Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/256/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: K. D., Z.. XX.X.XXXX, K. B. C. X. E. Č.. XXXX/ XX, F., v konaní zastúpený F.. K. D.F., B. Q. XXXX/X, B., proti odporcovi : Tatra banka, a.s. so sídlom Hodžovo nám. 3, Bratislava, IČO: 00686930, o zaplatenie 134,19 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom došlým súdu dňa 17.6.2013 domáhal zaviazania odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 134,19 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 13.6.2013 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že dňa 15.6.2006 spolu so svojou manželkou uzavrel s odporcom Zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX. Podľa bodu 5.1. štvrtej a piatej vety Zmluvy sa zaviazal platiť odporcovi - veriteľovi poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v bode 7.2. Zmluvy mesačne počínajúc 15. dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k poskytnutiu úveru alebo prvej časti úveru, až do úplného splatenia pohľadávky veriteľa.

Podľa -3 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Zákon zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a vychádza z toho, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Ak by spotrebiteľ usúdil, že zmluvné podmienky sú neprijateľné, má možnosť domáhať sa u dodávateľa ich zrušenia. Ak by dodávateľ neuznal jeho argumenty má potom právo podať súdu žalobu o určenie, že niektorá zmluvná podmienka je v zmysle tejto úpravy neprijateľná. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu podľa odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. V tejto súvislosti poukázal aj na článok 3

Smernice rady č.93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a na právny názor vyslovený Spolkovým súdnym dvorom, podľa ktorého k poskytnutiu úveru nie je úverový účet potrebný. Úverový účet vykonáva zúčtovaciu funkciu, lebo banka vo svojom vlastnom záujme musí kontrolovať stav klientových záväzkov a ich plnenie. Zmluvnú podmienku o platení poplatku za vedenie účtu považuje za neprijateľnú aj v dôsledku, že táto podmienka neprimerane zaťažuje spotrebiteľa bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vo svojom podaní poukázal na rozhodnutia prvostupňových a krajských súdov Slovenskej republiky a Českej republiky. Pre uvedené dôvody prostredníctvom elektronickej pošty dňa 7.6.2013 vyzval odporcu, aby mu do 12.6.2013 vydal bezdôvodné obohatenie v sume 197,26 Eur získané zaplatením poplatku za vedenie účtu v mesačnej výške 3,29 Eur za obdobie od 16.8.2006 do 15.4.2010 a vo výške 3,50 Eur od 15.5.2010 do 15.8.2012. Výzve odporca nevyhovel, preto sa domáha svojich práv súdnou cestou.

Odporca doručil súdu písomné vyjadrenie k návrhu dňa 2.12.2013, v ktorom uviedol, že s návrhom nesúhlasí, žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že zodpovedá pravde, že dňa 30.9.2008 uzatvoril s navrhovateľom Zmluvu o hypotekárnom úvere, na základe ktorej poskytol mu úver vo výške XX.XXX,XX M.. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Všeobecné podmienky pre poskytovanie hypotekárnych úverov pre fyzické osoby. V zmysle bodu 5.1. a 7.2.5 úverovej zmluvy si zmluvné strany dohodli poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 3,29 Eur (99,-Sk) mesačne, po 30.4.2010 vo výške 3,50 Eur mesačne, ktorú navrhovateľ ako dlžník mal splácať spôsobom dohodnutým v bode 5.1 úverovej zmluvy. Domnieva sa, že poplatok za vedenie úverového účtu mu nebol neoprávnene účtovaný a nejde o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá by spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, taktiež nesúhlasí s tým, že za poplatok nebolo dlžníkovi nič poskytnuté a vedenie úverového účtu bolo iba v záujme banky. Navrhovateľ si musel byť pri uzatváraní úverovej zmluvy plne vedomý dojednávaného poplatku, súhlasil s ním a musel byť uzrozumený s tým, že ho bude platiť po celú dobu splácania úveru. Pri posudzovaní podmienok úverovej zmluvy musel zvažovať aj túto skutočnosť a zjavne s ňou súhlasil. Podľa psím. b) o bankách musí zmluva o hypotekárnom úvere obsahovať okrem iných aj podrobné vymedzenie ostatných nákladov vyžadovaných od klienta, ktoré súvisia s hypotekárnym úverom. Poplatok bol preto v zmluve vymedzený, dohodnutý jasne a zrozumiteľne, navrhovateľ nemohol mať pochybnosť o jeho výške, spôsobe jeho platenia a dobe jeho platnosti. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že nevedel za čo mu je poplatok zúčtovaný, aká je jeho funkcia a že predpokladal, že mu bude zaň poskytnutá nejaká služba. Muselo byť mu zrejmé, že ide o takú časť ceny za úver, ktorá nie je krytá úrokovou sadzbou. Tomuto svedčí aj skutočnosť, že od uzavretia úverovej zmluvy, teda od roku 2006 až do 2013 svojim faktickým konaním s platením poplatku súhlasil. Daný poplatok je súčasťou ceny za úver, ktorá je vyjadrená paušálnou sumou bez ohľadu na výšku úveru, nie je možné domnievať sa že vedenie a správa úveru požadovaného samotným klientom (on bol žiadateľom úveru), ktorý bol následne bankou poskytnutý, neprináša pre banku náklady, predovšetkým na administratívu, informačné systémy a podobné a že tieto náklady nie je banka oprávnená preniesť na klienta ako cenu za poskytnutie finančných prostriedkov. Takýto model cenotvorby je úplne bežný. Ďalej poukázal na to, že v zmysle ustanovenia je vylúčená len cena a predmet plnenia z kontroly neprijateľnosti podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Zmluva o úvere je upravená v až 507 , z ktorých je kogentné iba ustanovenie , ktoré upravuje špecifickú požiadavku na predmet podnikania veriteľa vo vzťahu k určitej forme odplaty. Z toho je zrejmé, že nič nebráni tomu, aby si zmluvné strany zmluvy o úvere dohodli odplatu ľubovoľne a nie sú limitované dispozitívnou úpravou, ktorá pozná odplatu pre veriteľa iba vo forme úroku a vo forme odplaty za dojednanie záväzku poskytnúť úver. Na podporu svojej argumentácie poukázal na súdne rozhodnutia a rôzne právne názory súdov a nie v poslednom rade aj na to, že navrhovateľovi bol daný dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s podmienkami úverovej zmluvy a pokiaľ s nejakou podmienkou nesúhlasil, mal možnosť obrátiť sa na banku za účelom prekonzultovania svojich námietok, prípadne predložiť protinávrh, alebo mal možnosť nepristúpiť k zmluve.

Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu zástupcu navrhovateľa aj Úverovým návrh č. XXXXXXXXXX T. Č.. XXXXXXXXXX, Zmluvou o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.6.2006 uzatvorenej medzi odporcom na strane veriteľa a navrhovateľom a jeho manželkou A. D. J.. L. na strane dlžníkov, výpisom z účtu navrhovateľa. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :

Odporca ako veriteľ, dlžník K. D. (navrhovateľ) a spoludlžníčka A. D. uzatvorili dňa 16.6.2006 Zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy je úver vo výške X.XXX.XXX,-Q., ktorý sa dlžník zaviazal splácať X. X.XXX,-Q. mesačne k 15. dňu v mesiaci. V článku 5.5.1 Podmienok poskytnutia úveru sa dlžník zaviazal platiť veriteľovi poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v bode 7.2. zmluvy mesačne počnúc 15. dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k poskytnutiu úveru alebo k poskytnutiu prvej časti úveru, až do úplného splatenia pohľadávky veriteľa, k 15-mu dňu v mesiaci. Túto svoju povinnosť si odporca riadne plnil od samého začiatku úverového vzťahu. Navrhovateľ na preukázanie tejto skutočnosti založil do spisu výpisy z jeho účtu vedeného odporcom za obdobie od 16.6.2009 do 16.8.2012 z ktorých vyplýva, že za vedenie úverového účtu od 16.8.2006 do konca apríla 2010 platil mesačne 3,29Eur (t.j. za 44 mesiacov spolu 144,76 Eur), od 15.5.2010 do konca augusta 2012 po 3,50 Eur (spolu 98,- Eur za 28 mesiacov).

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1,2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1, 5 citovaného zákona od spotrebiteľa zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa v znení platnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy podľa uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami a 54 tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami , 54 a 57 tohto zákona podľa ods.3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona

Podľa , v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). Ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2007 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

, ktorým bol novelizovaný bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník

Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke.

Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady č.93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa , , kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa vety prvej predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa musí sa vydať všetko čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súčasťou formulárovej zmluvy účastníkov o poskytnutí hypotekárneho úveru sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Súd nevylučuje, že navrhovateľ tieto podmienky (medzi nimi dohodu o platení poplatku za vedenie účtu) ovplyvniť nemohol, nakoľko neboli dohodnuté individuálne, ale boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov, avšak mohol zmluvu spolu so všetkými podmienkami prijať alebo ako celok ju mohol odmietnuť. Daný právny vzťah medzi účastníkmi konania súd v zmysle ustanovení o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj vzhľadom na ustanovenie v znení platnom do 31.12.2007 posúdil ako občianskoprávnu vec (spotrebiteľskú zmluvu), pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie úverov) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Zmluvná podmienka dohodnutá v článku 5.5.1, podľa ktorého dlžník je povinný platiť poplatok za vedenie úverového účtu mesačne vo výške stanovenej v bode 7.2 zmluvy bola v čase uzavretia Zmluvy o hypotekárnom úvere všeobecne zaužívanou podmienkou, bežnou praxou v bankovníctve. Bola v zmluve dohodnutá jasne a zrozumiteľne. Tomu, že navrhovateľ s touto podmienkou súhlasil nasvedčuje aj tá skutočnosť, že od samého začiatku trvania úverového vzťahu bez akýchkoľvek námietok plnil si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy vrátane povinnosti platiť dohodnutý poplatok za vedenie účtu. Až ustanovením účinného od 10.7.2013 sa zaviedol zákaz banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že odporca zaplatením zmluvne dohodnutého poplatku za vedenie úverového účtu navrhovateľom nezískal bezdôvodné obohatenie. Povinnosť platiť tento poplatok vyplýva z platnej zmluvy o hypotekárnom úvere, táto zmluvná podmienka sa neprieči zákonu, ani dobrým mravom, alebo poctivému obchodovaniu, ani neprimerane

nezaťažuje spotrebiteľa a nezvýhodňuje veriteľa. Súd mal za to, že argumentácia navrhovateľa je účelová, ničím nepodložená, preto návrh ako neopodstatnený zamietol.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Úspešnému odporcovi súd podľa náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žiadne trovy mu nevznikli, resp. si ich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre písomne vo dvoch vyhotoveniach

Podľa -3 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.