Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Co-24-2022.pdf
PDF · 119.97 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/24/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: FP20 s.r.o., so sídlom Ľutina 76, 082 57 Ľutina, IČO: 51 792 834, zastúpeného JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom, so sídlom v Prešove, Vajanského 33, IČO: 42084792, proti žalovanej A. B. A., nar. XX.X.XXXX, bytom A. C. XX, XXX XX C., zastúpenej JUDr. Ľubomírom Gerdom, advokátom so sídlom Prešov, Levočská 12A, IČO: 41343034, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/100/2020-161 z 11.2.2022, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú vypratať byt č. 9, o výmere 74 m2, na 2. poschodí, bytového domu súpisné číslo XXXX, vchod XX, postaveného na parcelách C KN č. 574/14 a C KN č. 574/26, zapísaného na LV XXXX, katastrálne územie C. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
Vychádzal zo zistenia, že podľa listu vlastníctva č. XXXX je žalobca výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území C., zapísanej ako stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na parcele registra C KN č. 574/14 a C KN č. 574/26, popis stavby: bytový dom. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.6.2020 od predávajúceho spoločnosti GERUST a.s. Košice.
Dňa 22.5.2009 uzatvorila spoločnosť CARDO s.r.o. ako objednávateľ, so spoločnosťou GERUST, a.s. Košice ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo č. 3/2009/G (ďalej len „Zmluva o dielo č. 3/2009/G“). Predmetom tejto zmluvy je záväzok zhotoviteľa zrealizovať pre objednávateľa dielo spočívajúce v realizácii výstavby troch bytových domov do osobného vlastníctva na stavbe „Novostavba troch bytových domov do osobného vlastníctva na parc. č. XXX/XX D. XXX/XX, kat. úz. C.“. Podľa ČI. III (Čas plnenia), malo byť dielo ukončené (vrátane odovzdania predmetu diela) v marci 2010. Cena diela bola dohodnutá vo výške 1.952.583,40 eur bez DPH (ČI. IV, bod 1). Zmluvné strany sa dohodli, že vlastníkom zhotoveného diela je až do úplného zaplatenia dohodnutej ceny zhotoviteľ [ČI. IV bod 4 písm. f)].
Svedok E. F. F. pri svojom výsluchu uviedol, že mali zmluvu o dielo na výstavbu troch bytových domov. Stavebné povolenia a zvyšné mala firma CARDO, s.r.o.. Bytové domy predali v hodnote, v akej mali dlh
spoločnosti CARDO, s.r.o.. Bol dlh voči spoločnosti AIO Group, s.r.o. a ďalších 333.000,- eur Bastag. Spolu to bolo 1.400.000 eur. Ďalej uviedol, že bytové domy od roku 2009 spravoval pán G.. 3 bytový dom nechceli dokončiť, keďže už nechceli vrážať ďalšie peniaze. Žalovaná bývala v byte neoprávnene, nakoľko bytové domy boli neskolaudované. Vyzývali žalovanú, avšak táto si nepreberala zásielku.
Svedok E. A. H. pri svojom výsluchu uviedol, že hrubú stavbu postavila spoločnosť GERUST, a.s. Košice. Majiteľom stavebného rozhodnutia, kolaudačného rozhodnutia bola to spoločnosť CARDO, s.r.o. a aj stavebné povolenie bolo vydané na spoločnosť CARDO, s.r.o.. Keď sa dozvedeli, že v katastri sú zapísané bytové domy a bola kúpna zmluva na prevod vlastníckeho práva podali žalobu vo veci výhrady vlastníckeho práva v konaní 8C/228/2011. Ďalej uviedol, že vyzývali spoločnosť CARDO, s.r.o. na vypratanie nehnuteľnosti.
Svedok I. A. pri svojom výsluchu uviedol, že od roku 2009 pracoval v spoločnosti CARDO, s.r.o. ako administratívny pracovník, preto mal prístup ku všetkým dokladom týkajúcim sa stavby. V septembri 2009 opustila stavbu spoločnosť GERUST, a.s. Košice. Nasťahovali sa tam v roku 2012. Zaplatili za holobyt spoločnosti CARDO s.r.o. a svojpomocne si dokončovali, napr. elektriku, kuchynskú linku atď.. V roku 2009 dávali prvú splátku ako zábezpeku na byt. V roku 2011 doplatili zbytok. Spoločnosť GERUST, a.s. Košice od nich nikdy žiadali, aby vypratali tento byt. Do bytu investovali 74.000,- eur.
