Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-37-2013.pdf
PDF · 96.01 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/37/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. S. J., nar. XX.X.XXXX, bytom D., C. XXXX/X, 2. W. J., nar. XX.X.XXXX, bytom D., C. XXXX/X o zaplatenie 2 905,58 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 4.6.2014 č.k. 1C/467/2012-98 - v časti zamietnutia žaloby proti žalovanému 2., včítane závislého výroku o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ktorou bola žaloba voči žalovanému 2. zamietnutá, včítane výroku o náhrade trov konania žalovaného 2. p o t v r d z u j e .
Žalovanému 2. náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu (voči obom žalovaným - poznámka odvolacieho súdu) v celom rozsahu zamietol a zároveň rozhodol, že žalovaným 1., 2. právo na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 879f ods. 3, 4, veta prvá, § 100 ods. 1, § 101 a § 558 Občianskeho zákonníka, ako i § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 6, § 262 ods. 1, 2 a § 397 Obchodného zákonníka. Vecne prvostupňový súd argumentoval tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi postupcom (právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s.) a žalovanou 1. bola dňa 3.11.2005 uzavretá zmluva o vydaní a používaní platobnej karty s dodatkom, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy - revolvingového úveru, pričom postupca v tomto právnom vzťahu nepochybne vystupoval ako dodávateľ služby a žalovaná ako spotrebiteľ. Hoci predmetná zmluva z hľadiska podstatných náležitostí je zmluva uzavretá v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, keďže v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka ide o absolútny obchod, zároveň ale ide o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súčasťou úpravy ochrany spotrebiteľa je pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou zmluvou odchýlne od zákona v neprospech spotrebiteľa, z čoho logicky vyplýva, že použitie iných noriem, než noriem spotrebiteľského práva sa musí riadiť hľadiskom výhodnosti pre spotrebiteľa. V danom prípade podľa záverov prvostupňového súdu platí trojročná premlčacia lehota, pričom súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanou 1., následne uzavrel, že v danom prípade jej začala plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenie jej práva na zaplatenie žalovanej sumy dňom 28.10.2006 - nasledujúcim po dátume ukončenia zmluvy a uplynula 28.10.2009. Žalobca podal žalobu na súd dňa 29.6.2012, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Dohodou zo dňa 27.4.2010 žalovaný 2. pristúpil k dlhu žalovanej 1., keď táto dohoda mu bola predložená žalobcom so zrejmým zámerom dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Aj v prípade, že žalovaný 2. pristúpil k dlhu žalovanej 1. má právo uplatniť proti veriteľovi námietky, ktoré má pôvodný dlžník. Žalovaný 2. taktiež vzniesol
námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, ktorú súd posúdil podľa obsahu. Súd mal za to, že neprišlo k predĺženiu premlčacej doby na základe uznania záväzku zo strany žalovaného 2, keďže v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka je uznanie dlhu jednostranným právnym úkonom dlžníka voči veriteľovi, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma. Prejav vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky je určitý a zrozumiteľný, ak je výkladom podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka objektívne pochopiteľný, t.j. ak nevzbudzuje pochybnosti o jeho obsahu. Pri uznaní dlhu okrem všeobecných náležitosti predpísaných pre právne úkony je na platnosť uznania potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Uznaním dlhu nevzniká nový záväzkový právny vzťah, nemení sa právny dôvod uznaného záväzku, nemenia sa ani okolnosti, na základe ktorých vznikol. V predmetnom uznávacom prejave chýba vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh, akým spôsobom, dokedy. Uvedená časť nie je vyplnená. Súd má za to, že v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je v tejto časti dohoda neplatná pre nejasnosť, nezrozumiteľnosť a chýbajúcu podstatnú náležitosť. Ide len o strohé konštatovanie toho, že osoby, ktoré uzavreli predmetnú dohodu, ktorú však podpísal len žalovaný 2 majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Jedná sa o tvrdenie formálne, nejasné, nepreskúmateľné, z jeho textu vôbec nevyplýva skutočnosť, že takéto poučenie bolo dané žalovanému 2, čo bolo jeho obsahom a preto neprišlo k platnému právnemu úkonu s následkom začatia plynutia novej premlčacej doby.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalovaným ju nepriznal pretože priznanie nenavrhli a z obsahu spisu im žiadne trovy nevyplývajú.
Proti tomuto rozsudku voči žalovanému 2. podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa voči žalovanému 2. v zmysle § 220 O.s.p. zmenil tak, že vyhovie žalobe voči nemu v plnom rozsahu, resp. alternatívne v zmysle § 221 ods. 1 a 3 O.s.p. rozsudok voči nemu zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil voči žalovanému 2. náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania s tým, že trovy odvolacieho konania vyčíslil sumou 142,82 Eur. Ako odvolacie dôvody uviedol nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Poukázal pritom na znenie ust. § 110 ods. 1 a § 558 Občianskeho zákonníka, ako i na obsah dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu uzavretej medzi účastníkmi dňa 27.4.2010. Upozornil na to, že v danom prípade došlo k pristúpeniu k záväzku žalovanej 1. a k nespochybniteľnému uznaniu dlhu. Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť pristúpenia a uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatí, zároveň je v dohode jednoznačne uvedené, že žalovaný 2. v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka pristúpil k záväzku žalovanej 1. Odvolateľ zároveň poukázal na to, že žalovaný 2. potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. V tejto súvislosti odkázal na čl. III bod 3.1 dohody, v ktorej je jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedené: „osoby uvedené v bode 1.2a, alebo 1.3 tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.“ Obsahom dohody je uznanie dlhu zo strany žalovaného 2 ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba a to priamo zo zákona. Tým, že žalovaný 2. podpísal dohodu, prejavil svoju vôľu záväzok za žalovanú 1. splniť. Predmetná dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Obsah dohody nie je tak rozsiahly, aby sa s ním žalovaný 2. nemal možnosť oboznámiť a okrem toho žalovaný 2. dohodu podpisoval vo svojom bydlisku, teda mal možnosť si ju v pokoji prečítať a v prípade, ak mal záujem uzatvoriť dohodu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou súhlas svojím podpisom, resp. odmietnuť ju a nepodpísať, ak s jej obsahom nesúhlasil. Ak aj napriek tomu boli pre žalovaného 2. niektoré pojmy nezrozumiteľné, žalobca má za to, že malo byť predovšetkým v jeho záujme dožadovať sa ich vysvetlenia. Napadnutým rozhodnutím súdu a jeho prístupom k obdobnému riešeniu prípadov dochádza k prekročeniu hranice ochrany spotrebiteľa. Takáto forma dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom nie je ničím neobvyklým a už vôbec ju nie je možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku zo strany veriteľa. Súd neprihliadol na jednoznačný dôkaz, že žalovaný 2. sa dohodol s veriteľom na pristúpení k záväzku žalovanej 1 a jeho splácaní v splátkach, zároveň uznal svoj záväzok voči žalobcovi, preto považuje takéto vyhodnotenie listinných dôkazov za bezbrehú a ničím nezdôvodnenú ochranu žalovaného 2. ako spotrebiteľa prekračujúce medze ochrany spotrebiteľov a porušenia zásady rovnosti účastníkov konania. Podpisom dohody došlo k nespochybniteľnému pristúpeniu a uznaniu dlhu žalovaným 2., kedy nastali právne účinky spojené s
uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka a s poukazom na ust. čl. III bod 3.1dohody zároveň ust. § 558 Občianskeho zákonníka spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní, so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval.
Žalovaní odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej zamietajúcej časti voči žalovanému 2. včítane závislého výroku o náhrade trov konania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 v spojení s ods. 2 písm. b) O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2), zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, v dôsledku čoho je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti včítane výroku o náhrade trov konania voči žalovanému 2. ako vecne správny, s použitím § 219 O.s.p. potvrdiť.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti rozsudku voči žalovanému 2. včítane závislého výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k nemu. Rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti voči žalovanej 1. včítane závislého výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k nej napadnutý nebol a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti výroku zostalo právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
Z obsahu spisu bolo zistené, že žalobca ako postupník, ktorému bola predmetná pohľadávka postúpená Slovenskou sporiteľňou a.s., sa od žalovaného 2. domáha sumy 2 905,58 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 1 177,47 Eur od 11.12.2009 až do zaplatenia, včítane trov konania, z titulu poskytnutia peňažných prostriedkov žalovanej 1. právnym predchodcom žalobcu na základe zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 10.11.2005 s poukazom na dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku medzi žalobcom ako postupníkom a žalovaným 2. ako osobou pristupujúcou k záväzku žalovanej 1., ktorá bola uzavretá dňa 27.4.2010.
V konaní nebolo sporným a žalobca to v podanom odvolaní ani nenapáda, že predmetná pohľadávka bola podľa záverov prvostupňového súdu premlčaná v dôsledku čoho k uzavretiu predmetnej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznania záväzku došlo po jej premlčaní. Základnou spornou otázkou bolo, či predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť pristúpenia a uznania dlhu zo strany dlžníka - žalovaného 2.
V zmysle § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladom vzniku zabezpečenia záväzku je uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom. Táto dohoda musí mať písomnú formu a jej obsahom je záväzok tretej osoby splniť za dlžníka jeho peňažný dlh veriteľovi. Pôvodný dlžník nie je účastníkom tejto dohody, preto sa súhlas pôvodného dlžníka s dohodou nevyžaduje.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
K platnosti právneho úkonu uznania dlhu, okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku v akom dlh uznáva.
Pristúpenie k záväzku a uznanie dlhu sú samostatnými zaisťovacími inštitútmi. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony ( § 34 Občianskeho zákonníka ) je k ich platnosti treba písomná forma, v prípade pristúpenia zaviazanie sa splniť za dlžníka jeho peňažný dlh veriteľovi a v prípade uznania vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky, čiže ak má mať písomné pristúpenie k záväzku a uznanie práva dlžníkom právne dôsledky uvedené v ustanovení § 533 a § 558 Občianskeho zákonníka, je potrebné, aby došlo k zaviazaniu sa splniť za dlžníka jeho peňažný dlh a k uznaniu práva ako čo do dôvodu , tak čo do výšky. Pokiaľ ide o pristúpenie k záväzku musí byť jeho obsahom jednoznačné vyjadrený záväzok plniť dlh za iného a pri uznaní práva zase musí byť jednoznačne dovoditelný okrem iného prísľub dlh zaplatiť. Pretože oba právne inštitúty sú právnymi úkonmi , pre ktoré je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma ( § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ), musí byť určitosť prejavu vôle splniť za dlžníka jeho dlh a uznať dlh čo do dôvodu a výšky a zároveň prisľúbiť dlh zaplatiť daná obsahom listiny, na ktorej sú zaznamenané; nestačí, že dlžníkovi resp. tretej osobe, ktorý jednostranný právny úkon urobil, príp. veriteľovi, ktorému je tento úkon adresovaný, bol jasný záväzok pristupujúceho dlžníka dôvod uznávaného dlhu, jeho výška, tak aj prísľub dlh zaplatiť, ak to nie je poznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodne pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb.
Jazykové vyjadrenie právneho úkonu možno síce vykladať prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska vzájomnej nadväznosti použitých pojmov) či systematickými (z hľadiska radenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu , interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 odst.2 Občianskeho zákonníka však nemôže nahrádzať alebo meniť už urobené prejavy vôle (použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje vždy iba na to, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý účastník urobil, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe, kedy bol úkon vyvíjaný).
Možno preto súhlasiť so súdom prvého stupňa, že písomnosť (dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretá medzi žalobcom ako postupníkom a žalovaným 2. ako osobou pristupujúcou k záväzku žalovanej 1.) zo dňa 27.4.2010 nevyhnutné náležitosti uznania dlhu ako ani pristúpenia k záväzku v zmysle ustanovení § 533 a § 558 Občianskeho zákonníka nespĺňa; chýba v nej ako vyjadrenie záväzku žalovaného 2. splniť za žalovanú 1. jej peňažný dlh voči navrhovateľovi, ako aj výslovné vyjadrenie prísľubu žalovaného 2. čoby dlžníka žalobcovi čoby veriteľovi v listine spomínanú čiastku uhradiť. Jediný v písomnosti bod 3. označený ako Forma splatenia dlhu odkazuje na „záväzok žalovaného 2. splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach“, ktoré ďalej nie sú konkretizované výškou ani splatnosťou (kolónky nie sú vyplnené), ako aj na predčasnú splatnosť pohľadávky “prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky“, je podľa názoru odvolacieho súdu nedostatočný, pretože z neho nevyplýva určitým spôsobom vyjadrenie vôle splniť za dlžníka jeho dlh a zároveň prísľub dlh zaplatiť dohodnutým spôsobom.
S poukazom na vyššie uvedené prvostupňový súd nepochybil, ak konštatoval v uznávacom prejave žalovaného 2. absenciu vyjadrenia prísľubu zaplatiť dlh, akým spôsobom a dokedy, keďže uvádzané z dohody nevyplýva, preto mal za to, že v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je v tejto časti dohoda neplatná pre nejasnosť, nezrozumiteľnosť a chýbajúcu podstatnú náležitosť. K tomu odvolací súd dopĺňa aj neplatnosť právneho úkonu, ktorým malo dôjsť prvotne k pristúpeniu k záväzku žalovanej 1. voči žalobcovi žalovaným 2., ktorého obsahom mal byť jeho záväzok ako tretej osoby splniť za dlžníka
- žalovanú 1. jeho peňažný dlh voči veriteľovi - žalobcovi, pre absenciu takéhoto prejavu jeho vôle na listine, čím dochádza k nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie.
Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu bolo už potom nadbytočným a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania, zaoberať sa ďalšou vzhľadom k uvedenému, irelevantnou argumentáciou odvolateľa. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo vzťahu k žalovanému 2. ako vecne správny s použitím § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil, včítane závislého a správneho (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého) výroku o náhrade trov konania žalovaného 2.
V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému 2. vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Keďže ale žalovaný 2. si návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, nebola mu odvolacím súdom priznaná.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.