Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/137/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. D., T. K. XXXX, do dovŕšenia plnoletosti zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P. - ďalej navrhovateľa, dieťa rodičov S. T., bytom Y. D., T. K. XXXX, zastúpenej I.. W.. C. X., advokátom, so sídlom v P., C. XX a R. G., bytom D., W. X - ďalej odporcu, o zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. septembra 2013, č.k. -121, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 130 Eur mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.07.2012, čím zvýšil doterajšiu vyživovaciu povinnosť odporcu zo sumy 59,75 Eur na sumu 130 Eur mesačne. Dlh na výživnom za obdobie od 01.07.2012 do rozhodnutia súdu vyčíslil vo výške 160 Eur a tento povolil odporcovi splácať po 10 Eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2013 popri bežnom výživnom tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Zmenil tak rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 23.10.2003, č.k. -21 v časti o výživnom. O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , , Zákona o rodine a Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k výraznej zmene pomerov predovšetkým na strane navrhovateľa, ktorý mal v čase posledného rozhodovania o výživnom 9 rokov, toho času má XX rokov, navštevuje tretí ročník Spojenej katolíckej strednej školy v L.. Má zvýšené výdavky v súvislosti so štúdiom na strednej škole súvisiace so stravou, cestovným, pomôckami potrebnými pre riadne štúdium, má zdravotné problémy, navštevuje základnú umeleckú školu. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti súd prvého stupňa prihliadal na odôvodnené potreby už plnoletého C., ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Od posledného rozhodovania o výživnom konštatoval pokles príjmu matky navrhovateľa a nárastu príjmu odporcu. Uviedol, že matka navrhovateľa v čase rozhodovania o výživnom bola zamestnaná, dosahovala príjem vo výške 439,32 Eur, toho času poberá rodičovský príspevok 199,60 Eur mesačne, okrem navrhovateľa má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Poberá prídavok na dieťa v sume 69,30 Eur mesačne a sirotský dôchodok pre maloletú J. T. vo výške 186,90 Eur mesačne. Odporca v čase posledného rozhodovania o výživnom dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 484,37 Eur a v roku 2012 predstavoval jeho príjem 581,23 Eur, v mesiaci

september 2011 mu bola vyplatená náhrada pri PN vo výške 119,01 Eur, v období od januára 2013 do apríla 2013 priemerná čistá mesačná mzda odporcu predstavovala sumu 550 Eur. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať na výživu navrhovateľa sumou 130 Eur mesačne i s ohľadom na skutočnosť, že inú vyživovaciu povinnosť odporca nemá. Vyživovaciu povinnosť zvýšil s účinnosťou od 01.07.2012, t. j. od mesiaca, v ktorom bol podaný návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na výšku dlhu a vzhľadom na výšku príjmu odporcu povolil vyčíslený nedoplatok odporcovi splácať v mesačných splátkach po 10 Eur.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne zmeny napadnutého rozsudku a vyhovenia návrhu. Súdu prvého stupňa vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. Poukazoval na dôvodnosť podaného návrhu, ktorá spočívala predovšetkým v tom, že od času, kedy bolo výživné naposledy upravené, uplynulo takmer 10 rokov. Navrhovateľ medzičasom začal navštevovať Spojenú katolícku strednú školu v L., kde dochádza autobusom, venuje sa rôznym činnostiam (hre na hudobné nástroje ako klarinet, flauta, klavír), je alergik. Dôvodil zmenou pomerov na strane odporcu z hľadiska jeho životnej úrovne, ktorá je nepochybne vyššia ako životná úroveň navrhovateľa, keďže matka navrhovateľa je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. Poukázal na skutočnosť, že odporca sám prispieval na výživu navrhovateľa sumou 120 Eur mesačne. Poukazoval na vysoké cestovné náklady odporcu, neprimerane vysoké výdavky na mobilný telefón, internet a pod. Mal za to, že bez povšimnutia nemôže zostať ani dlhoročná osobná starostlivosť matky o navrhovateľa a iba občasný kontakt otca s navrhovateľom. Dôvodil, že výdavky navrhovateľa medzičasom výrazne stúpli, ide o výdavky nevyhnutné na jeho ďalšie vzdelávanie a všestranný rozvoj. Na životnej úrovni odporcu sa nepodieľa, pričom je v silách a možnostiach odporcu prispievať na výživu navrhovateľa sumou vyššou, ako je suma stanovená prvostupňovým súdom.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť. Rozhodol podľa bez nariadenia pojednávania.

Uspokojovanie základných potrieb detí, ale aj iných potrieb nevyhnutných pre ich telesný a duševný vývoj si vyžaduje náklady, ktoré má predovšetkým pokryť výživné od rodičov. Výživné má byť také, aby z neho mohli byť uhradené potreby detí súvisiace s ich zdravotným stavom, výchovou, záujmami a vzdelávaním. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Miera uspokojovania potrieb detí je limitovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi ich rodičov.

