutia žalovaný vo svojom rozhodnutí zo dňa 05. 03. 2013 riadne a v súlade so zákonom zdôvodnil, vrátane zdôvodnenia uloženia pokuty 400,- eur.

Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a z neho vyplývajúcich skutkových zistení je i podľa názoru súdu nepochybne preukázané, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania spočívajúceho v tom, že ako predávajúci porušil svoju povinnosť predávať výrobky v správnom množstve

zakotvenú v ust. § 4 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona. Táto skutočnosť bola nesporne v správnom konaní zistená a nenamietal ju ani žalobca. S takto zisteným skutkovým stavom sa stotožnil i súd. Správny orgán prvého stupňa potom dôvodne vo svojom rozhodnutí zo dňa 03. 10. 2012 uložil žalobcovi pokutu 400,- eur, pričom na základe odvolania žalobcu žalovaný toto rozhodnutie vo výrokovej časti zmenil tak, že presne špecifikoval povinnosť, ktorú žaloba porušil a uviedol i správnu sumu, o ktorú žalobca predražil nákup v neprospech spotrebiteľa, t. j. o sumu 1,09 eur, pričom táto zmena nemala vplyv na výšku uloženej pokuty, t. j. 400,- eur, ktorá ostala nezmenená a žalovaný považoval uloženie pokuty v tejto sume za dôvodné s prihliadnutím na závažnosť porušenia povinnosti žalobcu, zásadu poctivosti pri predaji výrobkov a na tú skutočnosť, že žalobca predal spotrebiteľovi výrobok v nižšej hmotnosti, ako to deklaroval, v dôsledku čoho vznikla spotrebiteľovi ujma v ume 1,09 eur. Žalobca mal vedomosť o zistenom cenovom rozdiele v neprospech spotrebiteľa a jeho výške už dňa 12. 08. 2012, čo vyplýva z inšpekčného záznamu. Nezodpovedá potom skutočnosti tvrdenie žalobcu, že nie je deklarované, kedy túto vedomosť mal.

Žalobca v podanej žalobe namietal predovšetkým výšku uloženej pokuty, ktorú považoval za neprimerane vysokú. K tomu je potrebné uviesť, že ukladanie sankcií má význam tak represívny, ako i preventívny. Postih za porušenie povinnosti, resp. nesplnenie povinnosti musí mať silu odradiť od nezákonného postupu, a to tak samotného účastníka konania, ako i iné právnické, resp. fyzické osoby oprávnené na podnikanie. Takýto účinok však môže vyvolať len postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu, ktorý je i vecne správne vyvodený. Treba konštatovať, že výška uloženej sankcie v rámci zákonom určeného rozpätia, resp. sadzby je zásadne otázkou správneho uváženia, ale táto voľná úvaha pri rozhodnutí o výške sankcie musí zodpovedať zistenému skutkovému stavu a zásadám logického myslenia. Súd teda skúmal, či toto uváženie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom ( ) a či pokuta bola uložená s prihliadnutím na závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti, pričom dospel k tomu záveru, že pokuta 400,- eur bola žalobcovi uložená dôvodne. Za porušenie povinnosti zakotvenej v ust. , vyššie citovaného zákona, možno uložiť pokutu až do výšky 66.387,83 eur, a preto pokuta v sume 400,- eur je uložená na samej dolnej hranici a podľa názoru súdu zodpovedá zistenému cenovému rozdielu v neprospech spotrebiteľa, čo žalovaný vo svojom rozhodnutí riadne zdôvodnil. Pokutu v tejto výške treba podľa názoru súdu považovať za adekvátnu a dostatočnú sankciu za protiprávne konanie, ktorého sa žalobca nepochybne a preukázateľne dopustil, keď dňa 12. 08. 2012 porušil svoju povinnosť predávať výrobky v správnej hmotnosti, pričom uložená pokuta podľa názoru súdu zodpovedá i požiadavke generálnej prevencie. Súd po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu a s výsledkami dokazovania vykonaného v správnom konaní nedospel k záveru o potrebe zmeniť výšku uloženej pokuty v rámci moderačného práva súdu.

Vychádzajúc zo žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 05. 03. 2013 súd konštatoval, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade s vyššie citovaným o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov ako i o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V postupe žalovaného vo vzťahu k žalobcovi súd nezistil žiadne pochybenia, ani porušenie základných pravidiel a zásad správneho konania. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. 03. 2013 podľa názoru súdu vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom predmetnou vecou sa dôsledne zaoberal a v zmysle zákona i rozhodol. Záver, ktorý žalovaný ustálil na základe zistených skutkových okolností vo svojom rozhodnutí, zodpovedá zásadám logického myslenia, pričom toto svoje rozhodnutie i dostatočne vyargumentoval. Z výrokovej časti jeho rozhodnutia nepochybne vyplýva, že žalovaný uložil žalobcovi pokutu za porušenie zákona zistené dňa 12. 08. 2012, teda jedno porušenie zákona a takto svoje rozhodnutie o uložení pokuty 400,- i odôvodnil. Námietku žalobcu vo vzťahu k výške uloženej pokuty súd nepovažoval za dôvodnú, a to s poukazom na zistený skutkový stav, ktorý žalobca nepopieral, spôsob spáchania a závažnosť priestupku, ako i dôsledky a okolnosti jeho zistenia. Vzhľadom na objektívnu zodpovednosť predávajúceho, nie je podstatné, akým spôsobom došlo k porušeniu príslušného ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov o povinnosti predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere alebo v správnom množstve, ale že k takémuto porušeniu došlo, čo bolo náležite zistené. Vzhľadom na túto povinnosť žalobcu predávať výrobky v správnom množstve potom nemožno hovoriť o nepatrnom cenovom rozdiele v neprospech spotrebiteľa, nakoľko pri deklarovanej cene podávaného jedla 9,80 eur nie je zistený cenový rozdiel v neprospech spotrebiteľa

1,09 eur nepatrný a nepatrný nebol ani zistený hmotnostný rozdiel, keď namiesto deklarovaných 350 g mala predaná porcia hmotnosť 276 g, resp. s prihliadnutím na povolenú toleranciu 311 g.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú podľa ust. zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha ( ).