Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7C-516-2013.pdf
PDF · 92.67 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-7C/516/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v právnej veci navrhovateľa Š. T., L.. XX.X.XXXX, M. D., P. J. T. G. XX zastúpeného JUDr. Ľubomírom Majerčíkom, advokátom so sídlom Mlynská 1, Košice proti odporkyni C. T., L.. XX.X.XXXX, M. D., P. J. T. G. XX zastúpenej JUDr. Ing. Petrom Holéczym, advokátom so sídlom Vojenská 5, Košice, o obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 15C/256/2005 takto
rozhodol:
I. Návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 15C/256/2005 z a m i e t a .
II. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 209,73 eura na účet zástupcu odporkyne JUDr. Ing. Petra Holéczyho, advokáta so sídlom Vojenská 5, Košice do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Košice - okolie dňa 21.11.2013 domáhal, aby súd povolil obnovu konania o určenie manželského výživného vedeného voči navrhovateľovi (v pôvodnom konaní odporcovi) na základe návrhu odporkyne (v pôvodnom konaní navrhovateľky) zo 7.10.2005 Okresným súdom Košice - okolie pod sp. zn. 15C/256/2005 a po prejednaní veci návrh o určenie manželského výživného zamietol, odporkyňu zaviazal navrhovateľovi nahradiť trovy konania a nariadil odklad vykonateľnosti rozhodnutia súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/256/2005 a poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. 5806057665 zo dňa 5.12.2012. Návrh odôvodnil tým, že: vyjadrenia odporkyne a svedkov v pôvodnom konaní boli zavádzajúce, neboli ničím preukázané a zdôvodnené, navrhovateľ nemohol riadne obhajovať svoje práva, nakoľko o jednostrannom ukončení zastúpenia advokátom nemal vedomosť, súd pre rozhodnutie o výživnom za roky 2005 - 2008 vychádzal z listinných dôkazov o jeho príjmoch v rokoch 1995 - 1996, teda z dokladov, ktoré sú pre uvedené obdobie irelevantné, súd nezohľadnil ani tú skutočnosť, že všetky ušetrené finančné prostriedky, v rokoch 1996 - 2007 v celkovej výške 64.750,- USD, posielal rodine, k rukám detí, pričom v období 12/2005 až 4/2007 k rukám dcéry I. T. poslal finančné prostriedky spolu vo výške cca 6.500,- USD (mailová komunikácia medzi navrhovateľom a dcérou z 12.7.2007 a 21.1.2013; doklady banky), prispel dvom deťom na svadby po 70.000,- Sk, odporkyňa v konaní o určenie manželského výživného v rámci zisťovania jej majetkových pomerov súdu neuviedla a nepreukázala, že v roku 2001 nadobudla do výlučného vlastníctva byt v Košiciach (čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXXX, okres Košice IV, obec Košice - Nad Jazerom, katastrálne územie Jazero), z prenájmu ktorého v súčasnosti profituje odporkyňa, avšak byt mal byť kúpený pre syna. O tejto skutočnosti navrhovateľ mal vedomosť a na kúpu bytu prispel sumou 300.000,- Sk. Ďalším dôvodom obnovy konania je skutočnosť, že v rozhodnom období od 7.10.2005 do 27.5.2008 navrhovateľ nemal stále zamestnanie a v mieste bydliska nevlastnil majetok vyššej hodnoty. Na bývanie a ostatné výdavky vynakladal sumu 2.200,- USD mesačne, na zdravotnú starostlivosť v roku 2008 viac ako 10.000,- USD (výpisy z účtu navrhovateľa v zdravotnej poisťovni v roku 2008). Navrhovateľ predložil lekársku správu z 20.11.2013, podľa ktorej je od apríla 2003 pacientom MUDr. A. Aniska,
diplomovaného pracovníka americkej rady interného lekárstva. Zo správy vyplýva, že navrhovateľ trpí viacerými chronickými ochoreniami, ktoré vyžadujú neustály dohľad a lekárske ošetrenia. V roku 2007 po prekonanom infarkte myokardu absolvoval otvorenú operáciu srdca; lieči sa na zvýšený tlak. O dôvodoch obnovy konania sa navrhovateľ dozvedel v októbri 2013, kedy z internetového prehliadača zistil, že na LV č. XXX, T.. úz. Košická Polianka je zapísaná poznámka o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti patriacej navrhovateľovi (výpis z listu vlastníctva č. XXX, okres Košice - okolie, obec Košická Polianka, kat. úz. Košická Polianka; upovedomenie o začatí exekúcie zn. EX 910/12 z 27.12.2012 a upovedomenie o začatí exekúcie zn. EX 910/12 z 22.1.2013 o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti vydané na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice - okolie č.k. 16C/256/2005-125 z 20.9.2002). Právne návrh na obnovu konania odôvodnil ust. § 228 ods. 1 písm. a) a b) O.s.p..
Odporkyňa žiadala, aby súd návrh na obnovu konania vedeného pod sp. zn. 15C/256/2005 zamietol. V pôvodnom konaní súd nerozhodoval len na základe vyjadrení odporkyne a svedkov ale aj na základe relevantných listinných dôkazov (doklady o priznaní invalidity odporkyni a výške invalidného dôchodku 133,- eur mesačne; doklady o výške inkasa, daní z nehnuteľností). Súdom priznané výživné za obdobie od 7.10.2005 do 27.5.2008, v súlade s návrhom odporkyne vo výške 298,75 eura mesačne, bolo pod výškou preukázaného príjmu navrhovateľa cca 1.200,- USD mesačne /v tom čase cca 1.000,- eur/. Navrhovateľ úmyselne maril priebeh konania o určenie výživného a jeho trvanie predlžoval, nakoľko sa nezúčastňoval pojednávaní, zámerne utajoval adresu svojho pobytu a s právnym zástupcom komunikoval len prostredníctvom iných osôb alebo telefonicky. Práva navrhovateľa neboli porušené, nakoľko počas konania bol päť rokov zastúpený advokátom, ktorému plnomocenstvo sám vypovedal, a na poslednom pojednávaní opatrovníkom ustanoveným súdom. Odporkyňa má za to, že uvedené zavinené konanie sa snaží navrhovateľ svojím návrhom na obnovu konania úmyselne zneužiť. Navrhovateľ podľa odporkyne zavádza súd, keď tvrdí, že platby zasielané ako výživné maloletým deťom považoval za príspevky na výživu pre odporkyňu. V rozhodnom období 7.10.2005 - 27.5.2008, kedy životná úroveň účastníkov bola podstatne rozdielna, navrhovateľ na výživu odporkyne neprispel. Na výživu deťom dosiahnutím ich plnoletosti prestal prispievať. Taktiež tvrdenia, že v období rokov 1996 až 2005 prispel deťom na svadby považuje odporkyňa za irelevantné. K bytu v Košiciach Nad Jazerom odporkyňa uviedla, že sumu 300.000,- Sk poslal navrhovateľ synovi ako dar pri príležitosti svadby. Odporkyňa na kúpu bytu prispela sumou 300.000,- Sk a po telefonickej dohode s navrhovateľom byt kúpila na svoje meno, nakoľko syn ho v tom čase nemohol kúpiť a ani navrhovateľ s kúpou bytu na synovo meno nesúhlasil. Tvrdenia navrhovateľa, že v rozhodnom období nemal stále zamestnanie považuje odporkyňa za účelové a nepreukázané. Po 10-ročnom pobyte v USA boli navrhovateľovi dostatočne známe tamojšie pomery, priaznivejšie ako v SR, o čom svedčí aj skutočnosť, že podal návrh na rozvod manželstva s úmyslom zotrvať v zahraničí. Odporkyňa ďalej zdôraznila, že prípadná obnova pôvodného konania by nepriniesla pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nakoľko vychádzajúc z navrhovateľom uvádzaných vtedajších bežných výdavkov 2.200,- USD mesačne (+ 10.000,- USD ročne na zdravotnú starostlivosť) možno predpokladať, že jeho príjem bol podstatne vyšší (3.000,- USD a viac). Odporkyňa by tak mala nárok na výživné vo výške 934,- eur mesačne. Všetky skutočnosti uvádzané v návrhu na obnovu konania navrhovateľ mohol v pôvodnom konaní použiť, taktiež predložiť v súčasnosti uvádzané dôkazy.
Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 23.10.1974 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 7.8.2006 č.k. 11C/78/2005-65, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/337/2006-87 z 14.2.2008. Rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť 27.5.2008.
