Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_4C-158-2013.pdf
PDF · 108.77 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/158/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa T. I., bytom L. G. XXX/X, XXX XX Z., proti odporcovi: T. X., bytom O. č. X., XXX XX Z. X, o vrátenie dlhu, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 247,07 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 247,07 € od 16.9.2009 do 28.5.2013, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 12,77 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 12,14 € titulom zaplateného súdneho poplatku, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.5.2013, doplneným dňa 1.7.2013, domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatením navrhovateľovi sumy 250,- €, penále z omeškania vo výške 14 % z dlžnej sumy 250,- € za kalendárny rok, a to v celkovej výške 128,04 €, a to za obdobie od 16.9.2009 do 28.5.2013, čo činí 44 mesiacov, za každý mesiac tak predstavujú penále sumu 2,91 €. Ďalej sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 12,77 € za úradné overenie príloh k návrhu. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporcom uzatvoril dohodu o zameraní, dodávke a montáži plastových okien, pričom odporca prevzal zálohu vo výške 21.000,- Sk a vystavil príjmový pokladničný doklad. Odporca dohodu nedodržal a zálohu odmietol vrátiť. Navrhovateľ po opakovaných urgenciách vrátenia dlhu podal na odporcu dňa 4.11.2008 trestné oznámenie na OR PZ Žilina. Dňa 6.2.2009 navrhovateľ a odporca uzatvorili dohodu o urovnaní, v ktorej sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu 21.000,- Sk na splátky, na základe ktorej dohody Okresná prokuratúra v Žiline vydala uznesenie o zastavení trestného stíhania. Odporca vykonal prvú splátku dňa 9.2.2009 vo výške 200,- € a ďalšiu splátku dňa 17.8.2009 vo výške 150,-€, poslednú splátku dňa 16.9.2009 vo výške 100,- €. Odvtedy odporca nezaplatil navrhovateľovi žiadne splátky, teda ku dňu podania žaloby dlhuje 250,- €. Navrhovateľ vyzval dňa 12.3.2013 odporcu o mimosúdne urovnanie - vrátenie dlhu, na čo sa odporca dňa 28.3.2013 písomne vyjadril, že zostatok dlžnej sumy nie je ochotný vrátiť.
Navrhovateľ pripojil k návrhu na začatie konania kópie listinných dôkazov, zhoda ktorých s originálom bola osvedčená notárkou Y.. H. T.. Z týchto súd zistil:
Z dohody o urovnaní podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka uzatvorenej dňa 6.2.2009 medzi T. X. ako dlžníkom a T. I. ako veriteľom súd zistil, že T. X. ako konateľ spoločnosti X., s.r.o., so sídlom L. X., uzavrel dňa 9.9.2008 s T. I. dohodu o dodávke a montáži troch plastových okien na novostavbu rodinného domu T. I. a prevzal zálohu vo výške 21.000,- Sk. Spoločnosť X., s.r.o. okná nedodala a napokon bola spoločnosť prevedená na inú osobu. T. X. uznal svoj záväzok voči T. I., a to povinnosť vrátiť zloženú zálohu 21.000,- Sk. Účastníci tejto zmluvy sa dohodli tak, že T. X. vráti sumu 21.000,- Sk na splátky, k zaplateniu prvej splátky vo výške 200,- € dôjde ihneď pri podpise tejto dohody a ďalšie splátky budú uhradené mesačne po 100,- € počnúc mesiacom marec 2009, vždy do posledného dňa v mesiaci. V dohode jej účastníci ďalej konštatujú, že T. I. podal na T. X. trestné oznámenie pre prečin sprenevery a príslušník OO PZ Žilina západ vzniesol proti T. X. obvinenie, proti ktorému uzneseniu podal obvinený sťažnosť. Poškodený T. I. v dohode vyhlásil, že medzi ním a T. X. došlo k dohode o spornom nároku T. I. s tým, že T. X. mu celú škodu nahradí. Z tohto dôvodu T. I. vyhlasuje, že netrvá na trestnom stíhaní W. X., necíti sa ako poškodený v trestnom konaní a nepovažuje konanie T. X. za trestný čin, nakoľko sa o sporných nárokoch dohodli. V dohode je ďalej poznamenané, že obchodná spoločnosť X. s.r.o. bola prevedená na spoločníka G. W., ktorý prevzal spoločnosť so všetkými jej právami a záväzkami a spoločnosť zmenila obchodné meno na U.
