Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2P-2-2014.pdf
PDF · 78.66 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/2/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v právnej veci maloletých detí: V. E., nar. XX. XX. XXXX, V. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. Q., zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, deti rodičov: matky - U. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., W. XXX, t. č. Z. XXX a otca - Y. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z.Ú., E. XXX, t. č. Ú. O. O. - S., o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa - otca detí na zníženie výživného pre maloleté deti V. E., nar. XX. XX. XXXX a V. E., nar. XX. XX. XXXX z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom z dôvodu, že v súčasnej dobe je vo výkone trestu odňatia slobody a jeho príjem je podstatne nižší.
Navrhovateľ - otec detí sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania má vykázané, svoju neúčasť vopred neospravedlnil preto súd postupoval podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom zápisnice z výsluchu navrhovateľa ako aj obsahom spisu 2P/2/2014 a zistil nasledovný skutkový stav:
Súd zo zápisnice z výsluchu navrhovateľa zistil, že trvá na podanom návrhu v súlade s jeho písomným vyhotovením. Výživné žiadal znížiť v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine na výšku v sume 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom doručenia návrhu na súd t. j. od 08. 01. 2014. V súčasnej dobe je zaradený do výkonu práce, pričom svoj príjem uviesť nevedel. Naposledy pracoval v spoločnosti M. A. B. Z., kde s ním bol ukončený pracovný pomer z dôvodu absencii. Po skončení pracovného pomeru bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 62 € mesačne. Svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom si plnil podľa svojich možností v sume 5 až 10 € mesačne. Pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody žil v spoločnej domácnosti s družkou H. O. a ich spoločným dieťaťom, pričom ich príjem činil rodičovský príspevok v sume 220 €.
Súd z výpovede matky detí zistil, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí z dôvodov, ktoré uviedla vo svojom písomnom vyjadrení. Matka sama zabezpečuje všetky potreby maloletých detí, pričom má vyživovaciu povinnosť k synovi Q. R., nar. XX. XX. XXXX, ktorý pochádza z jej predchádzajúceho vzťahu. Matka maloletých uviedla, že navrhovateľ si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom neplnil ani v čase keď bol zamestnaný, len raz jej bola zaslaná suma 70 € výživného, nakoľko podala
návrh na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ sa s maloletými deťmi nestretáva a neprispieva im ani z príležitosti ich sviatkov. Matka detí pracuje v spoločnosti M. A. B. Z. kde denne dochádza z miesta svojho prechodného bydliska. Rodina je v nepriaznivej finančnej a sociálnej situácii v dôsledku ktorej im bol z dôvodu neplatenia úhrad za užívanie dvojizboveho bytu v Z. tento odpredaný v exekúcii. Príjem matky činí mesačne sumu 255 €, pričom z tohto príjmu matka spláca úver, ktorý si zobrala na zakúpenie staršieho rodinného domu, aby mala kde s deťmi bývať.
Kolízny opatrovník žiadal návrh otca detí na zníženie výživného zamietnuť, nakoľko otec detí sa sám vlastným konaním pripravil o zamestnanie a vo výkone trestu odňatia slobody je z dôvodu, že si dlhodobo neplnil svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom.
Podľa §-u 62 Zákona o rodine
ods. 1/ Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť;
ods. 2 / Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov;
ods. 3/ Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;
ods. 4/ Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť;
ods. 5/ Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
ods. 6/ Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje
Podľa §-u 65 Zákona o rodine
ods.1/ Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného;
ods. 2/ Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní;
ods. 3/ Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa §-u 75 Zákona o rodine
ods.1/ Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.;
ods. 2/ Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa §-u 78 zákona o rodine
ods. 1/ Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
ods. 2/ Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
ods. 3/ Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Zo zásady právnej istoty vyplýva všeobecne požiadavka nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí. V prípade vyživovacej povinnosti však vzhľadom na to, že sa ustanovuje povinnosť plniť peňažné sumy na budúce obdobie, kedy môže dôjsť k zmene pomerov, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Z tohto dôvodu zákonná úprava v takýchto prípadoch umožňuje osobitný spôsob nápravy a to možnosť požadovať zmenu právoplatného rozsudku na základe relevantnej zmeny pomerov.
Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 7P/27/2011-17 zo dňa 22. 03. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 04. 2011, súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej otca maloletého V. E., nar. XX. XX. XXXX súd zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 70,- eur mesačne, počnúc dňom 01. 03. 2011. Od tejto doby však došlo u navrhovateľa k zmene jeho majetkových pomerov. O tejto skutočnosti súd neprejavil v žiadnom smere pochybnosť. No na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa aj napriek tejto skutočnosti nie je dôvodný. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, hoci došlo k relevantnej zmene pomerov na strane povinného, čo je jediný zákonný dôvod umožňujúci zásah do právoplatného rozsudku o určení vyživovacej povinnosti, táto nemá vplyv na zníženie výživného, nakoľko k zmene pomerov u navrhovateľa došlo na základe zavinenia navrhovateľa. Pokiaľ je povinná osoba nezamestnaná, súd skúma dôvody takéhoto stavu, situáciu na trhu práce, aktivitu povinnej osoby smerujúcu k získaniu zamestnania, dôvody ukončenia posledného pracovného pomeru a pod. Navrhovateľ stratil zamestnanie z dôvodu neplnenia si svojich pracovných povinností, rovnako tak bol vyradený z evidencie nezamestnaných z dôvodu neplnenia si svojich povinností voči úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Na základe uvedených záverov súd návrh navrhovateľa, ktorým žiadal o zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, pričom odvolanie musí obsahovať náležitosti uvedené v § 205 a § 205a Občianskeho súdneho poriadku.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha / ako má odvolací súd rozhodnúť/, uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v štyroch vyhotoveniach, inak súd vyhotoví kópie na trovy odvolateľa / § 205 ods. 1 O. s. p./.