Konanie o určenie výživného pre manželku vedené na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 16C/256/2005 bolo začaté na základe návrhu odporkyne doručeného súdu dňa 7.10.2005. Dňa 20.12.2005 sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Juraja Martona (plnomocenstvo na zastupovanie z 29.11.2004) k návrhu písomne vyjadril. Dňa 23.12.2005 bolo súdu predložené všeobecné plnomocenstvo z 5.12.2005 udelené navrhovateľom advokátom JUDr. J. Martonovi a JUDr. F. Chlustovi. V podaní navrhovateľa urobenom prostredníctvom advokáta navrhovateľ uviedol, že trvá na svojom pôvodnom vyjadrení a „v prípade žiadosti o ďalšie informácie v tejto veci odmietne spolupracovať“. Dňa 19.10.2009 bolo JUDr. Martonovi doručené uznesenie súdu z 24.9.2009, ktorým bol navrhovateľ vyzvaný na predloženie alebo označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení týkajúcich sa jeho osobných, majetkových a finančných pomerov. JUDr. Marton dňa
26.10.2009 súdu písomne oznámil, že navrhovateľ mu odňal plnú moc a preto nie je oprávnený ho ďalej zastupovať. Dňa 7.12.2009 JUDr. Marton písomne oznámil, že navrhovateľ mu odňatie plnej moci oznámil v auguste 2009 telefonicky. Nakoľko sa v tom čase navrhovateľ zdržiaval v USA, advokát nemohol súdu doručiť písomný doklad o skončení právneho zastupovania. Keďže navrhovateľovi nebolo možné doručiť písomnosti na známu adresu v cudzine, súd mu podľa § 29 ods. 2 O.s.p. uznesením č.k. 16C/256/2005-104 z 26.7.2010 ustanovil na zastupovanie v konaní opatrovníčku JUDr. Sandru Mrukviovú Tomiovú. Rozsudkom č.k. 16C/256/2005-125 z 20.9.2010 súd uložil navrhovateľovi povinnosť 1/ prispievať odporkyni na výživu sumou 298,75 eura mesačne od 7.10.2005 do 27.5.2008, 2/ splatné výživné za obdobie od 7.10.2005 do 27.5.2008 v sume 9.463,78 eura zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a 3/ nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 1.505,87 eura na účet zástupcu. Rozsudok sa stal právoplatným 24.11.2010 a vykonateľným 30.11.2010. Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci navrhovateľ svoje tvrdenia, že odporkyňou požadované výživné nemá z čoho platiť, pretože pracuje len príležitostne a má zdravotné problémy, ani napriek výzve súdu ničím nepreukázal, nezdokladoval svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery. V konaní nepredložil ani dôkazy preukazujúce tvrdenie, že jeho príjem sa znížil, ani dôkazy preukazujúce jeho zdravotný stav. Pri rozhodovaní vo veci súd preto vychádzal z príjmov a výdavkov odporcu uvádzaných v jeho listoch adresovaných odporkyni v období rokov 1995 - 1996; a keďže životná úroveň účastníkov v posudzovanom období nebola rovnaká, súd návrhu odporkyne vyhovel.
Podľa § 228 ods. 1 O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
Podľa § 230 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Podľa § 230 ods. 2 O.s.p. po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v a) § 228 ods. 1 písm. a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestno-právnych predpisov zrušený, b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, c) § 228 ods. 1 písm. c), d) § 228 ods. 1 písm. d), e) § 228 ods. 1 písm. e).
Podľa § 230 ods. 2 O.s.p. navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné
Podľa § 232 ods. 1 a 2 O.s.p. návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni. Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.
Podľa § 233 O.s.p. ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci.
Podľa § 234 ods. 1 a 3 O.s.p. návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí. Povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci.
Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, čo znamená, že ním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívnych stanovených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať návrh na obnovu konania.
V predmetnom prípade trojročná (objektívna) lehota pre podanie návrhu na obnovu konania začala navrhovateľovi plynúť právoplatnosťou napádaného rozhodnutia, t.j. dňa 24.11.2010 a uplynula by dňa 24.11.2013. Navrhovateľ podal návrh dňa 21.11.2013, t.j. pred uplynutím objektívnej lehoty. Začiatok trojmesačnej lehoty na podanie návrhu v zmysle § 230 ods. 1 O.s.p., tzv. subjektívnej lehoty, je stanovený subjektívnym okamihom dozvedenia sa o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť. Navrhovateľ ako dôvody obnovy konania uviedol dôvody stanovené v § 228 ods. 1 písm. a) a b) O.s.p.. Súd má za to, že tieto zákonné dôvody obnovy konania nie sú splnené.
Dikcia ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) predpokladá, že existujúce skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy spĺňali kumulatívne tieto podmienky: 1/ účastník pôvodného konania ich nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní o určenie manželského výživného, čo znamená, že tieto skutočnosti a dôkazy objektívne v čase pôvodného konania existovali a účastník z procesného hľadiska nezavinil, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť a 2/ sú spôsobilé privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Existencia dôvodu obnovy konania stanoveného v § 228 ods. 1 písm. b) vychádza z predpokladu, že účastník v pôvodnom konaní riadne splnil svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, čo znamená, že riadne označil dôkazy, ktoré navrhol vykonať avšak z dôvodov objektívnej povahy takéto dôkazy nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať.