Z uznesenia Okresnej prokuratúry Žilina 2 Pv 1163/08-6 zo dňa 13.2.2009 súd zistil, že v trestnej veci T. X. obvineného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona bolo sťažnosti T. X. vyhovené a bolo zrušené uznesenie povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Žilina - západ sp. zn. ČVS:ORP-3352/ZZ-ZA-2008 z 28. januára 2009 o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku T. X., nar. XX.X.XXXX v L. X., trvale bytom T. č. XXX, okres L. X. z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona a rozhodujúc podľa § 194 ods. 1 pís. a/ Trestného poriadku bolo podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku zastavené trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, ktoré bolo začaté podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Žilina - západ, sp. zn.: ČVS:ORP-3352/ZZ-ZA-2008 z 3.12.2008 na tom skutkovom základe, že konateľ spoločnosti X. s.r.o. V. T., S. X/X, L. X., sa dňa 9.9.2008 ústne dohodol s T. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. - Z., ul. L. G. XXX/X, a to v mieste trvalého bydliska T. I., že mu do štyroch týždňov dodá a namontuje na novostavbu rodinného domu tri plastové okná, pričom si vyžiadal zálohu vo výške 21.000,- Sk, ktorú mu T. I. dňa 9.9.2008 po ústnej dohode zaplatil, ale T. X. do dnešného dňa okná nezabezpečil, ani nevrátil zálohu za ich dodanie a montáž, čím spôsobil T. I. škodu vo výške 21.000,- Sk - 697,07 €, lebo skutok, za ktorý sa vedie trestné stíhanie, nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia uznesenia súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina, preskúmaním spisového materiálu zistil, že konaním M. X. boli naplnené všetky formálne znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, poverený príslušník postupoval procesne správne, ale vzhľadom na predloženú dohodu o urovnaní a vyjadrenia poškodeného T. I. berie prokurátor do úvahy tzv. materiálny korektív definovaný v ust. § 10 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná. Zároveň do úvahy zobral aj súkromno- právnu podstatu vzťahu medzi poškodeným (veriteľom) T. I. a obvineným (dlžníkom) T. X.. V uvedených súvislostiach orgán činný v trestnom konaní nemá dôvod žiadať od osoby, ak sa považovala za osobu v procesnom postavení poškodeného v trestnom konaní, ak sa sama za poškodeného nepovažuje a ak ide o útok proti súkromnému majetku.
Navrhovateľ vyzval odporcu výzvou zo dňa 12.3.2013 (č.l. 29 spisu) na vrátenie dlhu vo výške 250,- € do 20.3.2013.
Odporca sa k výzve navrhovateľa vyjadril dňa 28.3.2013 (č.l. 30 spisu) tak, že podľa jeho názoru všetky záväzky a pohľadávky vzniknuté bývalou firmou X. spol. s r.o., prevzala spoločnosť U. U. s.r.o., a to po prepise spoločnosti v roku 2008. Ak sa odporca z dobrej vôle dohodol s navrhovateľom na splátkach, bol to len prejav jeho dobrej vôle voči navrhovateľovi ako korektnému zákazníkovi. No situácia sa výrazne skomplikovala, a to tým, že už dlhodobo nemá žiadny finančný príjem, je nezamestnaný a aj zrejme dlho bude vzhľadom na ťažké obdobie celosvetovej finančnej krízy. Odporca vie, že navrhovateľ ho veľakrát stretol a hovoril mu o splácaní, no odporca jasne povedal navrhovateľovi, že nemá prečo splácať, lebo pohľadávky prevzala nová spoločnosť. Odporca určite platiť nebude.
Z pokladničného dokladu (č.l. 31 spisu) vyhotoveného Notárskym úradom Y.. H. T. súd zistil, že dňa 28.5.2013 bola notárskemu úradu uhradená hotovosť 12,77 € za vidimáciu - osvedčenie zhody odpisu (fotokópie) listiny s prvopisom (originálom).
Odporca, ktorému bol návrh na začatie konania spolu s poučením odporcu doručený do vlastných rúk, sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.
Podľa ust. § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd v súlade s ust. 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s § 156 ods. 1 a 3 a § 200ea ods. 1 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 16.4.2014, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 1.4.2014.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom, a to listinnými dôkazmi predloženými k návrhu na začatie konania zo strany navrhovateľa a celým obsahom spisu.
Podľa ust. § 585 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
Podľa ust. § 585 ods. 2 OZ ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.
Podľa ust. § 585 ods. 3 OZ doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa ust. § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Súd v konaní predovšetkým skúmal vecnú pasívnu legitimáciu odporcu, ktorá mal súd spochybnená na základe námietky odporcu uvedenej v jeho vyjadrení zo dňa 28.3.2013 (č.l. 30 spisu) na výzvu navrhovateľa. Tento listinný dôkaz bol predložený navrhovateľom. Podľa názoru odporcu všetky záväzky a pohľadávky vzniknuté bývalou firmou X. prevzala spoločnosť U., a to po prepise spoločnosti v roku 2008. Odporca sa síce v konaní písomne k žalobe nevyjadril, námietka teda priamo v konaní vznesená nebola, súd bol však povinný vyhodnotiť ex offo, či je daná vecná pasívna legitimácia odporcu.