Svedok J. G. pri svojom výsluchu uviedol, že sa cíti byť vlastníkom týchto bytových domov, nakoľko si pripravil projektovú dokumentáciu týkajúcu sa všetkých týchto troch bytových domov a rovnako aj inžinierskych sietí. Mal s tým náklady vo výške 100.000,- eur. Potom musel kúpiť pozemky od jednej bratislavskej rodiny. Začal robiť inžinierske siete. Všetko ho to stálo cca 350.000,- eur. V roku 2011 dostal kolaudačné rozhodnutie na užívanie inžinierskych sietí. V roku 2009 spravili výberové konanie na dodávateľa a výberové konanie vyhrala spoločnosť GERUST, a.s. Košice, kde mali v zmluve, že musia stavbu vykonávať jedine so svojimi pracovníkmi. Od začiatku stavby boli vystavené tri faktúry, ktoré neboli uhradené, nakoľko zomrel potencionálny človek, ktorý mal poskytnúť úver. Uvedené bolo oznámené aj spoločnosti GERUST, a.s. Košice a títo opustili stavbu. Potom začal dokončovať projekt s ďalšími firmami, a to strechy, štíty, ktoré neboli domurované a veľa nekvalitnej práce museli opravovať. Mal dohoda s pánom F., že sa budú byty predávať spolu. K uznaniu vlastníckeho práva v konaní 8C/228/2011 došlo kvôli tomu, že firma AIO Group, s vystavila na neho fiktívne faktúry a bola jediná možnosť ako zachrániť spoločnosť GERUST, a.s. Košice, majetok pre firmu GERUST, a.s. Košice a neho. Ďalej uviedol, že žalovaná zaplatila spoločnosti CARDO, a.s. 74.000,- eur.
Svedok C. C., že bol v tom čase konateľom spoločnosti Slovanet s.r.o.. Mali spraviť podlahové kúrenie v bytových domoch v rokoch 2010 - 2011.
Z vykonaného dokazovania a nesporných tvrdení vyplýva, že žalovaná užíva byt č. X, o výmere 74 m2, na 2. poschodí, bytového domu súpisné číslo XXXX, vchod č. XX, postaveného na parcelách registra C KN č. 574/14 a C KN č. 574/26 toho času zapísaného na LV č.XXXX, katastrálne územie C., obec C., K. C.. Žalovaná v konaní popierala vlastnícke právo žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti. V konaní tvrdila, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť GERUST a.s. Košice, nebol vlastníkom nehnuteľnosti, a teda nemohol previesť nehnuteľnosť na žalobcu. Mala za to, že spoločnosť CARDO s.r.o. ako investor a stavebník sa stal zo zákona spracovaním (§ 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka) vlastníkom týchto bytov a bytových domov ako novej veci, nakoľko spracovaním preukázateľne zhodnotil vec o väčší podiel
- cca 72 % oproti pôvodnej veci - cca 28 %.
Súd prvej inštancie sa vzhľadom na obranu žalovanej v prvom rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Ustanovenie § 135b Občianskeho zákonníka výslovne rieši prípady, keď sa s cudzej veci, prípadne viacerých cudzích vecí spracovaním vyhotoví nová vec. Predmetom spracovania môže byť aj nehnuteľnosť; § 135b Občianskeho zákonník to nevylučuje. Nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci ale zrejme môže mať prakticky význam iba v prípadoch,
keď sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny jej základných stavebných prvkov, že nepochybne ide o vytvorenie novej veci (stavby). Nadobudnutie vlastníctva k „spracovanej stavbe“ je možné len pokiaľ pôvodná stavba zanikla, pričom za zánik stavby v zmysle práva treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia (porovnaj napr. R 29/1999). V prípade stavieb treba prihliadať na to, či spracovaním stavby vznikne celkom nová stavba, odlišná od pôvodnej (napr. zbúraním pôvodnej stavby a postavenie novej stavby hoci na základoch pôvodnej stavby) alebo ide len o opravu stavby. Oprava sa ani v prípade stavieb nepovažuje za spracovanie. O spracovanie cudzej nehnuteľnosti nejde ani vtedy, ak sa nové stavebné prvky stanú iba súčasťou pôvodnej stavby. Vlastníkom týchto súčastí sa stáva doterajší vlastník stavby.
