Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-44-2014.pdf
PDF · 99.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/44/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti P., O., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, deti S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Q. XX a A. P., nar. XX.X.XXXX, bytom O., B. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 4C/167/2001-22 zo dňa 2.10.2001 vo výroku o výživnom na maloletého deti tak, že s účinnosťou od 5.3.2014 je otec p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého O. výživným vo výške 80,- Eur mesačne a na výživu maloletého Y. výživným vo výške 70,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.
II. Dlh na výživnom za obdobie od 5.3.2014 do 16.4.2014 vo výške 87,58 Eur na maloletého O. a vo výške 82,21 Eur na maloletého Y. j e otec p o v i n n ý zaplatiť do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám matky.
III. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.3.2014 žiadala, aby súd zaviazal otca maloletých detí povinnosťou prispievať na ich výživu zvýšeným výživným zo sumy 59,75 Eur na sumu 230,- Eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že posledná úprava výživného bola prevedená rozsudkom Okresného súdu Brezno zo dňa 14.12.2001, ktorým rozsudkom boli maloleté deti zverené do jej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 1.000,-Sk a 800,-Sk, čo predstavuje 59,75 Eur na obe maloleté deti. Od poslednej úpravy výživného prešlo 12 rokov, deti vyrástli a náklady na ich výchovu a výživu značne stúpli. Pokiaľ ide o maloletého O. tento navštevuje 8.ročník ZŠ v Brezne - Mazorníkovo, kde sú bežné náklady ako aj Základnú umeleckú školu, kde hrá na trúbku, pričom s týmto sú zvýšené výdavky, ktoré sú mesačne 9,- Eur plus ročný poplatok na ZRPŠ (16,60 Eur). Maloletý O. navštevuje aj malý a veľký Dychový orchester Mesta Brezno s čím sú spojené ďalšie náklady ako aj náklady na sústredenia 1-2krát ročne. Dieťa chodieva hrať mimo Brezna na rôzne akcie s čím má matka ďalšie výdavky. Do umeleckej školy maloletý dochádza 3x do týždňa s cestovným na jednu hodinu vo výške 50 centov. Maloletý Y. navštevuje 7. ročník rovnakej základnej školy, kde sú bežné náklady spojené so školskou dochádzkou; rovnako navštevuje aj Základnú umeleckú školu výtvarný odbor s mesačným výdavkom 5,- Eur plus cestovné 1x o týždňa. Maloleté deti rovnako chodia na športový krúžok, kde im je potrebné kupovať športovú výstroj, florbalovú hokejku a halové tenisky. Matka maloletých detí uviedla, že ona je zamestnancom CBA Market s.r.o. s mesačným príjmom 364,81 Eur; náklady na domácnosť predstavujú 125,- Eur nájomné, 37,- Eur energie, 6,- Eur plyn. Platí daň z nehnuteľnosti a poplatok za odvoz komunálneho odpadu. Zároveň
dobíja telefón pre seba za 10,- Eur mesačne, deťom dobíja kredit sumou 6,- Eur. Matka spláca úver splátkou 61,- Eur mesačne, sporenie 65,- Eur mesačne a platí si poistenie sumou 24,50 Eur mesačne. Pokiaľ ide o otca maloletých detí tento si vyživovaciu povinnosť plní, boli mu nariadené zrážky zo mzdy nakoľko zo začiatku neplatil tak ako mal. S maloletými deťmi sa nestretáva, deti ho ani nepoznajú, iba z rozprávania a keď im ho matka ukáže na ulici.
Otec maloletých detí a kolízny opatrovník sa k návrhu napriek výzve súdu písomne nevyjadrili.
Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 16.4.2014, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Matka maloletých detí na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, zdôraznila, že naposledy bolo výživného upravené pred 13-timi rokmi. V minulosti priznané výživné už nepostačuje. Zmenu pomerov vidí v tom, že sa odsťahovala od svojich rodičov, má vlastný byt pričom spláca úver na byt, stará sa sama o dve deti a má prijem vo výške minimálnej mzdy. Je zamestnaná v trvalom pracovnom pomere o výške príjmu cca 350,- Eur mesačne, iný príjem okrem prídavku na deti a výživného nemá. Iné vyživovacie povinnosti nemá, je zdravá. Byt kupovala spolu so svojim bývalým partnerom, je v ich podielovom spoluvlastníctve, byt je zaťažený úverom vo výške 33.000,-Eur. Splátka úveru je vo výške 175,- Eur mesačne. Ona iný majetok nemá. Pokiaľ ide o maloletých, títo sú žiakmi základnej školy, navštevujú tiež ZUŠ. Náklady na starostlivosť o staršieho syna sú vyššie, nakoľko tento chodí do orchestra Mesta Brezno, kde chodia s orchestrom aj mimo Brezna. Maloletí sa v škole nestravujú, varí im doma. V škole pravidelné mesačné poplatky nie sú, sú tam nepravidelné výdavky v nákupe školských učebníc, zošitov a školských pomôcok. Minulý rok bol na lyžiarskom výcviku jeden syn, teraz má ísť druhý. Jej náklady na začiatku školského roka predstavujú sumu asi 100,- Eur na každé z maloletých detí, inak v škole sú len nepravidelné výdavky. Na ZUŠ-ke sú pravidelné mesačné poplatky, kde sa za O. platí 9,- Eur mesačne a na Radoslava 5,- Eur mesačne + výdavky na cestu, ktoré predstavujú 50 centov na jednu cestu z domu do ZUŠ a späť. Radoslav chodí do ZUŠ 3x týždenne a O. 1x týždenne. Iné krúžky a aktivity deti nenavštevujú, chodia ale na florbal, kde im bolo potrebné zakúpiť výstroj vrátane florbalových hokejok. Stravu do domácnosti matka odhadla na 100,- Eur mesačne, ona viac finančných prostriedkov na stravu nemá. Na oblečenie maloletých matka minie cca 60,- Eur mesačne, chlapci podľa možností chodia do letných táborov. Obom maloletým dobíja kredit na mobilnom telefóne, a to podľa potreby, nabitie vo výške 6,- Eur im stačí na dva až tri mesiace. Maloletí nemajú založené žiadne sporenie, nemajú uzavreté ani poistky.
Otec maloletých detí na pojednávaní súhlasil so zvýšením výživného, výživné navrhol na sumu 50,- Eur mesačne na každé z maloletých detí, nakoľko viac mu to nevyjde. On je zamestnancom obchodnej spoločnosti Železiarne Podbrezová a.s. s mesačným príjmom asi 580,- Eur, iný príjem nemá. V zahraničí si bol privyrobiť raz pred dvoma rokmi, zarobil 1.300,-Eur za tri týždne, viac tam nebol, bolo to fyzicky náročné. On žije sám, partnerku nemá, pričom má spolu tri vyživovacie povinnosti. Okrem maloletých Y. a O. má vyživovaciu povinnosť k dcére K. S., nar. XX.XX.XXXX, na ktorú má vyživovaciu povinnosť upravenú rozhodnutím súdu a to vo výške 70,- Eur mesačne. Medzi jeho bežné mesačné výdavky patrí výdavok 14,- Eur na vodu, 80,- Eur na elektrinu, 30,- Eur mesačne zaplatí na cestu do zamestnania. Pôžičku spláca vo výške 30,- Eur mesačne, iné úvery nemá. Platí si tiež poistku vo výške 15,- Eur mesačne, za telefón zaplatí 20,- Eur mesačne a za stravu v robote 25,- Eur mesačne. Medzi ďalšie výdavky patrí daň z nehnuteľnosti vo výške 120,- Eur a poplatok za odvoz komunálneho odpadu. Vo zvyšku idú finančné prostriedky na stravu a oblečenie. On je spoluvlastníkom rodinného domu, polovica je jeho. V svojej časti býva sám, v druhej časti býva jeho brat s rodinou. Hodnotu spoluvlastníckeho podielu nevedel odhadnúť, nachádza sa v zlej lokalite s prihliadnutím na blízku komunitu.
