Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-10P/119/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici samosudca Mgr. Júlia Stuhlmann-Podobová vo veci starostlivosti súdu o mal. M. K., J.. XX. X. XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov otca F.. Ľ. K., J.. XX. X. XXXX, G. K. G., N. XXXX/XX, právne zastúpený Mgr. Zuzanou Grošaftovou, advokátkou, Advokátska kancelária Považská Bystrica, Stred 50/26 a matky MUDr. M. K., J.. X. X. XXXX, G. K. G., N. XXXX/X-XX, právne zastúpená JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou, Advokátska kancelária Považská Bystrica, Železničná 90/12, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, o návrhu otca na zmenu úpravy styku s mal. dieťaťom, takto

rozhodol:

Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou M. K., J.. XX.X.XXXX každú stredu tak, že si dieťa vyzdvihne pred bytom matky o 17,00 hod. a vráti jej ho späť pred jej byt o 19,00 hod a styk sa bude realizovať bez prítomnosti matky.

Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou M. K., J.. XX.X.XXXX v sobotu v každom párnom kalendárnom týždni tak, že si dieťa vyzdvihne pred bytom matky o 13,00 hod. a vráti jej ho späť pre jej byt o 15,00 hod a styk sa bude realizovať bez prítomnosti matky.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. -65 zo dňa 7. 10. 2010 v časti o úprave styku otca s mal. M..

odôvodnenie:

Otec mal. M. podal na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -65 zo dňa 7. 10. 2010 v časti o úprave styku otca s mal. dieťaťom tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. M. každú prvú a tretiu sobotu a druhú a štvrtú nedeľu v mesiaci v čase od 9,00 do 18,00 hodiny s tým, že si dieťa prevezme pred bytom matky a matke dieťa pred jej bytom odovzdá. Žiadal počas prázdnin upraviť styk každý deň v druhom a štvrtom týždni mesiaci júl v čase od 9,00 hodiny do 18,00 hodiny a každý deň v druhom týždni mesiaca august v čase od 9,00 do 18,00 hodiny a počas prvého sviatku vianočného každý párny rok od 9,00 hod. do 18,00 hod a každý nepárny rok druhý sviatok vianočný v čase od 9,00 hodiny do 18,00 hodiny, pričom styk dieťaťa sa bude uskutočňovať bez prítomnosti matky a matka dieťaťa je povinná styk otca s dieťaťom umožniť. Dôvod na zmenu rozhodnutia videl otec v čase, ktorý uplynul od posledného rozhodnutia a vo veku dieťaťa. Uviedol, že matka dieťaťa sa druhýkrát vydala a aj pred sobášom žila dlhšiu dobu v jednej domácnosti s partnerom, takže stretnutia s dcérou prebiehali zväčša v domácnosti matky dieťaťa, prípadne boli vonku všetci spolu, čo sťažovalo rozvoj vzťahu otca s dcérou. Otec poukázal na to, že pre styk s dcérou má vhodné materiálne podmienky - 2-izbový byt, v ktorom dcére vytvoril podmienky tak na hranie ako aj na spanie. Mal za to, že sa zmenili pomery, ktoré boli v čase rozhodnutia o úprave styku s mal. dieťaťom a je v záujme dieťaťa, aby sa rozvíjal a upevňoval vzťah otca s ňou a preto žiadal návrhu v celom rozsahu

vyhovieť. Po vykonanom znaleckom dokazovaní žiadal zohľadniť závery znaleckého posudku pri úprave styku s mal. M..

Matka dieťaťa nepovažovala za vhodné, aby sa otec stretával s mal. M. bez jej prítomnosti, prípadne bez prítomnosti inej tretej osoby. Poukazovala na to, že otec sa nevie o maloletú postarať, nevie ju dostatočne zaujať a maloletá dcéra ho odmieta.

Kolízny opatrovník uviedol, že otec má vytvorené riadne bytové podmienky vyhovujúce pre stretnutie s dcérou. Doporučil stretnutia maloletej s otcom bez prítomnosti matky, pretože v opačnom prípade si dieťa nevybuduje s otcom vzťah, a zároveň navrhol stretávať sa s dieťaťom každý druhý víkend 1 deň v sobotu alebo v nedeľu od 15,00 do 18,00 hod, pokiaľ si dieťa zvykne na otca.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znalca, oboznámil sa s obsahom znaleckého posudku PhDr. Jána Šútovca PhD., obsahom spisu tun. súdu , obsahom spisu tun. súdu , výsluchom kolízneho opatrovníka, správou Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zo dňa 23. 11. 2012, správou Materskej školy Považská Bystrica zo dňa 22. 11. 2012, lekárskymi správami o zdravotnom stave mal. dieťaťa, a zistil nasledovné:

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. -65 zo dňa 7. 10. 2010 súd schválil dohodu rodičov, podľa ktorej bola mal. M. zverená do osobnej starostlivosti matke a súd upravil styk otca s mal. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s ňou každú prvú a tretiu sobotu a druhú a štvrtú nedeľu v mesiaci v čase od 15,00 hod od 18,00 hod s tým, že si dieťa prevezme pred bytom matky a matke dieťa pred jej bytom odovzdá. Styk dieťaťa sa podľa rozsudku uskutočňoval za prítomnosti matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2010.

Keďže rodičia sa na zmene úpravy styku otca s mal. dieťaťom nedokázali dohodnúť, zotrvávali na svojich stanoviskách, súd ustanovil v konaní znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí PhDr. Jána Šútovca, PhD., a uložil mu vypočuť matku, otca mal. dieťaťa a mal. dieťa a zistiť, aký je vzťah dieťaťa k matke a naopak a vzťah dieťaťa k otcovi a naopak, a aby doporučil intervaly na styk otca s mal. dieťaťom a vyjadril sa k tomu, či je vhodné, aby sa dieťa stretávalo s otcom bez prítomnosti matky.

Zo záverov znaleckého posudku znalca PhDr. Jána Šútovca PhD. zo dňa 6. 2. 2014 súd zistil, že matka je voči dcére nadmerne starostlivá - hyperprotektívna, venuje sa najmä jej rozumovému vývinu. Emocionálne potreby dieťaťa pravdepodobne nebude vedieť až tak dobre saturovať. Otec má k dcére pozitívny citový vzťah, ale je sociálne neobratný, nevie ju zatiaľ zaujať. Dieťa voči rodičom explicitne neprejavuje nejaké pozitívne, či negatívne city. Ich záujem o ňu a opateru vníma ako samozrejmosť. Intervaly styku otca s dcérou doporučil znalec v takej sekvencii, ako žiada otec, s tým, že trvanie styku by malo byť podstatne kratšie: 1 až 2 hodiny v dobe, ktorá rešpektuje denný režim dieťaťa. Prítomnosť matky nie je podľa znalca vhodná. Dieťa ale i matka by si mali začať zvykať na to, že styk s otcom je samozrejmosť a nie láskavosť matky.

Osobnosť otca hodnotil znalec ako osobnosť s introvertovaným temperamentom, spoločensky neobratnú, neimponujúcu. Navrhovateľ je submisívny, pravdepodobne pod vplyvom svojej matky. Svoju nesmelosť a submisívnosť kompenzuje vytrvalosťou. K dcére má pozitívny vzťah, ale v konkurencii s odporkyňou sa nevie presadiť, jej prítomnosť ho paralyzuje.

Znalec vyhodnotil matku ako osobnosť s introvertovaným temperamentom, vážnu, ambicióznu, nezávislú, autoritatívnu workoholičku, zvyknutú vždy presadiť svoju vôľu. Emocionalita je málo vrelá, od ľudí má odstup. Je nadmerne zodpovedná a starostlivá, ale menej láskavá, čo vo vzťahu k dcére kompenzuje hyperprotektívnym /nadmerne ochraňujúcim/ postojom. Otca dieťaťa si neváži.

Znalec v posudku uviedol, že vývinová úroveň diferencovanosti a integritiy psychomotoriky a lokomócie, symbolických funkcií, samoobslužných, stravovacích a hygienických návykov zodpovedá kalendárnemu veku dieťaťa. Dieťa je prirodzene egocentrické, prejavuje už svoju subjektivitu, do ktorej sa pri hre /ale aj záťaži/ utieka. Prítomné sú veľmi diskrétne známky citovej subderivácie a maladjustácie. Voči rodičom neprejavuje preferenčný vzťah.

Pri výsluchu znalec pred súdom zotrval na záveroch znaleckého posudku.