V predmetnom prípade dôvod na obnovu konania o určenie manželského výživného vedeného pod sp. zn. 16C/256/2005 stanovený v § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. neexistuje, nakoľko nie sú kumulatívne splnené vyššie uvedené podmienky. Navrhovateľ ako odporca v pôvodnom konaní dôkazy, na ktoré sa odvoláva v konaní o obnovu konania, a ktoré v čase pôvodného konania preukázateľne existovali, súdu v pôvodnom konaní nepredložil, neoznačil a ani nenavrhol ich vykonanie. O skutočnostiach o ktorých tvrdí, že sú dôvodom obnovy konania navrhovateľ v pôvodnom konaní nespochybniteľne vedel (to znamená, že musel mať vedomosť o svojich osobných, majetkových, finančných a iných pomeroch, zdravotnom stave) a dôkazy na ich preukázanie (doklady banky o prevodoch finančných prostriedkov, lekárska správa, výpis z listu vlastníctva, listová a mailová komunikácia, a pod.) mohol v tomto konaní uplatniť a súd ich mohol vykonať. Navrhovateľ nepreukázal, že skutočnosti a dôkazy nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní a vychádzajúc zo spisu zn. 16C/256/2005 dokonca možno vyvodiť záver, že navrhovateľ svojím správaním - nereagovaním na výzvy súdu, absenciou komunikácie so svojím právnym zástupcom, nepreberaním súdnych zásielok, zavinil, že súd sa s dôkazmi nemohol oboznámiť. Taktiež neobstojí argument navrhovateľa, že nemohol účinne hájiť svoje práva, nakoľko došlo k ukončeniu právneho zastúpenia a v konaní ho ďalej zastupoval opatrovník. Doručením písomného oznámenia advokáta o skončení právneho zastupovania odňatím plnej moci navrhovateľom nastali účinky odvolania plnomocenstva voči súdu v zmysle § 28 ods. 3 O.s.p.. Súd bol povinný na uvedený úkon prihliadať, avšak nemal povinnosť o následkoch ukončenia právneho zastupovania navrhovateľa poučiť. Navrhovateľ vedel o prebiehajúcom konaní, a aj napriek tomu si nezvolil nového zástupcu v konaní pred súdom resp. neoznámil súdu adresu, na ktorej by si písomnosti v cudzine preberal. Súd má za to, že navrhovateľ svoje právo na konanie a účinné hájenie svojich práv pred súdom nevyužil. Nakoľko mu nebolo možné doručiť písomnosti na známu adresu v cudzine, súd konal s ustanoveným opatrovníkom navrhovateľa, ktorý chránil jeho práva. Pôvodné konanie teda prebehlo v súlade s procesnými predpismi.
Taktiež nie je splnená podmienka obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. b) O.s.p., nakoľko navrhovateľ v pôvodnom konaní dôkazy riadne neoznačil a nenavrhol ich vykonať a poukazujúc na vyššie uvedené neexistovali ani dôvody objektívnej povahy, pre ktoré ich nebolo možné v pôvodnom konaní vykonať.
Nakoľko neboli naplnené zákonom stanovené dôvody obnovy konania, súd návrh navrhovateľa na obnovu konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 16C/256/2005 zamietol.
Odporkyňa žiadala priznať náhradu trov konania vo výške 736,14 eura v zmysle vyúčtovania doručeného súdu dňa 17.4.2014.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.
Odporkyni, ktorá mala vo veci plný úspech súd podľa vyššie citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 24.2.2014, písomné podanie súdu - vyjadrenie k návrhu z 24.2.2014, účasť na pojednávaní 16.4.2014) á 61,87 eura / úkon podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a), d), § 14 ods. 5 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov a režijného paušálu 3 x 8,04 eura podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky , t.j. trovy spolu 209,73 eura.
Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za úkony právnej služby súd vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) Vyhl. č. 655/2004 Z.z. nakoľko hodnotu veci/práva v tomto prípade nie je možné vyjadriť v peniazoch; a odmenu za úkon právnej služby určil vo výške 1/13 výpočtového základu. Súd konal o povolení obnovy konania a nie o samotnej vyživovacej povinnosti medzi účastníkmi konania, a preto nemohol pri výpočte trov právneho zastúpenia aplikovať ustanovenie § 10 ods. 1 a 2 Vyhl. č. 655/2004 Z.z..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie, v písomnej forme a v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, datovania a podpisu odvolateľa, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.