Kolízny opatrovník na pojednávaní považoval návrh matky za absolútne opodstatnený, výšku výživného ponechal na úvahe súdu.
Okresný súd Brezno svojim rozsudkom č.k. Nc/22/01-16 zo dňa 2.10.2001 maloleté deti zveril na čas do rozvodu manželstva do výchovy matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletých detí výživným vo
výške 23,24 Eur (700 Sk) mesačne, na každé z maloletých detí zvlášť. V čase vyhlásenia rozsudku súdu otec maloletých detí bol zamestnancom Železiarní Podbrezová a.s. o výške priemerného mesačného čistého príjmu 281,58 Eur (8.483,-Sk), očakával s priateľkou narodenie maloletého dieťaťa. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 23.10.2001.
Okresný súd Brezno svojim rozsudkom č.k. 4C/167/2001-22 zo dňa 2.10.2001 manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol; maloleté deti na čas po rozvode zveril do výchovy a opatery matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého O. výživným vo výške 33,19 Eur (1.000,-Sk) mesačne a na výživu maloletého Y. výživným vo výške 25,56 Eur (800,-Sk) mesačne. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 14.12.2001.
Okresný súd Brezno svojim rozsudkom č.k. 8P/207/2011-22 zo dňa 20.10.2011 upravil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej dcére K. S., nar. XX.XX.XXXX, výživné zvýšil na sumu 70,- Eur mesačne. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že v čase rozhodovania súdu otec maloletej (resp. maloletých detí) bol zamestnancom obchodnej spoločnosti Železiarne Podbrezová a.s. o výške priemerného mesačného príjmu 593,30 Eur.
Matka maloletých detí je zamestnancom obchodnej spoločnosti CBA Market s.r.o. o výške priemerného čistého mesačného príjmu 351,96 Eur, poberá daňový bonus na dve maloleté deti. Listinnými dôkazmi matka maloletých detí preukázala platby Základnej umeleckej škole v Brezne, výšku mesačnej platby Stavebnému bytovému družstvu Brezno (125 Eur), platbu za plyn (6 Eur), platbu za elektrinu (37 Eur).
Otec maloletých detí je zamestnancom obchodnej spoločnosti Železiarne Podbrezová a.s. o výške priemerného mesačného čistého príjmu 583,76 Eur, exekučne mu je zrážaná suma 59,75 Eur mesačne.
Podľa § 163 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 36 ods.1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods.1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods.1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade,
ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods.1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods.1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Matka maloletých detí svojim návrhom vo veci samej uplatnila nárok na zvýšenie výživného na maloleté deti. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo vzťahu k vyživovacej povinnosti a výške výživného opakovane rozhodnúť je zmena pomerov, ktorá môže nastať u osoby povinnej, ktorou je v danom prípade otec maloletých detí, prípadne na strane osoby oprávnenej, ktorou sú maloleté deti. Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktoré sa prejavia závažnejším spôsobom v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy výživného. Zmena pomerov môže vyvolať potrebu zvýšiť výživné, pokiaľ sa zvýšia odôvodnené potreby maloletého dieťaťa (maloletých detí), resp. dôjde k pozitívnej zmene na strane schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Na strane povinnej osoby môže dôjsť aj k takej negatívnej zmene pomerov, na základe ktorej by doposiaľ určená výška výživného bola neprimeraná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom na strane povinnej osoby a platenie doposiaľ určeného výživného by nebolo objektívne možné, resp. na strane povinnej osoby (v danom prípade otca) by prinášalo neprimerané majetkové riziká.
