Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Er-358-2013.pdf
PDF · 117.09 KB
No categories available
10Er/358/2013
Uznesenie
Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného Mesto Zvolen, IČO: 00 320 439, so sídlom vo Zvolene, Námestie slobody 22, proti povinnému Priaznivci Pustého hradu Zvolen, IČO: 37 833 120, so sídlom vo Zvolene, Ul. gen. Asmolova 2008/96, vedenej pod spisovou značkou EX 1077/13 súdnym exekútorom JUDr. Luciou Uliankovou, Exekútorský úrad so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP 41, na vymoženie uloženej povinnosti na nepeňažné plnenie: uskutočnenie prác a výkonov - odstránenie dočasnej stavby, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 10Er/358/2013-25 zo dňa 10.09.2013, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen poverením sp. zn. 10Er/358/2013 zo dňa 27.05.2013 poveril súdneho exekútora JUDr. Luciu Uliankovú vykonaním exekúcie voči povinnému za účelom vymoženia splnenia uloženej povinnosti - odstránenie dočasnej stavby: Zrubový objekt - archeologické pracovisko, ktorá je postavená na pozemku KN C parc. č. XXXX/XX, katastrálne územie X., obec X., okres X., vedenom na LV č. X v prospech C. X. (ďalej len „predmetná stavba“ alebo „Dočasná stavba“) a uhradenie trov exekúcie, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia C. X., spoločný obecný úrad - odbor stavebnej správy č.j. SÚ 1069/2012/3-rozh. zo dňa 16.05.2012.
Súdny exekútor vydal dňa 20.06.2013 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 01.07.2013. Dňa 16.07.2013 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu námietky povinného proti exekúcii zo dňa 12.07.2013 na rozhodnutie. Povinný v námietkach uviedol, že dňa 05.02.2013 ako predávajúci uzavrel s C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX/XXXX, XXX XX J. J. ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva k predmetnej stavbe. Povinný uviedol, že uzavretie tejto kúpnej zmluvy oznámil listom „Výzva na odstránenie dočasnej stavby - oznámenie“ zo dňa 22.03.2013 oprávnenému, ktorému bol tento list doručený dňa 25.03.2013. Vzhľadom k tejto skutočnosti mal oprávnený v zmysle § 37 ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku podať návrh na vykonanie exekúcie už voči kupujúcemu. Oprávnený bol teda v čase keď podával návrh na vykonanie exekúcie, t.j. dňa 09.05.2013, dostatočne oboznámený so skutočnosťou, že na kupujúceho prešli všetky práva a povinnosti súvisiace s Dočasnou stavbou, t.j. na kupujúceho prešli všetky práva a povinnosti vyplývajúce z exekučného titulu. Povinný uviedol, že prechodom vlastníckeho práva k Dočasnej stavbe na kupujúceho prešla na neho aj povinnosť Dočasnú stavbu odstrániť v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Keďže vlastníctvo aktuálneho vlastníka Dočasnej stavby je výlučné a nedotknuteľné, nebolo možné zo strany povinného dobrovoľne splniť povinnosť uloženú exekučným titulom a nie je ani objektívne možné, a to ani núteným výkonom rozhodnutia, požadovať splnenie tejto povinnosti od povinného. Povinný má za to, že nastali všetky predpoklady na vykonanie exekúcie v neprospech inej osoby, ako je uvedená v exekučnom titule, t.j. v neprospech kupujúceho. Na základe uvedeného povinný navrhol súdu, aby námietkam proti exekúcii vyhovel.
Povinný k námietkam proti exekúcii pripojil ako listinné dôkazy kúpnu zmluvu zo dňa 05.02.2013 a list „Výzva na odstránenie dočasnej stavby - oznámenie“ zo dňa 22.03.2013.
