Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/216/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcov: X/ Q. C., G.. XX.X.XXXX, bytom A. G. Z., B.. M. XX/XX, X/ P.. M. C., nar. XX.X.XXXX, bytom A. E., G. F.. XXX/X Q. X/ M.. M. C., G.. XX.X.XXXX, bytom A. G. Z., M. XXXX/X, všetkých zastúpených B.. O. I., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v A. G. Z., T.. C. Č.. X, proti žalovanému B. A., G.. XX.X.XXXX, bytom G. Č.. XXX, zastúpenému B.. T. Z., Q. Q. C. A. A. Z. A. G. Z., P.É. G. Č.. X, o zaplatenie 905,08 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20.3.2014 č.k. -204 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania v sume 120,74 eur a tieto zaplatiť advokátovi B.. O. I. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom 905,08 eur spolu s 17,6% úrokom z omeškania od 24.1.2001 do zaplatenia a v prospech advokáta B.. O. I. zaplatiť trovy konania v sume 1.243,12 eur z toho trovy právneho zastúpenia predstavujú 1.095,58 eur a náhrada za zaplatený súdny poplatok 147,54 eur, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcov na zaplatenie sumy 905,08 eur, ktorí tento odôvodňovali skutočnosťou, že žalovaný neuhradil cenu za vyťažené a odobrané množstvo dreva z lesa, vlastnícky patriaceho ich právnej predchodkyni.

Súd prvého stupňa odôvodnil rozsudok tým, že pridržiavajúc sa pokynu nadriadeného súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení opätovne a podrobne vypočul svedka Y. K., z obsahu ktorého zistil, že suma 92.000,-Sk ktorú tento prevzal od žalovaného (a neskôr odovzdal žalobcom) nepredstavovala zálohu za celkovú ťažbu, teda aj za drevo, ktoré sa malo vyťažiť v II. etape ťažby, t.j. po 2.7.2000, ale túto sumu prevzal za drevo vyťažené v I. etape ťažby. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa uzavrel, že suma 92.000,-Sk bola uhradená za také množstvo dreva, ktoré žalovaný vyťažil a odviezol v I. etape, teda dňa 1.7.2000 a preto už nebolo potrebné v ďalšom konaní zaoberať sa množstvom vyťaženého a prevzaté dreva za túto prvú etapu ťažby, vychádzajúc z toho, že kúpna cena za toto drevo bola dohodnutá v sume 92.000,-Sk a bola aj uhradená.

Konštatoval, že týmto záverom zodpovedá aj dohoda o pristúpení k záväzku nachádzajúca sa v spise Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. medzi prílohami, ktoré podpísali žalovaný a svedok Bieľak dňa 25.1.2001 podľa ktorej žalovaný z titulu ťažby v lese patriacom Q. C. Z. L. P. na príkaz a so súhlasom Q. C. plnil neprávom za drevnú hmotu Františkovi K. 92.000,-Sk. Po zistení, že drevo vyťažené z tejto lokality patrí len Q. C. uzavreli účastníci zmluvného vzťahu dohodu podľa ktorej sa Y. K. obnos prijatý od žalovaného v sume 92.000,-Sk zaviazal poukázať Anne C. ako časť plnenia za drevnú hmotu vyťaženú žalovaným. Tým splnil Y. K. záväzok žalovaného v uvedenom rozsahu voči Q. C..

Súd prvého stupňa poukázal na to, že medzi účastníkmi nebolo sporné množstvo dreva vyťažené žalovaným v II.etape (85,15 m3), preto mal žalovaný zaplatiť za toto množstvo vyťaženého dreva celkovo 80.892,50 Sk. Spornou medzi účastníkmi nebola ani výška zálohy zaplatená žalovaným v prospech žalobcov v sume 10.000,-Sk a ani čiastočné plnenie žalovaným v priebehu súdneho konania v sume 43.625,50 Sk. Predmetom konania tak zostalo zaplatenie sumy - po vylúčení návrhu na samostatné konanie 905,08 eur. Konštatoval, že žalovaný uvedenú sumu nezaplatil, preto ho súd v súlade s ust. § 588 Obč. zákonníka zaviazal na úhradu dlžnej sumy. S poukazom na ust. § 517 ods. 2 a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 priznal žalobcom aj úrok z omeškania z priznanej sumy od 24.1.2001 t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žalobného návrhu žalovaného.