Bližší výklad k problematike zmeny a zániku stavby obsahuje rozhodnutie NS ČR 22Cdo/761/2001zo dňa 5.11.2002, ktorý bolo možné vzhľadom na obdobnú právnu úpravu použiť aj v danej veci, v ktorom NS ČR uviedol: „Problematikou zmeny a zániku stavby sa judikatúra opakovane zaoberala (porov. Napr. rozsudok Najvyššieho súdu 30.9.1998 sp.zn. 33Cdo/111/98). Nadzemná stavba zaniká a prestáva byť vecou v zmysle práva vtedy, ak nie už zrejmé dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. U stavieb obytných a stavieb občianskych táto zásada platí bezvýnimočne. Aj keď môže k zániku stavby ako veci v občianskoprávnom zmysle dôjsť ojedinele aj iným spôsobom (napr. obstavením), stavby pre bývanie, pre individuálnu rekreáciu, stavby občianskeho vybavenia a v úplne prevažujúcej väčšine aj stavby slúžiace výrobným účelom zanikajú vždy deštrukciou obvodového muriva pod úroveň stropu nad prvým podlažím (obvykle pri súčasnom odstránení muriva priečok ), v dôsledku čoho zaniká stav poskytujúci obraz o dispozičnom riešení pôvodnej stavby. Z hľadiska posúdenia otázky zániku pôvodnej stavby pritom nie je rozhodujúci objem novo vybudovaných konštrukcií, lebo pôvodná stavba buď zanikla a novo vybudované konštrukcie potom tvoria súčasť stavby novej alebo nezanikla a novovybudované konštrukcie tvoria súčasť stavby pôvodnej. Pri posúdení zániku pôvodnej stavby je teda v týchto prípadoch významné to, čo bolo odstránené a nie to čo bolo novo vybudované, pričom pre záver o zachovaní dispozičného riešenia prvého nadzemného podlažia je rozhodujúce, či došlo k úplnej deštrukcií obvodových múrov prvého nadzemného podlažia. Pri úplnej deštrukcii týchto obvodových múrov je nepochybné, že pôvodná stavba zanikla. Pri čiastočnom zbúraní týchto stien je nutné posúdiť mieru týchto zásahov.“
V konaní nebolo sporné, že spoločnosť GERUST, a.s. Košice opustila stavbu v stave, v akom sa nachádza na fotografii č.l. 55. „Pre posúdenie okamihu vzniku stavby ako veci je rozhodný okamih, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od začiatku ktorého ďalšie stavebné práce smerujú len k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci. Týmto minimálnym okamihom je v prípade nadzemných stavieb stav, keď je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Od tohto okamihu, v ktorom už vzniklo aj vlastnícke právo k stavbe, sú pre takto vytvorenú oblasť vlastníckych vzťahov všetky ďalšie stavebné práce bezvýznamné, aj keď náklady na mnohonásobne prevýšia už vynaložené náklady.“ (Rozsudok NS ČR z 5.2.2002, sp. zn. 22Cdo/2534/2000). Z predloženej fotografie nepochybne vyplýva, že v čase, kedy právny predchodca žalobcu opustil stavenisko, stavba ako vec existovala. Jej vlastníkom bola v zmysle čl. IV bod 4 písm. f) zmluvy o dielo spoločnosť GERUST, a.s. Košice, keďže cena za dielo nebola zaplatená. Ak následne stavbu dokončila spoločnosť CARDO, s.r.o.. nedošlo k vzniku novej veci. V prípade, ak ide o dokončenie pôvodnej stavby, je potrebné pri posudzovaní vlastníckeho vzťahu k takej nehnuteľnosti vychádzať z toho, že to čo prirástlo k pôvodnej stavbe patrí vlastníkovi tejto pôvodnej stavby. Pokiaľ ide o bytový dom, jeho súčasťou je všetko, čo je s ním neoddeliteľne spojené (bez toho, aby pri oddelení súčasti veci došlo k znehodnoteniu hlavnej veci), a to bez ohľadu, kto takú zmenu stavby vykonal alebo na ňu vynaložil svoje prostriedky. Práve spojenie súčasti s hlavnou vecou vyvoláva hmotnoprávne dôsledky v tom, že vlastník hlavnej veci (aj bez svojej zásluhy) sa stáva vlastníkom toho, čo k nej pribudlo. Bytový dom zostal vo výlučnom vlastníctve pôvodného vlastníka a ten kto je investor určitého prírastku môže od vlastníka požadovať úhradu účelne vynaložených prostriedkov podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Keďže v danom prípade neprišlo k zásadnej zmene prvého nadzemného podlažia, ktorého obrysy sa nezmenili, je irelevantné, že sa vec zhodnotila o väčší podiel pričinením spoločnosti CARDO, s.r.o.. Ak teda spoločnosť GERUST, a.s. Košice previedla nehnuteľnosti na žalobcu, jednalo sa o platný právny úkon, keďže táto bola v čase predaja nehnuteľnosti jej vlastníkom. Žalobca je teda aktívne vecne legitimovaný.