Oprávnený vo svojom vyjadrení k námietkam zo dňa 23.08.2013, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.08.2013, poukázal na znenie ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že keďže predmetná Dočasná stavba je nehnuteľnosťou, vlastnícke právo k tejto stavbe mohlo na nového vlastníka prejsť až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva zo dňa 05.02.2013, uzavretá medzi povinným a C. (pozn. súdu: v zmysle predloženej zmluvy správne C.) G., nar. XX.XX.XXXX, nemá vecnoprávne, ale len obligačnoprávne účinky. Obligačné účinky zmluvy o prevode nehnuteľnosti spočívajú vo vzniku záväzkového právneho vzťahu medzi prevodcom a nadobúdateľom, ktorého obsahom je záväzok prevodcu previesť nadobúdateľovi prevádzanú nehnuteľnosť do jeho vlastníctva, pričom tomuto záväzku zodpovedá záväzok nadobúdateľa danú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva prevziať. Pri odplatných prevodoch nastupuje ešte záväzok nadobúdateľa zaplatiť dojednanú kúpnu cenu, resp. zložiť alebo previesť inú cenu, prípadne hodnotu a záväzok prevodcu tieto prijať. Obligačné účinky týkajúce sa prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti však trvajú len do doby, než sú nahradené účinkami vecnoprávnymi. Až vecnoprávnymi účinkami zmluvy (t.j. právoplatným rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností) dochádza k zmene vlastníka. Oprávnený ďalej uviedol, že C. X. vydalo rozhodnutie, ktorým bola povinnému uložená povinnosť odstrániť Dočasnú stavbu dňa 16.05.2012, teda predtým, ako malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva (05.02.2013), t.j. povinný nerešpektoval právoplatné úradné rozhodnutie. Osoba uvedená ako kupujúci z kúpnej zmluvy zo dňa 05.02.2013 s oprávneným nekomunikuje a nepreberá žiadne zásielky. Oprávnený uviedol, že konanie povinného u neho vzbudzuje dojem, že tento mal v úmysle vyhnúť sa povinnosti, ktorá mu bola uložená právoplatným rozhodnutím. Na základe uvedeného oprávnený navrhol súdu, aby námietky povinného proti exekúcii zamietol.
Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 10Er/358/2013-25 zo dňa 10.09.2013 námietky povinného proti exekúcii zamietol.
Proti označenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný. V odvolaní uviedol, že zákon č. 162/1995 Z.z. v ust. § 6 ods. 1 písm. c) pozitívne a explicitne vymedzuje stavby, ktoré sú predmetom evidencie v katastri nehnuteľností. Pri použití argumentu a contrario možno dovodiť, že iné, než v uvedenom ustanovení výslovne uvedené stavby, sa v katastri nehnuteľností neevidujú. Povinný má za to, že predmetná Dočasná stavba nie je predmetom tejto evidencie, nakoľko sa nejedná o žiadnu zo stavieb uvedených v § 6 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona. Z tohto dôvodu sa na účinnosť kúpnej zmluvy, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k Dočasnej stavbe na C. G., nevyžaduje vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Za daného právneho stavu nemožno vyvodiť, že by dočasné stavby boli predmetom evidencie v katastri nehnuteľností, čo potvrdzuje aj prax katastrálnych úradov. Vzhľadom na uvedené má povinný za to, že uzatvorením kúpnej zmluvy nadobudla táto zmluva obligačnoprávne, ako aj vecnoprávne účinky. Tým došlo k prevodu vlastníckeho práva k dočasnej stavbe na kupujúceho, v dôsledku čoho zároveň došlo aj k prechodu povinnosti z exekučného titulu na kupujúceho. Vzhľadom na nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva kupujúceho k predmetnej stavbe má povinný za to, že voči nemu nemožno viesť exekúciu. Pokiaľ ide o otázku, či sú dočasné stavby predmetom evidencie v katastri nehnuteľností, obrátil sa povinný na Okresný úrad J. J., katastrálny odbor so žiadosťou o zaujatie stanoviska. Z jeho odpovede vyplýva, že v praxi správ katastra v rámci banskobystrického kraja nedochádza k evidencii dočasných stavieb v katastri nehnuteľností, pričom vzhľadom na ich dočasný charakter by ich evidencia v katastri nebola účelná. Ak teda ani samotné správy katastra nezapisujú vlastnícke práva k dočasným stavbám do katastra nehnuteľností, nie je objektívne možné, aby sa vlastnícke právo k dočasnej stavbe nadobúdalo vkladom do katastra nehnuteľností. Povinný má teda za to, že došlo k účinnému prevodu vlastníckeho práva k dočasnej stavbe na kupujúceho, ktorý je iným subjektom, než povinný označený v tomto exekučnom konaní. Keďže k prechodu povinnosti z exekučného titulu došlo ešte pred začatím exekučného konania, exekúcia je od počiatku nedôvodná a oprávnený sa mal výkonu povinností domáhať proti skutočnému povinnému, C. G.. Okrem toho povinný uviedol, že v danom prípade sa jedná o splnenie povinnosti uloženej autoritatívnym rozhodnutím orgánu štátu, preto nemožno uvažovať o aplikácii ust. § 531 Občianskeho zákonníka o prevzatí dlhu so súhlasom veriteľa. K prechodu povinnosti z exekučného titulu na kupujúceho došlo v dôsledku prevodu vlastníckeho práva k predmetnej stavbe bez ohľadu na to,
či s týmto prevodom oprávnený vyslovil súhlas. Na základe uvedeného povinný navrhol, aby súd jeho námietkam proti exekúcii vyhovel.