Ohľadne vznesenej námietky premlčania žalovaným uzavrel, že táto nie je dôvodná, keďže k vstupu žalobcov v 2. a 3.rade došlo na základe rozhodnutia súdu zo dňa 16.4.2002, teda v rámci plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej lehoty. Podľa sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, teda dňom úmrtia poručiteľky konštatoval, že v čase ťažby dreva žalovaným bola vlastníčkou nehnuteľností na ktorej prebiehala ťažba Y. C., ktorá bola dňa XX.X.XXXX pozbavená spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníčku jej bola dňa 26.10.1994 ustanovená žalobkyňa v 1.rade. Y. C. J. XX.X.XXXX a jej právnymi nástupcami sa stali všetci žalobcovia. Uvedenú skutočnosť súd prvého stupňa vyvodil z obsahu spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves D 621/2001 a konštatoval, že pohľadávku ktorá je predmetom konania vo vzťahu k žalovanému nadobudli žalobcovia na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 31.7.2012 v rovnakom pomere.

Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. a úspešným žalobcom priznal ich náhradu, ktorú aj položkovite vyčíslil.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť vo vyhovujúcom výroku a nárok žalobcov v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na tvrdení, že súd prvého stupňa nesprávne a nedostatočne vyhodnotil výpoveď svedka Y. K. a v dôsledku toho aj nesprávne vo veci rozhodol. V odvolaní uviedol, že naďalej zotrváva na tom, že žalobcovia nepreukázali výšku vyťaženého a žalovanému odpredaného dreva, predovšetkým z hľadiska toho, či v sume 92.000,-Sk, ktoré mal žalobkyni v 1.rade uhradiť svedok Y. K. bola úhrada za vyťažené drevo v sume 68,14 m3 tak, ako to tvrdí žalovaný, alebo v objeme 96,84 m3 tak, ako to tvrdia žalobcovia. Vzhľadom k tomu, že z vykonaného dokazovania bolo sporným vyťažené a odpredané množstvo dreva v I. etape, bolo povinnosťou žalobcov označiť dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti, keďže z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že títo na vyťažené drevo v I. etape neoznačili žiadne dôkazy. Vyťažený objem vyvodili iba prepočtom zo sumy 92.000,-Sk, ktorú im poukázal žalovaný. Množstvo vyťaženého dreva žalovaný nemal prepočítané, pretože po príchode polície sa všetko meranie zastavilo. Poukázal na ním predložené dôkazy, z ktorých vyplýva, že pôvod dreva, ktoré naložil na spracovanie a prepravu dňa 1.7.2000 nebol iba od žalobcov, ale aj z iných zdrojov. Mal za to, že žalobcovia nepreukázali v akom množstve vyťažil drevnú hmotu z I. etapy ťažby a to napriek povinnosti uloženej im súdom. Samotný fakt, že žalobcovia predložili preukaz pôvodu dreva na prepravu a spracovanie zo dňa 1.7.2000 ako aj ďalšie dôkazy v spise sa nachádzajúce na čl. 91-99 nepreukazujú skutočnosti, že drevná hmota týkajúca sa týchto dokladov bola v skutočnosti vyťažená z lesa vlastnícky patriaceho žalobcov, ako ani doklady o tom aké množstvo dreva mal žalovaný vyťažiť z ich lesa v rámci prvej etapy. Mal za to, že svedok Y. K. na pojednávaní 27.2.2013 uviedol, že drevo za ktoré vykonal úhradu bolo vyťažené na skládke ako aj narezané v lese. Konštatoval, že veril žalovanému, že toto zodpovedá hodnote 92.000,-Sk, ktoré mu zaplatil za vyťažené

drevo, ktoré zodpovedalo jeho množstvu. Má za to, že aj svedok potvrdil, že keď mu žalovaný dával peniaze, nevedel koľko kubíkov dreva je vyťažených, pretože to nebolo premerané. Poukázal na to, že už z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 5.11.2009 vyplýva, že žalobcovia nepreukázali výšku vyťaženého dreva a preto neuniesli dôkazné bremeno. Uviedol, že umelo boli vytvorené dve etapy ťažby, pričom stále išlo len o jednu ťažbu, ktorá bola prerušená zásahom polície. Žalovaný uhradil za 153,29 m3 vyťaženého dreva a A. K. vypovedal, že nie je možné stotožniť vyťažené a vykúbikované drevo a sumu 92.000,-Sk, ktorú žalovaný zaplatil za zrezané a v poraste ponechané drevo. Má teda za to, že žalobcovia nepreukázali žiadne skutočnosti o tom, v akom množstve žalovaný vyťažil drevnú hmotu, preto považuje ich nárok za bezdôvodný. Potvrdil, že množstvo vyťaženého dreva za II.etapu bolo 85,15 m3 a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. S poukazom na to, že v I. etape vyťažil drevo v objeme 68,14 m3, spolu vyťažil takto 153,29 m3 dreva. Vzhľadom na dohodnutú cenu za 1 m3 vo výške 950,-Sk, mal tak za obe ťažby zaplatiť spolu 145.625,50 Sk (4.833,88 eur). Keďže žalobcom zaplatil prostredníctvom svedka K. sumu 92.000,-Sk, preddavok vo výške 10.000,-Sk a počas prebiehajúceho súdneho konania 43.625,50 Sk, bol nárok žalobcov finančne uspokojený v celom rozsahu.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu a uviedli, že za odvolanie žalovaného možno považovať iba jeho podanie zo dňa 4.4.2013, ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené v odvolacej lehote dňa 5.4.2013. Iba toto možno považovať za relevantné odvolanie podané v zákonnej 15-dňovej lehote. Mali za to, že nemožno preto akceptovať tzv. doplnenie odvolania, ktoré bolo podané po uplynutí odvolacej lehote. S poukazom na to, že uvedené odvolanie nemá náležitosti, keďže je v ňom uvedený iba formálny odvolací dôvod a neboli v ňom uvedené žiadne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené alebo vyhodnotené súdom prvého stupňa.

