Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-6P/228/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. Š., nar. XX.XX.XXXX, t.č. Detský domov E., dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matka Q. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. Č.. XXX a otec neuvedený rozhodujúc o nariadenie ústavnej starostlivosti takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e nad maloletým N. ústavnú starostlivosť s tým, že maloletý sa umiestňuje do Detského domova E., D. D. XX, XXX XX E., právoplatnosťou rozsudku.

Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. N. sumou mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, a to Detskému domovu E., D. D. XX, XXX XX E., právoplatnosťou rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici podal na Okresný súd Senica dňa 08.07.2013 návrh na vydanie predbežného opatrenia na zverenie maloletého N. Š., nar. XX.XX.XXXX do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov a to do Detského domova E.. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloletý sa narodil matke Q. Š. mimo manželstva, otec nie je uvedený. Matka žije v domácnosti svojich rodičov spolu s jej dcérou mal. U.. Spoločne užívajú rodinný dom, ktorý pozostáva z dvoch izieb. Domácnosť je jednoducho zariadená. Mal. N. je druhým dieťaťom matky, počas tehotenstva sa dozvedela, že maloletý bude mať zdravotný postih. Matka je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, príjem matky pozostáva z dávky v hmotnej núdzi a prídavku na dieťa, v celkovej sume 140,- eur mesačne. Matka sa rozhodla pre privolenie na osvojenie maloletého z dôvodu zdravotného stavu maloletého - diagnóza 3 komorový hydrocefalus.

Okresný súd Senica uznesením (predbežným opatrením) č.k. zo dňa 08.07.2013 dočasne zveril maloletého N. do starostlivosti Detského domova E.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.08.2013.

Okresný súd Senica uznesením č.k. -18 zo dňa 30.09.2013 preniesol príslušnosť vo veci nariadenia ústavnej starostlivosti nad mal. N. na Okresný súd Skalica.

Okresný súd Skalica uznesením č.k. -22 zo dňa 26.02.2014 začal konanie bez návrhu o nariadenie ústavnej starostlivosti nad mal. N..

Matka sa k návrhu nevyjadrila. Matka sa na pojednávanie nedostavila, doručenie predvolania jej bolo vykázané riadne a včas, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila, nepožiadala o odročenie pojednávania. Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal v jej neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Kolízny opatrovník navrhol súdu nariadiť ústavnú starostlivosť nad mal. N., nakoľko matka ani blízka rodina neprejavili záujem o riadne poskytovanie starostlivosti o maloletého.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom zástupcu kolízneho opatrovníka, správou Detského domova E., správami ÚPSVaR Senica, obsah pripojeného spisu , správami Sociálnej poisťovne, rozhodnutím o predbežnom opatrení a zistil tento skutkový stav:

Uznesením (predbežným opatrením) č.k. zo dňa 08.07.2013 bol mal. N. dočasne zverený do starostlivosti Detského domova E.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.08.2013. Súd v danom konaní mal za to, že bola osvedčená naliehavá potreba predbežnej úpravy starostlivosti o maloleté dieťa. Bolo potrebné okamžite zabezpečiť starostlivosť a výchovu mal. dieťaťa. Maloletý sa nachádzal v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Bratislava a matka sa z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu maloletého rozhodla pre privolenie na osvojenie. Prepustením z nemocnice by sa maloletý ocitol bez akejkoľvek starostlivosti, jeho život a zdravie bolo ohrozené.

Rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. -14 zo dňa 14.08.2013 súd určil, že mal. N. spĺňa podmienky osvojiteľnosti. Maloletý bol od narodenia umiestnený v Detskom domove E., matka dala vopred súhlas k jeho osvojeniu bez vzťahu k určitým osvojiteľom a otec je neznámy.

Z výsluchu zástupcu kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že matka sa dlhodobo o mal. nezaujíma, neprejavuje žiadny záujem. Zdravotný stav mal. je veľmi nepriaznivý. Tento bol dlhodobo hospitalizovaný v Detskej fakultnej nemocnici v BA. Od 3/2014 je naspäť v Detskom domove. Jeho zdravotný stav je naďalej nepriaznivý.

Zo správy Detského domova E. zo dňa 17.03.2014 mal súd preukázané, že mal. N. je dieťa s výrazne zaostávajúcim psychomotorickým vývinom, čo je spôsobené najmä nepriaznivým zdravotným stavom a dlhodobými hospitalizáciami v nemocnici. Matka maloletého navštívila v dňoch a 20.12.2013. Telefonicky sa informovala na zdravotný stav maloletého dňa 13.02.2014.

