Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17CoP-34-2014.pdf
PDF · 85.25 KB
No categories available
17CoP/34/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľa: Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., O. X/X, zast. JUDr. Jozefom Hurtišom, advokátom, AK Prievidza, Hviezdoslavova 3, proti odporkyni: F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., I. XXX/XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. novembra 2013, č.k. 8P/82/2012-164, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že vyživovaciu povinnosť odporkyne k navrhovateľovi, ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 22.03.2006, č.k. 15P/48/2005-58 z v y š u j e zo sumy 1.000,- Sk mesačne na sumu 100 Eur mesačne, s účinnosťou od 08.08.2012 do 21.05.2013.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 08.08.2012 do 21.05.2013 v sume 941,94 Eur súd p o v o ľ u j e odporkyni splácať v splátkach po 100 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa, počnúc právoplatnosťou rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni zo sumy 1.000,- Sk mesačne na sumu 200 Eur mesačne, počnúc dňom 02.07.2012. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ svoj návrh dôvodil tým, že je študentom Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, jeho potreby sa zvýšili štúdiom na vysokej škole, pričom poukázal na to, že odporkyňa na základe súdneho rozhodnutia vo veci sp. zn. 5C/152/2003 prevzala finančnú hotovosť vo výške 50.000 Eur, čím sa jej majetkové pomery zásadne zmenili. Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Uviedol, že pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Pri porovnaní pomerov účastníkov konania v čase ostatného rozhodovania o výživnom vo veci sp. zn. 15P/48/2005, neopomenúc rozhodovanie o výživnom vo veci sp. zn. 9C/232/2009, v ktorom bol návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného a aj vzájomný návrh odporkyne na zníženie výživného zamietnutý, konštatoval, že na strane navrhovateľa
došlo k podstatnej zmene pomerov, pretože sa stal medzičasom študentom vysokej školy, keď v čase ostatného rozhodovania o výživnom bol študentom strednej školy. Jeho výdavky a potreby tak, ako boli ustálené vo veci 9C/232/2009 boli obdobné ako v predmetnom období, primerane zvýšené o rast životných nákladov. V prípade otca navrhovateľa, ktorý má rovnako ako odporkyňa k nemu vyživovaciu povinnosť, došlo k tej zmene, že jeho príjem najmä v roku 2012 sa oproti predchádzajúcemu obdobiu podstatne zvýšil. Ak totiž otec navrhovateľa mal v roku 2005 príjem 13.000 - 15.000 Sk mesačne netto, tak v roku 2009 ho mal vo výške 483,30 Eur, ale v roku 2011 856,96 Eur a v roku 2012 až 2.169,76 Eur. Pomery otca navrhovateľa sa zmenili aj tým, že po roku 2005 nadobudol spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam v k. ú. R. D.. V prípade odporkyne pri porovnaní jej pomerov bolo zistené, že zostala rozvedená, nepribudla a ani neodbudla jej žiadna vyživovacia povinnosť, je naďalej dlhodobo evidovanou nezamestnanou, pričom podstatné zistenie je, že od 01.12.2010 je invalidnou dôchodkyňou a jej príjem je limitovaný výškou poberaného invalidného dôchodku dopĺňaného príslušnou výškou dávky v hmotnej núdzi. Odporkyňa má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a v čase rozhodovania o návrhu navrhovateľa bola opäť PN. Odporkyňa nepoprela, že v zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia jej otec navrhovateľa vyplatil z titulu vyporiadania BSM sumu 50.000,- Sk, pričom súd sa zaoberal tým, či vyporiadanie BSM znamená podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov, ktorí majú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Dospel k záveru, že vyporiadanie BSM rodičov dieťaťa nie je zmenou pomerov u týchto rodičov. Veci patriace do BSM účastníkov existovali ku dňu zániku ich manželstva, že režim týkajúci sa právnych úkonov vo vzťahu k spoločným veciam v zmysle § 145 OZ sa nemení ani po zániku manželstva do času do vyporiadania BSM a pod vyporiadaním BSM treba rozumieť len rozdelenie vecí tvoriacich predmet bezpodielového vlastníctva a kompletné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými manželmi, a to vo vzťahu k všetkým veciam patriacim do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pri vyporiadaní BSM teda nejde o zmenšenie alebo zväčšenie majetku, len o vyporiadanie existujúceho majetku. Preto, ak odporkyni bola vyplatená z titulu vyporiadania BSM suma 50.000 Eur, nejde na jej strane o zmenu pomerov, pretože i otec navrhovateľa nadobudol pri vyporiadaní BSM príslušnú hodnotu vecí pôvodne patriacich do BSM. Naviac medzičasom bolo rozhodnuté o zrušení vyživovacej povinnosti odporkyne voči navrhovateľovi. O náhrade trov konania rozhodol tak, že úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov konania, pretože ich náhradu nežiadala.