Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-11-2014.pdf
PDF · 69.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15C/11/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II. sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci navrhovateľa: K. P., B.. XX.X.XXXX, X. L. X, W. proti odporcovi: O. P., B.. X.XX.XXXX, X. O. X, W., v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi, určenú rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 20C/23/2008 zo dňa 28.3.2008.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa domáhal podaným návrhom, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči odporcovi určenú rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 20C/23/2008 zo dňa 28.3.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.5.2008, podľa ktorého bol odporca zverený do starostlivosti matky a navrhovateľovi bolo stanovené výživné vo výške 1000.- Sk . Uviedol, že v r. 2009 bolo zvýšené výživné na 1500.- Sk, neznačil ale č. súdneho konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca - jeho syn, prerušil štúdium na SOŠ X. a začal pracovať od 1.4.2011 vo firme Hook s r.o. so sídlom O. X, W., dokázal byť finančne samostatný, nakoľko jeho príjem bol 318.- €. Momentálne pracuje v OD W. P. O. ako vedúci oddelenia rýb.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a rozhodol vo veci po zistení tohto skutkového stavu:
Z rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 20C/23/2008 zo dňa 28.3.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.5.2008, súd zistil, že súd rozviedol manželstvo K. P. H. J. P. a zároveň schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej maloleté deti K. H. O. P. boli zverení na čas po rozvode do výchovy a opatery matke, ktorá zároveň mala spravovať ich majetok a otec - navrhovateľ bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí po 1000.- Sk na každé dieťa, vždy do 20. dňa v mesiaci, k rukám matky. Súčasne súd rozhodol o styku otca s deťmi bez obmedzenia, o dlžnom výživnom a trovách tohto konania.
Z výpovede účastníkov konania pred súdom vyplynulo, že odporca je už 2 roky zamestnaný, v súčasnosti v W. P. O., kde aj býva, je slobodný a má vlastný príjem. Odkedy odporca pracuje, navrhovateľ mu neplatí výživné a dozvedel sa, že musí požiadať súd o zrušenie vyživovacej povinnosť voči odporcovi. Odporca súhlasil s návrhom navrhovateľa v celom rozsahu. Potvrdil, že je zamestnaný, samostatne zárobkovo činný a schopný sám sa živiť, preto nepotrebuje výživné od otca, ktorý už asi rok mu výživné ani neplatí
Súd právne posudzoval prejednávaný spor v súlade s príslušnými ustanoveniami z.č. 36/2005 Z. z. (Zákona o rodine) v znení zmien a doplnkov (ďalej ZoR).
Podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok na prítomnosti všetkých účastníkov, alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
V danom prípade boli splnené zákonné podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti otca k synovi, lebo zanikla vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi. Povinnosť rodičov prispievať na výživu detí zaniká dovŕšením prípravy dieťaťa na zvolené povolanie a vstupom do procesu spoločenskej práce. Nemožno požadovať od rodičov, aby prispievali na výživu dieťaťa, ktoré sa už náležite pripravilo na budúce povolanie. Odporca nepokračuje v štúdiu, ktoré zanechal, preto možno konštatovať, že ukončil prípravu na svoje budúce povolanie a je schopný sám si zabezpečiť svoju výživu a životné potreby. Trvanie zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov k deťom nie je obmedzené dosiahnutím určitého veku dieťaťa, ale schopnosťou samostatne sa živiť a to aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia. Odporca už neštuduje, ale vstúpil do procesu spoločenskej práce. Nemožno preto požadovať od rodičov, aby prispievali na výživu dieťaťa.
Súd považoval za preukázané z výsluchu účastníkov, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane odporcu od poslednej úpravy výživného tým, že zanechal štúdium na SOŠ, je zamestnaný a schopný samostatne sa živiť a nie je tak závislý na výžive zo strany navrhovateľa.
Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel, čím zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 20C 23/2008 zo dňa 28.3.2008. Iné rozhodnutie súdu o vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi súd nezistil ani po lustrácii v registroch OS KE I. a OS KE II na základe tvrdenia navrhovateľa v návrhu, že došlo k zvýšeniu výživného v r. 2009 na 50 eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ, aj keď bol v konaní úspešný, trovy konania si neuplatnil. Trovy konania nežiadal priznať ani odporca, z uvedených dôvodov súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal aj s ohľadom na blízky príbuzenský vzťah účastníkov.