Súd mal v konaní nesporne preukázanú vecnú pasívnu legitimáciu odporcu, teda že práve odporca je nositeľom tých povinností, ktorých splnenia sa voči nemu navrhovateľ domáha, a to na základe dohody o urovnaní uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 6.2.2009. Dohoda o urovnaní, titulom ktorej si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi nárok na vrátenie dlhu vo výške 250 € s príslušenstvom, nebola totiž uzatvorená medzi navrhovateľom na jednej strane a obchodnou spoločnosťou X. na strane druhej, ktorá spoločnosť mala podľa tvrdenia odporcu prevziať všetky záväzky a pohľadávky vzniknuté bývalou firmou X., ale bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom ako fyzickou osobou. Pokiaľ je preto aj v dohode poznamenané, že „obchodná spoločnosť X. bola prevedená na spoločníka G. W., ktorý prevzal spoločnosť so všetkými jej právami a záväzkami a spoločnosť zmenila obchodné meno na U. toto konštatovanie je pre posúdenie vecnej pasívnej legitimácie odporcu irelevantné a nadbytočné, nakoľko z dohody nevyplýva iná skutočnosť, než, že dohoda bola uzatvorená len medzi účastníkmi konania a záväzok odporcu ako fyzickej osoby nemá žiadny vzťah k prípadnému prevzatiu akéhokoľvek dlhu spoločnosti X. bývalým spoločníkom odporcu G. W. v spoločnosti X. s.r.o., ktorá spoločnosť zmenila obchodné meno na U. U. s.r.o..
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrhu v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 247,07 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 247,07 € od 16.9.2009 do 28.5.2013, a sumy 12,77 € ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, vyhovel a vo zvyšnej časti návrh zamietol.
Súd mal v preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 6.2.2009 uzatvorená dohoda o urovnaní, na základe ktorej sa odporca zaviazal titulom spôsobenej škody zaplatiť navrhovateľovi sumu 21.000,- Sk v splátkach tak, že prvá splátka bola dohodnutá vo výške 200,- € a každá ďalšia splátka vo výške 100,- €, a to počnúc mesiacom marec 2009.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom t.j. peniazmi a je, pokiaľ nedochádza k naturálnej reštitúcii, napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Príčinná súvislosť ako jedna zo základných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.
Podstatou urovnania je odstránenie právnej neistoty medzi účastníkmi záväzkovo-právneho stavu, ktorá vyplýva zo spornosti a pochybnosti ich práv (a tým aj povinnosti) a nahradenie doterajšieho sporného záväzku novým, týchto nedostatkov zbaveným záväzkom. Súd mal z dohody o urovnaní preukázané,
že dohoda bola uzatvorená následne po tom, ako navrhovateľ podal na odporcu trestné oznámenie pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Žilina 2Pv 1163/08-6 zo dňa 13. februára 2009 mal súd preukázané, že uznesenie povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Žilina - západ sp. zn. ČVS:ORP-3352/ZZ-ZA-2008 z 28. januára 2009 o vznesení T. X. z prečinu sprenevery bolo zrušené a ďalej bolo zastavené trestné stíhanie T. X. vo veci prečinu podvodu, ktoré bolo začaté podľa uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Žilina - západ, sp. zn.: ČVS:ORP-3352/ZZ-ZA-2008 z 3.12.2008. Skutkový základ prečinu sprenevery a prečinu podvodu mal súd preukázaný z odôvodnenia uznesenia Okresnej prokuratúry Žilina 2Pv 1163/08-6 zo dňa 13. februára 2009, z ktorého vyplynulo, že odporca sa ako konateľ spoločnosti X. s.r.o. dohodol s navrhovateľom na dodaní a namontovaní troch plastových okien na novostavbu rodinného domu v lehote štyroch týždňov a za tým účelom si vyžiadal zálohu vo výške 21.000,- Sk. Napriek zaplateniu zálohy navrhovateľom si odporca svoj záväzok nesplnil a zálohu za dodanie a montáž okien nevrátil. Prokurátor okresnej prokuratúry rozhodol uznesením 2Pv 1163/08-6 zo dňa 13. februára 2009 hore uvedeným spôsobom práve s prihliadnutím na dohodu o urovnaní uzatvorenú medzi T. I. a T. X., pričom konštatoval, že konaním M. X. boli naplnené všetky formálne znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona a poverený príslušník postupoval procesne správne.
Súd tak mal nesporne preukázané protiprávne konanie odporcu, v príčinnej súvislosti s ktorým bola navrhovateľovi spôsobená škoda, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ v tomto konaní oprávnene domáha. Z dohody o urovnaní nesporne vyplýva, že jej podstatou bolo nahradenie pôvodného záväzkovo-právneho vzťahu založeného na základe ústnej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi, predmetom ktorej bola dodávka a montáž plastových okien, titulom ktorej odporca prevzal od navrhovateľa zálohu vo výške 21.000,- Sk, záväzkom novým, a to záväzkom odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody vo výške 21.000,- Sk.
Súd dospel k záveru, že návrh na začatie konania je dôvodný v časti priznanej sumy 247,07 € s poukazom na platný konverzný kurz Slovenskej koruny a Eura. Keďže sa odporca v dohode o urovnaní zaviazal na zaplatenie navrhovateľovi sumy 21.000,- Sk, ktorá v prepočte na Euro predstavuje 697,07 € a z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca zaplatil navrhovateľovi celkom sumu 450,- € (v splátkach vo výške 200,-, 150,- a 100,- €), je zrejmé, že výsledná suma dlhu predstavuje 247,07 € (697,07 mínus 450,-). Súd preto v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 2,93 € návrh zamietol.
Zároveň súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy 12,77 € titulom vynaložených nákladov na osvedčenie zhody fotokópie listinných dôkazov pripojených k návrhu na začatie konania s ich originálom, ktoré osvedčenie bolo vykonané Notárskym úradom JUDr. H. T.. Dôvodnosť uplatneného nároku mal súd preukázanú jednak z fotokópií týchto listinných dôkazov opatrených osvedčovacou pečiatkou a jednak z pokladničného dokladu vyhotoveného Notárskym úradom Y.. H. T. dňa 28.5.2013, podľa ktorého bola notárskemu úradu hotovosť 12,77 € za osvedčenie zhody fotokópie listiny s originálom skutočne uhradená.
Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 128,04 € titulom penále z omeškania, pričom navrhovateľ si uplatnil penále z omeškania vo výške 14 % z dlžnej sumy 250,- € za kalendárny rok za obdobie od 16.9.2009 do 28.5.2013, teda za 44 mesiacov, pričom za každý mesiac predstavujú penále sumu 2,91 €, súd dospel k záveru, že tento nárok nie je v celej časti dôvodný. Odporca má právo podľa § 517 ods. 2 OZ na zaplatenie sankcie za omeškanie vo forme úrokov z omeškania, avšak nie v požadovanej výške 14 % ročne, ale len v zákonnej výške ustanovenej vykonávacím predpisom, ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého ust. § 3 ods. 1 je výška úrokov z omeškania o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Výška úroku z omeškania predstavovala v čase vzniku omeškania 9% ročne, preto pokiaľ sa domáhal navrhovateľ od odporcu zaplatenia sankcie z omeškania vo výške 14 % ročne z dlžnej sumy, súd návrh v časti úroku z omeškania prevyšujúceho zákonnú výšku zamietol a priznal navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 247,07 € za požadované obdobie od 16.9.2009 do 28.5.2013.
Vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný. Jeho úspech spočíva v priznaní istiny 247,07 eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 247,07 eur od 16.09.2009 do 28.05.2013 a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 12,77 eur. Neúspech navrhovateľa predstavuje zamietnutie návrhu čo do zaplatenia istiny 2,93 eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 247,07 eur od 16.09.2009 do 28.05.2013 a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2,93 eur od 16.09.2009 do 28.05.2013.
V percentuálnom vyjadrení, ak súd zohľadní, že plný úspech, t.j. 100 %, by znamenal, ak by odporca zaplatil, resp. bol súdom zaviazaný navrhovateľovi zaplatiť istinu 250,- eur (ako bola žiadaná návrhom na začatie konania) spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 250,- eur od 16.09.2009 do 28.05.2013, teda pre účely výpočtu úspechu vo veci priznanie sumy 379,54 eur, tak navrhovateľ bol priznaním istiny 247,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 247,07 eur od 16.09.2009 do 28.05.2013 úspešný v 86,78 %, neúspešný bol v 13,22 %. Čistý úspech navrhovateľa (úspech mínus neúspech) potom predstavuje 73,56 %, v ktorom pomere je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP trovy konania.
Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania titulom zaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania, t.j. v sume 16,50 eur. Súd teda navrhovateľovi priznal náhradu v sume 12,14 eur, ktorá suma predstavuje 73,56 % zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).