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil v súlade s návrhom. Uviedol, že uvedené konanie začal z dôvodu, že odporkyňa ukončila súdne konanie o vyporiadanie BSM so svojím bývalým manželom (jeho otcom), ktorý jej bol povinný vyplatiť 50.000 Eur, čo aj vykonal. V predchádzajúcich konaniach o výživnom súdy vychádzali zo stavu, že odporkyňa nemôže disponovať s majetkom patriacim do BSM. Podľa prvostupňového súdu v tomto konaní sa pomery nezmenili, pretože odporkyňa vlastnila majetok tvoriaci BSM a v súčasnosti sa tento majetok pretavil do finančných prostriedkov. Je síce pravda, že odporkyňa bola majiteľkou spolu s bývalým manželom majetku, ako napríklad byt, rozostavaný dom ako aj chatka, lenže bolo by v rozpore s dobrými mravmi žiadať od odporkyne výživné vo vyššej sume, ako platila v čase, keď s uvedeným majetkom nemohla akokoľvek disponovať. Odporkyňa do rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM v žiadnom prípade nemohla predať uvedené nehnuteľnosti a ani inak s nimi nakladať, čiže súd nemohol v danom stave vychádzať z toho, že odporkyňa má majetok v hodnote niekoľko desiatok tisíc Eur. Majetok patriaci do BSM mohla jedine užívať, pričom byt z dôvodu, že deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca, bol určený otcovi. Odporkyni sa reálne zmenili pomery až rozhodnutím súdu v konaní o vyporiadaní BSM, na základe ktorého otec navrhovateľa už vyplatil odporkyni 50.000 Eur. S týmto obnosom finančných prostriedkov už môže nakladať podľa svojho uváženia.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenie navrhovateľa, že dôvodom podania návrhu bolo, že odporkyňa ukončila súdne konania o vyporiadanie BSM s jej bývalým manželom, ktorý bol zaviazaný vyplatiť jej 50.000 Eur, čo aj vykonal, sa nezakladalo na skutočnosti, pretože návrh bol podaný 02.07.2012 a finančné vyrovnanie bolo až 08.08.2012, čo potvrdil aj otec navrhovateľa vo svojej výpovedi na pojednávaní 26.11.2013. Ďalej poukázala na to, že jej bolo zamedzené užívanie spoločných nehnuteľností zo strany otca navrhovateľa, ostali jej platiť len účty, na ktoré si vypožičiavala a zúčastňovala sa na vykonštruovaných konaniach, ktoré ju obrali o zdravie a finančné prostriedky. Dané konanie je na podnet otca navrhovateľa ako ju naďalej psychicky a finančne týrať.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 220 O.s.p. zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.
V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá kritériám podľa ustanovenia § 62 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že u navrhovateľa nepochybne došlo od ostatného rozhodovania o výživnom k zmene pomerov, keď navrhovateľ sa stal študentom vysokej školy, pričom v čase ostatného rozhodovania o výživnom bol študentom iba strednej školy. Napriek tomuto zisteniu návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného zamietol, s odôvodnením, že hoci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa obdržala titulom vyporiadania BSM sumu 50.000 Eur od otca navrhovateľa, túto výplatu nemožno považovať za podstatnú zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, pretože vyporiadanie BSM znamená len rozdelenie vecí tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva, teda nejde o zmenšenie alebo zväčšenie majetku, ale len o vyporiadanie existujúceho majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Odvolací súd sa s týmto názorom prvostupňového súdu nestotožnil.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pokiaľ sa jedná o zárobkové pomery odporkyne, od poslednej úpravy výživného k zmene pomerov na strane odporkyne nedošlo. Odporkyňa je naďalej evidovaná nezamestnaná, od 01.12.2010 sa stala invalidnou dôchodkyňou, jej príjem je limitovaný výškou poberaného invalidného dôchodku dopĺňaného príslušnou výškou dávky v hmotnej núdzi, čiže v tomto smere k zlepšeniu jej zárobkových pomerov nedošlo. Na druhej strane však z vykonaného dokazovania bolo preukázateľne zistené, že na základe uznesenia č.k. 5C/152/2003-822 zo dňa 28.05.2012, ktorým bol schválený súdny zmier medzi odporkyňou a jej bývalým manželom, došlo k vyporiadaniu ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v zmysle ktorého bol bývalý manžel zaviazaný vyplatiť jej titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sumu 50.000 Eur do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o schválení súdneho zmieru, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.06.2012. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu potvrdila, že k výplate sumy 50 000 eur došlo dňa 08.08.2012. Možno teda konštatovať, že na strane odporkyne nepochybne došlo k zmene pomerov v jej majetkovej oblasti, keď od uvedeného dátumu disponovala sumou 50.000 Eur, čo možno považovať za zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
Preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že odporkyňu zaviazal platiť navrhovateľovi vyššie výživné za obdobie od vyplatenia tejto sumy, t.j. od 08.08.2012 do zrušenia jej vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi súdnym rozhodnutím, t.j. do 21.05.2013. Vzhľadom k výške vyplatenej sumy za primeranú výšku výživného považoval sumu 100 Eur mesačne, preto v tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Za uvedené obdobie odporkyni vznikol
celkový nedoplatok na výživnom v sume 941,94 Eur (za mesiace september až apríl 2013: 8 x 100 Eur, za 24 dní mesiaca august 2012 - 77,42 Eur a za 20 dní mesiaca máj 2013 - 64,52 Eur), ktoré súd odporkyni v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 100 Eur, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, vzhľadom na ich čiastočný úspech v konaní.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .