Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/23/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Rudolfa Ďurtu v trestnej veci obžalovaného D. B. za trestný čin krádeže podľa Tr. na verejnom zasadnutí dňa 16. apríla 2014 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 10. 1. 2014 takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného D. B. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Rozsudkom senátu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 10. 1. 2014 bol obž. D. B. uznaný za vinného z trestného činu krádeže podľa Tr. , ktorého sa dopustil tým, že dňa 4. 4. 2005 v čase medzi 07.30 h až 08.00 h v Banskej Bystrici, na rozhraní ulíc Spojovej a Šalgotariánskej, v objekte základnej školy, pristúpil zozadu k Q. A., nar. XX. X. XXXX, vložil jej do ľavého vrecka kabáta svoju ruku, odkiaľ jej bez jej súhlasu vytiahol mobilný telefón zn. Nokia 3100 výr. čísla IMEI 353368008311247, tento si následne vložil do pravého vrecka svojej bundy a z miesta odišiel, čím Q. A. spôsobil škodu prisvojením si mobilného telefónu vo výške 116,18 € (3 500,- Sk).

Za to bol odsúdený podľa , Tr. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 mesiace a podľa , Tr. mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Súčasne prvostupňový súd podľa obžalovanému uložil i povinnosť nahradiť poškodenej Q. A. škodu vo výške 116,18 eur.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že obž. D. B. je z trestnej činnosti, za ktorú prvostupňový súd uznal vinu, usvedčovaný nielen výpoveďou samotnej poškodenej Q. A., ale nepriamo aj výpoveďami ďalších svedkov a to Q. A. a taktiež svedkyne T. L. a V. A.. Na rozdiel od podanej obžaloby prvostupňový súd právne kvalifikoval konanie obžalovaného iba ako trestný čin krádeže, hoci pôvodne bola podaná obžaloba za trestný čin lúpeže podľa § 234 Tr. zák., kde v tejto súvislosti prvostupňový súd akcentuje skutočnosť, že vykonanými dôkazmi nebol preukázaný úmysel obžalovaného násilím sa zmocniť predmetného mobilného telefónu. V tomto smere neuveril súd tvrdeniu poškodenej, že si držala predmetný mobil vo vrecku a obžalovaný jej mal ruku vsunúť do vrecka kabáta a pritom jej mal roztvoriť ruku a vytiahnuť jej násilím mobil bez toho, aby došlo k poškodeniu kabáta. S poukazom potom na tento záver, keďže súd nemal za preukázané, že by došlo v prípade odcudzenia mobilného telefónu k násilnému konaniu, ustálil potom právnu kvalifikáciu konania ako trestný čin krádeže, pretože nemal pochybnosti o tom, že v kritickom čase predmetný mobil mala poškodená pri sebe a že to bol obžalovaný, ktorý jej ho odcudzil. V súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu súd potom konštatuje, že poľahčujúce okolnosti ani priťažujúce okolnosti v danom prípade neboli zistené a preto obžalovanému vymeral trest na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a tento trest i podmienečne odložil,

kde takýto trest možno považovať za trest výchovný. S poukazom taktiež na záver o vine obžalovaného potom prvostupňový súd rozhodol i o náhrade škody vo výške 116,18 eur, kde obžalovaného zaviazal poškodenej výšku tejto škody uhradiť, nakoľko táto výška bola verifikovaná odborným vyjadrením.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný a to prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania obhajca obžalovaného uvádza, že odvolanie podáva proti výroku o vine a taktiež i proti výroku o treste. Svoje odvolanie po obdržaní písomného vyhotovenia rozsudku potom následne obhajca obžalovaného bližšie zdôvodnil a to tým, že podľa jeho názoru z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní nebolo žiadnym priamym dôkazom preukázané, že obžalovaný D. B. spáchal skutok, za ktorý je trestne stíhaný a teda nebolo dokázané, že svojim konaním spáchal trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005. Poukazuje pritom najmä na skutočnosť, že z priamych dôkazov bola preukázaná len tá skutočnosť, že v inkriminovanom čase a mieste skutku obžalovaný a poškodená sa osobne stretli a došlo medzi nimi k slovnej hádke. S poukazom potom na tento záver akcentuje skutočnosť, že obžalovaný skutok, za ktorý je obžalovaný, nespáchal, pretože poškodenú fyzicky nenapadol s úmyslom zmocniť sa cudzej veci. Podaním odvolania sa domáha, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a rozsudkom obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Na verejnom zasadnutí vykonanom v neprítomnosti obžalovaného, obhajca obžalovaného v plnom rozsahu zotrval na písomných dôvodoch svojho odvolania.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu považuje za zákonný a dôvodný a navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania obžalovaným preskúmal v zmysle ust. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom pri postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd pri dôslednom dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, podľa názoru krajského súdu, rozhodol v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach. Tak, ako to vyplýva i z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu, súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo ako i v súhrnne a jeho rozhodnutie zodpovedá všetkým hľadiskám obsiahnutým v ust. Je preto potrebné potom konštatovať, že prvostupňový súd venoval dokazovaniu a odstraňovaniu rozporov na hlavnom pojednávaní náležitú pozornosť a to nielen vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ale taktiež i k zisteniam týkajúcim sa právnej kvalifikácie konania. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku prvostupňového súdu je tiež zistiteľné akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval preukázané skutočnosti a to najmä v súvislosti s otázkou viny a trestu. V tejto súvislosti krajský súd preto konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi prvostupňového súdu, ktoré sú podrobne rozvedené v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku a tieto si krajský súd v plnom rozsahu osvojuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného, že v danom konkrétnom prípade nebol produkovaný žiadny priamy dôkaz ohľadne viny obžalovaného, krajský súd konštatuje, že práve naopak úplne jednoznačne z trestnej činnosti usvedčuje obžalovaného poškodená Q. A., kde tento dôkaz možno považovať za priamy dôkaz, ktorý je doplnený ďalšími dôkazmi nepriamymi, ktoré potvrdzujú pravdivosť a vierohodnosť výpovede poškodenej. Ide najmä o výpovede svedkov V. A., T. L. a v neposlednom rade i Q. A., ktorí jednoznačne potvrdzujú pravdivosť a vierohodnosť výpovede poškodenej a taktiež z výpovede svedka Q. A. je zrejmé, že sám obžalovaný mu povedal, že keď sa s poškodenou rozišiel tak jej mobil, ktorý jej predtým zakúpil, zobral a že ho stíhajú za lúpež. Rovnako tak krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje i so závermi prvostupňového súdu ohľadne právnej kvalifikácie konania, kde oproti podanej obžalobe prvostupňový súd zmenil právnu kvalifikáciu z trestného činu lúpeže na trestný čin krádeže. I v tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd veľmi citlivo skúmal všetky otázky konania obžalovaného tak, aby bolo možné správne právne kvalifikovať toto konanie, kde i v tejto súvislosti si krajský súd v plnom rozsahu osvojuje závery prvostupňového súdu, že v danom prípade nešlo o trestný čin lúpeže, ale o trestný čin krádeže v zmysle Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005.

Keďže krajský súd v danom konkrétnom prípade nezistil ani žiadne pochybenia ohľadne uloženia trestu, ktorý trest je skutočne trestom výchovným a je uložený na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej

sadzby a i rozhodnutie o náhrade škody má oporu vo vykonaných dôkazoch, bolo potom potrebné odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny ďalší opravný prostriedok.