Zo správy ÚPSVaR Senica mal súd preukázané, že maloletý je v starostlivosti Detského domova E., kde je mu poskytovaná riadna starostlivosť. Zdravotný stav maloletého nie je priaznivý. Musel byť hospitalizovaný v nemocnici. Maloletý je držiteľom preukazu fyzickej osoby ŤZP. Počas umiestnenia sa o maloletého zaujímala matka návštevami 22.07.2013, 05.08.2013 a 20.12.2013. Dňa 14.04.2014 sa o maloletého zaujímala telefonicky, zisťovala zdravotný stav maloletého. Blízka rodina sa o maloletého nezaujíma, nekontaktuje ho.

Zo správ ÚPSVaR Senica mal súd preukázané, že matka poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 136,30 eur mesačne, prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne.

Zo správy Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že matka za obdobie posledných 12 mesiacov nepoberala žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.

Podľa § 54 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.

Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.

Podľa § 54 ods. 3 Zákona o rodine ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.

Podľa § 54 ods. 4 Zákona o rodine súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.

Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.

Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 155 ods. 3 O.s.p., výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj iným nezameniteľným spôsobom než vyčíslením, najmä s odkazom na presný spôsob určenia vyplývajúci z osobitného predpisu.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že je potrebné nariadiť ústavnú starostlivosť nad maloletým N.. V konaní bolo preukázané, že maloleté dieťa bolo na základe predbežného opatrenia dočasne zverené do starostlivosti detského domova, pretože bolo potrebné okamžite zabezpečiť starostlivosť a výchovu mal. dieťaťa. Maloletý sa nachádzal v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Bratislava a matka sa z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu maloletého rozhodla pre privolenie na osvojenie. Prepustením z nemocnice by sa maloletý ocitol bez akejkoľvek starostlivosti, jeho život a zdravie bolo ohrozené. Maloletý bol od narodenia umiestnený v Detskom domove E., matka dala vopred súhlas k jeho osvojeniu bez vzťahu k určitým osvojiteľom a otec je neznámy. Matka maloletého navštívila len tri krát a raz sa telefonicky informovala na jeho zdravotný stav. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že skutočnosti, ktoré boli dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia sa vykonaným dokazovaním vo veci samej preukázali a vedú k záverom súdu o potrebe nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom. Súdu nie sú známe iné osoby, ktorým by mohol byť maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti za účelom zabezpečenia jeho potrieb alebo do pestúnskej starostlivosti. V súvislosti s nariadenou ústavnou starostlivosťou je potrebné uviesť, že nariadenie ústavnej starostlivosti je len krajným a výnimočným opatrením, avšak súd je presvedčený, že nariadenie tohto opatrenia je v záujme maloletého dieťaťa, na zabezpečenie jeho riadneho výchovného prostredia nevyhnutné a nutné. V súlade s ustanovením § 54 ods. 5 Zákona o rodine súd v tomto rozsudku označil zariadenie, do ktorého ma byť maloletý umiestnený.

Súd v zmysle ust. § 81 ods. 1, 2 Zákona o rodine rozhodol o uložení povinnosti matky poskytovať maloletej výživné, s tým, aby určené výživné poukazovala zariadeniu, do ktorého má byť maloletý umiestnený, t.j. Detskému domovu E.. Pri určovaní výživného matky k maloletému súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletého, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej, t.j. matky a dospel k záveru, že vzhľadom na pomery na strane matky, keď príjem matky pozostáva len z dávky a príspevku v hmotnej núdzi a prídavku na dieťa súd určil matke povinnosť platiť na maloletého výživné v zákonom stanovenom minimálnom rozsahu v zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého je každý rodič (bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery) povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojitosti s opatrením, ktorým sa každoročne upravujú sumy životného minima, čo v súčasnosti predstavuje sumu 27,13 € mesačne na každé maloleté dieťa. Takto určené výživné je matka povinná v zmysle § 81 ods. 2 Zákona o rodine poukazovať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred Detskému domovu E., Z.. D. D. XX, XXX XX E., t.j. zariadeniu, do ktorého bol maloletý umiestnený. Súčasne je potrebné uviesť, že bude povinnosťou matky každoročne sledovať výšku aktuálneho životného minima ustanoveného uvedeným právnym predpisom. Súd k tomuto poznamenáva, že v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 601/2003 Z.z., sumy uvedené v § 2 (t.j. sumy životného minima) sa upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len matka, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo. Kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku vzdal práva podať odvolanie.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)