V zmysle vyššie uvedeného súd v danej konkrétnej veci konštatuje viacnásobnú zmenu pomerov, ktorá nastala ako na strane maloletých detí tak aj na strane povinného otca. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletých detí, je potrebné poukázať na skutočnosť, že táto nastala už v minulosti a to viacnásobne. Pokiaľ v čase minulého rozhodovania súdu o výške výživného bol O. vo veku necelých dvoch rokov a maloletý Y. vo veku necelého roka, obaja sa medzičasom stali žiakmi základnej školy a tiež postúpili na vyšší stupeň základnej školy. S uvedenými zmenami pomerov na strane maloletých detí sú nevyhnutne spojené zvýšené náklady spojené so starostlivosťou o nich, zabezpečením ich stravovania a výživy, obliekania, úhrady ich školských a mimoškolských aktivít. Maloleté deti sú rovnako žiakmi Základnej umeleckej školy v Brezne, pričom starší syn hrá na trúbku a mladší navštevuje výtvarný odbor. S navštevovaním umeleckej školy je spojená poplatková povinnosť, maloleté deti do umeleckej školy dochádzajú prostriedkami hromadnej dopravy. V nadväznosti na uvedené je dôvod na zmenu výšky výživného s prihliadnutím na zmenu pomerov na strane maloletých detí.
Pokiaľ ide o pomery na strane otca u tohto rovnako možno konštatovať zmenu pomerov najmä v tom, že jeho príjem v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného je výrazne vyšší, zmena jeho príjmu sa do ním plnenej výšky výživného nepremietla, otec na výživu maloletých detí neprispieval zvýšeným výživným. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene aj v tom, že otcovi maloletých detí pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej dcére K. S., očakávanie ktorej narodenia bolo ale súdu známe už v čase posledného rozhodovania. V tomto smere je potrebné poukázať ale na skutočnosť, že výživné na maloletú K. bolo v minulosti pravidelne zvyšované, jej vek je rovnaký ako vek maloletého Y. s čím je spojený záver o predpokladaných porovnateľných nákladoch na výživu maloletej K. a maloletého Y.. Na K. otec prispieva výživným vo výške 70,- Eur mesačne, pričom doposiaľ určené výživné na maloletého Y. nezodpovedá ani len požiadavke zakotvenej v ustanovení § 62 ods.3 Zákona o rodine, nakoľko v súčasnosti minimálne výživné predstavuje sumu 27,13 Eur mesačne.
Z uvedeného dôvodu súd upravil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom, prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca. Podľa názoru súdu otec maloletých detí v súčasnosti dosahuje dostatočný príjem na to, aby na výživu maloletých detí prispieval zvýšeným výživným tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, o to viac, že je majetný nakoľko je podielovým spoluvlastníkom dvojdomu nachádzajúceho sa v O.. Časť dvojdomu pritom otec maloletých detí obýva sám. V tomto smere ale súd prihliadol tiež na skutočnosť, že uvedený rodinný dom sa nachádza v takej lokalite mesta O., že jeho hodnota je s prihliadnutím na okolité susedské vzťahy sporná. Aj keď maloleté deti obe navštevujú rovnaký stupeň základnej školy s porovnateľnými výdavkami matky, súd prihliadol na skutočnosť, že starší syn O. dochádza do ZUŠ Brezno mesačne častejšie ako mladší syn Y. a zároveň na skutočnosť, že s hrou na trúbku je spojená účasť vo Veľkom a Malom orchestri Mesta Brezno a s tým vyplývajúcou účasťou na vystúpeniach mimo mesta Brezno. S takýmito aktivitami maloletého vznikajú matke zvýšené výdavky v porovnaní s mladším synom, preto výživné na staršieho syna súd určil vyššie o 10,- Eur mesačne.
Nakoľko súd otca zaviazal prispievať na výživu maloletých detí odo dňa podania návrhu (5.3.2014) rozhodol o dlhu na výživnom, ktorý u maloletého O. predstavuje sumu 87,58 Eur a u maloletého Y. sumu 82,21 Eur. Dlh na výživnom predstavuje alikvótnu časť za mesiac marec 2014 a zvýšené výživné za mesiac apríl 2014, nakoľko súd rozhodol už po splatnosti aprílového výživného. Dlh na výživnom súd povolil otcovi zaplatiť do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
Nakoľko matka v návrhu vo veci samej žiadala výživné na obe maloleté deti zvýšiť na sumu 230,- Eur mesačne (na obe maloleté deti spolu) a súd jej vyhovel len v časti, v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.
Podľa § 162 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.