Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cb/14/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľa: Ing. Július Lapdavský Deštrukprojekt, Zakarpatská 1901/6, 048 01 Rožňava, IČO: 32 996 187, zastúpený: JUDr. Mária Ďurajová, advokátka, Námestie 1.mája 11, 048 01 Rožňava, proti odporcovi: SK Lystra-mont, s.r.o., Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO: 45 522 456, zastúpený: Mgr. Branislav Samec, advokát, Sad SNP 8, 010 01 Žilina, o zaplatenie 24.634,66 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 11.634,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9.439,56 Eur od 01.11.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Žilina trovy konania vo výške 52,54 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Žilina trovy konania vo výške 52,54 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným dňa 31.10.2012 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 24.634,66 Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že uzatvoril ako objednávateľ s odporcom ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo, ktorej predmetom bol záväzok odporcu realizovať práce na stavbe obytnej zóny v Chorvátskom Grobe. Dielo v podobe uloženia betónovej zmesi malo byť zrealizované dodávkou stavby na kľúč s termínom ukončenia prác 15.05.2012. Cena bola dohodnutá vo výške 40.000,- Eur bez DPH. Dňa 25.04.2012 bola uskutočnená ohliadka staveniska a dňa 26.04.2012 navrhovateľ protokolárne stavenisko odovzdal odporcovi, ktorý ho prevzal. Odporca nepostupoval v súlade so zmluvou. Bezprostredne po odovzdaní staveniska navrhovateľ listom zo dňa 27.04.2012 dôrazne upozorňoval odporcu na dodržiavanie podmienok zmluvy o dielo. Navrhovateľovi bolo totiž stavebným dozorom signalizované, že odporca nedodržuje technologický postup betonáže a namiesto strojného gletovania používa gletovanie ručné. Preto navrhovateľ odporcu upozornil na porušenia zmluvy s výzvou, aby pokračoval v realizácii diela za prísneho dodržania postupu a podmienok zmluvy. Zároveň odporcu upozornil, že v opačnom prípade uplatní náhradu škody a majetkové sankcie. Odporca namiesto toho, aby urýchlene pristúpil k odstraňovaniu nedostatkov, bez akéhokoľvek upovedomenia dňa 27.04.2012

stavenisko opustil. Odporca tak konal v rozpore so zmluvou aj ustanoveniami a svojim nezodpovedným konaním vystavil navrhovateľa pohotovostným situáciám a náhradným riešeniam, aby nevznikali ďalšie škody z titulu nedokončeného diela. V dôsledku porušenia zmluvných povinností odporcom konečný odberateľ spoločnosť UNIQSTECH, a.s., Bratislava betónovú plochu od navrhovateľa vôbec neprevzal, a to z dôvodu nekvalitne odvedenej práce odporcu a dal vybúrať celú poškodenú plochu. Odporca tak svojim konaním spôsobil navrhovateľovi ujmu, ktorá spočívala v tom, že navrhovateľ musel zabezpečiť ďalší materiál - betónovú zmes, čo viedlo k vzniku nákladov, ktoré sú v priamej súvislosti s konaním odporcu. Osobitným listom navrhovateľ uplatnil u odporcu náhradu škody vo výške 11.634,66 Eur, ktorá pozostáva z faktúry za dodávku betónovej zmesi v sume 9.439,56 Eur, a z dvoch faktúr za dodávku HUMIX 50 vo výške 2 x 3.168,- Eur, ktoré boli znížené dobropisom na sumu 4.140,96 Eur, a teda fakturovaná suma spoločnosti BETONMIX, s.r.o., predstavuje 2.195,10 Eur. Ďalej navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu zmluvných majetkových sankcií vo výške 13.000,- Eur, ktoré pozostávajú zo sumy 1.000,- Eur ako zmluvnej pokuty v sadzbe 0,5 % z ceny diela za každý deň zdržania s odovzdaním diela v dohodnutom termíne za prvých 5 dní od 16.05. do 20.05.2012 a zo sumy 12.000,- Eur, ktorá predstavuje zmluvnú pokutu v sadzbe 2 % za každý ďalší deň až do výšky 15 % z ceny diela za zdržanie s odovzdaním diela v dohodnutom termíne. Okrem istiny navrhovateľ žiada priznať úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 05.08.2012 do zaplatenia.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že prílohou uzavretej zmluvy o dielo mala byť cenová ponuka odporcu zo dňa 01.12.2011, pričom zmluva mala mať až dve prílohy č. 1, a to cenovú ponuku a harmonogram vykonávania diela. Navrhovateľ pritom predložil zmluvu bez týchto príloh. Z obsahu predmetnej cenovej ponuky pritom vyplýva, že cena za vykonanie 1 m2 prác bola dohodnutá vo výške 3,60 Eur bez DPH. Zo zmluvy nie je možné určiť celkovú výmeru komunikácií a chodníkov, na ktorých sa uvedené práce mali vykonávať. Tu by bolo možné odvodiť len z celkovej dohodnutej ceny vo výške 40.000,- Eur bez DPH, čo pri cene 3,60 Eur za m2 bez DPH zodpovedá záväzku na vybudovanie komunikácií v rozsahu 11.111,11 m2 a odporca bol presvedčený, že toto číslo predstavuje aj skutočný rozsah diela. Odporca začal dielo podľa zmluvy vykonávať, avšak bezprostredne potom fyzickým zameraním staveniska zistil, že celkový rozsah plôch, na ktorých mal vykonať práce, bol cca 17.000 m2, na čo navrhovateľa bezodkladne upozornil a žiadal úpravu zmluvy. V zápise v stavebnom denníku odporca uviedol, že zatiaľ zastavuje betónovanie a gletovanie, pokiaľ sa nevyriešia platobné podmienky v dodatku k zmluve. Keďže navrhovateľ túto oprávnenú požiadavku odmietol, odporca ukončil vykonávanie diela z dôvodu neurčitosti predmetu zmluvy. Dôvodom opustenia staveniska tak nebolo upozornenie na porušovanie povinnosti, ako to tvrdí navrhovateľ, ale zistenie, že navrhovateľ odporcu pri rokovaniach uviedol do omylu vo vzťahu ku skutočnému rozsahu záväzku. Podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo je dohoda o predmete plnenia a záväzok zaplatiť cenu. V prípade absencie týchto zložiek je zmluva neplatná. Zároveň podľa §-u 37 ods. 1 sa právny úkon musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Medzi účastníkmi síce došlo k dojednaniu o predmete plnenia, toto však bolo neurčité z dôvodu absencie exaktného vymedzenia záväzku v rozsahu m2 prác, ktoré má navrhovateľ realizovať. Toto malo samozrejme vplyv aj na výšku dojednanej ceny diela a ovplyvnilo by aj termín odovzdania diela. Zmluva obsahovala len popis činnosti, ktoré mal navrhovateľ realizovať, nie však rozsah týchto činnosti, a to ani v obsahu zmluvy, ani žiadnym odkazom na jej prílohu. Jedná sa tak o prípad absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorá pôsobí zo zákona a súd na ňu prihliada ex offo. Namietať absolútnu neplatnosť môže každý. Pri skutočnej výmere plôch v rozsahu 17.000 m2 by cena diela podľa cenovej ponuky mala predstavovať 61.200,- Eur bez DPH. Ak by sa mala akceptovať cena 40.000,- Eur, tak by pri skutočnej výmere plôch cena za m2 predstavovala 2,35 Eur za m2 a pri takejto cene by odporca nemal záujem dielo vykonávať. Preto sa odporca listom svojho právneho zástupcu zo dňa 22.08.2012 dovolal absolútnej neplatnosti zmluvy o dielo a neuznal uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu škody. Okrem toho odporca má vedomosť, že investor nikdy nežiadal vybúranie plochy, ktorú odporca dňa 27.04.2012 vybudoval v rozsahu cca 1.000 m2. Táto plocha nebola vybúraná a nebola nahradená novou plochou. Čo sa týka náhrady škody, navrhovateľ tvrdí porušenie zmluvných povinností odporcom, ktorý mal nekvalitne vybudovať betónovú plochu, ktorú investor údajne neprevzal. O týchto skutočnostiach však navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi deklarovaným protiprávnym konaním odporcu a vznikom škody. Navrhovateľ tiež nepredložil doklady preukazujúce nákup nového betónu a predložil len faktúry na nákup betónovej zmesi a drátkov, ktoré boli použité pri betónovaní odporcom. Odporca preto žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Právna zástupkyňa navrhovateľa v písomných vyjadreniach trvala na podanom návrhu. Navrhovateľ nesúhlasí, že by sa malo jednať o absolútne neplatný právny úkon zmluvy o dielo. Zmluva o dielo je perfektná so všetkými podstatnými a ďalšími náležitosťami. Odporca fyzicky potvrdil platnosť a účinnosť zmluvy vykonaním ohliadky miesta realizácie, podpísaním preberacieho protokolu o prevzatí staveniska, čím potvrdil aj platnosť dohody ohľadom ceny diela. Žalovaný svoje povinnosti porušil podstatným spôsobom tým, že dielo nedokončil, svojvoľne opustil stavenisko, pričom bol upozornený na nekvalitnú prácu a nedodržanie technologického postupu. O upozorneniach svedčia záznamy v stavebnom denníku, ktoré odporca ignoroval. Odporca tak porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo záväzkového vzťahu a je povinný nahradiť spôsobenú škodu. Neplatnosti právneho úkonu sa nemôže dovolávať ten, kto túto neplatnosť sám spôsobil. Škoda navrhovateľovi vznikla vynaložením nákladov na betón, ktorý svojimi prácami odporca znehodnotil, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu betónovej zmesi a prasklinám, čo vyplýva z predloženej fotodokumentácie a výhrad investora. Potom, ako odporca svojvoľne opustil stavenisko a neodstránil vady, znemožnil odporca navrhovateľovi dielo dokončiť. Hlavný dodávateľ následne práce neprevzal a pre nekvalitu prác navrhovateľovi nezaplatil. Námietky, že odporca v stavebnom denníku namietal cenu diela, sú irelevantné, pretože súčasťou zmluvy cenová ponuka nebola a naopak cena diela bola fixne dohodnutá priamo v zmluve. Ak odporca chcel v súlade so zmluvou uplatňovať voči druhej zmluvnej strane nejaké právo, potom uplatnenie tohto práva podľa zmluvy musí mať formu osobitného úkonu - doporučený list, fax a podobne, inak sa má za to, že právo nebolo uplatnené. Odporca tým, že ako subdodávateľ navrhovateľa svojvoľne opustil stavenisko, vystavil navrhovateľa neriešiteľnej situácii, čo viedlo k tomu, že investor navrhovateľovi neumožnil dielo dokončiť. Za betón, ktorý navrhovateľ zaplatil, investor navrhovateľovi nezaplatil, čo predstavuje škodu na strane navrhovateľa. Podľa Článku IV. zmluvy, pokiaľ zhotoviteľ spôsobí škodu svojou činnosťou, je povinný ju v plnej výške uhradiť. Objednávateľ ju môže jednostranne určiť a odpočítať ju z predmetu diela. V súlade s týmto článkom navrhovateľ určil škodu a uplatnil ju voči odporcovi.

Na nariadených pojednávaniach vykonal súd dokazovanie vypočutím účastníkov, ich právnych zástupcov a svedkov, oboznámením návrhu na začatie konania, písomných vyjadrení účastníkov, zmluvy o dielo, zápisov v stavebnom denníku, faktúr, korešpondencie účastníkov, projektovej dokumentácie a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Dňa 23.04.2012 uzatvoril navrhovateľ ako objednávateľ s odporcom ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo č. 1/Ing.La/2012/Chorv.Grob. Predmetom zmluvy je záväzok realizovať uloženie betónovej zmesi na: a) prístupovej komunikácii s chodníkom a b) vnútroareálovej komunikácii s chodníkom. V práci sú zahrnuté: uloženie betónovej zmesi merané rotačným laserom, zavibrovanie betónovej zmesi, gletovanie s metličkovou úpravou, obvodová izolácia obojstranná po celej dĺžke cesty a narezanie dilatačných špár, a to na základe cenovej ponuky zhotoviteľa zo dňa 01.12.2011. Dielo bude zrealizované formou dodávky „stavba na kľúč“. Zhotoviteľ garantuje, že predmet plnenia podľa zmluvy obsahuje všetko, čo je treba k riadnemu vykonaniu prác, výkonov a diela, že je správne a úplne kalkulovaná, že ceny vo výkonových a cenových súpisoch alebo na iných miestach v zmluve sú postačujúce, aby boli úplne a dostatočne kryté všetky výdaje vyplývajúce alebo súvisiace s jeho zmluvnými záväzkami. Celková cena bola určená sumou 40.000,- Eur bez DPH, cena je stanovená ako pevná cena najvyššia prípustná, prekročiteľná iba za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Cena zahrňuje všetky náklady zhotoviteľa spojené s úplným a bezchybným dokončením diela, vrátane nákladov na zariadenie staveniska, likvidáciu odpadu a čistenie staveniska. Nad túto cenu zaplatí objednávateľ zhotoviteľovi iba tie práce navyše, ktorých rozsah a cena budú pred zahájením prác odsúhlasené formou dodatku k tejto zmluve, prípadne akceptačného listu. Čas plnenia bol dohodnutý so začiatkom prác 25.04.2012 a ukončením prác 15.05.2012. Zhotoviteľ sa zaväzuje dielo vykonať podľa časového harmonogramu, ktorý tvorí prílohu zmluvy. Odovzdanie projektovej dokumentácie zhotoviteľovi zaisťuje objednávateľ. Po celú dobu výstavby bude zhotoviteľ viesť stavebný denník. Zápisy v stavebnom denníku majú len informatívny a evidenčný charakter a sami o sebe nezakladajú práva a povinnosti zmluvných strán. Pokiaľ si niektorá zo zmluvných strán uplatňuje voči druhej zmluvnej strane nejaké právo, potom toto uplatnenie musí mať formu osobitného úkonu (doporučený list, fax a podobne), inak majú zmluvné strany za to, že právo nebolo uplatnené. Zhotoviteľ prehlasuje, že sa zoznámil so všetkými podkladmi, ktoré mu boli objednávateľom poskytnuté, so staveniskom a miestnymi podmienkami pre vykonanie stavby, proti ktorým nemá námietky. Zhotoviteľ si je vedomý toho, že v priebehu výstavby nemôže uplatňovať nároky na úpravu zmluvných podmienok z dôvodov, ktoré mal a mohol ako odborne spôsobilá firma zistiť pri zoznámení sa so všetkými dokladmi a staveniskom. Dielo, ktoré má byť vykonané, je určené čo do povahy a rozsahu zmluvou o dielo,

projektovou dokumentáciou, prílohami k zmluve, právoplatným stavebným povolením, technickými a hygienickými normami a nadväzujúcimi predpismi. Pokiaľ zhotoviteľ spôsobí svojou činnosťou na stavbe škodu objednávateľovi alebo ostatným účastníkom výstavby, je povinný ju v plnej výške uhradiť. Zhotoviteľ je povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z ceny diela za každý deň zdržania s odovzdaním diela po dohodnutom termíne za prvých 5 dní a 2 % za každý ďalší jeden deň až do výšky 15 %. Podľa Článku XIII. bod 1, pokiaľ by zhotoviteľ na svoje prác nenastúpil alebo by bol s ich vykonaním v jasnom meškaní, ktoré by ohrozovalo termín dokončenia, vyzve ho objednávateľ, aby svoju prácu zintenzívnil a stanovil mu primeraný termín. Pokiaľ zhotoviteľ ani do 24 hodín po výzve nepodnikne kroky k zintenzívneniu svojej práce, je objednávateľ oprávnený od zmluvy o dielo odstúpiť a zhotoviteľa zo stavby vykázať. V prípade, ak si bude investor stavby uplatňovať náhradu škody, prípadne penále vyplývajúce z takéhoto konania zhotoviteľa, objednávateľ si tieto uplatní v plnej výške na zhotoviteľovi, a preto je pre tento prípad vylúčená účinnosť ustanovenia §-u 379 druhej vety. Podľa Článku IV. zhotoviteľ prehlasuje, že si prezrel a preskúmal stavenisko a jeho okolie a všetky dostupné informácie v súvislosti s ním, a že sa presvedčil o ich stave a povahe vrátane podpovrchových podmienok. Podľa Článku XIV. bod 3 objednávateľ môže odstúpiť od zmluvy, pokiaľ zhotoviteľ neodstráni v priebehu plnenia nedostatky svojich prác, na ktoré bol písomne upozornený v termíne v písomnom upozornení uvedenom, čo sa hodnotí pre tento prípad ako podstatné porušenie jeho zmluvných povinností a podľa bodu 4, ak zhotoviteľ aj napriek písomnému upozorneniu vykonáva svoje práce neodborne alebo v rozpore s projektovou dokumentáciou, alebo používa k splneniu svojho záväzku chybné, prípadne iné než schválené materiály, čo sa hodnotí ako podstatné porušenie jeho zmluvných povinností.

Podľa technologického postupu pri betonáži komunikácií vypracovaného odporcom predstavuje činnosť odporcu uloženie betónovej zmesi, zavibrovanie, meranie rotačným laserom, šanelovanie, povrchovú metličkovú úpravu, rezanie dilatačných škár a asfaltovanie dilatačných škár.

Dňa 26.04.2012 podpísali účastníci Protokol o odovzdaní a prevzatí staveniska. Podľa protokolu odovzdávajúci navrhovateľ odovzdáva odporcovi stavenisko bez akýchkoľvek prekážok, ktoré by bránili preberajúcemu stavenisko prevziať a začať prevádzať práce dohodnuté v zmluve o dielo.

Podľa zápisu zo dňa 27.04.2012 A. H. v stavebnom denníku uviedol, že prebehlo uloženie betónovej zmesi cca 450 m2 s ručným gletovaním s metličkovou úpravou. Po upozornení investorom je požadovaná úprava povrchu strojným hladením a s následnou metličkovou úpravou, preto sa zatiaľ zastavuje betónovanie, pokiaľ sa nevyriešia platobné podmienky v dodatku k zmluve s úpravou termínu dokončenia. Práce naviac strojným hladením ďalších cca 350 m2.

Podľa ďalšieho záznamu zo stavebného denníka z tohoto dňa, objednávateľ žiada zhotoviteľa SK Lystra, s.r.o., realizovať uloženie betónovej zmesi v zmysle zmluvy o dielo, kde sa zaviazal realizovať uloženie betónovej zmesi so zameraním rotačným laserom, pričom rotačný laser nepoužil. V zmluve nie je špecifikované, že sa má gletovať ručne.

Podľa záznamu z 27.04.2012 technický dozor investora dôrazne žiadal dodávateľa betónovej cesty, aby pri spracovaní betónovej zmesi používal hladičky na zagletovanie betónu a tým dodržal technologický postup. Podľa ďalšieho záznamu z tohoto dňa technický dozor investora zistil, že dodávateľ nedal predpísané množstvo drátkov do betónu.

Listom zo dňa 27.04.2012, ktorý podľa podacieho lístka bol ten istý deň navrhovateľom doručovaný odporcovi, upozornil navrhovateľ odporcu na nedodržanie podmienok zmluvy o dielo, a to na nekvalitnú prácu, ručné gletovanie namiesto strojného gletovania a ďalšie nedostatky. Preto vyzýval odporcu na odstránenie týchto nedostatkov a na okamžité pokračovanie v plnení zmluvy, inak bude navrhovateľ postupovať podľa zmluvy vrátane možnosti odstúpiť od zmluvy a zhotoviteľa zo stavby vykázať. Zároveň upozornil odporcu na možnosť uplatňovať náhradu škody.

Listom zo dňa 30.04.2012 navrhovateľ odstúpil od zmluvy uzatvorenej s odporcom z dôvodu, že odporca podstatne porušil dojednania uvedené v zmluve. Odporca namiesto toho, aby vytýkané zistené nedostatky odstránil a pokračoval v plnení diela, svojvoľne dňa 27.04.2012 opustil stavenisko.

Listom zo dňa 03.05.2012 predložil navrhovateľ odporcovi fotodokumentáciu trhlín na betónovej ploche s tým, že investor dal vybúrať celú poškodenú betónovú plochu. Zároveň odporcu upozornil, že všetky náklady s tým spojené odporcovi vyčísli. Prílohou listu sú fotografie prasklín na betónovej ploche.

Listom zo dňa 03.08.2012 vyzýval navrhovateľ odporcu na náhradu škody spôsobenej na stavbe vo výške 11.634,66 Eur s tým, že spoločnosť UNIQSTECH, a.s., betónovú plochu neprevzala a nepreplatila cenu z dôvodu nekvalitne odvedenej práce. Škoda predstavuje dodanú betónovú zmes a dodané drátenky. Zároveň voči odporcovi uplatnil právo na majetkové sankcie podľa zmluvy vo výške 13.000,- Eur. Celkovú vyčíslenú sumu žiadal navrhovateľ uhradiť v lehote 60-tich dní od obdržania listu.

Listom zo dňa 22.08.2012 právny zástupca odporcu reagoval na výzvu na náhradu škody. V tomto uviedol, že z dôvodu chýbajúcej podstatnej náležitosti sa odporca dovoláva absolútnej neplatnosti uzatvorenej zmluvy o dielo, a to z dôvodu absencie exaktného vymedzenia rozsahu záväzku odporcu. Preto odporca neuznáva nárok na náhradu škody a keďže stranám z neplatnej zmluvy nevznikli ani práva a povinnosti, neuznáva ani nárok na zmluvnú pokutu.

Spoločnosť BETONMIX, s.r.o., fakturovala navrhovateľovi dodávku materiálu označeného ako HUMIX 50 dvomi faktúrami, každou na sumu 3.168,- Eur. Následne vystaveným dobropisom táto spoločnosť dobropisovala navrhovateľovi sumu 4.140,96 Eur.

Spoločnosť MAX-beton, s.r.o., fakturovala navrhovateľovi dodávku betónovej zmesi na stavbu Čierna voda zo dňa 27.04.2012 faktúrou na sumu 9.439,56 Eur.

Podľa cenovej ponuky zo dňa 01.12.2011 je cena za 1 m2 prác na komunikácii v Čiernej vode vo výške 3,60 Eur.

Podľa e-mailovej správy doručoval navrhovateľ odporcovi odstúpenie od zmluvy dňa 30. apríla 2012. Zároveň podľa podacieho lístka bola poštová zásielka zasielaná navrhovateľom odporcovi dňa 03.05.2012.

Právna zástupkyňa navrhovateľa do súdneho spisu predložila Zmluvu o vzájomnom započítaní pohľadávok uzatvorenú medzi navrhovateľom a spoločnosťou UNIQSTECH, a.s., dňa 14.02.2012 vrátane faktúr, ktoré sú predmetom tohto započítania. K tomuto zápočtu však došlo niekoľko mesiacov pred uzatvorením zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom, a teda tieto doklady sa právneho vzťahu navrhovateľa a odporcu netýkajú.

Podľa predloženej výdajky zo dňa 26.03.2012 spoločnosť BETONMIX, s.r.o., prostredníctvom spoločnosti SWEET, s.r.o., odovzdala pánovi H. tovar označený ako polymix 18 mm.

Dňa 18.05.2012 uzatvorila spoločnosť UNIQSTECH, a.s., ako objednávateľ s navrhovateľom ako zhotoviteľom Dohodu o zrušení zmluvy o dielo zo dňa 27.09.2011. Podľa tejto dohody sa zmluvné strany dohodli na zrušení zmluvy o dielo s tým, že všetky nároky vyplývajúce zo zmluvy budú vysporiadané najneskôr do 3 mesiacov od podpisu dohody.

Spoločnosť UNIQSTECH, a.s., listom zo dňa 19.03.2014 oznámila súdu, že zmluvný vzťah s navrhovateľom bol ukončený dohodou. Jediným dôvodom ukončenia boli nedostatky zistené na realizovaných prácach, ktoré realizoval navrhovateľ prostredníctvom subdodávateľa. Pri realizácii prác v

štádiu betónovej cesty vykazovali práce zjavné nedostatky, ktoré bolo potrebné ihneď odstrániť. V rámci technického dozoru boli signalizované závažné nedostatky na prácach, ktoré realizoval navrhovateľ cez svojho subdodávateľa, ktoré zjavne nedokázali odstrániť. V záujme minimalizácie sankčných postihov sa snažili zmierlivo vyporiadať vzájomné vzťahy tak, aby sa dohodli s navrhovateľom na zmluvnom ukončení obchodno-právneho vzťahu. Dohoda bola naplnená tým, že po uzavretí zmluvy neboli uplatňované finančné nároky zo strany navrhovateľa, teda neboli uplatňované nároky za práce na stavbe povrchovej úpravy betónovej cesty, a UNIQSTECH, a.s., neuhrádzal náklady, ktoré vznikli navrhovateľovi, spojené s dodávkou betónovej zmesi a tieto navrhovateľ znášal sám. Zo strany UNIQSTECH, a.s., po uzavretí dohody nedošlo k žiadnemu plneniu. UNIQSTECH, a.s., tak na jednej strane nepristúpil k sankcionovaniu navrhovateľa titulom neodstránenia nedostatkov na diele a na druhej strane nezaplatil navrhovateľovi za dve etapy cesty v súvislosti s povrchovou úpravou, ktoré neboli realizované v požadovanej kvalite a obsahovali vady. Závažnosť nedostatkov a upozornenie na nedostatky - zhluky, zlé spracovanie betónu, zjavne viditeľné nekvalitné gletovanie, betónovanie v rozpore s požiadavkami, viedli k takému postupu spoločnosti UNIQSTECH. V súvislosti s ukončením zmluvného vzťahu s navrhovateľom neexistujú žiadne ďalšie doklady.

Z predloženej projektovej dokumentácie súd zistil výmery komunikácií v rámci diela podľa uzatvorenej zmluvy medzi účastníkmi. Podľa prílohy E.2.2 sa jedná o vozovku prístupovej komunikácie o výmere 4.905 m2 a podľa ďalšieho výkresu o vozovku obslužných komunikácií o výmere 6.315 m2.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní trvala na návrhu. Cenová ponuka nebola neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ale len jednostranným dokladom, ktorým bola ponúknutá cena za vykonané práce. Cena však v zmluve bola dohodnutá ako pevná cena. Uplatnený nárok navrhovateľa predstavuje jednak škodu a jednak zmluvnú pokutu. Škoda predstavuje škodu na dodanom materiáli. Nejedná sa o nový betón ako bolo uvedené v návrhu na začatie konania, ale o betón, ktorý bol dodaný a ktorý na stavbe zabudoval odporca. Na betóne boli vady a navrhovateľovi vznikla škoda ohľadom ceny tohto betónu, keďže zo stavby bol investorom vykázaný. Ku stavu realizovanej betónovej plochy sa vyjadria svedkovia. Navrhovateľ uplatňoval reklamácie jednak zápisom v stavebnom denníku a tiež e-mailom a písomne. Čo sa týka námietok ohľadom rozsahu diela, odporca potvrdil, že sa oboznámil s dielom aj s jeho rozsahom a zmluvu podpísal. Nemôže tak namietať, že by mu rozsah diela nebol známy. Odstúpenie od zmluvy bolo doručované odporcovi e-mailovou poštou 30. apríla 2012 a následne poštou dňa 03.05.2012. Odporca podpisom zmluvy potvrdil, že sa oboznámil s projektovou dokumentáciou a že mu rozsah prác bol zrejmý. Počas realizácie diela bol zápisom v stavebnom denníku odporca upozornený, že má používať laser na zameranie betónu a tiež, že má používať strojové hladičky. K návrhu odporcu na vykonanie ohliadky na mieste samom uviedla, že tento dôkazný návrh je nehospodárny a nedôvodný, odporca zmluvu podpísal, mal k dispozícii všetky doklady a pred podpisom zmluvy sa oboznámil aj so staveniskom, vedel teda o rozsahu diela. Podľa vyjadrenia investora bol vzťah s navrhovateľom ukončený výlučne z dôvodov na strane odporcu, z dôvodu jeho nekvalitného plnenia. Navrhovateľ uplatňuje náhradu škody za znehodnotený betón, ktorý mu investor na základe poškodenia a porušenia povinnosti odporcom nezaplatil. Navrhovateľ tak uplatňuje len náklady, ktoré vynaložil a ktoré mu neboli investorom nahradené. Zmluvná pokuta bola vyúčtovaná v súlade so zmluvou. Odporca v rozpore so zmluvou, s aj s obchodnými zvyklosťami dielo vykonával nekvalitne a následne stavenisko svojvoľne opustil, čím navrhovateľa vystavil situácii, kedy musel znášať sankcie investora. Tieto sa premietli do nezaplatenia ceny dodaného materiálu na stavbe.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že pred uzatvorením zmluvy s pánom H. 2 - 3-krát celú stavbu prešiel. Cenovú ponuku zaslal pán H. s tým, že následne sa dohodli, že nebudú riešiť jednotkovú cenu, ale cenu ako celok za celé dielo vo výške 40.000,- Eur. Zmluvu o dielo pripravoval navrhovateľ a následne ju e-mailom zaslal pánovi H.Ú. predtým, ako ju podpísal. Odporca na stavbu nastúpil a stavenisko zápisom v preberacom protokole prevzal. Po začatí prác mal technický dozor výhrady a práce zastavil. Gletovanie betónu malo byť robené strojom, a napriek tomu to pán H. robil ručne. Druhý pás potom začal robiť strojom. Celkovo urobili asi 800 m2. Plocha však bola zle zavibrovaná a betón popraskal. Okrem toho neskoro realizovali dilatačné špáry. Následne boli pánovi H. zasielané e-maily a žiadosti o nápravu jeho prác. K náprave však nedošlo a pán H. sa zbalil a zo stavby bez vysvetlenia odišiel. Následne investor zo stavby vykázal aj navrhovateľa. Betón, ktorý pán H. realizoval, nebol vybúraný, avšak investor ho nezaplatil, nakoľko za taký zlý betón odmietol zaplatiť. Pán H. mal pred podpisom zmluvy k

dispozícii celú projektovú dokumentáciu a videl aj pôdorys stavby. Okrem toho niekoľkokrát stavenisko prešiel. Navrhovateľ pre spoločnosť UNIQSTECH, a.s., realizoval práce na základe zmluvy. Ukončenie vzťahu s touto spoločnosťou súviselo s nedodržaním zmluvných záväzkov zo strany odporcu. Dodávku betónu navrhovateľ zabezpečil od spoločnosti MAX-beton, s.r.o., ktorej dodávku aj zaplatil. Spoločnosť UNIQSTECH túto dodávku nezaplatila. V súvislosti s ukončením prác sa vyhrážali vymáhaním penále za nedodržanie zmluvných záväzkov, a preto sa radšej rozišli v dobrom a záležitosti ďalej neriešili. K dohode o cene vo výške 40.000,- Eur došlo najskôr ústne, pričom o cene sa s pánom H. dohadovali jednak na mieste samom a jednak následne telefonicky a potom sa cena preniesla do písomnej zmluvy. Čo sa týka železných drátkov, podľa výdajky boli tieto drátky odovzdané pánovi H. a tento mal následne zabezpečiť ich položenie do betónovej cesty. Tieto drátky navrhovateľ zaplatil a následne ich odovzdal pánovi H.. Podľa zmluvy odporca nemal robiť asfaltový betón, ale mal realizovať len betóny.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní trval na písomnom vyjadrení. Odporca naďalej namieta absolútnu neplatnosť zmluvy o dielo. Z tejto zmluvy nemohol vzniknúť navrhovateľovi žiaden nárok na náhradu škody, ani na zaplatenie zmluvnej pokuty. Doručenie odstúpenia od zmluvy odporca nespochybňuje. Odporca nevie uviesť presný dátum, kedy mu bolo odstúpenie od zmluvy doručené. Odporca trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach v tom smere, že celková plocha, ktorú mal realizovať, bola 17.000 m2 a súčasťou diela mali byť aj chodníky. Vzhľadom na rozpory ohľadom výmery, ktorú mal realizovať odporca, navrhuje odporca vykonať ohliadku na mieste samom, aby sa zistila skutočná výmera plôch, ktoré sa mali podľa zmluvy o dielo realizovať. Asfaltové betóny, ktoré spomínal svedok A., neboli predmetom záväzku odporcu, keďže odporca žiadne asfaltové betóny nerobí. Predmetom záväzku odporcu mala byť aj ďalšia plocha, ktorá je na pozemkoch medzi jednotlivými domami o výmere 6.584 m2 a plocha 1.032 m2, ktorá predstavuje výmeru chodníkov. Odporca žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť, keďže zmluva je od počiatku absolútne neplatným právnym úkonom. Obchodné právo je postavené na zmluvnom princípe a bez zmluvných povinností odporca nemohol žiadnu povinnosť porušiť, a teda nemohol vzniknúť navrhovateľovi ani nárok na náhradu škody, ani na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Konateľ odporcu S. H. na pojednávaní uviedol, že vzťah s navrhovateľom v mene odporcu zabezpečoval jeho otec. Na stavbe bol prítomný od 26.04., kedy mali začať betónovať. Betónovať sa začalo 27.04.2012. Betón spočiatku hladili ručne a následne strojovo. Na stavbe pracovali aj na druhý deň, kedy rezali dilatačné špáry. Ďalej sa na stavbe nepracovalo, pretože podľa vyjadrenia jeho otca boli nejaké záležitosti, ktoré boli nedoriešené, a malo sa pokračovať, až keď sa vyriešia. Vzťahy medzi účastníkmi zabezpečoval jeho otec, ktorý má plnú moc na konanie v mene odporcu. Plocha, ktorú realizovali, tam zostala a je v takom stave, ako ju urobili. Ako konateľ v mene odporcu podpísal aj protokol o odovzdaní a prevzatí staveniska. Zmluvné záležitosti mal na starosti jeho otec. Pri betonáži sa postupovalo tak, že mix doviezol betón, ktorý bol vyliaty, a na danom mieste ho odporca zarovnával. Vzhľadom na počasie, kedy bolo viac ako 30°C, bolo nevyhnutné do betónu dolievať vodu. Vodu dolievali len pri prvom mixe a následne dolievali plastifikátor. Myslí si, že technologický postup dodržali. Vo všeobecnosti platí, že betón sa hladí buď ručne alebo sa hladí strojnými hladičkami. Bez ohľadu na to, ako sa hladí, sa následne metličková úprava robí vždy ručne. Na stavbe používali laser, keďže pred realizáciou diela si výšky betónu museli vyznačiť na obrubníky, aby dodržali rovinnosť.

Svedok A. H. uviedol, že za spoločnosť odporcu podpisoval zmluvu s navrhovateľom na základe písomnej plnej moci. Zmluvu podpísali potom, ako sa osobne stretol na stavbe so synom navrhovateľa a neskôr so samotným navrhovateľom. Zmluva mu bola doručená e-mailom deň predtým, ako nastúpili na stavbu. Zmluvu podpísal v deň, kedy začali vykonávať práce, teda zrejme 27.04.2012. Po začiatku prác zistil, že nesedia m2 podľa pôvodnej ponuky, keďže počítali s výmerou cca 11.000 m2. Na mieste však zistili, že sa jedná o viac ako 17.000 m2, ohľadom čoho urobil zápis do stavebného denníka, kde žiadal zmenu ceny a zmenu termínu. Na stavbe urobili cca 1.000 m2 betónovej plochy, ktorá je tam doposiaľ. Betónovú plochu realizovali štandardne, teda položenie betónu, zavibrovanie a hladenie. Hladenie robili jednak ručne a jednak strojne. Voči práci a kvalite práce neboli žiadne námietky. Plochu v m2 pred podpisom zmluvy nemeral, keďže dôveroval tomu, že výmera je určená správne. Skutočnú výmeru zistili až po začatí vykonávania prác. Výmeru 11.000 m2 zistil od navrhovateľa alebo od jeho syna. S ohľadom na túto výmeru bola určená cena vynásobením jednotkovou cenou, teda vo výške 40.000,- Eur. Práce na stavbe realizovali len jeden deň. Prácu zastavil potom, ako zistili, že sa jedná o viac ako 17.000 m2.

Technologický postup z ich strany bol dodržaný. Gletovanie, čo znamená zarovnanie betónovej vrstvy, robili strojne popri krajoch a stred plochy sa robil ručne. Vyjadrenie navrhovateľa, že plocha musela byť vybúraná, nezodpovedajú skutočnosti. V ten istý deň, kedy odišiel odporca zo stavby, bol zo stavby vykázaný aj navrhovateľ, a to z dôvodu, že nedodržal množstvo drôtikov, ktoré mali byť pridané do betónovej zmesi.

Svedok R. Ď. uviedol, že na základe vzťahu s navrhovateľom dodávali na stavbu betón. V ten deň dodali celkovo cca 150 m3 betónu, pričom pán H. mal zabezpečiť jeho položenie a konečnú úpravu. Neštandardné bolo, že pracovníci pána H. si zľahčovali prácu tým, že do betónu v niektorých domiešavačoch pridávali vodu, čím ho čiastočne znehodnocovali. Mohlo to súvisieť s tým, že v ten deň bolo veľmi teplo a zhotoviteľ by mal v takomto prípade zabezpečiť nástrek alebo zvlhčovanie betónu. Väčšinou sa takýto betón hladí rotačnými strojovými hladičkami, je však možné hladiť ho aj ručne, čo závisí od dohody s objednávateľom. Po prvej betonáži si všimol, že nebola urobená v dostatočnej kvalite, betón zrejme nebol dostatočne zavibrovaný a na povrchu betónu bolo vidieť hrubé kamene. Pri metličkovej úprave by k niečomu takému nikdy nemalo dôjsť. Betón dodávali na stavbu iba jeden deň, keďže z dôvodu nekvalitne realizovanej betonáže bola stavba následne zastavená. Na betónovej ploche boli viditeľné trhliny. Z ich strany bol dodávaný kvalitný betón. K príčinám prasklín sa vyjadriť nevie. Môže to byť spôsobené povrchovou úpravou, ktorá nebola dostatočná, alebo tým, že sa do betónu pridávala voda. Voda môže byť príčinou, pre ktorú betón následne popraskal. Pracovníkov pána H. upozorňoval, aby do betónu nepridávali také veľké množstvo vody a upozorňoval ho tiež, že betón je potrebné polievať vodou. Okrem prasklín sa betón na niektorých miestach odlupoval, čo bolo spôsobené nekvalitnou povrchovou úpravou a tým, že betón bol polievaný v čase, kedy ešte nebol dostatočne zatvrdnutý. V prípade predčasného polievania sa do betónu dostáva ďalšia voda, ktorá narušuje jeho povrchovú vrstvu.

Svedok O.. R. U., ktorý pracoval pre spoločnosť UNIQSTECH, a.s., uviedol, že táto spoločnosť mala uzatvorenú zmluvu s navrhovateľom ako subdodávateľom. Betónovú cestu realizoval navrhovateľ s tým, že všetky počiatočné práce ohľadom sporných vrstiev a osadenia obrubníkov boli v poriadku a problémy vznikli až pri poslednej vrstve, ktorou bola betónová vrstva. Táto nebola realizovaná v súlade s technologickým postupom a normami. O týchto skutočnostiach boli informovaní od svojich pracovníkov na stavbe a následne to zistili aj na mieste. V tom čase boli zabetónované dve vrstvy, ktoré boli v rozpore s požiadavkami investora. Cesta mala byť realizovaná tak, že mal byť urobený mechanický glet a na vrchu mal byť uzatvárací nástrek. V prípade takýchto veľkých plôch sa gletovanie robí strojovo. Na povrchu bola metličková úprava, avšak vzhľadom na nedostatky pri predchádzajúcich činnostiach to bolo bezpredmetné. V betóne boli zhluky, hniezda, ktoré boli spôsobené nekvalitou betónu alebo jeho zlým spracovaním. Cesta nemala požadovanú rovinnosť a povrch akoby plával. Kvalita spracovania cesty sa vymykala aj bežným odchýlkam v stavebníctve. Gletovanie sa síce môže robiť aj ručne, ale len na ďaleko menších plochách v rámci dosahu dospelého muža, inak sa robí len strojom. Cesta bola široká 5 metrov, teda technicky bolo nemožné robiť gletovanie inak ako strojom. Keďže pán A. nebol schopný dodržať celý objem diela, bol vzťah s ním ukončený s tým, že dve etapy na betónovej ceste mu neboli zaplatené. Táto cesta následne nebola vybúraná, keďže na opätovné betónovanie a vybúranie by boli potrebné enormne vysoké náklady. Otázka cesty sa bude riešiť až po ukončení výstavby. Pánovi A. boli zaplatené všetky práce okrem betonáže. V tomto prípade okrem toho nebolo dodržané ani množstvo drátkov, ktoré mali byť do betónu pridávané. Na betóne bolo voľným okom viditeľné, že je svetlejší ako ostatné betónové plochy, k čomu mohlo dôjsť aj pri nedostatočnom zhutnení. Požadovanú kvalitu bolo možné zabezpečiť aj odporcom navrhovaným technologickým postupom. V tomto postupe sa používa termín šanelovanie, ktorý podľa názoru svedka predstavuje strojné hladenie betónu. Na túto činnosť sa v rôznych krajoch Slovenska používa rôzne označenie. Dôvodom pre ukončenie vzťahu s navrhovateľom bola nekvalita betónovej cesty najmä, čo sa týka spracovania a povrchovej úpravy betónu. Už pri laickom pohľade je zrejmé, že betón nespĺňa potrebnú kvalitu. Akýkoľvek statik by ako dôvod určil aj nesprávny pomer vody a cementu. Pridávanie drátkov, resp. dolievanie vody alebo plastifikátora do betónu vždy rieši konečný zhotoviteľ danej stavby, teda ten, kto betón ukladá, keďže drátky sa do betónovej vrstvy pridávajú až tesne predtým, ako sa betón pokladá na dané miesto.

Svedok O.. D. A., syn navrhovateľa, uviedol, že ako stavbyvedúci pre otca pracoval aj na predmetnej stavbe. So zástupcom odporcu pánom H. J.., sa stretli aj pred podpisom zmluvy. Na rokovaní riešili

termíny, nástup na stavbu a cenu. Výmera bola zrejmá z projektovej dokumentácie, ktorú mal odporca k dispozícii. Okrem toho spolu prešili celú stavbu a jednotlivé miesta, kde sa malo stavať, odporcovi ukázali. K projektovej dokumentácii svedok uviedol, že výmera je zrejmá z výkresu označeného ako č. 2, číslo súpravy 6, podľa ktorého mal odporca robiť vozovku obslužných komunikácií - cementovaný betón o výmere 6.315 m2. Z výkresu príloha E.2.2 mal odporca robiť vozovku prístupovej komunikácie

- cementovaný betón o výmer 4.905 m2. Z výkresu E.1.2 je zrejmé, že mal robiť rozšírenie komunikácie

- asfaltový betón o výmere 361 m2 a doplnenie krytu z asfaltového betónu o výmere 1.156 m2. S touto dokumentáciou sa pán H. oboznámil a celý čas bola na stavbe v kancelárii. Na stavbu odporca prišiel deň pred začatím betonáže, kedy spolu stavbu prešli. Merali jednotlivé výšky, aby zistili počet mixov betónu, ktoré budú potrebné. Na druhý deň odporca betónoval a na ďalší deň narezal dilatačné špáry a potom zo stavby odišiel. Voči jeho prácam boli viaceré námietky, betón praskol, na betóne sa vytváralo cementové mlieko a cementová pavučina, bolo vidieť štrky, ktoré sú súčasťou betónu. Za tento betón spoločnosť UNIQSTECH nič nezaplatila. Odporca mal do betónu dávať aj železné drátky. Mali výhrady ku spôsobu gletovania a k tomu, že odporca do betónu pridával vodu. Keďže bolo teplo, mali na stavbe pripravený penetrát, ktorý sa do betónu mal primiešavať. Napriek tomu tam odporca dával vodu, z čoho vzniklo cementové mlieko. Podľa zmluvy a požiadaviek sa hladenie malo robiť strojne, napriek tomu odporca jednu plochu urobil ručne a druhú potom robil strojom. V súlade s projektom na stavbu objednali betón triedy CB3. Odporca na stavbe žiadny laser nepoužíval a rovinnosť určoval len podľa obrubníkov, teda meral od jedného obrubníka po druhý. Takto však nemohla byť dosiahnutá rovinnosť, napr. v strede väčšej plochy. Čo sa týka kvality diela, betón bol znehodnotený, na betóne bolo cementové mlieko, ktoré sa odlupovalo, nebola dodržaná kvalita týkajúca sa rovinnosti a po daždi sa na betóne držala voda. Generálny dodávateľ tento betón a túto prácu nechcel uznať, čo bolo zapísané aj do stavebného denníka. Následne si odporca zobral svoje veci a zo stavby odišiel. Čo sa týka chodníkov, investor rozhodol, že sa nebudú realizovať betónovou zmesou, ale zámkovou dlažbou. K tejto zmene došlo po podpise zmluvy s odporcom a odporca bol o tom informovaný priamo na stavbe. Osobne o tom informoval pána H.. Chodníky s pánom H. neriešili ani predtým, nakoľko pred podpisom zmluvy, a ani v čase, kedy odporca realizoval betonáž, chodníky na mieste samom neboli vytýčené. Vyznačená bola len cesta, ktorá bola ohraničená obrubníkmi.

Svedok D. T. uviedol, že pre navrhovateľa na stavbe pracoval ako majster. Odporca betonáž na stavbe robil tak, že betón hladili ručne. Betón bol riedky a následne vyschol a poprskal. Takéto veľké plochy sa mali hladiť strojom. Odporca to však robil tak, že na každej strane cesty bol jeden robotník a betón hladili dlhou lištou. Nepamätá si, že by nejakú časť cesty hladili strojom. Stavebný dozor O.. U. na mieste povedal, že to tak nemôže byť. Na stavbe potom ešte pracovali 2 až 3 týždne a potom zo stavby odišli. Voči betónu mal výhrady O.. U., betón bol popraskaný, nebol dostatočne rovný, a preto nemohli pokračovať v prácach. Žiadny vibračný stroj odporca na stavbe nemal. K používaniu lasera sa vyjadriť nevie.

Podľa §-u 37 ods. 1 - právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa §-u 544 ods. 1 - ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa §-u 302 (ďalej len ) - odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Podľa §-u 344 - od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento, alebo iný zákon.

Podľa §-u 345 ods. 1 - ak omeškanie dlžníka alebo veriteľ znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu potom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

Podľa §-u 349 ods. 1 - odstúpením od zmluvy, zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane.

Podľa §-u 351 ods. 1 - odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa §-u 262.

Podľa §-u 373 - kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa §-u 378 - škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada, a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa §-u 379 - ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa §-u 536 ods. 1 - zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa §-u 537 ods. 1 - zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela.

Podľa §-u 560 ods. 1 - dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.

Podľa odseku 2 - zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania.

Podaným návrhom žiada navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie škody, ktorú mal odporca navrhovateľovi spôsobiť nekvalitným vykonávaním diela a následne svojvoľným opustením stanoviska, a tiež na zaplatenie zmluvnej pokuty vyčíslenej navrhovateľom z dôvodu omeškania odporcu s plnením jeho zmluvných povinností. Odporca sa v konaní bráni predovšetkým námietkou, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi je absolútne neplatným právnym úkonom, a preto navrhovateľovi nevznikol nárok ani na náhradu škody, ani na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Ako prvou sa potom súd v konaní zaoberal otázkou, či zmluva o dielo uzatvorená medzi účastníkmi spĺňa zákonom stanovené náležitosti zmluvy o dielo, či je dostatočne určitým právnym úkonom a či tak je dôvodná námietka odporcu, že zmluva je z dôvodu neurčitosti absolútne neplatná.

Na uzavretie zmluvy o dielo vyžaduje, aby zmluva obsahovala podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení tohto zmluvného typu. Podstatnými časťami zmluvy o dielo v zmysle citovaného zákonného ustanovenia §-u 536 tak je dohoda o predmete plnenia, dohoda o cene a záväzok zaplatiť cenu diela. Vymedzenie predmetu diela, teda predmetu záväzku zhotoviteľa, je dôležité nielen z hľadiska určitosti záväzku zhotoviteľa, ale aj z hľadiska posúdenia, či sa v danom konkrétnom prípade jedná o zmluvu o dielo, alebo či sa prípadne nejedná o iný zmluvný typ. Predmet diela musí byť vyjadrený určite a zrozumiteľne, aby mohol byť posúdený prejav vôle zmluvných strán, ktoré ich viedli k uzavretiu zmluvy o dielo. Vo vzťahu k námietke odporcu tak možno dospieť k záveru, že z dohodnutého predmetu plnenia musí byť zrejmý predovšetkým rozsah vykonávaných prác. Presné vymedzenie rozsahu diela je dôležité aj pre posúdenie otázky splnenia povinnosti zhotoviteľa riadne dielo vykonať jeho ukončením a následným odovzdaním predmetu diela objednávateľovi. V stavebnej praxi je pritom bežné, že rozsah a požadované vlastnosti diela, ktoré má zhotoviteľ vykonať, sa určujú

odkazom na projektovú dokumentáciu, ktorá obsahuje technické riešenie diela a prípadne tiež rozpis použitých materiálov a práce, ktoré sa majú na diele realizovať.

V tomto prípade odporca namieta, že v zmluve o dielo nie je presne určené, akú výmeru vyjadrenú v m2 betónovej plochy mal na základe zmluvy odporca za dohodnutú pevnú cenu pre navrhovateľa realizovať. Odporca tvrdí, že cena diela bola určená pri predpokladom rozsahu diela približne 11.000 m2, pričom na mieste samom zistil skutočný rozsah diela 17.000 m2. Po oboznámení sa so zmluvou o dielo však súd konštatuje, že v zmysle tejto zmluvy s odkazom na prílohy je možné ustáliť rozsah diela, ktoré mal odporca pre navrhovateľa realizovať. Zmluva vymedzuje jednotlivé činnosti, ktoré mal odporca na stavbe uskutočniť, pričom odkazuje okrem iného na cenovú ponuku zhotoviteľa a tiež na projektovú dokumentáciu. Odporca ako zhotoviteľ v zmluve potvrdil, že cena je správne, úplne a primerane kalkulovaná a potvrdil tiež v Článku III. bod 1, že sa zoznámil so všetkými podkladmi, ktoré mu boli poskytnuté. Podľa zmluvy pritom záväzkom navrhovateľa ako objednávateľa bolo okrem iného odovzdať projektovú dokumentáciu zhotoviteľovi. Rozsah diela je pritom podľa Článku III. bod 2 určený čo do povahy a rozsahu zmluvou o dielo, projektovou dokumentáciou a prílohami k zmluve o dielo. Z takéhoto vymedzenia predmetu záväzku tak možno dospieť k záveru, že odporca podľa zmluvy mal realizovať uloženie betónovej zmesi na vymedzených komunikáciách s rozsahom činnosti vymedzeným v Článku II. bod 1 zmluvy s tým, že rozsah tejto činnosti je určený s odkazom na projektovú dokumentáciu. Z vykonaných dôkazov pritom vyplýva, že odporca, za ktorého zmluvu podpisoval splnomocnený zástupca, mal možnosť sa s projektovou dokumentáciou oboznámiť. Okrem toho tak navrhovateľ, ako aj vypočutý J. O.. A. potvrdili, že pred podpisom zmluvy niekoľkokrát so zástupcom odporcu prešli celé stavenisko a odporca tak mal možnosť oboznámiť sa so skutočným rozsahom vykonávaných prác.

Pri posúdení rozsahu diela, ktoré mal odporca realizovať, však treba vychádzať predovšetkým z projektovej dokumentácie, na ktorú zmluva v tomto smere odkazuje. Z tejto projektovej dokumentácie vyplýva, že odporca mal realizovať vozovku o výmere 6.315 m2 obslužných komunikácií a o výmere 4.905 m2 prístupovej komunikácie. Spolu tieto dve položky vyplývajúce z projektovej dokumentácie predstavujú plochu 11.220 m2. V súvislosti s výmerou plôch, ktoré mal odporca realizovať, svedok O.. A. uviedol, že odporca mal realizovať aj asfaltové betóny o výmere 361 m2 a o výmere 1.156 m2. V tomto smere však vyjadrenie svedka nezodpovedá uzatvorenej písomnej zmluve. Z tejto zmluvy je totižto zrejmé, že odporca mal realizovať len betónové plochy, a nie asfaltový betón. Túto skutočnosť na ďalšom pojednávaní výslovne potvrdil aj navrhovateľ a právny zástupca odporcu, ktorí zhodne uviedli, že asfaltový betón predmetom záväzku odporcu nebol. Právny zástupca odporcu na poslednom pojednávaní vo veci uviedol, že predmetom záväzku odporcu mala byť aj plocha pozemkov medzi jednotlivými domami o výmere 6.584 m2. Súdu však nie je zrejmé, z čoho by mal takýto záväzok pre odporcu vyplývať, keďže tento záväzok nie je špecifikovaný v zmluve o dielo, kde predmetom záväzku odporcu boli len komunikácie a takýto záväzok nevyplýva ani z projektovej dokumentácie. Čo sa týka tvrdenia, že predmetom záväzku odporcu mali byť aj chodníky o výmere 1.032 m2, je pravdou, že v samotnej zmluve o dielo je záväzok odporcu definovaný ako komunikácie spolu s chodníkom. Na druhej strane však svedok O.. D. A. uviedol, že ešte pred začatím činnosti podľa zmluvy o dielo bolo odporcovi oznámené, že chodníky predmetom jeho záväzku nebudú, nakoľko v danom čase neboli ani vytýčené a podľa rozhodnutia investora sa mali realizovať zámkovou dlažbou, a nie vo forme betónovej plochy.

Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že podľa projektovej dokumentácie, na ktorú odkazuje zmluva o dielo, možno záväzok odporcu ohľadom rozsahu plochy, ktorú mal realizovať, určiť vyššie uvedenou výmerou komunikácií v celkom rozsahu 11.220 m2. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov tak nevyplýva tvrdenie odporcu o tom, že by predmetom jeho záväzku mali byť plochy viac ako 17.000 m2. Súd v tomto smere vyhodnotil ako nadbytočný a nedôvodný dôkazný návrh odporcu na vykonanie ohliadky na mieste samom za účelom určenia skutočnej výmery plochy, ktorú mal odporca realizovať. Podľa názoru súdu nie je možné dodatočne na mieste samom určovať rozsah záväzku odporcu. Takýto záväzok musí v súlade so zásadou, aby právny úkon bol určitý a zrozumiteľný, vyplývať priamo zo zmluvného dojednania účastníkov. V tomto prípade, ako už bolo uvedené, zo zmluvy a z projektovej dokumentácie, na ktorú zmluva odkazuje, vyplýva rozsah záväzku odporcu 11.220 m2. Zo zmluvy teda odporcovi vznikol záväzok realizovať pre navrhovateľa betónovú plochu v tomto rozsahu. V prípade, ak by odporca bol na stavbe vyzývaný na plnenie vo väčšom rozsahu, mohol takéto plnenie

odmietnuť, nakoľko takéto plnenie nebolo predmetom jeho zmluvného záväzku. Vykonanie ohliadky na mieste samom a prípadné zistenie výmery plôch, ktoré sa mali betónovať, tak nemôže mať žiaden vplyv na rozsah záväzku, ktorý odporcovi vyplynul zo zmluvy o dielo. Ak by predmet záväzku mal byť v zmluve určený neurčitým spôsobom bez jednoznačného vymedzenia rozsahu plochy, ktorú mal odporca realizovať, tak by takéto nedostatky nebolo možné konvalidovať ani dodatočným premeraním plochy, ktorá sa mala realizovať. Keďže zo zmluvy vyplýva rozsah záväzku odporcu, nie je potrebné tento záväzok špecifikovať dodatočne vykonávanými dôkazmi, a preto súd návrh odporcu na vykonanie ohliadky na mieste samom zamietol.

Súd považuje za potrebné vyjadriť sa tiež k námietke odporcu ohľadom cenovej ponuky. Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi odkazuje na cenovú ponuku a zároveň vymedzuje cenu diela vo forme pevnej ceny 40.000,- Eur bez DPH. Odporca namietal, že cenová ponuka je v rozpore s touto cenou dohodnutou medzi účastníkmi v zmluve. Podľa názoru súdu však vzhľadom na vyššie vymedzený rozsah diela, ktorý mal odporca realizovať podľa projektovej dokumentácie, ani táto námietka odporcu nemôže obstáť. Pri dohodnutej cene 40.000,- Eur bez DPH by plocha, ktorú mal odporca realizovať pri jednotkovej cene podľa cenovej ponuky 3,60 Eur za m2, zodpovedala rozsahu 11.111,11 m2, čo zodpovedá približne 99 % skutočne zisteného rozsahu diela (11.220 m2 podľa projektovej dokumentácie). Takýto rozdiel približne 1 % možno vysvetliť s odkazom na vyjadrenie navrhovateľa, ktorý uviedol, že cenová ponuka bola síce podkladom pre uzatvorenie zmluvy, avšak výsledkom zmluvných rokovaní účastníkov bola pevná cena vo výške 40.000,- Eur. Zo zmluvy je pritom jednoznačné, že cena bola určená ako cena pevná a nejednalo sa teda o cenu určenú podľa rozpočtu s odkazom na skutočný rozsah vykonávaných prác, ktorý by mal byť prípadne oceňovaný podľa cenovej ponuky. Zo zmluvy je síce zrejmé, že rozsah a cena prác boli určované na podklade cenovej ponuky výsledkom zmluvnej dohody účastníkov je však pevná cena 40.000,- Eur.

V súvislosti s námietkou neplatnosti zmluvy poukazoval odporca aj na svoj zápis v stavebnom denníku, ktorý podľa vyjadrenia odporcu mal byť odôvodnený práve zisteným rozdielom dohodnutej a skutočne požadovanej výmery betónovej plochy. Takéto odôvodnenie pozastavenia výkonu prác však z tohto samotného zápisu odporcu nevyplýva. Naopak zo zápisu je zrejmé, že dôvodom, pre ktorý odporca zastavil betónovanie, je požiadavka investora na úpravu povrchu strojným hladením s metličkovou úpravou. V zápise zo dňa 27.04.2012 odporca nijakým spôsobom nenamieta celkový rozsah a ani dohodnutú cenu diela. Odporca podľa tohto zápisu zastavil betónovanie, pokiaľ sa nevyriešia platobné podmienky v dodatku k zmluve s úpravou termínu dokončenia. Nie je však zrejmé, z akých dôvodov odporca úpravu platobných podmienok a termínu dokončenia žiada. Odporca pritom nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by v čase po začatí realizácie prác navrhovateľovi vytkol celkový rozsah prác, ktorý mal byť 17.000 m2, a že by ukončenie svojej činnosti a odchod zo staveniska odôvodnil práve požadovanou výmerou diela. Takáto námietka odporcu by pritom nebola dôvodná aj preto, že podľa čl. III bod 1 zmluvy o dielo si musí byť zhotoviteľ vedomý toho, že v priebehu výstavby nemôže uplatňovať nároky na úpravu zmluvných podmienok z dôvodov, ktoré mal a mohol ako odborne spôsobilá firma zistiť pri zoznámení sa so všetkými dokladmi a staveniskom. Ak odporca tvrdí vyššiu výmeru betónovej plochy, ktorú mal realizovať(ním tvrdenú výmeru ale nepreukázal), tak sa nepochybne jedná o skutočnosť, ktorú mal zistiť na stavenisku ešte pred podpisom zmluvy.

Ohľadom zápisov v stavebnom denníku však treba poukázať aj na Článok II. bod 2 uzatvorenej zmluvy o dielo, podľa ktorého zápisy v stavebnom denníku majú len informatívny a evidenčný charakter a nezakladajú žiadne práva a povinnosti zmluvných strán. Ak teda odporca z akéhokoľvek dôvodu požadoval úpravu platobných podmienok, či termínu dokončenia, mal postupovať v súlade so zmluvou a uplatniť svoju požiadavku formou osobitného úkonu, teda doporučeným listom alebo faxom tak, ako to toto zmluvné ustanovenie vyžaduje. Bez takéhoto postupu sa právo považuje za neuplatnené.

Súd považuje za potrebné upozorniť na skutočnosť, že zmluva o dielo uzatvorená medzi účastníkmi obsahuje zjavne nesprávne číslovanie jednotlivých článkov zmluvy. Po Článku I., II., a III. opätovne nasleduje Článok I., ktorý upravuje čas plnenia, článok II., ktorý upravuje vedenie stavebného denník, a Článok III., ktorý upravuje dodacie podmienky a prevzatie prác. Je teda zrejmé, že Články I., II., III. sa v zmluve objavujú 2-krát. Takéto nesprávne číslovanie je však bezpochyby možné považovať len

za zrejmú nesprávnosť a chybu v písaní, ktorá nemá žiaden vplyv na platnosť, či určitosť zmluvných záväzkov účastníkov.

Na základe uvedených skutočností potom súd dospel k záveru, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi je platnou zmluvou o dielo v zmysle , ktorá obsahuje všetky zákonom požadované podstatné náležitosti, teda tak vymedzenie predmetu diela, ako aj vymedzenie dohodnutej ceny. Predmetom záväzku odporcu podľa zmluvy bolo realizovanie prác uvedených v Článku II. bod 1 zmluvy v celkovom rozsahu určenom odkazom na projektovú dokumentáciu za dohodnutú pevnú cenu 40.000,- Eur.

Z riadne uzatvorenej zmluvy o dielo tak odporcovi vznikla zmluvná povinnosť realizovať pre navrhovateľa za stanovených zmluvných podmienok dohodnuté dielo a následne po jeho ukončení by navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť odporcovi dohodnutú cenu diela. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že odporca svoju zmluvnú povinnosť voči navrhovateľovi nesplnil. Z predložených záznamov v stavebnom denníku je zrejmé, že technický dozor investora upozorňoval dodávateľa betónovej plochy, teda odporcu, aby pri spracovaní betónovej zmesi používal hladičky na hladenie betónu a dodržal tým technologický postup a tiež, aby do betónu dával predpísané množstvo drátkov. Podľa zmluvy bol odporca povinný zabezpečiť uloženie betónovej zmesi meraním rotačným laserom, ďalej zmes zavibrovať a gletovať s metličkovou úpravou. Z vyjadrenia navrhovateľa a vypočutých svedkov vyplýva, že odporca tieto svoje zmluvné povinnosti porušoval. Z technologického postupu, ktorý predložil navrhovateľovi samotný odporca, vyplýva, že pri popise svojej práce odporca používa pojem šanelovanie. K tomuto termínu sa svedok U. vyjadril, že sa jedná o strojné hladenie betónu, ktoré sa v každom regióne Slovenska označuje iným spôsobom. Zo stavebného denníka a tiež z vypočutia svedkov U., A. I. T. vyplýva, že napriek zmluve a dohodnutým požiadavkám odporca nerealizoval hladenie, teda gletovanie betónovej zmesi, strojom, ale ručne. Tento záver je potvrdený aj zápisom samotného odporcu v stavebnom denníku zo dňa 27.04.2012, kde A. H. uvádza, že realizovali betónovú plochu najprv ručne a až následne po upozornení investora zabezpečovali hladenie plochy strojným hladením. Svedok U. pritom uviedol, že vzhľadom na veľkosť plochy, ktorú mal odporca realizovať, nebolo možné požadovanú rovinnosť zabezpečiť iným ako strojným hladením. Z výpovedí svedkov vyplývajú aj ďalšie pochybenia odporcu pri realizácii betónovej plochy. Predovšetkým je zrejmé, že odporca v rozpore s technologickým postupom dolieval do betónu väčšie množstvo vody, čo viedlo k jeho znehodnoteniu a následne ku vzniku cementového mlieka a odlupovaniu vrchnej vrstvy betónu. Tieto skutočnosti potvrdili svedkovia U. I. O.. T., ktorý uviedol, že betón bol riedky a následne vyschol a popraskal. Potvrdil tiež, že takéto veľké plochy sa mali hladiť strojom. Ďalšie porušenie povinnosti odporcu predstavuje nedodržanie jeho zmluvného záväzku v podobe zabezpečenia rovinnosti meraním laserom. Z výpovede svedkov vyplýva, že po daždi na betóne zostáva stáť voda, betón nemá potrebnú rovinnosť a povrch cesty akoby plával (J. U.). Konateľ odporcu síce na pojednávaní uviedol, že na danej stavbe laser používali, avšak jeho použitie nevyplýva zo žiadnej z ďalších svedeckých výpovedí a naopak svedkovia uviedli, že žiaden laser odporca na stavbe nepoužíval, ale betón, resp. jeho rovinnosť meral len od obrubníka k druhému obrubníku. Výsledkom takýchto porušení povinností odporcu je potom v zmysle vyjadrenia svedka U. stav, že betón, resp. jeho kvalita sa vymyká aj bežných odchýlkam, ktoré sú v rámci stavebnej činnosti tolerovateľné. Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že odporca porušil svoje zmluvné povinnosti vo vzťahu k navrhovateľovi tým, že nedodržal dohodnutý technologický postup, výsledkom čoho bolo znehodnotenie betónovej zmesi dodanej na danú stavbu navrhovateľom.

Ďalšie porušenie zmluvnej povinnosti odporcu predstavuje jeho odchod zo staveniska. To, že po jednom odpracovanom dni odporca zo staveniska odišiel, nepoprel ani jeho konateľ, ani vypočutý svedok H.. Odchod zo staveniska odôvodňovali zisteným rozdielom v požadovanej a dohodnutej výmere. Ako už bolo uvedené vyššie, takýto rozdiel odporca v priebehu súdneho konania nepreukázal a nepreukázal ani to, že tento rozdiel vo vzťahu k navrhovateľovi namietal. Odporca mal realizovať dielo v dohodnutom rozsahu podľa projektovej dokumentácie a prípadné námietky ohľadom rozsahu diela by mohol uplatňovať až potom, kedy by od neho navrhovateľ v rozpore so zmluvou požadoval vykonanie diela vo väčšom ako dohodnutom rozsahu. Napriek tomu však odporca postupoval takým spôsobom, že realizoval len cca 800 až 1.000 m2 betónovej plochy, ďalšiu plochu odmietol realizovať a stavenisko opustil. Odporca teda porušil ďalšiu svoju zmluvnú povinnosť vykonať dielo riadne a včas za zmluvne dohodnutých podmienok. Na porušenie tejto povinnosti bol následne odporca upozorňovaný

navrhovateľom a zo strany navrhovateľa bol vyzývaný, aby dielo dokončil. Na tieto výzvy odporca nereagoval ani potom, ako ho navrhovateľ upozornil na možnosť následného odstúpenia od zmluvy.

Otázku odstúpenia od zmluvy riešia vyššie uvedené ustanovenia a je upravená tiež priamo v zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi. V Článku XIV. bod 3 je dohodnuté, že neodstránenie nedostatkov prác, na ktoré bol odporca upozornený, sa hodnotí ako podstatné porušenie zmluvných povinností. Podstatným porušením zmluvných povinností podľa Článku XIV. bod 4 je tiež prípad, ak napriek písomnému upozorneniu vykonáva odporca práce neodborne v rozpore s projektovou dokumentáciou alebo používa iné ako schválené materiály. Navrhovateľ výzvou zo dňa 27.04.2012 odporcu vyzýval na odstránenie nedostatkov jeho činnosti a na okamžité pokračovanie v plnení zmluvy o dielo. Navrhovateľ bol pritom oprávnený od zmluvy odstúpiť nielen podľa ustanovenia Článku XIV., ale tiež podľa ustanovení Článku XIII. uzatvorenej zmluvy. V tomto prípade odporca potom, ako opustil stavenisko, sa dostal do omeškania s plnením svojich zmluvných záväzkov a navrhovateľa vyzýval na okamžité pokračovanie v plnení jeho zmluvných povinností. Podľa Článku XIII. ods. 1 zmluvy bol v takomto prípade navrhovateľ ako objednávateľ oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak do 24 hodín po výzve nenastali kroky k zitenzívneniu prác odporcu. Navrhovateľ túto výzvu odporcovi zasielal dňa 27.04.2012 a keďže napriek výzve odporca v prácach nepokračoval, vzniklo navrhovateľovi oprávnenie od zmluvy odstúpiť. Toto oprávnenie navrhovateľ využil a od zmluvy odstúpil jednak z dôvodu porušenia zmluvných povinností odporcom vo vzťahu k nekvalitne realizovaným prácam a tiež z dôvodu nereagovania na výzvu na pokračovanie v realizácii prác. Možno teda konštatovať, že navrhovateľ postupoval v súlade so zmluvou o dielo a v súlade s , ak využil svoje oprávnenie a v dôsledku porušenia zmluvných povinností odporcom zmluvný vzťah s odporcom odstúpením od zmluvy ukončil. Odstúpenie od zmluvy bolo odporcovi doručované jednak e-mailovou poštou a jednak doporučenou poštovou zásielkou, pričom odporca skutočnosť, že mu odstúpenie od zmluvy bolo doručené, v priebehu konania nerozporoval. Keďže odstúpenie od zmluvy bolo zasielané e-mailovou poštou zo dňa 30.04.2012 možno tento deň považovať za deň, kedy odstúpenie od zmluvy bolo zo strany navrhovateľa odporcovi doručené, a teda zároveň za deň, kedy v zmysle došlo k zániku práv a povinnosti účastníkov zmluvy.

Ďalej sa súd zaoberal uplatneným nárokom navrhovateľa na náhradu škody. Predpokladmi pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia §-u 373 sú protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.

Čo sa týka protiprávneho úkonu, protiprávny úkon možno definovať ako porušenie právnej povinnosti, teda správanie, ktoré sa prieči právu. Z hľadiska ustanovenia §-u 373 je nepodstatné, či k porušeniu povinnosti došlo vinou zodpovednej strany alebo nie, nakoľko zodpovednosť podľa je postavená na princípe objektívnej zodpovednosti, a teda otázka zavinenia je bezvýznamná. Ako už bolo uvedené vyššie, súd dospel k záveru, že odporca porušil svoje zmluvné povinnosti jednak tým, že pri svojej činnosti nepostupoval v súlade s technologickým postupom, čím znehodnotil betón dodaný navrhovateľom, a zároveň porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že predčasne zo staveniska odišiel a svoj zmluvný záväzok voči navrhovateľovi vykonať dielo riadne a včas nesplnil. Tým je daný prvý predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za spôsobenú škodu.

Druhým predpokladom je samotný vznik škody na strane navrhovateľa. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ na danú stavbu v súvislosti so zmluvou o dielo, ktorú mal uzatvorenú s odporcom, zabezpečil jednak dodávku betónovej zmesi a jednak dodávku železných drátkov, ktoré mali byť do tejto betónovej zmesi pridávané. Výšku škody navrhovateľ odvodzuje od faktúr, ktorými voči nemu dodávatelia betónovej zmesi a železných drátkov uplatnili nárok na zaplatenie kúpnej ceny tohto dodávaného materiálu. Podľa svojho vyjadrenia navrhovateľ tieto faktúry dodávateľom zaplatil. Zaplatením týchto faktúr došlo na strane navrhovateľa k zmenšeniu rozsahu jeho disponibilného majetku. Škoda pritom predstavuje majetkovú ujmu, ktorá sa prejaví na majetku poškodeného v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku. Skutočná škoda je majetková ujma, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a spravidla sa prejavuje zmenšením majetku poškodeného tým, že sa poškodia alebo zničia jeho veci, prípadne sa rozsah jeho disponibilného majetku zmenší iným spôsobom. V tomto prípade bolo preukázané, že navrhovateľ vynaložil náklady na zabezpečenie betónovej zmesi a železných

drátkov. Odporca pritom v dôsledku porušenia svojich povinnosti tento materiál dodaný navrhovateľom znehodnotil takým spôsobom, že odporcom spracovanú betónovú plochu investor odmietol prevziať a za túto plochu odmietol navrhovateľovi ako dodávateľovi tejto plochy zaplatiť. Skutočnosť, že za túto plochu navrhovateľovi nebolo zaplatené, potvrdil jednak svedok Hudec vypočutý na pojednávaní, a vyplýva tiež z písomného vyjadrenia spoločnosti UNIQSTECH, a.s. Táto spoločnosť pritom vo svojom vyjadrení výslovne uvádza, že dôvodom pre ukončenie vzťahu s navrhovateľom a pre následné nevyplatenie nákladov, ktoré navrhovateľovi v súvislosti s betónovou plochou vznikli, boli nedostatky, ktoré vznikli v štádiu realizácie betónovej cesty, a to závažné nedostatky na prácach, ktoré navrhovateľ realizoval cez svojho subdodávateľa, teda cez odporcu. Odstránenie nedostatkov, ktoré vznikli porušením povinnosti odporcu, pritom v tomto prípade nebolo možné riešiť prostredníctvom prípadného nároku navrhovateľa na odstránenie vád diela. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia zodpovedá zhotoviteľ za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania. V tomto prípade však odporca realizoval len malú časť svojho zmluvného záväzku, dielo riadne neukončil, a teda ho ani nemohol odovzdať navrhovateľovi ako objednávateľovi. Po odstúpení od zmluvy práva a povinnosti účastníkov zo zmluvy zanikli a tým zanikla aj povinnosť odporcu plniť dielo, ktoré bolo predmetom jeho zmluvného záväzku. Preto už navrhovateľ po ukončení zmluvného vzťahu odstúpením nemohol svoje nároky voči odporcovi uplatniť titulom nárokov z vád zmluvného plnenia, ale svoje nároky môže uplatňovať výlučne ako nárok na náhradu škody.

V dôsledku porušenia povinnosti odporcu tak na strane navrhovateľa vznikla škoda predstavujúca ním vynaložené náklady na zabezpečenie betónovej zmesi a železných drátkov, ktoré odporca svojou činnosťou v rozpore so zmluvou znehodnotil. Podľa vyjadrenia spoločnosti UNIQSTECH, a.s. v súvislosti s porušením povinnosti navrhovateľa, za ktoré nesie zodpovednosť odporca, vznikli tejto spoločnosti voči navrhovateľovi sankčné postihy, ktoré sa však rozhodli vyporiadať s navrhovateľom zmierlivo tým, že navrhovateľ voči ním neuplatňoval nároky za práce na stavbe povrchovej úpravy betónovej cesty a spoločnosť UNIQSTECH, a.s., voči navrhovateľovi neuplatnila sankčné nároky. V dôsledku porušenia povinnosti odporcu tak navrhovateľovi neboli vyplatené náklady, ktoré navrhovateľ znášal v súvislosti so zabezpečením dodávky materiálu pre betónovú plochu. Jedná sa o náklady vo výške 9.439,56 Eur za dodávku betónu a náklady za dodávku železných drátkov. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že tieto železné drátky objednal navrhovateľ a následne podľa predloženej výdajky ich odovzdal zástupcovi odporcu pánovi A. H.. Tieto drátky boli následne vkladané do betónovej zmesi, ktorú na danej stavbe realizoval odporca, avšak neboli vkladané v dostatočnom množstve, čo bolo jedným z dôvodov pre ukončenie zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a spoločnosťou UNIQSTECH, a.s. To, že tieto drátky boli odporcom použité pri betónovaní, vyplýva aj v písomného vyjadrenia odporcu k podanému návrhu. Tieto drátky tak boli vložené do znehodnotenej betónovej cesty, čím na strane navrhovateľa vznikla škoda predstavujúca aj cenu, za ktorú tieto betónové drátky navrhovateľ kúpil. O tom, že na danej ceste bolo spotrebované množstvo dodaného betónu zodpovedajúce fakturovanej sume, podľa faktúry spoločnosti BETÓNMIX svedčí vyjadrenie svedka R. Ď., ktorý uviedol, že v daný deň sa na stavbu dodávalo cca 150 m3 betónu. Dodávka betónu podľa predloženej faktúry pritom predstavovala 154 m3 betónu. Podľa predložených faktúr bola dodávka železných drátkov navrhovateľovi fakturovaná dvomi faktúrami, každou vo výške 3.168,- Eur, a zároveň bola následne dobropisovaná dobropisom na sumu 4.140,96 Eur. Výsledkom je tak fakturácia železných drátkov voči navrhovateľovi vo výške 2.195,04 Eur, a nie 2.195,10 Eur ako nesprávne uvádza navrhovateľ. Na strane navrhovateľa preto možno konštatovať vznik celkovej škody vo výške 11.634,60 Eur, ktorá pozostáva z ceny dodaného betónu vo výške 9.439,56 Eur a z ceny dodaných železných drátkov vo výške 2.195,04 Eur. Súd potom dospel k záveru, že je naplnený aj ďalší predpoklad zodpovednosti odporcu za spôsobenú škodu, a to vznik škody na strane navrhovateľa vo výške 11.634,60 Eur.

Posledným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti odporcu a vznikom škody ako následkom na strane navrhovateľa. Medzi porušením a vznikom škody teda musí byť vzťah príčiny a následku, teda taký vzťah, že bez porušenia povinnosti by škoda nevznikla. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že jedinou príčinou, prečo navrhovateľovi neboli zo strany spoločnosti UNIQSTECH, a.s., nahradené náklady, ktoré navrhovateľ vynaložil na zabezpečenie materiálu na betónovú plochu, bolo práve porušovanie povinnosti zo strany odporcu, ktoré ako bolo uvedené vyššie, predstavovalo nedodržanie kvalitatívnych predpokladov na realizáciu betónovej plochy, postup v rozpore s technologickým postupom a neukončenie diela zo strany odporcu. Spoločnosť UNIQSTECH, a.s., uvádza, že práce odporcu vykazovali také nedostatky, ktoré bolo potrebné ihneď odstrániť, pričom tieto navrhovateľ prostredníctvom svojho subdodávateľa odstrániť nedokázal. Práve z

dôvodov na strane odporcu v súvislosti s povrchovou úpravou betónovej cesty, ktorá nebola realizovaná v požadovanej kvalite a obsahovala vady diela, tak spoločnosť UNIQSTECH, a.s., navrhovateľovi vynaložené náklady nezaplatila. Ak by teda odporca postupoval v súlade so zmluvou, realizoval by svoj záväzok tak, ako bol podľa zmluvy povinný a dodržiaval by predpísaný technologický postup, nedošlo by k vadám diela a práce by boli realizované v požadovanej kvalite, navrhovateľovi by žiadna škoda nevznikla, nakoľko na strane spoločnosti UNIQSTECH, a.s., by nebol žiaden dôvod, aby navrhovateľovi ako dodávateľovi betónovej plochy ním vynaložené náklady neboli zo strany tejto spoločnosti uhradené. Medzi porušením povinnosti odporcom a vznikom škody na strane navrhovateľa je tak daná príčinná súvislosť.

Súd potom konštatuje, že na strane odporcu sú naplnené všetky predpoklady vzniku jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú navrhovateľovi vo výške 11.634,60 Eur. Preto súd v tejto časti návrh navrhovateľa vyhodnotil ako dôvodný a uložil odporcovi povinnosť navrhovateľovi túto sumu zaplatiť.

Okrem náhrady škody navrhovateľ požadoval tiež zaplatenie vyčíslenej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu pritom navrhovateľ požaduje za omeškanie odporcu so splnením jeho zmluvných povinnosti podľa Článku VII. ods. 1 zmluvy o dielo. Ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľ od zmluvy uzatvorenej s odporcom odstúpil a odstúpenie bolo odporcovi doručené dňa 30.04.2012. Odstúpenie od zmluvy sa pritom podľa §-u 302 nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. V súvislosti s týmto zákonným ustanovením treba rozlišovať jednotlivé možné situácie podľa toho, kedy došlo k porušeniu povinnosti, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou. Treba ta rozlišovať situáciu, kedy došlo k porušeniu povinnosti, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou, do okamihu odstúpenia od zmluvy, a situáciu, kedy k porušeniu tejto povinnosti do odstúpenia od zmluvy nedošlo. Zmluvná pokuta je svojou povahou akcesorickým záväzkom tak pokiaľ ide o vznik, ako aj zánik povinnosti, ktoré na základe tohto záväzku vznikajú. Ak došlo k odstúpeniu od zmluvy, a teda k zániku práv a povinnosti účastníkov zmluvy, zanikla aj tá zmluvná povinnosť, ktorá bola zmluvnou pokutou zabezpečená, a teda odstúpením od zmluvy zaniká aj záväzok na zmluvnú pokutu viazanú na porušenie zmluvnej povinnosti. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá vznikla pred odstúpením od zmluvy však zostáva zachovaná a oprávnený subjekt môže podľa §-u 302 požadovať zaplatenie tej zmluvnej pokuty, na ktorú vznikol nárok do okamihu odstúpenia od zmluvy. Ak však nedošlo k porušeniu zmluvnej povinnosti do okamihu odstúpenia od zmluvy, tak nárok na zmluvnú pokutu oprávnenej strane vôbec nemohol vzniknúť. Ako už bolo uvedené, odstúpením od zmluvy zanikajú práva a povinnosti účastníkov zmluvy. V tomto prípade bola povinnosťou zabezpečovanou zmluvnou pokutou povinnosť odporcu dodržať stanovený termín realizácie diela, ktorý bol dohodnutý ukončením prác do 15.05.2012. Podľa Článku VII. bod 1 za každý deň zdržania s odovzdaním diela po tomto dohodnutom termíne, patrí dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,5 %, resp. 2 % z ceny diela až do výšky 15 % z ceny diela. Keďže však odstúpenie od zmluvy bolo doručené odporcovi dňa 30.04.2012, týmto dňom zanikla zmluvná povinnosť odporcu ukončiť práce, ktoré boli predmetom zmluvy o dielo, ku dňu 15.05.2012. Keďže táto zmluvná povinnosť odstúpením od zmluvy zanikla, odporca sa nemohol dostať do omeškania s plnením tejto povinnosti, a teda navrhovateľovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty podľa Článku VII. bod 1 zmluvy o dielo. V tejto súvislosti súd odkazuje aj na ustálenú judikatúru, napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. M a sp. zn. .

Súd potom dospel k záveru, že keďže k porušeniu povinnosti odporcu odovzdať dielo v dohodnutom termíne do okamihu odstúpenia od zmluvy nedošlo, nie je splnený predpoklad vzniku povinnosti odporcu zaplatiť zmluvnú pokutu, keďže spolu s odstúpením od zmluvy zanikla aj dohoda účastníkov o zmluvnej pokute. Preto súd v časti uplatneného nároku navrhovateľa na zaplatenej zmluvnej pokuty vyčíslenej sumou 13.000,- Eur vyhodnotil návrh ako nedôvodný.

Okrem istiny navrhovateľ požadoval tiež zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne, a to zo sumy 9.439,56 Eur od 05.08.2012 do zaplatenia. Navrhovateľ teda požaduje úrok z omeškania len z časti uplatneného nároku na náhradu škody, pričom bližšie neodôvodnil, prečo úrok z omeškania žiada práva od 05.08.2012. Z vykonaných dôkazov pritom vyplýva, že navrhovateľ odporcu na náhradu vyčíslenej škody vyzýval listom zo dňa 03.08.2012. V tomto liste však navrhovateľ sám určil lehotu na plnenie v dĺžke 60 dní od obdržania tohto listu odporcom. V konaní pritom zo strany navrhovateľa nebol

predložený dôkaz preukazujúci skutočný dátum doručenia tohto listu odporcovi. Je však nepochybné, že tento list odporcovi doručený bol, nakoľko právny zástupca odporcu svojim listom zo dňa 22.08.2012 práve na túto výzvu na náhradu škody realizoval. Súd je potom toho názoru, že najneskôr ku dňu, kedy právny zástupca odporcu reagoval na výzvu na náhradu škody, teda najneskôr ku dňu 22.08.2012 bola zo strany navrhovateľa odporcovi doručená výzva na náhradu škody. Počnúc dňom nasledujúcim po tomto dni tak začala plynúť navrhovateľom určená lehota 60-tich dní na zaplatenie náhrady škody. Posledným dňom tejto 60-dňovej lehoty bol deň 31.10.2012, a keďže odporca požadované plnenie náhrady škody navrhovateľovi neposkytol, počnúc dňom 01.11.2012 sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku. Navrhovateľovi tak v zmysle ustanovenia §-u 369 ods. 1 vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Navrhovateľ žiada úroky z omeškania vo výške 9 % ročne. Táto úroková miera však nezodpovedá ustanoveniu §-u 369 ods. 1 v spojení s ustanovením §-u 517 . Ku dňu 01.11.2012 bola základná sadzba Európskej centrálnej banky stanovená vo výške 0,75 % ročne. Navrhovateľovi tak patrí právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o osem percentuálnych bodov vyššej, teda 8,75 % ročne.

Na základe uvedených skutočností potom súd návrh navrhovateľa vyhodnotil ako čiastočne dôvodný a priznal navrhovateľovi nárok uplatnený titulom náhrady škody vo výške 11.634,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9.439,56 Eur od 01.11.2012 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti tak istiny, ako aj úroku z omeškania bol návrh ako nedôvodný zamietnutý.

Podľa §-u 148 ods. 1 - štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

V priebehu súdneho konania vznikli Slovenskej republike náklady spojené s vyplatením svedočného svedkovi R. Ď. vo výške 24,- Eur a svedkovi O.. U. vo výške 81,08 Eur, teda spolu náklady vo výške 105,08 Eur. V tomto prípade navrhovateľovi ani odporcovi nebolo priznané oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky. Podľa výsledku konania, teda podľa pomeru úspechu a neúspechu účastníkov vo veci, ktorý je uvedený nižšie, potom súd uložil tak navrhovateľovi, ako aj odporcovi povinnosť nahradiť Slovenskej republike na účet konajúceho súdu vzniknuté náklady štátu v pomere 50 % na strane navrhovateľa a 50 % na strane odporcu. Preto súd tak navrhovateľovi, ako aj odporcovi uložil povinnosť náhrady trov konania štátu každému vo výške 52,54 Eur.

Podľa §-u 142 ods. 2 - ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ v tomto prípade vymedzil predmet konania žalobnou žiadosťou o zaplatenie sumy 24.636,66 Eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 9.439,56 Eur vo výške 9 % ročne od 05.08.2012 do zaplatenia. Súd tento úrok z omeškania vyčíslil ku dňu vyhlásenia rozsudku dňa 16.04.2014 sumou 1.443,08 Eur, čo po pripočítaní k istine spolu vymedzuje predmet konania čiastkou 26.077,74 Eur. Navrhovateľovi bolo priznané právo na zaplatenie sumy 11.634,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9.439,56 Eur od 01.11.2012 do zaplatenia. Tento úrok vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku zodpovedá čiastke 1.203,86 Eur. Navrhovateľ tak bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie vyčíslenej sumy 12.838,46 Eur, čo zodpovedá 49,23 % vyššie uvedeného predmetu konania. Neúspech navrhovateľa, zodpovedajúci úspechu odporcu, potom činí 50,77 % predmetu konania. Možno preto konštatovať, že tak navrhovateľ, ako aj odporca mali v konaní úspech približne v rozsahu 50 % predmetu konania, a preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.