K odvolaniu povinný priložil ako listinný dôkaz vytlačený e-mail zo dňa 01.10.2013.
Oprávnený vyjadrenie k odvolaniu nepodal.
Keďže proti rozhodnutiu, ktorým boli námietky zamietnuté podľa § 202 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) nie je odvolanie prípustné a vo veci rozhodol vyšší súdny úradník tunajšieho súdu, v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. podaním odvolania došlo zo zákona k zrušeniu uvedeného uznesenia a vo veci rozhodol zákonný sudca.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, predloženými účastníkmi exekučného konania a zistil nasledovné skutočnosti:
Z kúpnej zmluvy zo dňa 05.02.2013 súd zistil, že ako predávajúci je uvedený povinný a ako kupujúci je uvedený C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX/XXXX, XXX XX J. J.. Predmetom zmluvy je odplatný prevod vlastníckeho práva k predmetnej Dočasnej stavbe, ktorú predávajúci predáva zo svojho výlučného vlastníctva a kupujúci kupuje do svojho výlučného vlastníctva. Kupujúci vyhlásil, že bol riadne oboznámený so skutočnosťou, že na predmetnú stavbu sa vzťahuje rozhodnutie C. X., odboru stavebnej správy č.j. SÚ 1069/2012/3-rozh. zo dňa 16.05.2012 na jej odstránenie. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 1,- Eur. Kupujúci kupuje Dočasnú stavbu za účelom jej odstránenia. Kupujúci je povinný odstrániť Dočasnú stavbu v čo najkratšom čase umožnenom poveternostnými podmienkami. Kupujúci je oprávnený ponechať si ekonomický efekt z vyzískaného materiálu pri odstraňovaní Dočasnej stavby. Kupujúci nadobudne vlastnícke právo k Dočasnej stavbe dňom účinnosti tejto zmluvy.
Z listu „Výzva na odstránenie dočasnej stavby - oznámenie“ zo dňa 22.03.2013 súd zistil, že povinný týmto listom oznámil oprávnenému C. X., že uzatvoril uvedenú kúpnu zmluvu zo dňa 05.02.2013 a že odstránenie predmetnej stavby zabezpečí kupujúci za vyzískaný materiál. List obsahuje pečiatku podateľne C. X. s dátumom 25.03.2013.
Z e-mailu zo dňa 01.10.2013 (č.l. 35) súd zistil, že v ňom JUDr. I. Š., vedúci katastrálneho odboru Okresného úradu Banská Bystrica, oznamuje, že v ust. § 6 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona je pozitívne vymedzený predmet katastra pokiaľ ide o stavby. V doterajšej praxi správ katastra banskobystrického kraja nedochádzalo k evidencii dočasných stavieb. Pri dočasných stavbách stavebný úrad obmedzí dobu ich trvania. Vzhľadom na dočasný charakter nie je evidencia týchto stavieb v katastri účelná.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený, alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočné uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie, o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa § 133 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 492 OZ, ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy.
Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 531 ods. 1 veta prvá OZ, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas.
Podľa § 534 OZ, kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").
Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 30 ods. 5 písm. a) katastrálneho zákona, prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva.
Podľa § 6 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona, v katastri sa evidujú stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré
1. sú označené súpisným číslom,
2. nie sú označené súpisným číslom,
3. sú rozostavanými stavbami v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim,
4. sú podzemnými stavbami, a to v miestach ich prienikov so zemským povrchom,
5. sú nadzemnými stavbami, a to prienikom ich vonkajšieho obvodu so zemským povrchom alebo priemetom ich vonkajšieho obvodu na zemský povrch.
Podľa § 88 ods. 1 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb., o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená.
Podľa § 96a stavebného zákona, rozhodnutia stavebného úradu vydané podľa § 86, 87, 88, 88a, 94 a 96 sú záväzné aj pre právnych nástupcov vlastníkov stavby.
Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., o správnom konaní (správny poriadok), účastník konania alebo vymáhajúci správny orgán alebo ten, o kom to ustanovuje zákon, môžu podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných zákonných ustanovení. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Súd posúdil všetky okolnosti, ktoré povinný uviedol vo svojich námietkach proti exekúcii zo dňa 12.07.2013, ako aj v odvolaní zo dňa 02.10.2013 a uzavrel, že povinný v podaných námietkach proti exekúcii neuvádza žiadne skutočnosti, ktorými by preukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Základnou argumentáciou povinného v námietkach proti exekúcii, na ktorej zotrval aj v podanom odvolaní, je tvrdenie, že potom, ako mu bolo ako vlastníkovi Dočasnej stavby rozhodnutím stavebného úradu nariadené odstránenie tejto stavby, uzavrel s treťou osobou kúpnu zmluvu, účinnosťou ktorej malo prejsť vlastnícke právo k predmetnej stavbe, a tým aj povinnosť stavbu odstrániť, na kupujúceho. K uzavretiu tejto kúpnej zmluvy došlo predtým, ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, a teda podľa názoru povinného je proti nemu exekúcia vykonávaná neoprávnene, keďže v čase začatia exekučného konania už nebol nositeľom povinnosti uloženej exekučným titulom. Povinný argumentuje, že nakoľko predmetná nehnuteľnosť je dočasnou stavbou, nie je predmetom evidencie v katastri nehnuteľností, a preto vlastnícke právo k nej možno previesť na tretiu osobu okamihom účinnosti kúpnej zmluvy, ktorá má v takomto prípade obligačnoprávne a zároveň vecnoprávne účinky. Súd však tento právny názor povinného nezdieľa.
V prípade predmetnej Dočasnej stavby sa jedná o stavbu, ktorá nie je evidovaná v katastri nehnuteľností, teda vlastnícke právo k tejto stavbe, či už povinného alebo kupujúceho C. G., nar. XX.XX.XXXX, nie je vpísané na žiadnom liste vlastníctva. Povinný argumentuje, že predmetná stavba nie je ani predmetom evidencie v katastri nehnuteľností, teda že ju nie je možné vôbec do katastra nehnuteľností zapísať. Vlastnícke právo k takejto stavbe by teda malo prechádzať na nadobúdateľa účinnosťou kúpnej zmluvy bez toho, aby bolo nutné podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Platná právna úprava obsiahnutá v ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka pozná len jediný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to vkladom do katastra nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Na uvedené zákonné ustanovenie nadväzuje ust. § 28 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona, podľa ktorého vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorého prevod je predmetom zmluvy, sa do katastra zapisuje vkladom a na právne účinky vkladu je viazaný aj vznik, zmena alebo zánik vlastníckeho práva, ak katastrálny zákon neustanovuje inak. Je zrejmé, že právotvorné účinky vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (porov. § 4 ods. 3 katastrálneho zákona) sú pravidlom a k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vždy potrebný vklad do katastra, ibaže by v niektorom zákone bola z tohto pravidla výslovne stanovená výnimka. Takouto výnimkou, kedy k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dochádza už účinnosťou zmluvy, sú napr. zmluvy o prevode správy majetku štátu, kedy sa účinnosťou takejto zmluvy nadobudnuté vlastnícke právo k nehnuteľnosti do katastra zapisuje záznamom (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona). V prípade zmluvného prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam medzi subjektmi súkromného práva, ako je tomu aj v prejednávanej veci, je potrebné vychádzať zo všeobecnej úpravy, teda že k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza až na základe vkladu do katastra. Okolnosť, že by ku vkladu vlastníckeho práva k predmetnej stavbe do katastra nehnuteľností v prejednávanej veci došlo, žiaden z účastníkov exekučného konania netvrdil a súd takúto okolnosť nemal nijako preukázanú.