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na princíp právnej istoty, keďže v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8C/228/2011 bolo predmetom sporu určenie vlastníckeho práva k rozostavaným bytom bližšie popísaným vo výrokovej časti. Stranami sporu bola obchodná spoločnosť GERUST, a.s. Košice, v procesnom postavení žalobcu a obchodná spoločnosť CARDO, s.r.o., v procesnom postavení žalovaného 1/. Právoplatným rozhodnutím súdu v uvedenej právnej veci bolo určené, že obchodná spoločnosť GERUST a.s. Košice je výlučným vlastníkom (spoluvlastnícky podiel 1/1 z celku) rozostavaných bytov.
S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že žalobca je vlastníkom okrem iného aj bytu č. X, o výmere 74 m2, na 2. poschodí, bytového domu C. L. XXXX, F. L. XX, postaveného na parcelách registra C KN č. 574/14 a C KN č. 574/26 toho času zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie C., obec C., K. C.. Vlastnícke právo žalobcu je v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka ohrozené, a to neoprávneným zásahom žalovanej, ktorá využíva byt bez toho, aby na to mala právny dôvod, resp. bez existencie platnej a účinnej nájomnej zmluvy. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel a uložil žalovanej povinnosť vypratať byt.
Na záver súd prvej inštancie k tvrdeniam žalovanej o nedotknuteľnosti obydlia uviedol, že žalovaná je vlastníčkou rodinného domu (tvrdenia žalobcu nepoprela), a teda si bývanie vie zabezpečiť.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol.
Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázala na to, že nie je zrejmé, z akého dôkazu súd vychádzal, keď v rámci právneho posúdenia tvrdí, že stavba v stupni rozostavanosti mala nezameniteľným spôsobom zjavné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, pričom z toho vyplynulo nesprávne právne posúdenie veci.
Stavba v stupni rozostavanosti, keď zhotoviteľ – spoločnosť GERUST, a.s. Košice opustil natrvalo stavenisko, nemal rozostavané byty tak, aby boli stavebnotechnicky usporiadané – oddelené a ohraničené obvodovými stenami a strešnou konštrukciou a nebolo zrejmé ani dispozičné riešenie aspoň prvého nadzemného podlažia. Bytové domy teda neboli v takom stupni rozostavanosti, aby ich bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností podľa § 46 katastrálneho zákona. Žalobca túto skutočnosť nepoprel v replike a nepoprel ju ani počas celého konania uvedomujúc si, že to nemôže poprieť, pretože už jeho predchodca, a to spoločnosť AIO Group, s.r.o. v konaní pod sp.zn. 8C/228/2011 potvrdil, že dielo v stupni rozostavanosti spoločnosťou GERUST, a.s. Košice v čase, keď stavbu opustila, nebolo spôsobilým predmetom vlastníckeho práva, pretože ho nebolo možné ako bytový dom s rozostavanými bytmi zapísať do katastra nehnuteľností. Túto skutočnosť nepoprela ani spoločnosť GERUST, a.s. Košice, pretože v opačnom prípade by si spoločnosť v okamihu opustenia stavby uplatnila svoje nároky na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Tým sa potvrdilo, že stavba ako vec v právnom slova zmysle nevznikla a nie je možné k takému dielu pripustiť ani vznik výhrady vlastníckeho práva.