Odvolací súd pred meritórnym prejednaním odvolania žalovaného skúmal jeho náležitosti a mal za to, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote dňa 5.4.2013, toto však nemalo náležitosti odvolania, preto súd prvého stupňa uznesením zo dňa 16.4.2013 vyzval právneho zástupcu žalovaného na jeho doplnenie a zároveň ho poučil o náležitostiach odvolania a o následkoch neodstránenia jeho vád. Toto uznesenie prevzala právna zástupkyňa žalovaného dňa 18.4.2013 a na základe neho dňa 29.4.2013 doplnila odvolanie žalovaného o požadované náležitosti. Z obsahu uvedeného podania odvolací súd vyvodil, že ním právna zástupkyňa žalovaného iba odstraňovala vady, resp. dopĺňala chýbajúce náležitosti odvolania a preto jeho obsah nemožno považovať za rozšírenie rozsahu, ani dôvodov odvolania, ale iba za odstránenie jeho vád. Na základe toho považoval odvolací súd odvolanie žalovaného za podané včas vrátane obsahu jeho doplnenia.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, vykonané dôkazy vyhodnotil postupom podľa , vec správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvého stupňa.

Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového rozsudku a preto sa v súlade s obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti a s poukazom na odvolacie námietky žalovaného považuje k týmto dôvodom za potrebné dodať:

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyne sa v konaní domáhajú uhradenia časti kúpnej ceny za žalovaným vyťažené a odvezené drevo z lesa, ktoré v čase vykonania tejto ťažby patrilo do vlastníctva ich právnej predchodkyne, ktorá počas konania zomrela. Ich žaloba vychádza z tvrdenia, že uvedená ťažba prebiehala v dvoch etapách, v prvej od 26.6.2000 do 1.7.2000 a v druhej od 3.7. do 4.7.2000. Počas konania svoj nárok konkretizovali tak, že zo strany žalovaného im bolo uhradené iba za vyťažené a

odobraté drevo v prvej etape a nebola uhradená celá suma vyťaženého dreva, v druhej etape v objeme 85,15 m3 pri dohodnutej kúpnej cene 950,-Sk/m3. Do úhrady uvedenej sumy 77.092,-Sk započítali žalovaným uhradenú zálohu 10.000,-Sk ako aj sumu 43.625,50 Sk ktorú im tento uhradil počas konania a v rozsahu tejto úhrady preto zobrali žalobu späť. Poukázali na to, že pôvodne dohodnutá ťažba bola rozdelená do dvoch etáp z dôvodu, že svedok Y. K. počas ťažby zavolal políciu a tvrdil, že ťažba bola vykonaná z lesa, patriaceho jemu a keďže uvedená skutočnosť v uvedenom čase bola sporná, došlo k dohode medzi žalobcami, žalovaným, ako aj svedkom Y. K., že za už vyťažené drevo žalovaný uhradí svedkovi K. sumu 92.000,-Sk a v konečnom dôsledku táto suma pripadne tomu, kto preukáže po opätovnom geodetickom zameraní hraníc lesa svoje vlastníctvo k vyťaženému drevu. Vzhľadom k tomu, že následne bola na základe vytýčenia hraníc identifikovaná parcela, z ktorej bolo drevo ťažené ako parcela vo vlastníctve právnej predchodkyne žalobcov, svedok Y. K. prevzatú sumu 92.000,-Sk odovzdal žalobkyniam. Žalobkyne preto konkretizovali ich nárok uplatnený v žalobe ako úhradu kúpnej ceny za drevo vyťažené v druhej etape v nespornom vyťaženom množstve 85,15 m3.