Čo sa týka argumentácie povinného, že dočasné stavby nie sú predmetom evidencie v katastri, je potrebné vychádzať z platného znenia katastrálneho zákona, ktorý predmet katastra vymedzuje. Katastrálny zákon v žiadnom svojom ustanovení neobsahuje osobitnú úpravu, ktorá by sa týkala dočasných stavieb a takúto osobitnú kategóriu stavieb nepozná. Pre účely stanovenia, či dočasné stavby sú predmetom evidencie v katastri nehnuteľností, preto neexistuje iná možnosť, než vychádzať zo skutočnosti, že sa jedná v prvom rade o stavby ako také. Z platnej právnej úpravy v ust. § 6 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona vyplýva, že predmetom evidencie v katastri sú stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré sú označené súpisným číslom, i stavby, ktoré nie sú označené súpisným číslom. Z uvedeného vyplýva, že do katastra nehnuteľností možno zaevidovať akúkoľvek stavbu spojenú so zemou pevným základom. Skutočnosť, že predmetná stavba: Zrubový objekt - archeologické pracovisko je stavbou spojenou so zemou pevným základom, keďže má kamenné základy, je skutočnosťou všeobecne známou pre každého návštevníka areálu Pustého hradu, ktorý je prístupný širokej verejnosti a žiadny iný zrubový objekt sa v danej časti areálu nenachádza. V zmysle § 121 O.s.p. túto skutočnosť teda netreba dokazovať. Predmetná stavba zároveň nie je ani inžinierskou ani drobnou stavbou, ktoré sa do katastra spravidla nezapisujú (§ 6 ods. 2 katastrálneho zákona, § 43a ods. 3 a § 139b ods. 6, 7 stavebného zákona), ani u takýchto stavieb však zápis do katastra nie je vylúčený. Žiadny právny predpis neobsahuje výnimku v zmysle, že by dočasné stavby neboli predmetom evidencie v katastri nehnuteľností.
Z uvedeného vyplýva, že predmetnú dočasnú stavbu v zmysle platnej právnej úpravy možno zaevidovať do katastra nehnuteľností, teda je predmetom evidencie v katastri nehnuteľností a možno k nej vydať príslušný list vlastníctva. So skutočnosťou, že predmetom zmluvného prevodu vlastníckeho práva sa môžu stať aj nehnuteľnosti, ku ktorým toto právo nie je vpísané na liste vlastníctva, výslovne počíta ust. § 30 ods. 5 písm. a) katastrálneho zákona, podľa ktorého je v takomto prípade k návrhu na vklad okrem príslušnej zmluvy potrebné priložiť aj verejnú alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti. Je zrejmé, že aj v takomto prípade k prevodu vlastníckeho práva dôjde až v dôsledku jeho vkladu do katastra. Pokiaľ povinný v podanom odvolaní tvrdil a preukazoval listinným dôkazom, že v praxi nedochádza k evidencii dočasných stavieb v katastri, nakoľko by nebola účelná, z uvedeného nevyplýva, že by evidencia dočasnej stavby v katastri nebola možná. Z platnej zákonnej úpravy, ktorou je súd viazaný, naopak vyplýva opačný záver. Rovnako by sa dalo argumentovať, že odplatný zmluvný prevod vlastníckeho práva k dočasným stavbám nie je v praxi obvyklý. Na druhej strane však nie je vylúčený, avšak v prípade, že stavba nie je evidovaná v katastri, je nutné pri takomto prevode postupovať v zmysle § 30 ods. 5 písm. a) katastrálneho zákona.
Z ohľadom na uvedené okolnosti a platnú právnu úpravu je nutné v predmetnej exekučnej veci uzavrieť, že vlastnícke právo k Dočasnej stavbe nikdy neprešlo na kupujúceho C. G., nar. XX.XX.XXXX, keďže sa nejedná o žiadnu zo zákonom stanovených výnimiek, pri ktorých vlastnícke právo k nehnuteľnosti prechádza na nadobúdateľa inak, než jeho vkladom do katastra nehnuteľností. Povinný netvrdil ani nepreukázal, že by ku vkladu vlastníckeho práva v prejednávanej veci došlo.
