Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozhodnutie_10C-80-2013.pdf
PDF · 70.12 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/80/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu V. V., J.. X.X.XXXX, Y. G. S., H. XXXXX/X, t.č. bytom I. Y., Č. M. XX, proti žalovaným v rade 1/ N. V., J.. XX.X.XXXX, G. O. XX, S., v rade 2/ S. N. V., J.. X.X.XXXX, G. O. XX, S., zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martin, v konaní o zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu - žalovanému v rade 2/, takto
rozhodol:
Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.4.2013 a doplnenou podaním žalobcu zo dňa 22.4.2013, na súd došlým 26.4.2013 sa žalobca proti žalovanej v rade 1/, svojej bývalej manželke a žalovanému v rade 2/, synovi, narodenému počas tohto manželstva domáhal zapretia otcovstva k maloletému žalovanému v rade 2/. Uviedol, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené 10.2.2009, avšak jeho manželka ešte pred narodením dieťaťa, ako sa dozvedel, udržiavala pohlavný styk s inými mužmi. To sa však dozvedel až s odstupom času po narodení dieťaťa a navyše zistil, že dieťa sa na neho vôbec nepodobá.
V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.
Žalovaná v rade 1/ kategoricky popierala neveru a tvrdila, že žalobca je otcom maloletého dieťaťa, avšak žalobcu vedie k vyvolaniu tohto súdneho konania snaha zbaviť sa vyživovacej povinnosti voči maloletému žalovanému v rade 2/.
Vzhľadom na skutočnosť, že posúdenie otázky otcovstva žalobcu si vyžadovalo odborné znalosti, súd vo veci ustanovil znalca Prof. RNDr. Ľudevíta Kadášiho Dr.Sc., znalca z odboru genetiky, odvetvie analýza DNA, ktorému uložil odber vzorky krvi účastníkov konania, vyšetriť znaky DNA a ich porovnaním alebo potvrdiť alebo vylúčiť otcovstvo žalobcu k maloletému dieťaťu.
Znalec následne podal znalecký posudok č.30/2013, zo záverov ktorého vyplynulo, že na základe vykonaného dokazovania a súčasných poznatkov genetiky biologické otcovstvo žalobcu voči maloletému žalovanému v rade 2/ nie je možné vylúčiť. Hodnota pravdepodobnosti jeho otcovstva je W=99,999433%. Keďže hodnota tejto pravdepodobnosti je vyššia ako 99,75% a pravdepodobnosť vylúčenia neotca je vysoká, jeho biologické otcovstvo je treba pokladať za prakticky dokázané.
Nároky žalobcu potom súd posudzoval podľa ustanovenia § 85 a nasledujúcich Zákona o rodine (zák.č.36/2005 Z.z.).
Žalobcovi svedčila prvá domnienka určovania otcovstva podľa § 85 ods.1 Zákona o rodine, podľa ktorej, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po je vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa § 88 ods.1 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu, a matke, ak sú obidvaja na žive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa ani matka, toto právo manžel nemá.
Žalobca využil ustanovenie § 88 ods.1 Zákona o rodine, avšak v konaní nepreukázal, že nie je biologickým otcom maloletého žalovaného v rade 2/. Naopak jeho biologické otcovstvo k dieťaťu znalecký posudok potvrdil.
Súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že rozhodnutie o trovách konania prenechal osobitnému rozhodnutiu, ktoré súd vydá do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd tak urobil z toho dôvodu, že žalobca požiadal súd o oslobodenie od platenia súdneho poplatku a o tomto nároku súd v čase vyhlasovania rozsudku ešte nerozhodol. Keďže prípadné oslobodenie žalobcu od platenia súdnych poplatkov má vplyv aj na rozhodnutie o trovách konania, súd postupoval podľa ustanovenia § 151 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.