Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-155-2014.pdf
PDF · 70.52 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/155/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci navrhovateľky: R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. O., D. X. V. XXXX/XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, proti odporcovi: A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. U. XXX, okres U. O., v konaní o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č. k. 10C/106/2012-77 zo dňa 20. marca 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Liptovskom Mikuláši zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala voči odporcovi náhrady škody vo výške 2.000,- eur. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej už len OZ), v spojení s ust. § 442 ods. 1, 3 OZ, keď konštatoval, že navrhovateľka v priebehu konania neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala vznik škody na svojom majetku, keď nepreukázala vlastnícke právo k veciam od poškodenia ktorých odvodzovala svoj nárok na náhradu škody. Predmetom dedičstva po jej rodičoch neboli ňou tvrdené veci - kovový zverák, sekery, pracovný stôl - ponk, vidlicové kľúče, gola kľúče, obrazy, plechová skriňa a starožitný kredenc, a teda ani navrhovateľka nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k týmto veciam na základe dedenia, tak ako to tvrdila vo svojom návrhu. Záverom súd poznamenal, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno ani v časti svojho tvrdenia o porušení právnej povinnosti odporcom vo vzťahu k hnuteľným veciam, keďže odporca poprel existenciu týchto veci a pripustil len existenciu váľandy, stolíka a skrine, ktoré však boli v zlom stave. Porasty, ktoré sa nachádzali na pozemku vlastnícky patriacemu odporcovi tvorili súčasť tejto nehnuteľnosti, a preto ani v tejto časti nemohla navrhovateľke vzniknúť škoda s prípadným odstránením takýchto porastov.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a nepriznal odporcovi náhradu trov prvostupňového konania i keď mal v konaní úspech, lebo si žiadne trovy neuplatnil.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu navrhovateľka. Žiadala napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušiť, poukazujúc na to, že dňa 12.12.2013 prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu podala na Okresnej prokuratúre v Liptovskom Mikuláši trestné oznámenie proti odporcovi, ktorý jej mal odcudziť osobné veci, ktoré sú predmetom tohto konania. Sudkyňa z dôvodu zaujatosti nedostatočne zistila skutkový stav, pretože
si nevyžiadala žiadne podklady v súvislosti so šetrením Polície, ktorá naviac ani v trestnom konaní nekonala.
Odporca vo svojom vyjadrení poukazoval na to, že pozemky na ktorých sa nachádzala neoprávnená stavba riadne odkúpil na základe kúpnej zmluvy od výlučnej vlastníčky C. U.. R. U. nie je rodina, nikdy nebola spoluvlastníčkou týchto pozemkov a nemala tam ani zriadené vecné bremeno. Pred odstránením stavby sa obrátil na Stavebný úrad, pričom mal za to, že Stavebný úrad má kompetencie dať likvidovať takéto stavby. Nepotreboval ani povolenie na vyrúbanie stromov na vlastnom pozemku podľa Zákona č. 543/2002 Z. z. Podľa jeho názoru neopodstatnené je i tvrdenie navrhovateľky podľa ktorého nemal mať rozhodnutie príslušných orgánov na zbúranie stavby, lebo najskôr musí byť vybavené stavebné povolenie a až potom môže byť vybavenie povolenie na zbúranie.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.
Pokiaľ išlo o skutkové zistenie, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany navrhovateľky v priebehu odvolacieho konania neboli tvrdené také skutočnosti s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
Tak ako to napokon správne konštatuje i prvostupňový súd v dôvodoch rozhodnutia, navrhovateľka v priebehu konania nepreukázala vlastnícke právo k veciam od poškodenia ktorých odvodzovala svoj nárok na náhradu škody, a preto odvolací súd musel napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu (tak ako je to už vyššie uvedené) ako vecne správne potvrdiť. Veci neboli predmetom dedičského konania ani po jednom z jej rodičov, a preto dedením nemohla nadobudnúť ani spoluvlastnícky podiel k týmto veciam. Dôkazné bremeno v tomto smere bolo výlučne na navrhovateľke a ani prípadné prebiehajúce trestné konanie nezbavovalo navrhovateľku preukázať svoje tvrdenia v prebiehajúcom občiansko-právnom konaní o náhradu škody.
Aj v prípade keby odporca porušil právne predpisy pri odstránení stavby tak ako to tvrdila navrhovateľka, táto skutočnosť sama o sebe by ešte nezakladala jej právo na náhradu škody, lebo v prvom rade by musela preukázať (tak ako je to už vyššie uvedené) jednak svoje vlastnícke právo k poškodeným veciam, ako i existenciu týchto veci v čase zbúrania stavby.
Zo samotnej skutočnosti, že sudkyňa prejednávajúca vec nevyhovela návrhu navrhovateľky, nemožno vyvodiť zaujatosť sudkyne a keďže navrhovateľka v odvolaní netvrdila žiadne skutočnosti z ktorých by bolo možné zaujatosť sudkyne vyvodiť, odvolací súd ani na túto námietku prihliadnuť nemohol.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal odporcovi náhradu trov odvolacieho konania, i keď mal v odvolacom konaní úspech, lebo si žiadne trovy neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.