Predmetná kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený pod sp.zn. V-1051/2020 je absolútne neplatným právnym úkonom, čo nastáva priamo zo zákona. Žalobca nemohol platne nadobudnúť vlastnícke právo k bytovým domom s počtom 28 bytov v Sabinove na ulici SNP od nevlastníka – spoločnosti GERUST,
a.s. Košice. Žalobca teda nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby, čo by malo mať za následok zamietnutie žaloby.
Nemožno opomenúť, že súčasťou princípu právneho štátu je prihliadať na právne normy ústavne súladným spôsobom. Ak by súd prvej inštancie vzal do úvahy ochranu dobrej viery žalovanej, považujúc ju za súčasť ochrany legitímnych očakávaní vychádzajúc z Čl. 1 Ústavy SR, bral by do úvahy, že táto zaplatila sumu 74.000,- eur oprávnenému stavebníkovi na základe stavebného povolenia – spoločnosti CARDO, s.r.o.. Teda nasťahovanie sa žalovanej do predmetného bytu v roku 2012 s rodinou nebolo neoprávneným zásahom.
Na tom nemení nič ani okolnosť, že žalovaná sa stala vlastníčkou staršieho rodinného domu, ktorý nadobudla s manželom. Tento rodinný dom je v štádiu prestavby a nie je užívaniaschopný, preto je namieste za použitia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytnúť žalovanej ochranu, pričom toto ustanovenie dáva súdu možnosť odopretia ochrany výkonu vlastníckeho práva pre rozpor s dobrými mravmi.
Výška záväzkov, o ktorých vypovedal svedok F. v súvislosti s cenou predaja bytových domov sa nezakladá a pravde a vzhľadom k tomu, že tieto neboli predmetom sporu, nie je potrebné sa k nim vyjadrovať. Bude dostatok priestoru na preukázanie v súdnych sporoch o náhradu škody, a to pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia medzi zúčastnenými stranami – spoločnosťou CARDO, s.r.o. a spoločnosťami GERUST, a.s. Košice a FP20, s.r.o.. Bolo nepochybne preukázané znalcom E. M., že spoločnosť CARDO, s.r.o. prostredníctvom dodávateľských vzťahov zhodnotila vec o väčší podiel predstavujúci v percentuálnom vyjadrení 72 % oproti veci rozostavanej hrubej stavby zhodnotenej spoločnosťou GERUST, a.s. Košice, ktorá túto zhodnotila 28 %. Tým sa potvrdilo nadobudnutie vlastníckeho práva spoločnosťou CARDO, s.r.o. originárnym spôsobom v zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože predmetné byty ako holobyty vybudovala spoločnosť CARDO, s.r.o. prostredníctvom dodávateľských vzťahov po tom, čo stavbu v stupni rozostavanosti natrvalo opustil pôvodný zhotoviteľ – spoločnosť GERUST, a.s. Košice.
O dobromyseľnosti postupu spoločnosti CARDO, s.r.o. svedčí aj to, že táto spoločnosť bola jediným oprávneným stavebníkom na základe stavebného povolenia a stavbu realizovala na pozemkoch, ktorých bola výlučným vlastníkom. Spoločnosť GERUST, a.s. Košice sa vyjadrila, že na stavenisko sa nevráti a nebude investovať ďalšie peniaze do výstavby diela, pričom žiadne právne kroky, verbálne alebo faktické, proti postupu spoločnosti CARDO, s.r.o. s výstavbou diela nerobila, čo je prejavom konkludentného súhlasu s realizovaním diela spoločnosťou CARDO, s.r.o.. Nemožno súhlasiť s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý poukázal na princíp právnej istoty v súvislosti s právoplatným rozhodnutím súdu vo veci 8C/228/2011, v ktorej bolo určené, že obchodná spoločnosť GERUST, a.s. Košice je výlučným vlastníkom rozostavaných bytov. Uvedené rozhodnutie pre uznanie bolo účelové po vzájomnej dohode spoločnosti GERUST, a.s. Košice a spoločnosti CARDO, s.r.o., čo potvrdzuje nielen spoločnosť CARDO, s.r.o., ale aj predchodca žalobcu spoločnosť AIO Group, s.r.o. v konaní pod sp.zn. 8C/228/2011.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
V následných vzájomných vyjadreniach (§ 374 ods. 2, 3 CSP) zotrvali strany na svojich doterajších stanoviskách.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.
Podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Podľa § 135b ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd. Ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.
V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že na základe zmluvy o dielo pod č. 3/2009/G mala spoločnosť GERUST, a.s. Košice zhotoviť pre spoločnosť CARDO, s.r.o. stavbu – Novostavba troch bytových domov do osobného vlastníctva na parcele č. XXX/XX D. XXX/XX, k.ú. C., ktorá sa začala realizovať v mesiaci máj 2009 a mala byť ukončená v mesiaci marec 2010. Z tejto zmluvy vyplýva, že až do odovzdania diela bol zhotoviteľ vlastníkom zhotovovaných bytových domov. Toto dielo spoločnosť GERUST, a.s. Košice nedokončila v dôsledku neuhradenia faktúry č. 20090117 zo strany objednávateľa – spoločnosti CARDO, s.r.o. tak, ako to vyplýva z listu spoločnosti GERUST, a.s. Košice adresovaného spoločnosti CARDO, s.r.o. z 23.10.2009 (č.l. 54 spisu). Následne tieto bytové domy dokončila dodávateľským spôsobom spoločnosť CARDO, s.r.o., ktorá zároveň zabezpečila aj vykonanie kolaudačného konania. Na základe zmluvy o budúcej zmluve (č.l. 125 a nasl. spisu) z 20.5.2009, uzavretej medzi spoločnosťou CARDO, s.r.o. a žalovanou, sa žalovaná nasťahovala do bytu, ktorý v súčasnosti obýva, t.j. do bytu č. XXb.j.-III.-XN. o výmere 73,29 m2.
V súčasnosti na základe kúpnej zmluvy z 11.6.2020, uzavretej medzi spoločnosťou GERUST, a.s. Košice ako predávajúcim nadobudla predmetné byty spoločnosť FP20, s.r.o., t.j. žalobca, ktorý je v súčasnosti zapísaný ako vlastník bytov, ale aj predmetných bytových domov nachádzajúcich sa na parcelách č. XXX/XX D. XXX/XX, k.ú. C..
V zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací súd konštatuje, že žalovanej sa nepodarilo preukázať nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným bytovým domom a bytom v nich sa nachádzajúcim spoločnosťou CARDO, s.r.o., napriek tomu, že táto výstavbu predmetných bytových domov finalizovala. V konaní neboli zatiaľ vyvrátené závery, na ktoré poukazoval žalobca, že v čase ukončenia stavebných prác spoločnosťou GERUST, a.s. Košice bola ukončená hrubá stavba predmetných bytových domov, vrátane štyroch nadzemných podlaží. V súlade s judikatúrou, ktorú súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí citoval (najmä rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 22Cdo/76/2001, 22Cdo/2534/2000), možno konštatovať, že v danom štádiu rozostavanosti hrubej stavby, ktorú vytvorila spoločnosť GERUST, a.s. Košice, nešlo zo strany spoločnosti CARDO, s.r.o. o také práce, ktoré by vytvorili úplne nové dielo, ale išlo len o dokončenie hrubej stavby napriek tomu, že miera pričinenia na ukončení tejto stavby spoločnosťou CARDO, s.r.o. bola vyššia ako miera pričinenia spoločnosťou GERUST, a.s. Košice tak, ako to vyplýva zo znaleckého posudku znalca Ing. Hrabinského (č.l. 59 a nasl. spisu), ktorý potvrdil, že spoločnosť GERUST, s.r.o. Košice vyprodukovala dielo v celkovej výške 27,96 % a zvyšné práce boli dokončené firmou CARDO, s.r.o..