Počas celého konania matka zdôrazňovala, že otec nie je schopný sa sám o mal. postarať, vzhľadom na charakterové a povahové vlastnosti dieťaťa je podľa jej názoru vylúčené, aby toto bolo len v prítomnosti otca. Mal. M. je podľa vyjadrenia matky veľmi temperamentná, hypekraktívna a otec nezvláda jej návyky. Matka tvrdila, že pri stretávaní sa otca s dcérou musí neustále dozorovať, čo robí maloletá, aby neohrozila dcérino zdravie. Matka trvala na tom, aby styk otca s dcérou naďalej prebiehal len za jej prítomnosti. Žiadala, aby súd rozhodol tak, že styk otca s mal. bude každý druhý týždeň, nie každý týždeň, v čase od 15,00 do 18,00 hod v sobotu, prípadne 1 deň v týždni na 2 hodiny.

Otec v konaní jednoznačne poprel tvrdenia matky o tom, že nie je schopný poskytnúť dieťaťu počas stretnutí riadnu starostlivosť.

Počas konania sa rodičia dieťaťa vzájomne obviňovali z nedodržiavania styku upraveného rozsudkom súdu v konaní , matka tvrdila, že otec dostatočne nevyužíva úpravu styku a naopak otec tvrdil, že nedodržiavanie termínu stretávania sa s dcérou bolo spôsobené zo strany matky tým, že oznamovala otcovi rôzne dôvody nemožnosti stretnúť sa s dieťaťom.

Z lekárskej správy MUDr. Ľ. H., všeobecnej lekárky pre deti a dorast zo dňa 19. 11. 2012, ktorú matka založila do spisu, súd zistil, že dieťa bolo dojčené 3,5 roka, chorobnosť u dieťaťa je nízka.

Znalec pred súdom vysvetlil, že matka má vychovávať dieťa k ústretovosti jeho vzťahu k otcovi, k povedomiu, že má otca. Otcovi doporučil väčšiu tvorivosť vo vzťahu zaujať dieťa. Podľa vyjadrenia znalca je v záujme dieťaťa, aby si uvedomilo, že má obidvoch rodičov. Preto apeloval na obidve strany, aby v tom neboli rigidné. Záver o stretávaní sa otca s dieťaťom bez prítomnosti matky odôvodnil elimináciou stretov medzi rodičmi. Znalec uviedol, že v osobnosti otca nenašiel povahovú črtu, na základe ktorej by otec ohrozil dieťa, pokiaľ s ním zostane osamote. Sociálna nešikovnosť nie je niečo, čo by dieťa ohrozilo. Znalec otca hodnotil ako sociálne plachého, sociálne nešikovného s tendenciou vyhýbať sa situáciám a odkladať riešenie vecí na neskôr. Zo strany rodičov sa podľa znalca očakáva na strane otca vzor mužského správania, ktorý predpokladá ofenzívnosť, aktivitu, činorodosť, socializovanú agresiu a na strane matky láskavosť a v tomto sú títo rodičia mierne deficitní. Rozdielny záver psychologičky, podľa ktorého nedoporučuje stretávať sa otcovi s dieťaťom bez prítomnosti matky znalec vysvetlil tak, že psychologička disponuje informáciami iba z jednej strany, nemá k dispozícii súdny spis, zatiaľ čo znalec mal informácie z troch strán - od rodičov, aj zo súdneho spisu. Naviac vzťah otca k dieťaťu psychologička nemohla vidieť, pretože otec neabsolvoval u nej vyšetrenie.

Mal. M. navštevuje psychologičku z dôvodu nedostatku adaptácie v materskej škole.

Znalec vyvodil konflikty medzi účastníkmi konania napr. z obštrukcie matky pri vyhotovovaní znaleckého posudku, pričom obštrukcia je spôsob jednania, pri ktorom sa niekto snaží dosiahnuť svoj cieľ. Taktiež v súvislosti s osobnosťou matky znalec uviedol, že táto presadzuje svoju vôľu. Znalec uviedol príklad, že to bolo vtedy, keď sa jednalo o otázku zaradenia maličkého dieťaťa do kolektívneho zariadenia a vtedy matka presadila vôľu dať dieťa do takéhoto zariadenia, i keď existovala ponuka pomoci zo strany svokry, čo by bolo emocionálne výživnejšie pre dieťa. V súčasnosti si dieťa nezvyklo v materskej škole, čo sú určité následky, ktoré sa u dieťaťa prejavili neskôr. Prejavila sa neprispôsobivosť dieťaťa a podľa názoru znalca bolo nesprávne rozhodnutie zaradiť mal. Alexandru v nízkom veku do kolektívneho zariadenia, do jaslí.

