Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_4Er-54-2014.pdf
PDF · 75.22 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/54/2014
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnej P.F. P., F.. XX. XX. XXXX, T. H. Š. XXX/X, A. E., pre vymoženie pohľadávky 174,44 eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Janecom, so sídlom Exekútorského úradu Sad SNP 666/12, Žilina, pod spisovou značkou Ex 60/2014, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e .
Súd oprávnenej u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Janecovi trovy exekúcie vo výške 55,18 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Janecom sa dňa 20. 01. 2014 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 60/2014 na vymoženie pohľadávky vo výške 174,44 eur, priznanej vykonateľným výkazom nedoplatkov č. 8888059484 zo dňa 07. 02. 2011, ktorý vydala DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. Exekučný titul bol postúpený na oprávnenú zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1/2012/DZP zo dňa 21. 02. 2012, teda ešte pred začatím exekučného konania. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505*051005 zo dňa 29. 01. 2014, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 174,44 eur a trovy exekúcie.
V priebehu konania postúpil súdny exekútor súdu návrh oprávnenej na zastavenie exekúcie. Oprávnená svoj návrh odôvodnila tým, že jej právny predchodca, DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., zistila chybnú evidenciu povinnej vo svojom informačnom systéme a následnú nesprávnosť vydania exekučného titulu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej sa môže exekúcia začať len na návrh oprávného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Dôvodom podaného návrhu na zastavenie exekúcie je skutočnosť, že exekučný titul bol vydaný v dôsledku chybnej evidencie povinnej v informačnom systéme, čo by odôvodňovalo aj prípadné zrušenie exekučného titulu. Táto skutočnosť bola zistená na základe vyhlásenia povinnej o svojom majetku, ktoré bolo adresované súdnemu exekútorovi a ktoré tento posúdil ako námietky proti exekúcii. Za daného stavu veci sa oprávnená rozhodla navrhnúť zastavenie exekúcie. Preto súd rozhodol s súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 57,46 eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie..
Exekúcia sa začala na návrh oprávnenej, ktorého podkladom bol exekučný titul vydaný v dôsledku chybnej evidencie v informačnom systéme jej právneho predchodcu. Po zistení tejto chyby, na ktorú upozornila povinná vo svojich námietkách proti exekúcii, navrhla oprávnená zastavenie exekúcie. Preto súd uložil oprávnenej nahradiť exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Keďže exekúciu súd zastavil, má súdny exekútor podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) nárok na paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej však 33,19 eur. Súdnemu exekútorovi patrí teda odmena za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 eur tak, ako si ju uplatnil.
Po preskúmaní exekútorského spisu a po zohľadnení špecifikácie trov súdneho exekútora, priznal súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 15,35 eur (vyčíslená už vrátane DPH). V súlade s § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu nákladov na vykonané doručovanie vo výške 7,15 eur, keďže vynaloženie týchto nákladov vyplýva z exekútorského spisu, ako aj budúce náklady na doručovanie, a to na zaslanie návrhu na zastavenie exekúcie, zrušenie príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy, zrušenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (2 banky), vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie a faktúru, spolu vo výške 8,20 eur, keďže zo spisu vyplýva, že tieto písomnosti bude ešte súdny exekútor doručovať, pričom návrh na zastavenie exekúcie už bol aj skutočne súdu doručený.
Súd však exekútorovi nepriznal náhradu nákladov na internet (1,44 eur) a súčinnosť banky elektronicky (0,84 eur), keďže vynaloženie týchto nákladov z predloženého exekútorského spisu nevyplýva. Súd sa nestotožňuje s takým extenzívnym výkladom vyhlášky, podľa ktorého by sa akékoľvek výdavky súdneho exekútora dali považovať za účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, napr. náklady za prenájom kancelárskych priestorov, spotrebu energií a iné, tzv. nepriame náklady. Z tohto dôvodu súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náklady na internet, ktoré nie je možné považovať za nevyhnutné náklady v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, hoci je nepochybné, že takéto náklady mu vznikajú.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu vo výške 33,19 o 20 % DPH, t. j. o sumu 6,64 eur. Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 55,18 eur. Tieto trovy je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Janecovi oprávnená.
Podaním zo dňa 20. 03. 2014 zaslal súdny exekútor súdu podanie povinnej, ktoré podľa obsahu posúdil ako námietky proti exekúcii. Keďže oprávnená navrhla zastavenie exekúcie, súd už o námietkách nekonal, ale exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej O. s. p., ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže súd zároveň zastavuje exekúciu (konanie už nebude ďalej prebiehať), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. tretia veta, ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.