Naviac na v prejednávanej veci chýba prvok dobromyseľnosti pri tzv, spracovaní veci na strane spoločnosti CARDO, s. r. o., ktorá výstavbu finalizovala (teda z hľadiska praktického na strane otca
žalovanej), nakoľko finalizátor stavby si bol plne vedomý tohto, že podľa pôvodnej zmluvy o dielo uzavretej so spoločnosťou GERUST, a. s. Košice, je dodávateľ vlastníkom realizovanej stavby až do jej úplného dokončenia a odovzdania odberateľovi, spoločnosti CARDO, s. r. o., čo sa v prejednávanej veci nestalo, pretože dodávateľ stavby prestal s jej realizáciou v dôsledku neplatenia zo strany odberateľa. Nemožno teda súhlasiť s odvolacími námietkami žalovanej o tom, že skutočným vlastníkom predmetných bytových domov (a bytov) sa stala spoločnosť CARDO, s. r. o. a nie spoločnosť GERUST, a. s. Košice.
Nemožno tiež súhlasiť s odvolacími námietkami žalovanej v tom smere, že zápis vlastníckeho práva k predmetným bytom v prospech spoločnosti GERUST, a. s. Košice je neplatný. V tomto smere treba poukázať na to, že právnym základom pre oprávnenosť zápisu vlastníckeho práva pre túto spoločnosť je pôvodná zmluva o dielo, ktorá v zmysle vyššie uvedeného garantovala vlastnícke právo zhotoviteľovi stavby až do jej úplného dokončenia a odovzdania objednávateľovi, čo sa v zmysle vyššie uvedeného nestalo.
So zreteľom na uvedené a so zreteľom na dokazovanie vykonané na súde prvej inštancie nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami žalovanej o neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k predmetným bytom na žalobcu, pretože spoločnosť GERUST, a. s. Košice bola na tento úkon oprávnená, ako vlastník predmetných bytových domov a nároky spoločnosti CARDO, s. r. o. majú právny význam len v rovine vyporiadania investícií, ktoré táto spoločnosť do týchto nehnuteľností vniesla, avšak nie v rovine spochybňovania vlastníckeho práva pôvodného zhotoviteľa stavby ( GERUST, a. s. Košice ) a následne žalobcu.
Investície, ktoré žalovaná do bytu, v ktorom v súčasnosti býva, vniesla môžu byť predmetom vyporiadania s pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti, teda spoločnosťou GERUST, a. s. Košice, pretože, v zmysle vyššie uvedeného, sa žalovaná do predmetného bytu nasťahovala už v roku 2009 a vykonávala úpravy v ňom, pričom kúpna zmluva, ktorou predmetné nehnuteľnosti nadobudol žalobca bola uzavretá 11.6.2020 a fyzicky tieto prevzal 3.7.2020. Len investície vykonané po nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam by mohli byť predmetom vyporiadania medzi žalovanou a žalobcom, avšak takéto investície neboli v konaní zatiaľ preukázané, nakoľko žalovaná sa do bytu nasťahovala dávno pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcu. Za týchto okolností vykonanie týchto investícií nespochybňuje vlastnícke právo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam a nebráni nárokom, ktoré žalobca v tomto konaní uplatňuje.
Pokiaľ ide o právo na obydlie, ktoré v tomto konaní žalovaná zdôraznila v priebehu prvoinštančného konania i v odvolaní, treba konštatovať, že súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalovaná má toto právo zabezpečené ako vlastníčka rodinného domu (LV XXX kat. úz. C.), pričom v priebehu prvoinštančného konania žalovaná nenavrhla také dôkazy, ktorými by tieto závery súdu spochybnila alebo vyvrátila. Na argumentáciu žalovanej uvedenú v odvolaní, smerujúcu k tomu, že predmetný rodinný dom zatiaľ nie je spôsobilý na bývanie preto nemožno prihliadať (§ 366 CSP).
Správne preto postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ žalobe v prejednávanej veci vyhovel a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozhodnutia aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správne potvrdil s tým, že v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 369 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanej, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktoré vydá súdny úradník.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).