Rozsudkom -18 zo dňa 13. 9. 2012 súd zamietol návrh matky na udelenie súhlasu k zmene priezviska mal. M.. V odôvodnení konštatoval, že samotná okolnosť, že matka uzatvorila vtedy len krátkou dobou nové manželstvo a nesie priezvisko terajšieho manžela, nie je vzhľadom okrem iného aj na krátkosť času takou okolnosťou, ktorá by automaticky mala znamenať, že aj toto maloleté dieťa bude meniť svoje priezvisko. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 27. 9.2012.

Podľa § 26 Zák. o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že styk otca s mal. M. bol naposledy upravený v rozvodovom konaní na tun. súde. V tom čase bola mal. M. vo veku 1,5 roka a bola matkou dojčená. To boli rozhodujúce skutočnosti pre úpravu styku dieťaťa za prítomnosti matky. Na rozdiel od poslednej úpravy styku otca s mal. M. sa zmenili obe tieto skutočnosti. Dieťa je vekovo staršie, v súčasnosti je vo veku 5 rokov, a dôvod dojčenia odpadol. Po celú dobu konania bolo zjavné, že medzi rodičmi mal. M. pretrvávajú rozdielne názory na starostlivosť o dieťa, najmä matka opakovane vytýkala otcovi, že nie je schopný dieťa zaujať, dokonca nie je schopný poskytnúť jej základnú starostlivosť - obliecť ju, nakŕmiť ju a pod. Znaleckým dokazovaním sa preukázalo, že otec je sociálne neobratný a dieťa zatiaľ nevie zaujať, nevie sa v konkurencii s odporkyňou presadiť, jej prítomnosť ho však paralyzuje. Znalec z osobnosti otca nezistil žiadnu povahovú črtu, ktorá by bránila tomu, aby bol s dieťaťom osamote. Otec nie je žiadnym ohrozením pre dieťa. Naopak podľa záveru znalca ako aj kolízneho opatrovníka je nepochybné, že je v záujme mal. dieťaťa, aby malo vytvorený vzťah s oboma rodičmi, pretože kontakt dieťaťa s matkou i s otcom je veľmi dôležitý. Otca nemožno vylúčiť so stretávania sa s dieťaťom. Zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, ž e stretávanie sa otca s dieťaťom za prítomnosti matky nie je vhodné, prítomnosť matky výrazne ovplyvňuje správanie sa otca. Preto súd rešpektujúc závery znaleckého posudku zmenil úpravu styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. M. každú stredu v týždni od 17,00 do 19,00 hod a každú sobotu v párnom týždni v čase od 13,00 do l5,00 hodiny. Súd pri úprave styku rešpektoval jednak závery znaleckého posudku, v ktorom znalec doporučil trvanie styku v rozsahu jedna až dve hodiny a jednak rešpektoval denný režim dieťaťa a pracovné povinnosti otca. Podľa vyjadrenia matky dieťa počas dňa nespáva, v materskej škole býva do 12,00 hod. Otec sa vracia z práce o 16,00 hod. Preto súd styk upravil od 17,00 do 19,00 hodiny počas týždňa a počas víkendov od 13,00 hod do 15 hod. Súd zohľadnil aktivity dieťaťa / krúžky/ počas týždňa ako aj tú skutočnosť, že dieťa chodí spávať o 21,00 až 22,00 hod. Súd rovnako ako znalec apeluje na rodičov, aby vynaložili všetko možné úsilie pre budovanie vzťahu dieťaťa k obom rodičom, pričom matka je povinná dieťa na stretnutie pripraviť a zároveň je potrebné, aby otec využil stretnutia na to, aby si vybudoval a prehlboval vzťah k dcére. Znalec sa priklonil k návrhu otca, ktorý žiadal o stretávanie sa s dcérou každý týždeň, preto súd zvolil pre stretávanie jeden deň v týždni a počas víkendov každú druhú sobotu.

Poučenie:

Proti tomto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

Podľa musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (s. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.