Pokiaľ povinný vo svojich podaniach tvrdil, že účinnosťou kúpnej zmluvy zo dňa 05.02.2013 došlo k prechodu povinnosti z exekučného titulu, teda povinnosti predmetnú stavbu odstrániť, na tretiu osobu, tomuto tvrdeniu nie je možné okrem vyššie uvedeného prisvedčiť ani z ďalších dôvodov. Z ust. § 489 Občianskeho zákonníka vyplýva, že záväzkové vzťahy (záväzky) vznikajú aj z tzv. iných skutočností uvedených v zákone, pričom ak niet osobitnej úpravy, použijú sa aj na takéto záväzky ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv (§ 492 OZ). Rozhodnutie správneho orgánu (v danom prípade stavebného úradu o nariadení odstránenia stavby) je takouto inou skutočnosťou uvedenou v zákone, z ktorej vzniká záväzkový vzťah. Jeho subjektmi sú na jednej strane oprávnený správny orgán v pozícii veriteľa a na druhej strane povinný v pozícii dlžníka. Povinný má povinnosť plniť oprávnenému, v
danom prípade povinnosť niečo konať (facere). Okolnosť, že skutočnosť uvedená v zákone, z ktorej v prejednávanej veci záväzok vznikol, má pôvod v predpisoch verejného práva (stavebný zákon), nie je rozhodujúca. Neexistuje totiž osobitná komplexná úprava tohto záväzku vo vzťahu k právam a povinnostiam jeho subjektov. Je potrebné vychádzať z premisy, že nemôže existovať „právne vákuum“ a prípadné medzery v práve je nutné preklenúť výkladom. Rovnako ako v prejednávanej veci je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka napr. aj v prípade posudzovania premlčania práva štátu na zaplatenie pokuty, uloženej rozhodnutím správneho orgánu, otázok zániku takéhoto záväzku splnením, zmeny v osobe veriteľa postúpením pohľadávky a ďalšie, samozrejme s prihliadnutím na prípadnú existujúcu osobitnú právnu úpravu niektorých týchto otázok.
V danej veci na základe správneho rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, vznikla povinnému - dlžníkovi povinnosť niečo konať - odstrániť predmetnú stavbu, a oprávnený - veriteľ je oprávnený to od neho požadovať (§ 494 OZ). C. X. ako oprávnený v tomto exekučnom konaní vystupuje v pozícii vymáhajúceho správneho orgánu v zmysle § 72 ods. 2 správneho poriadku a má voči povinnému nepeňažnú pohľadávku spočívajúcu v povinnosti niečo konať. Záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe inej skutočnosti uvedenej v zákone, ktorou je rozhodnutie správneho orgánu. Nakoľko neexistuje osobitná komplexná úprava, v zmysle § 492 OZ je potrebné vychádzať z ustanovení o zmluvných záväzkoch, samozrejme s prihliadnutím na prípadnú osobitnú úpravu jednotlivých otázok v predpisoch verejného práva.
V zmysle § 531 OZ nemôže dôjsť k prevzatiu záväzku inou osobou bez súhlasu veriteľa, teda dlžník sa nemôže zbaviť svojej povinnosti voči veriteľovi uzavretím dvojstranného právneho úkonu s treťou osobou bez súhlasu veriteľa. Z predloženej kúpnej zmluvy vyplýva, že povinný sa s treťou osobou dohodol, že táto splní jeho záväzok (odstrániť stavbu) voči veriteľovi. Z takejto dohody veriteľovi v zmysle § 534 OZ priame právo voči tretej osobe nevznikne. Ustanovenie § 96a stavebného zákona, podľa ktorého (okrem iného) rozhodnutie stavebného úradu o nariadení odstránenia stavby je záväzné aj pre právnych nástupcov vlastníkov stavby, nepopiera vyššie uvedené právne úvahy, naopak je ich odrazom a prehĺbením. V zásade nič totiž nebráni vlastníkovi stavby, ktorému bola uložená povinnosť túto stavbu odstrániť, previesť vlastnícke právo k tejto stavbe na tretiu osobu, svojej povinnosti stavbu odstrániť sa však nemôže zbaviť bez súhlasu veriteľa, ktorým je stavebný úrad. Ustanovenie § 96a stavebného zákona predpokladá situáciu, kedy dôjde k prevodu, resp. prechodu vlastníckeho práva k stavbe zo subjektu, ktorému bola uložená povinnosť túto stavbu odstrániť, na iný subjekt, a v takejto situácii je uvedené ustanovenie potrebné vykladať tak, že rozhodnutie stavebného úradu je záväzné pre pôvodného vlastníka stavby a okrem neho aj pre jeho právnych nástupcov, teda pre ďalších vlastníkov takejto stavby. V prejednávanej veci však s poukazom na vyššie uvedenú absenciu vkladu do katastra ani nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej stavbe. Pokiaľ povinný v podanom odvolaní tvrdí, že aplikácia § 531 OZ je v prejednávanej veci nepriliehavá, nakoľko sa jedná o splnenie povinnosti uloženej autoritatívnym rozhodnutím orgánu štátu, je potrebné v prvom rade pripomenúť, že sám povinný takto uloženú povinnosť napriek právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu dodnes dobrovoľne nesplnil. Ako už súd uviedol, iná všeobecná právna úprava dopadajúca na právny vzťah medzi oprávneným a povinným v prejednávanej veci, než ustanovenia Občianskeho zákonníka o záväzkových vzťahoch, v právnom poriadku neexistuje, preto je ich aplikácia dôvodná v zmysle § 492 OZ.