Zo strany žalovaného nebolo počas konania spochybňované, že v uvedenej druhej etape ťažby bolo vyťažené množstvo dreva 85,15 m3 za čo mal žalobkyniam zaplatiť sumu 80.892,50 Sk. Do tejto sumy však žiadal započítať aj časť z uhradenej sumy 92.000,-Sk keď mal za to, že táto predstavovala iba zálohu na celkovú ťažbu dreva, pričom v čase jej úhrady mal vyťažených iba 68,18 m3, teda drevo v hodnote 64.777,-Sk (68,18 m3 x 950,-Sk). Teda časť uvedenej úhrady presahujúca uvedenú sumu (27.267,-Sk) žiadal započítať do ceny dreva vyťaženého v druhej etape a mal za to, že po zohľadnení úhrady zálohy v sume 10.000,-Sk ako aj sumy 43.625,50 Sk ktorú žalovaným uhradil počas konania svoj záväzok v celom rozsahu splnil.

Z uvedeného je zrejmé, že medzi účastníkmi ostala sporná skutočnosť, na aký účel bola žalovaným zaplatená suma 92.000,-Sk.

Z takejto skutkovej situácie možno vyvodiť záver o tom, že žalobcovia preukázali, že z ich strany došlo k plneniu si zmluvného záväzku odpredať žalovanému množstvo dreva vyťaženého v druhej etape v objeme 85,15 m3 ako aj dohodnutú výšku sumy za 1m3 950,-Sk a za takejto situácie je dôkazné bremeno na žalovanom, aby tento preukázal, že si svoj záväzok uhradiť kúpnu cenu za takto vyťažené drevo splnil.

Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalovaný toto dôkazné bremeno v konaní neuniesol. Po doplnenom dokazovaní súdom prvého stupňa podrobným výsluchom svedka Y. K. možno uzavrieť, že tento vo svojej svedeckej výpovedi podrobne popísal okolností úhrady sumy 92.000,- Sk zo strany žalovaného a to tak, že uvedenú sumu prevzal od žalovaného za drevo vyťažené v prvej etape, ktorého množstvo však nekontroloval, keďže žalovanému v tomto smere dôveroval. Potom, čo boli zo strany geodeta definitívne určené hranice lesných pozemkov, odovzdal uvedenú sumu žalobkyniam. Svedok vo svojej výpovedi popieral tvrdenie žalovaného o tom, že uvedená suma mala predstavovať iba bližšie nekonkretizovanú zálohu, ktorá by sa mala následne vyúčtovať po ukončení ťažby s ohľadom na skutočne vyťažené množstvo dreva. Z obsahu jeho výpovede teda možno uzavrieť, že tento od žalovaného prevzal sumu predstavujúcu hodnotu vyťaženého dreva ku dňu uvedenej úhrady. V tomto smere sa teda jeho výpoveď zhoduje s tvrdeniami žalobkýň.

Tvrdenia žalovaného o tom, že suma 92.000,-Sk bola ním uhradená iba ako záloha na celkovú ťažbu sú v rozpore s tým, že drevo ním vyťažené a odvezené v prvej etape nebolo skubíkované a teda nebolo zrejme ani jeho množstvo, ktoré by mohlo poslúžiť ako podklad pre prípadne konečné vyúčtovanie celej ťažby. Nevieryhodnosť jeho tvrdenia vyplýva aj z toho, že žalovaný nemal so svedkom Y. K. dohodnutý žiadny právny vzťah, z ktorého by vyplývala potreba následného a konečného vyúčtovania výšky poskytnutej zálohy ku konečnému vyťaženému množstvu dreva. Vo vzťahu k nemu teda nemal žiaden právny dôvod poskytovať mu zálohu. S poukazom na tieto skutočnosti možno teda vyvodiť odôvodnený záver o tom, že suma 92.000,-Sk bola žalovaným uhradená svedkovi Y. K. ako kúpna cena za drevo, ktoré bolo ku dňu jej úhrady vyťažené a teda predstavovala dohodnutú kúpnu cenu za túto časť vyťaženého dreva. Keďže teda žalovaný nepreukázal, aby v uhradenej sume 92.000,-Sk bola uhradená

časť kúpnej ceny za vyťažené drevo v druhej etape je nárok žalobcov na uhradenie kúpnej ceny za vyťažené množstvo dreva v tejto etape v objeme 85,15 m3 dôvodný. Suma, ktorú súd 1. stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť, zodpovedá dohodnutej cene ako aj množstvu dreva po odpočítaní zálohy 10.000,- Sk a úhrady sumy 43.625,50 Sk počas konania.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa vrátane správneho výroku o trovách konania potvrdil podľa .

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. . Žalobkyne boli v odvolacom konaní úspešné, preto im patrí náhrada trov odvolacieho konania. Tieto pozostávajú z odmeny za právne zastúpenie advokátom a to u každej z nich za 1 úkon právnej pomoci (písomné vyjadrenie k odvolaniu) v sume 25,73 eur podľa vyhl.č. zníženej podľa čo s pripočítaním režijného paušálu a DPH predstavuje spolu sumu 120, eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.