V danom prípade okresný súd rozhodoval o návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného, pričom postupoval podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. deti je zmena a zrušenie výživného možná len na návrh. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd pri rozhodovaní o zmene rozhodnutia o výživnom vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Plynutím času však môže nastať zmena ako na strane osoby oprávnenej na výživné, tak i na strane osoby povinnej a táto zmena má potom za následok zvýšenie alebo zníženie skôr určeného výživného. Úlohou súdu je dôsledne porovnať podstatné okolnosti, z ktorých vychádzal pri poslednej úprave výživného s okolnosťami, ktoré sú dané v čase novej úpravy. Zmeniť výživné je možné len v prípade, ak sa pomery zmenia závažnejším spôsobom, a ak nejde len o prechodnú zmenu pomerov. Pri rozhodovaní o výživnom, a teda aj o zvýšení výživného súd vychádza zo zásad pre určenie výživného stanovených v ust. § 62 Zákona o rodine.

Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení jeho rozsahu sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými

výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa postupoval v danej veci dôsledne podľa citovaných zákonných ustanovení, ako i ustálenej súdnej praxe.

Zo spisu vyplýva, že posledná úprava výživného zo strany odporcu na v tom čase maloletého C. bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 23.10.2003, č.k. -21, ktorým bolo manželstvo rodičov navrhovateľa rozvedené a deti pochádzajúce z manželstva, v tom čase maloletá C. a v tom čase maloletý C. boli na čas po rozvode zverení do výchovy matky. Otec - odporca sa zaviazal platiť výživné na maloletú C. vo výške 2.000,- Sk a na maloletého C. vo výške 1.800,- Sk (59,75 Eur) mesačne. Od poslednej úpravy uplynulo viac ako 10 rokov. Navrhovateľ nadobudol plnoletosť, navštevuje tretí ročník strednej školy. Z uvedeného nesporne vyplýva, že predovšetkým na strane navrhovateľa došlo k zvýšeniu jeho nákladov, a to nielen z hľadiska rastu životných nákladov, ale predovšetkým z hľadiska okolností spočívajúcich vo zvýšení nákladov spojených s ošatením, obuvou, školskou výučbou, záľubami a pod. Už len tieto skutočnosti odôvodňujú zmenu pôvodne určeného výživného, pretože povinnosť podieľať sa na takto zvýšených nákladoch navrhovateľa má aj odporca, nielen jeho matka, s ktorou navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti, a ktorej v čase maloletosti bol zverený do osobnej starostlivosti. Dôvodné je tak posúdiť plynutie času ako zmenu pomerov na strane navrhovateľa v každej oblasti ich uspokojovania. Správne súd prvého stupňa vyhodnotil aj pomery na strane osoby povinnej platením výživného - odporcu ako aj pomery na strane matky navrhovateľa. Pri rozhodovaní o výživnom sa vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania rozhodnutia. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa postupoval v danom prípade pri zisťovaní skutkového stavu veci dôsledne. Náležite porovnával v rozhodnom období pomery na oboch stranách, ktoré vyhodnotil a správne rozhodol, že vyživovaciu povinnosť zo strany odporcu voči navrhovateľovi je potrebné zvýšiť tak, aby zodpovedala odôvodneným potrebám navrhovateľa, ale aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, a to predovšetkým osoby povinnej platiť výživné - odporcu, z toho aspektu, či jeho osobné, zárobkové a majetkové pomery dovoľujú platiť výživné v takej výške, ktorá by bola úmerná potrebám dieťaťa. Z obsahu spisu vyplýva, že odporca je zamestnaný s priemerným netto zárobkom 550 Eur (január až apríl 2013) a za rok 2012 581,23 Eur. V čase posledného rozhodovania o výživnom bol jeho čistý mesačný príjem 484,37 Eur. Aj keď sa jeho príjem zvýšil, navrhovaná výška výživného 230 Eur by nezodpovedala preukázaným zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Pri zvážení všetkých skutočností ohľadne pomerov odporcu, akceptujúc potreby navrhovateľa, ktorý študuje v 3. ročníku strednej školy, odvolací súd zastáva názor, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu platiť výživné vo výške určenej súdom prvého stupňa. Potrebné je poukázať na tú skutočnosť, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil a posúdil okolnosti, za ktorých je odporca schopný prispievať na výživu navrhovateľa sumou 130 Eur mesačne.

Krajský súd preskúmaním veci, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu, napadnutého rozhodnutia a odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že okresný súd správne rozhodol, keď výživné zo strany odporcu zvýšil tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku okresného súdu, nakoľko takto stanovené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľa, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu. Konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje so správnym odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu, na ktoré v ďalšom v podrobnostiach podľa poukazuje.

Vzhľadom na uvedené krajský súd rozsudok okresného súdu, ktorý správne rozhodol aj o nedoplatku na zročnom výživnom a jeho splatnosti, ako vecne správny podľa potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .