Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_3To-32-2014.pdf
PDF · 113.31 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/32/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému Y. Z., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1,2 písm. a), b) Tr. zák. a iné, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. apríla 2014, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, odvolania okresného prokurátora a obžalovaného Y. Z., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 21.11.2013 sp.zn. 9T 7/2007 a takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.
Rozhodujúc vo veci sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.
obžalovaný Y. Z., nar. XX.XX.XXXX v N., bytom M. č. XXX/X, H., dôchodca,
je vinný, že
od presne nezisteného dňa na jeseň roku 2000 po školských prázdninách do 8. augusta 2003 vo O. N. v byte na ul. B. I. č. XX na piatom poschodí ako otčim N. Q., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou a taktiež aj s jej matkou žil v spoločnej domácnosti, vykonal s N. Q. v uvedenom období, najmenej dvakrát týždenne súlož,
teda
zneužívajúc závislosť osoby mladšej ako osemnásť rokov a osoby zverenej jeho dozoru, pohol ju k mimomanželskej súloži,
tým spáchal
trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 243 alinea 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005.
Za to sa o d s u d z u j e
podľa § 243 Tr. zák., účinného do 31.12.2005 na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného do 31.12.2005 sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a
podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 sa mu určuje skúšobná doba na 1 (jeden) rok.
Naproti tomu obžalovaného Y. Z. podľa § 285 písm. b) Tr. por.
o s l o b o d z u j e spod obžaloby
pre skutok kvalifikovaný obžalobou (bod 2/) prokurátora Okresnej prokuratúry vo Veľkom Krtíši z 24.01.2007 sp.zn. Pv 687/06 ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1,2 písm. a), b) Tr. zák. účinného od 01.01.2006, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
presne nezisteného dňa vo februári 2005 do 24.10.2006 v tom istom byte vo O. N. hrozbami zabitím a bitkou donútil N. Q. k orálnemu sexu najmenej raz týždenne,
pretože tento skutok nie je trestným činom.
II. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 9T 7/2007 zo dňa 21.11.2013 bol obžalovaný Y. Z. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 243 alinea 1 zák.č . 140/1961 Zb. na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného dňa na jeseň roku 2000 (po 08. 08. 2000) do 08. 08. 2003 vo O. N. na ul. B. I. XX na 5. poschodí zneužijúc závislosť N. Q., nar. XX. XX. XXXX a najmenej dvakrát týždenne vykonal s ňou mimomanželskú súlož.
Za to bol odsúdený podľa § 243 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. na trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, pričom podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon takto uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. mu určil skúšobnú dobu v trvaní jedného roka.
Naproti tomu prvostupňový súd napadnutým rozsudkom obžalovaného Y. Z. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil spod obžaloby, ktorou mu bolo kladené za vinu, že od presne nezisteného dňa vo februári 2005 do 24.10.2006 v byte vo O. N. na ul. B. I. č. XX na piatom poschodí hrozbami zabitím a bitkou donútil N. Q. k orálnemu styku najmenej raz týždenne, čím mal spáchať zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1,2 písm. a), b) Tr. zák.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali okresný prokurátor a obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote odvolania, prokurátor podal odvolanie ihneď po vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 21.11.2013, ktoré následne písomne zdôvodnil podaním zo dňa 06.03.2014, pričom obžalovaný podal odvolanie najskôr písomným podaním zo dňa 25.11.2013 a následne toto aj písomne zdôvodnil ďalším písomným podaním zo dňa 07.03.2014.
Okresný prokurátor, pokiaľ podal odvolanie ihneď po vyhlásení rozsudku, toto stručne zdôvodnil tým, že smeruje do výroku o vine a treste. V následnom písomnom odvolaní namietol výrok rozsudku, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený a taktiež výrok o vine, ktorým prvostupňový súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania a následne mu uložil podmienečný trest odňatia slobody. V ďalšej časti svojho odvolania prokurátor poukázal na obsah predchádzajúcich rozsudkov okresného súdu v trestnej veci obžalovaného Z. zo dňa 24.06.2010, zo dňa 11.04.2011 a zo dňa 17.12.2012. Prvostupňovému rozsudku tiež vytkol i to, že v ňom použil právnu vetu ,,zneužívajúc jej závislosť, vykonal súlož s osobou mladšou ako 15 rokov a uvedený čin spáchal na osobe zverenej jeho dozoru“. Táto právna veta tak nie je v súlade s obsahom ustanovenia § 243 Tr. zák. účinného do 01.01.2006, pretože toto ustanovenie Trestného zákona chráni osoby mladšie ako 18 rokov. Pokiaľ ide o oslobodzujúci výrok, súd prvého stupňa konštatoval, že skutok nie je trestným činom, teda, že obžalovaný sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania voči N. Q. a je nelogické, aby o tých istých skutkoch bez zmeny dôkaznej situácie rozhodol súd rozdielne vo všetkých predchádzajúcich rozsudkoch. Ani po vrátení veci krajským súdom v poslednom prípade nedošlo k zmene dôkaznej situácie. Tento odvolateľ tiež poukázal na obsah ust. § 327 ods. 1 Tr. por., súd prvého stupňa toto ustanovenie Trestného poriadku nerešpektoval a nepostupoval v zmysle obsahu posledného rozhodnutia súdu druhého stupňa zo dňa 12.06.2013. Naviac podľa jeho názoru odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá obsahu ust. § 168 ods. 1 Tr. por., okresný súd len uviedol, že bral do úvahy časový odstup od spáchania skutku. Pokiaľ by trestná vec nebola štyrikrát
vrátená krajským súdom a predchádzajúce rozsudky boli zrušené, trestná vec mohla byť ukončená. Záverom svojho odvolania krajskému súdu prokurátor navrhol zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu s tým, aby vec vrátil súdu prvého stupňa s pokynom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obžalovaný Y. Z. v dôvodoch svojho odvolania namietal odsudzujúci výrok napadnutého rozsudku, v tejto súvislosti zvýraznil skutočnosť, že trestné stíhanie voči nemu prakticky trvá už takmer osem rokov a v priebehu tejto doby okresný súd viackrát vo veci rozhodol rozdielne, za celé obdobie sa vždy včas a riadne dostavil na hlavné pojednávanie, zmenila sa jeho osobná situácia, počas výkonu väzby poškodená predala byt, privlastnila si zariadenie bytu, z neho sa stal prakticky bezdomovec, odsťahoval sa z miesta pôvodného bydliska do nového, naviac sa zhoršil jeho zdravotný stav natoľko, že už nie je schopný nájsť si zamestnanie, pracuje na verejnoprospešných prácach, v tomto roku by mu mal byť priznaný starobný dôchodok. Naviac dodržuje svoje povinnosti, k poškodenej sa nepribližoval, táto podľa jeho informácií žije so svojím druhom a dieťaťom, nemá žiadne zdravotné problémy, celé obvinenie z jej strany bolo účelovo vykonštruované. Žiadneho protiprávneho konania sa nedopustil, ak došlo medzi ním a poškodenou k sexuálnym aktivitám, došlo k tomu výlučne na základe dobrovoľnosti, dokonca iniciátorkou týchto aktivít bola poškodená. Nezneužíval jej závislosť, poškodená navštevovala v tom čase školu v Banskej Bystrici, na víkendy dochádzala domov, je nelogické, aby s ňou dvakrát týždenne vykonával mimomanželskú súlož. Skutok sa mal stať takmer pred štrnástimi rokmi, v minulosti mu boli uložené rôzne tresty, dokonca bol aj spod obžaloby oslobodený, no proti akémukoľvek rozsudku sa vždy odvolal prokurátor. Okresný súd v každom rozsudku dospel k inému záveru a podľa jeho názoru vzhľadom na odstup času by mal byť odvolacím súdom spod obžaloby oslobodený.
Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného Y. Z. podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým títo odvolatelia podali odvolania a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a v tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného Y. Z. bolo síce podané dôvodne, avšak z iných dôvodov, než ktorými argumentoval v písomných dôvodoch svojho odvolania, pričom odvolanie okresného prokurátora nebolo dôvodne podané.
Primárne sa žiada konštatovať, že prvostupňový súd zistil skutkový stav po opakovanom prejednávaní posudzovanej trestnej veci, v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní vykonal výsluch obžalovaného, svedkyne a zároveň poškodenej N. Q., svedkov W.. W. J., B.. E. N., W. Z., F. O., V. G., S. G., Y. Z., W. Y., B. K., E. O., V. M., ďalej vykonal výsluchy znalcov W.. V. M., W.. B. O. a W.. V. Q., v súlade s obsahom ust. § 269 Tr. por. v priebehu hlavného pojednávania, ktoré bolo vykonané opakovane, prečítal i jednotlivé listinné dôkazy.
Na podklade takto vykonaného dokazovania v odôvodnení svojho rozhodnutia iba čiastočne v súlade s požiadavkami ust. § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové dôkazy oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Rovnako čiastočne je z odôvodnenia napadnutého rozsudku zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu obžalovanému. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na výpovede jednotlivých svedkov, v konaní pred súdom na výpovede znalcov. Vychádzajúc z obsahu vykonaných dôkazov dospel okresný súd k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil zákonné znaky trestného činu sexuálneho zneužívania v zmysle ustanovenia § 243 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., ktoré má chrániť ľudskú dôstojnosť v pohlavnej sfére osoby mladšej ako osemnásť rokov (chybne v právnej vete napadnutého rozsudku uviedol súd osobu mladšiu ako pätnásť rokov, čo správne vytkol v odvolaní prokurátor), ktorá je zverená dozoru páchateľa pred útokmi, na ktoré páchateľ využíva závislosť zneužívanej osoby. Toto ustanovenie predpokladá, že poškodená osoba je v určitom smere odkázaná na páchateľa, tým je obmedzená sloboda jej rozhodovania a práve tohto nedostatku úplnej slobody rozhodovania páchateľa využíva k realizácii svojich zámerov. Obžalovaný svojim konaním naplnil jednak znak závislosti poškodenej a zároveň aj znak, že išlo o osobu mladšiu ako osemnásť rokov, keďže poškodená od jesene roku 2000 do 08. 08. 2003 bola takou osobou. Obžalovaný bol manželom matky poškodenej, ale aj v predchádzajúcom čase žil obžalovaný s matkou poškodenej, aj s poškodenou v spoločnej domácnosti (obžalovaný s matkou poškodenej v pomere druh - družka). O osobu zverenú dozoru páchateľa podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku ide vtedy, ak má páchateľ právo i povinnosť na takú osobu dozerať a bdieť nad ňou a tak je to aj u manžela, ktorý nie je rodičom osoby mladšej ako osemnásť rokov, žije však s ňou
v spoločnej domácnosti. V týchto súvislostiach teda zneužil odkázanosť poškodenej, keďže tým bola obmedzená aj sloboda rozhodovania poškodenej a práve tento nedostatok úplnej slobody rozhodovania obžalovaný využil k realizácii svojich zámerov. Poškodená popierala, že by k pomeru s obžalovaným došlo po vzájomnej náklonnosti, pokiaľ išlo o vyhrážky zo strany obžalovaného, pod ktorými malo dôjsť k sexuálnemu styku, poškodená tieto vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní opakovane odmietla špecifikovať. Obžalovaný nepopieral, že k súloži s poškodenou v uvedenom období došlo, ale tvrdil, že to bolo práve zo vzájomnej náklonnosti. V týchto súvislostiach nemožno tiež opomenúť vek obžalovaného a poškodenej a zároveň okresný súd poukázal na obsah znaleckého posudku W.. V. M., podľa ktorého poškodená je emočne labilnejšia smerom k introverzii. Konanie obžalovaného podľa znaleckého posudku zanechalo u poškodenej následky v zmysle anxiózne - depresívneho reaktívneho syndrómu (v čase vyšetrenia a vypracovania znaleckého posudku poškodená v liečbe psychológa i psychiatra) a znalkyňa nevylúčila aj trvalé následky. Aj obžalovaný bol vyšetrený znalcami z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie, ktorí vo svojom znaleckom posudku uviedli, že obžalovaný je osobou simplexne a abnormne štruktúrovanou, nejde o duševnú chorobu alebo poruchu v pravom slova zmysle, ale o povahu, charakter, temperament, morálku, hodnotový systém, spôsob reagovania, čo je trvalý stav bez vplyvu na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Nebola u neho zistená žiadna závislosť a nebola potvrdená ani sexuálna deviácia. V konaní obžalovaného nešlo o chorobnú motiváciu, ale o primitívne najkratšou cestou pudové potreby ukájajúce správanie. Zároveň tiež znaleckým posudkom bolo zistené, že zdravotný stav obžalovaného nemal vplyv na jeho sexuálny život a je schopný sexuálneho styku. Z tohto konania je obžalovaný usvedčovaný svedkyňou poškodenou Q. a svojou vlastnou výpoveďou, keď on sám priznával sexuálne spolužitie s poškodenou, popieral akékoľvek násilie z jeho strany a prezentoval dobrovoľnosť z oboch strán. Z konania je tiež usvedčovaný svedeckými výpoveďami svedkýň G.. M. a Z., ktorým sa poškodená zverila. Pokiaľ ide o uložený trest, v tejto súvislosti okresný súd dôvodil časovým odstupom od spáchania skutku, vekom obžalovaného, ktorý je osobou, ktorá má viac ako šesťdesiat rokov, je starobným dôchodcom, má podlomené zdravie a jeho správanie v súčasnej dobe, keď žije v inej obci ako poškodená, v spoločnej domácnosti s F. O., je v súlade so spoločenskými normami. Uložil mu trest vo výmere jedného roka s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu jedného roka ako postačujúci pre jeho nápravu a nie je nevyhnutné z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody. Vo vzťahu k skutku pod bodom 2/ obžaloby, vzhľadom na to, že okresný súd poškodenú opakovane na hlavnom pojednávaní vypočul, táto nebola ochotná špecifikovať žiadne hrozby zo strany obžalovaného, čím vznikli výrazné pochybnosti o takom násilí či hrozbe, naviac poškodená už bola osobou plnoletou. Okresný súd ďalej zvýraznil v týchto súvislostiach to, že nemohol opomenúť ani odsúdenie obžalovaného Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn. 2T 73/2004, kde poškodená bola opakovane vypočutá tiež v procesnom postavení poškodenej, vypovedala v neprospech obžalovaného, kedy rovnako mala možnosť (pokiaľ by sa obžalovaný bol dopúšťal násilia, či hrozby násilia pri vynucovaní styku s ňou) bez obáv uviesť skutočnosti uvádzané neskôr. Záverom odôvodnenia svojho rozsudku okresný súd tiež vyslovil záver v tom smere, že nemohol bez pochybností uznať vinu obžalovaného zo spáchania stíhaného konania a použil zásadu ,,in dubio pro reo", keď ho za skutok pod bodom 2/ obžaloby spod obžaloby oslobodil.
Zo strany krajského súdu sa žiada pripomenúť, že prokurátorom bola na obžalovaného Y. Z. podaná na Okresnom súde Veľký Krtíš dňa 24.01.2007 obžaloba v bode 1/ pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1,2 písm. a), b) Tr. zák. a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm. a), b), c) Tr. zák., v bode 2/ pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1,2 písm. a), b) Tr. zák., ktorých sa mal obžalovaný Y. Z. podľa výroku obžaloby dopustiť na tom skutkovom základe, že
1/
od presne nezisteného dňa na jeseň roku 2000 do 24.10.2006 vo O. N., v byte na ul. B. I. č. XX na piatom poschodí, najmenej dvakrát týždenne donútil N. Q., nar. XX.XX.XXXX k pohlavným stykom hrozbami, že ju zbije alebo zabije, alebo ublíži jej matke, ktorá zomrela XX.XX.XXXX a bola manželkou obžalovaného, viackrát poškodenú bil rukami po tvári a tak ju donútil k pohlavným stykom, počas celého obdobia sa poškodenej neustále vyhrážal zabitím ak oznámi jeho konanie, poškodená mala z hrozieb strach, preto konanie obžalovaného neoznámila,
2/
od presne nezisteného dňa vo februári 2005 do 24.10.2006 v tom istom byte vo O. N., hrozbami zabitím a bitkou donútil N. Q. k orálnemu sexu najmenej raz týždenne.
Krajský súd v posudzovanej trestnej veci pritom v dôsledku podaných odvolaní oprávnenými stranami rozhodoval v minulosti štyrikrát, a to uzneseniami sp.zn. 3 To 216/2010 zo dňa 29.09.2010, sp.zn. 3 To 154/2011 zo dňa 21.07.2011, sp.zn. 3 To 14/2012 zo dňa 21.03.2012 a sp.zn. 3 To 55/2013 zo dňa 12.06.2013. Už v obsahu týchto rozhodnutí sa krajský súd dôsledne zaoberal priebežne vykonanými dôkazmi, t.j. dôkaznou situáciou v závislosti na obsahu vykonaných dôkazov, ktoré boli v rámci dokazovania vykonané na hlavnom pojednávaní.
Nad rámec dôvodov napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o vinu, resp. nevinu obžalovaného zo spáchania stíhaného konania v zmysle obžaloby a v reakcii na obsah odvolacích námietok nielen okresného prokurátora, ale aj obžalovaného Y. Z., krajský súd zvýrazňuje záver, že svedecká výpoveď poškodenej N. Q. v posudzovanom prípade bola jediným priamym dôkazom o vine obžalovaného Y. Z. zo spáchania skutkov v zmysle obžaloby. Táto svedkyňa pritom už na hlavnom pojednávaní dňa 19.03.2007 ani na opakované otázky nevedela bližšie špecifikovať vyhrážky zo strany obžalovaného voči nej s odôvodnením, že si už na tieto vyhrážky nepamätá. V tejto trestnej veci pritom podala trestné oznámenie až dňa 25.10.2006, v ktorom opakovane uvádzala, že ju obžalovaný za ňou uvádzané obdobie sexuálne zneužíval. Pokiaľ bol v trestnej veci totožného okresného súdu obžalovaný Y. Z. uznaný vinným v minulosti zo spáchania okrem iného aj trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. a), b) Tr. zák. (v tejto veci vystupovali v procesnom postavení poškodených nebohá manželka obžalovaného, ktorá zomrela v januári 2005 a tiež N. Q.), počas celého trestného stíhania v tejto trestnej veci N. Q. dokazovala ,,iba“ fyzický a verbálny útok obžalovaného voči nej a voči jej matke výlučne dňa 19.07.2004, ani v minimálnom rozsahu nedokazovala sexuálne styky s obžalovaným a už vôbec nie v tej súvislosti použitie násilia z jeho strany spôsobom predpokladaným obžalobou prokurátora v teraz posudzovanom prípade. Dokonca sa ako poškodená domáhala zastavenia trestného stíhania Y. Z. s odôvodnením, že v tom čase stíhaný skutok bol iba akousi rodinnou nezhodou (č.l. 69 spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 2T 73/2004). Z hľadiska hodnotenia dôkaznej situácie a najmä vzťahových otázok obžalovaného a poškodenej N. Q. nemožno bez povšimnutia ponechať ani obsah výpovede svedkyne F. O. v konaní pred súdom, a to na hlavnom pojednávaní dňa 16.04.2007, ktorá priamo dokazovala vyzývavé chovanie N. Q. v prítomnosti obžalovaného. Napr. v r. 2002 bola svedkom toho, ako si N. Q. v prítomnosti obžalovaného Z. skúšala spodnú bielizeň, pritom v jeho prítomnosti sa podľa názoru svedkyne chovala vyzývavo.
Pokiaľ bola svedkyňa N. Q. súdom prvého stupňa k veci opakovane vypočutá v dôsledku pokynu odvolacieho súdu po zrušení predchádzajúceho rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 13.01.2011, k pohlavným stykom s obžalovaným sa už nechcela vyjadrovať, zaujala postoj, že sa už ,,nemieni k tomu vracať“, pričom o prípadných vyhrážkach obžalovaného voči poškodenej po pohlavných stykoch v smere, akým argumentoval prokurátor v obžalobe, nevypovedala vôbec. V tejto súvislosti ďalej krajský súd ďalej upriamuje pozornosť aj na obsah svedeckých výpovedí psychiatričky W.. W. J. a psychologičky B.. E. N. na hlavnom pojednávaní dňa 13.01.2011. Svedkyňa W.. J. pred súdom dokazovala, že poškodená N. Q. navštevovala jej psychiatrickú ambulanciu v období od 28.11.2006 do 04.09.2007, prišla k nej na doporučenie psychologičky, predtým liečila aj jej matku. Odborným vyšetrením u N. Q. diagnostikovala úzkostný, depresívny, reaktívny syndróm, z jej vyjadrení zistila, že druh jej matky (obžalovaný) ju začal pohlavne zneužívať, podľa jej vyjadrení ju obchytkával, o sexuálnych stykoch s ním jej nepovedala a ani raz sa pred ňou nevyjadrila v tom smere, že by sa jej obžalovaný akýmkoľvek spôsobom vyhrážal alebo ju bil. Svedkyňa B.. N. v rámci dokazovania uviedla, že N. Q. jej psychologickú ambulanciu navštevovala od 09.11.2006 do 26.06.2007, mala prísť ešte po polroku, a to 03.12.2007, no na túto kontrolu už Q. neprišla. Sťažovala sa, že sa v noci budí, na dýchavičnosť, bola plačlivá. Z vyjadrení N. Q. pritom vyplynulo, že obžalovaný ju mal sexuálne obťažovať, resp. zneužívať. Pohlavne zneužívať ju pritom mal asi šesť rokov, no o tom, že by sa jej obžalovaný mal akýmkoľvek spôsobom vyhrážať alebo ju biť, jej nepovedala.
Obžalovaný Y. Z. pritom už vo svojej prvej výpovedi pred sudcom pre prípravné konanie dňa 27.10.2006 dokazoval, že od N. Q. nikdy pod hrozbou násilia pohlavný styk nevyžadoval, v minulosti však s ňou opakovane vykonal súlož, mali rôzne sexuálne praktiky, na konkrétnom spôsobe sa dohodli. Súložil s ňou až po tom, ako dovŕšila 15. rok svojho veku. Neskôr dokazoval, že s týmito sexuálnymi aktivitami
začali niekedy na jeseň po prázdninách v roku 2000 a dochádzalo k nim nielen do dovŕšenia 18. roku veku N. Q., ale i neskôr, keď už bola plnoletá.
Dôsledne hodnotiac naznačené dôkazy, pokiaľ ide o zavinenie obžalovaného vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ obžaloby, krajský súd rešpektujúc obsah ust. § 278 ods. 1 Tr. por., tento skutok upravil v závislosti od vykonaných dôkazov pri zachovaní totožnosti skutku, spôsobom uvedeným v skutkovej vete tohto rozsudku (s úpravou právnej vety však čiastočne rozdielne, ako túto ustálil súd prvého stupňa), ktorému zodpovedá jeho právne posúdenie ako trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 243 alinea 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005. V tejto súvislosti dôsledne rešpektoval obsah ust. § 2 ods. 1 Tr. zák. účinného od 01.01.2006, podľa obsahu ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Obžalovaný mal totiž preukázateľne s poškodenou N. Q. pohlavné styky najmenej dvakrát týždenne od presne nezisteného dňa na jeseň roku 2000, po školských prázdninách do 08.08.2003, t.j. do času, ako dovŕšila 18. rok svojho veku, bez použitia násilia, ani jeho bezprostrednej hrozby, majúc vedomosť o tom, že ešte nemá 18 rokov, zneužívajúc jej závislosť na ňom ako druhovi jej matky (k sobášu došlo v roku 2003), keď naviac bola táto poškodená zverená aj jeho dozoru.
Pokiaľ okresný súd obžalovaného Y. Z. pre skutok pod bodom 2/ obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby oslobodil, došlo z jeho strany k pochybeniu spočívajúcemu v tom, že oslobodzujúci výrok napadnutého rozsudku nezodpovedá obsahu ust. § 165 ods. 2 Tr. por., podľa obsahu ktorého vo výroku oslobodzujúceho rozsudku sa musí uviesť, o ktorý z dôvodov uvedených v § 285 Tr. por. sa oslobodenie spod obžaloby opiera, uvedením zákonného ustanovenia a slovným vyjadrením tohto dôvodu. Toto slovné vyjadrenie oslobodzujúceho dôvodu v zmysle § 285 písm. b) Tr. por. v napadnutom rozsudku chýba (skutok nie je trestným činom). Také pochybenie však týmto rozhodnutím krajský súd odstránil. Pokiaľ ide o dôvodnosť tohto oslobodzujúceho výroku, krajský súd zdôrazňuje, že vykonanými dôkazmi v priebehu hlavného pojednávania bolo síce preukázané, že stíhaný skutok v zmysle obžaloby sa stal, ale vo svojom rozsahu nenapĺňa objektívne, resp. subjektívne znaky skutkovej podstaty žalovaného zločinu sexuálneho násilia. K orálnym stykom medzi obžalovaným a poškodenou došlo, no bez použitia násilia či hrozby bezprostredného násilia, resp. o použití takého násilia či hrozbe ním vznikli na podklade vykonaných dôkazov výrazné pochybnosti. Uplatnenie zásady ,,v pochybnostiach v prospech obvineného“ (in dubio pro reo) ohľadom zmeny právnej kvalifikácie konania obžalovaného v bode 1/ tohto rozsudku a jeho oslobodenia spod obžaloby v bode 2/ tohto rozsudku na podklade ust. § 2 ods. 4 Tr. por. zodpovedá stavu veci a zákonu, pretože už boli vo veci vyčerpané všetky dôkazné možnosti a napriek vykonaniu a zhodnoteniu všetkých dostupných dôkazov, ktoré mohli reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu veci, nie je možné prijať jednoznačný záver o vine obžalovaného Y. Z. v zmysle obžaloby prokurátora, pretože hoci boli dosiahnuteľné dôkazy vykonané, pochybnosti naďalej pretrvali, pričom sa ich nepodarilo odstrániť. V takom prípade je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a obzvlášť povinnosťou súdu prikloniť sa k možnosti pre obžalovaného priaznivejšej.
Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere trestu, krajský súd nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku zdôrazňuje už skôr konštatovanú skutočnosť, že obžaloba prokurátora v trestnej veci obžalovaného Y. Z. napadla na súd prvého stupňa 24.01.2007 a k poslednému meritórnemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa došlo až dňa 21.11.2013, t.j. takmer po siedmich rokoch. Súdne konanie obžalovaného prebiehalo neprimerane dlho z časti aj z objektívnych dôvodov na strane obžalovaného (jeho PN), v súčasnom štádiu konania uplynulo od dokonania skutku, za spáchanie ktorého bol uznaný vinným, takmer jedenásť rokov. Vo veci nebolo trestné stíhanie v rozpore s ust. § 2 ods. 7 Tr. por. skončené v primeranej lehote, ako to predpokladá aj článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, zodpovedajúcej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky a taktiež rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, má značný časový odstup od spáchania trestného činu vplyv na určenie stupňa spoločenskej nebezpečnosti konania páchateľa. Páchateľ trestného činu má pritom právo, aby o jeho potrestaní bolo rozhodnuté v riadnom a včasnom procese.
Z naznačeného tak pre krajský súd v čase terajšieho rozhodovania vo veci, muselo nepochybne vyplynúť prijatie záveru, že značný časový odstup od spáchania trestného činu je takou skutočnosťou znižujúcou stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného Y. Z., ktorá má za následok splnenie podmienok pre uloženie trestu odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby, uvedenej v ust. § 243 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 (trest odňatia slobody až na dva roky). Obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere šiestich mesiacov, ktorý je podľa názoru krajského súdu objektívnym vyjadrením zistenej trestnej činnosti obžalovaného a zodpovedá aj všetkým skôr uvedeným zákonným hľadiskám, na ktoré bol súd povinný pri určovaní výmery trestu prihliadnuť. Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného do 31.12.2005 krajský súd obžalovanému výkon takto uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu jedného roka (túto mohol určiť v rozpätí od jedného do piatich rokov), pretože mal dôvodne za to, že vzhľadom na osobu obžalovaného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom v súčasnosti žije a na okolnosti prípadu, možno účel trestu dosiahnuť i bez jeho výkonu v príslušnom nápravnovýchovnom zariadení. Pokiaľ obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní jedného roka, túto uložil v presvedčení, že takto komplexne uložený trest bude pre obžalovaného dostatočným ponaučením, aby sa v budúcnosti vyvaroval akéhokoľvek protiprávneho konania.
V uvedenom ide o podstatné dôvody, na podklade ktorých rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici v trestnej veci obžalovaného Y. Z. o jeho odvolaní a odvolaní okresného prokurátora, ktoré považoval za nedôvodne podané tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.