Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2To-28-2014.pdf
PDF · 84.29 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/28/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Vanka a členov senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubici Medveckej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanej E. E., pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa 221 ods. 1 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), o odvolaní okresnej prokurátorky v Komárne, proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 29. 01.2014 sp. zn. 2T/31/2005, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. apríla 2014, takto
rozhodol:
Podľa § 258 ods.1 písm. b/ Tr.por. účinného do 01.01.2006 (ďalej len Tr.por.) sa napadnutý rozsudok z r u š u j e.
Podľa § 259 ods. 3 Tr.por. sa
obžalovaná E. E., nar. XX.XX.XXXX v K., bytom C.,
I. X/X,
podľa § 226 písm. b/ Tr.por.
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby okresnej prokurátorky v Komárne sp.zn. Pv/1303/03 zo dňa 03.03.2005, pre skutok v obžalobe uvedený a právne kvalifikovaný ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr.zák. účinného do 01.01.2006 (ďalej len Tr.zák), ktorý mala spáchať na tom skutkovom základe,
dňa 24. októbra 2003 v čase o 16.30 hodine v C. na I. ulici číslo 5, v byte číslo 4, v miestnosti kúpeľne po prechádzajúcom slovnom nedorozumení fyzicky napadla svoju matku N. E. tým spôsobom, že túto udrela päsťou pravej ruky do oblasti tváre, čím jej spôsobila zranenie: prasknutie - neúplnú zlomeninu nosných kostí spojené s podkožným krvácaním do riedkeho väziva oboch očných viečok, ktoré si vyžiadalo liečenie spojené s práceneschopnosťou poškodenej v trvaní dvoch až troch týždňov,
pretože tento skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná E. E. podľa § 226 písm. a/ Tr.por. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov oslobodená spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Komárne, sp.zn. Pv 1303/03 zo dňa 9.marca 2005, pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr.zák., ktorý mala spáchať tak, že:
dňa 24. októbra 2003 v čase o 16.30 hodine v C. na I. ulici číslo 5, v byte číslo 4, v miestnosti kúpeľne po prechádzajúcom slovnom nedorozumení fyzicky napadla svoju matku N. E. tým spôsobom, že túto udrela päsťou pravej ruky do oblasti tváre, čím jej spôsobila zranenie: prasknutie - neúplnú zlomeninu nosných kostí spojené s podkožným krvácaním do riedkeho väziva oboch očných viečok, ktoré si vyžiadalo liečenie spojené s práceneschopnosťou poškodenej v trvaní dvoch až troch týždňov,
nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.
Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podala odvolanie okresná prokurátorka.
V písomných dôvodoch odvolania namietala hodnotenie dôkazov zo strany súdu ako jednostranné a vykonané v rozpore s ustanovením § 2 ods. 10 Tr.por.
Poukazovala na výpoveď samotnej obvinenej z prípravného konania, kde obvinená priznala časté hádky so svojou matkou, poškodenou N. E.. Tak tomu bolo aj v deň skutku, kedy medzi nimi došlo aj k vzájomnému sácaniu. Zmenu výpovede na hlavnom pojednávaní nevedela vysvetliť, a pokiaľ mala vysvetliť dôvod, prečo by ju matka krivo obviňovala, uvádzala iba to, že matka je duševne chorá a skutok si vymyslela.
Poškodená N. E. opakovane zhodne popísala priebeh skutku, a hodnovernosť jej výpovedí potvrdil aj znalec - chirurg MUDr. Peter Stráňovský. Zranenie nosných kostí bolo spôsobené úderom do oblasti nosa a iný mechanizmus zranenia pripustil iba ako teoretickú možnosť.
Znalecký posudok psychiatria MUDr. Vincenta Štefáka považuje v kontexte vykonaného dokazovania za nevyužiteľný, pretože znalec pred jeho vypracovaním nemal k dispozícii celú zdravotnú dokumentáciu poškodenej a jej duševný stav skúmal 10 rokov po tom, čo sa stal skutok a za situácie, že poškodená sa za celú dobu vôbec neliečila. Záver tohto znalca, podľa ktorého poškodená nebola schopná správne vnímať udalosti a reprodukovať skutočnosti, ktoré prežila, je v rozpore s objektívnymi dôkazmi, akými sú lekárska správa o zranení N. E. a znalecký posudok MUDr. Stráňovského. Na znalecký posudok psychiatričky MUDr. Strhanovej ako na listinný dôkaz nemožno prihliadať, pretože nebol oboznámený jeho prečítaním na hlavnom pojednávaní.
Ochorenie, ktorým poškodená v súčasnosti trpí, nemá vplyv na vierohodnosť jej usvedčujúcich výpovedí, pretože v čase, kedy došlo k spáchaniu skutku, bolo toto jej ochorenie zrejme v inom vývojovom štádiu ako teraz.
Poškodená vypovedala v súlade so skutočnosťou, že zranenie jej spôsobila iná osoba a niet preto dôvod pochybovať ani o tej časti jej výpovede, že za osobu, ktorá ju udrela, označila obžalovanú, tým skôr, že aj samotná obžalovaná pripustila, že v kritický deň došlo medzi ňou a jej matkou ku konfliktu.
V závere dôvodov odvolania poukazovala aj na nesprávne použité ustanovenie § 226 písm. a/ Tr.por., pretože skutok, o ktorom sa konalo, sa stal.
Navrhla preto, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr.por. napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil súdu I. stupňa.
Podľa § 293 ods. 7 Tr.por. krajský súd verejné zasadnutie vykonal v neprítomnosti obžalovanej E. E., pretože táto písomne požiadala, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jej neprítomnosti.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania, ktorému navrhuje vyhovieť.
Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, nezistiac zákonný dôvod na postup podľa § 316 ods. 1 alebo § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie okresnej prokurátorky je čiastočne dôvodné.
Ako vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, okresný súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré presahovalo rozsah dokazovania v prípravnom konaní a potrebách, ktorá vyvstala práve pre okolnosti a skutočnosti, ktoré súd zistil až na hlavných pojednávaniach, pričom tieto mali byť a boli aj zistiteľné už v prípravnom konaní.
Súviseli s dôsledným preverovaním obhajoby obžalovanej, najmä vo vzťahu k zdravotnému stavu poškodenej, ako aj okolnostiam spáchania skutku a mechanizmu zranenia poškodenej.
Krajský súd sa plne stotožňuje s názorom okresnej prokurátorky, že k spáchaniu skutku skutočne došlo. Poškodená opakovane zotrvávala na svojom tvrdení, že zranenie jej spôsobila práve obžalovaná.
Napriek tomu, že obžalovaná poprela úder do oblasti nosa poškodenej, priznala, že v čase, keď sa skutok stal, mala s poškodenou konflikt a vzájomne sa sácali. Krátko po skutku bola poškodená u lekára ošetrená a bola jej diagnostikovaná neúplná zlomenina nosných kostí. Takéto zranenie si podľa znaleckého dokazovania vyžaduje dobu liečenia a práceneschopnosť 2 až 3 týždne.
V priebehu trestného konania však poškodená opakovane podávala písomné podania o tom, že si neželá trestné stíhanie obžalovanej, ale ani v jednom podaní neuvádzala, že by jej zranenie nemala spôsobiť práve obžalovaná.
Práve s prihliadnutím na výpovede poškodenej, s poukazom aj na lekárske správy a znalecký posudok MUDr. Stráňovského, nemožno mať pochybnosti o tom, že skutok sa stal, že ho spáchala obžalovaná a že spôsobila poškodenej predmetné zranenie.
Pri kvalifikácii konania obžalovanej, či ide o trestný čin alebo nie, je potrebné objektívne preukázanie následku takéhoto konania a týmto následkom pri trestnom čine ublíženia na zdraví musí byť pri dokonanom trestnom čine aj zranenie s minimálnou dobou trvania práceneschopnosti 7 dní.
Podľa znaleckého posudku takéto zranenie, aké utrpela poškodená, si vyžaduje dĺžku práceneschopnosti prekračujúcu dobu 7 dní a po formálnej stránke by teda mala byť naplnená aj právna kvalifikáciu skutku ako trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr.zák. Uvedený trestný čin je úmyselným trestným činom a teda konanie páchateľa musí byť minimálne v nepriamom úmysle k následku.
Ako však vyplýva z obsahu spisu, poškodená po prvotnom ošetrení sa vôbec neliečila, nespolupracovala s lekármi a nie je zabezpečený žiadny dôkaz o priebehu jej liečby, prípadne o predpokladanej dobe práceneschopnosti s prihliadnutím na samotné zranenie a jeho liečbu. Doba liečenia a práceneschopnosť podľa obžaloby v trvaní dvoch až troch týždňov je iba doba predpokladanej dĺžky, o čom svedčí aj určenie dĺžky práceneschopnosti v obžalobe v trvaní dvoch až troch týždňov. Takto určená
dĺžka práceneschopnosti nemôže zodpovedať objektívne preukázaným dôkazom, pretože svedčí iba o pravdepodobne minimálne 2 týždňov a nie je zrejmé, prečo by to malo byť maximálne v trvaní 3 týždňov.
Rozsah dokazovania, ktoré vykonával súd na hlavných pojednávania svedčí tiež o určitej povrchnosti a nedôslednosti prípravného konania, pretože okolnosti a skutočnosti napr. zdravotného stavu poškodenej mohli byť zistené a boli zistiteľné už najneskôr v roku 2004, kedy prebiehalo prípravné konanie, pričom obžaloba bola podaná ešte v marci 2005. Skutok sa stal 24.10.2003 a po viac ako 10-tich rokoch je veľmi obtiažne zistiť objektívne skutkový stav aj vo vzťahu k následku a možnej právnej kvalifikácie skutku. Niet pochýb o vážnom psychickom stave poškodenej, ktorý sa mal prejavovať aj v období spáchania skutku, a nemožno iba z časového hľadiska spochybňovať závery znaleckého posudku o vyšetrení duševného stavu poškodenej, najmä ak najbližší príbuzní opisovali konanie poškodenej v podstate čo do príznakov v súlade so závermi znaleckého posudku.
Stanoviť skutočnú dĺžku práceneschopnosti poškodenej, vzhľadom aj na jej negatívny prístup k samotnej liečbe je obtiažne, najmä ak aj lekári túto dĺžku stanovovali viacmenej v teoretickej rovine.
Pochybnosti o objektívnom určení skutočnej doby liečenia a práceneschopnosti poškodenej bolo potrebné vyhodnotiť v prospech obžalovanej.
Pokiaľ okresný súd v napadnutom rozsudku oslobodil obžalovanú postupom podľa § 226 písm. a/ Tr.por., že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná, postupoval nesprávne a v tejto časti považoval krajský súd odvolanie okresného prokurátora za dôvodné.
Ako už bolo uvedené, podľa názoru krajského súdu sa skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba stal, avšak tento skutok nie je trestným činom.
Krajský súd preto napadnutý rozsudok zrušil, a vo veci rozhodol sám tak, že obžalovanú spod obžaloby oslobodil podľa § 226 písm. b/ Tr.por.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.