Prechod oprávnení a záväzkov verejnoprávnej povahy je vo všeobecnosti možný iba za predpokladu, ak to konkrétne právne predpisy výslovne upravujú alebo ak príslušný verejnoprávny orgán vysloví s prípadným prechodom oprávnení a záväzkov na konkrétny subjekt súhlas. V tejto súvislosti judikatúra dovodila, že napr. pri uzavretí zmluvy o predaji podniku, na základe ktorej zásadne na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje, na kupujúceho v skutočnosti prechádzajú záväzky vzniknuté zo záväzkových vzťahov bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú obchodnoprávnu povahu, nie však verejnoprávne povinnosti. Na kupujúceho teda neprechádzajú povinnosti predávajúceho súvisiace s predávaným podnikom, ktoré sa týkajú napríklad daní, ciel, zdravotného, sociálneho a dôchodkového poistenia, vzťahov k verejným rozpočtom a pod. Výslovne to vyplýva napr. z § 55 ods. 15 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), podľa ktorého dohody uzavreté o tom, že daňovú povinnosť namiesto daňového subjektu znáša úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú pre správu daní právne účinné, ak osobitný predpis neustanovuje inak. K právnemu
poriadku je pre účely interpretácie právnych noriem potrebné pristupovať ako ku koherentnému celku. Uvedené závery týkajúce sa verejnoprávnych povinností a nemožnosti ich prevodu na tretie osoby bez súhlasu príslušného orgánu (veriteľa) sú prehĺbením súkromnoprávnej úpravy v ust. § 531 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ povinný argumentoval nedotknuteľnosťou súkromného vlastníctva tretej osoby k predmetnej stavbe, ktorá mu bráni splniť uloženú povinnosť spočívajúcu v jej odstránení, ako už súd uviedol vyššie, k prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu v prejednávanej veci nedošlo. Na doplnenie je však potrebné uviesť, že aj keby malo byť povinným zasiahnuté do práv tretej osoby, pokým bude povinný konať na základe exekučného príkazu, ktorý mu bol doručený súdnym exekútorom, nepripadá do úvahy zodpovednosť povinného za prípadnú škodu. Súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov, pričom vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 2 a § 5 Exekučného poriadku).
Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd v predmetnej exekučnej veci za to, že vlastnícke právo k Dočasnej stavbe neprešlo na kupujúceho C. G., nar. XX.XX.XXXX, ale stále svedčí povinnému a navyše aj v prípade, že by vlastnícke právo k predmetnej stavbe prešlo na iný subjekt, povinný sa nemôže zbaviť svojej povinnosti stavbu odstrániť bez súhlasu oprávneného - C. X. ako stavebného úradu. Pokiaľ teda povinný v námietkach proti exekúcii, ako aj v podanom odvolaní namietal, že ešte pred začatím exekučného konania jeho povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu prešla na iný subjekt, súd takúto skutočnosť, vychádzajúc zo skutkových a právnych okolností prejednávanej veci, nemal preukázanú. Súd teda uzavrel, že námietky povinného proti exekúcii zo dňa 12.07.2013 nie sú dôvodné a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a námietky povinného proti exekúcii zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 O.s.p.).