Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/981/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35724803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pasjštúnska 5, IČO: 36613843, proti odporcovi C. S., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom X., Ul. J. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom, Advokátska kancelária Zvolen, Sládkovičova 2, o zaplatenie 15,83 EUR s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č. k. -125 zo dňa 6. 8. 2013, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 561,70 EUR do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľ sa svojím návrhom vo veci samej pôvodne domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 975,92 EUR s príslušenstvom. V priebehu konania došlo na základe niekoľkých čiastočných späťvzatí návrhu k zastaveniu konania, a to z dôvodu postupného uhrádzania uplatňovanej pohľadávky odporcom. O trovách konania následne rozhodol okresný súd podľa § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“), keď konštatoval, že navrhovateľ zobral inak dôvodne podaný návrh späť pre správanie odporcu. Navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 561,70 EUR za 7 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie právneho zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania zo dňa 15. 8. 2012, vyjadrenie k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 11. 1. 2013, čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 1. 3. 2013, čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 11. 4. 2013, účasť na pojednávaní dňa 18. 4. 2013 a čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 20. 5. 2013), režijný paušál za uvedené úkony, cestovné náhrady a náhradu za stratu času strávenú cestou na pojednávanie dňa 18. 4. 2013 a späť.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie odporca. Uviedol, že od počiatku namietal nárok navrhovateľa ako nedôvodný a zmätočný, keď už z návrhu na začatie konania nebolo jasné čoho a z akého právneho dôvodu sa navrhovateľ domáha. Sám navrhovateľ totiž v návrhu na začatie konania uplatňovanú istinu vyčíslil na sumu 4.393,06 EUR a uviedol, že návrh pozostáva z riadneho úroku 1.464,77 EUR, zmluvnej pokuty 136,27 EUR a poplatkov 61,96 EUR. Až na ďalšej strane návrhu na začatie konania uviedol, že sa domáha zaplatenia sumy 975,92 EUR pozostávajúcej z úrokov vo výške 777,69 EUR a z poplatkov vo výške 198,23 EUR. Uvedené nedostatky návrhu nebol schopný odstrániť ani právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní. Návrh teda nebol od počiatku podaný dôvodne. Navyše odporca splácal dlžnú sumu na základe splátkového kalendára, preto bolo zrejmé, že dlžná suma bude uhradená. Z tohto dôvodu odporca považoval úkony navrhovateľa označené ako čiastočné spätvzatie návrhu a rovnako i úkon účasti na pojednávaní dňa 21. 5. 2013 za neúčelné. Na základe uvedeného navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu zmeniť a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznať, prípadne napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte „O. s. p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania, nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p.. Ustanovenie druhého odseku § 146 O. s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou, a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania (ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).

Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania v prvom rade tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Ďalej však stanovuje, že ak sa inak dôvodne podaný návrh vzal späť pre správanie odporcu, je povinný nahradiť trovy konania odporca. Ide pritom najmä o prípady, ak odporca po podaní návrhu na začatie konania splní svoj dlh voči navrhovateľovi, v dôsledku ktorého konania odporcu navrhovateľ zoberie svoj návrh na začatie konania späť.

V prejednávanom prípade sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 975,92 EUR spolu s vyčísleným úrokom z omeškania v sume 355,84 EUR a náhrady trov konania. Písomným podaním zo dňa 26. 2. 2013 navrhovateľ čiastočne zobral svoj návrh späť s odôvodnením, že odporca čiastočne plnil svoj dlh voči navrhovateľovi úhradami zo dňa 9. 8. 2012, zo dňa 7. 9. 2012, zo dňa 9. 10. 2012, zo dňa 8. 11. 2012, zo dňa 4. 12. 2012, zo dňa 9. 1. 2013 a zo dňa 7. 2. 2013 s tým, že v ďalšom konaní sa navrhovateľ voči odporcovi domáha zaplatenia úroku z omeškania v sume 281,76 EUR. Písomným podaním zo dňa 11. 4. 2013 došlo k ďalšiemu čiastočnému späťvzatiu návrhu na začatie konania odôvodneného skutočnosťou, že odporca dňa 7.3.2013 na úhradu pohľadávky navrhovateľa zaplatil sumu 33,92 EUR a dňa 9.4.2013 sumu 123,96 EUR. Na základe uvedeného navrhol konanie v časti prevyšujúcej úrok z omeškania v sume 123,88 EUR zastaviť. Podaním zo dňa 16.5.2013 navrhovateľ oznámil okresnému súdu čiastočnú úhradu oprávneného vo výške 108,05 EUR, preto navrhol, aby okresný súd konanie v časti prevyšujúcej úrok z omeškania v sume 15,83 EUR zastavil. Písomným podaním zo dňa 17. 6. 2013 došlo k úplnému späťvzatie návrhu na začatie konania s poukazom na skutočnosť, že odporca dňa 7.6.2013 uhradil navrhovateľovi sumu 129,96 EUR, ktorá suma bola použitá na úhradu doposiaľ nezaplateného úroku z omeškania v sume 15,83 EUR a vo zvyšku na úhradu trov konania. Na uvedené písomné podania navrhovateľa reagoval okresný súd uzneseniami č. k. -94 zo dňa 18. 4. 2013 a č. k. -102 zo dňa 21. 5. 2013, ktorými konanie sčasti zastavil, a následne uznesením č. k. -121 zo dňa 18. 6. 2013, kedy došlo k zastaveniu konania v plnom rozsahu. Už z uvedeného stručného popisu priebehu konania je zrejmé, že k zastaveniu predmetného konania došlo po tom, ako odporca uhradil navrhovateľom uplatňovanú pohľadávku, ktorý záver nespochybnil ani odvolateľ, keď uviedol, že dlžnú sumu splácal na základe splátkového kalendára. Pokiaľ potom odvolateľ konštatoval, že návrh na začatie konania nebol podaný dôvodne (pričom dôvodnosť návrhu je rovnako predpokladom pre aplikáciu druhej vety ods. 2 § 146 O. s. p.), a to z dôvodu, že návrh na začatie konania nebol jasný a zrozumiteľný, s uvedeným sa odvolací súd stotožniť nemohol. Odvolateľ totiž zrejme nepostrehol, že pokiaľ navrhovateľ na strane č. 2 návrhu na začatie konania uvádzal pohľadávku pozostávajúcu z istiny 4.393,06 EUR, riadneho úroku 1.464,77 EUR, zmluvnej pokuty 136,27 EUR a poplatkov 61,96 EUR, špecifikoval, že takúto výšku mala pohľadávka ku dňu jej postúpenia. Ďalej však uviedol, že po postúpení pohľadávky odporca realizoval viaceré úhrady (ktoré navrhovateľ v návrhu na začatie konania presne špecifikoval), čoho výsledkom je v konaní

uplatňovaná pohľadávka v sume 975,92 EUR s príslušenstvom. Nedôvodnosť návrhu navrhovateľa pritom nemožno založiť ani na skutočnosti, že právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 21. 5. 2013 nevedel presne špecifikovať uplatňovanú pohľadávku, keď táto bola zo strany navrhovateľa následne špecifikovaná v písomnom podaní zo dňa 29. 5. 2013. Navyše skutočnosť, že by návrh na začatie konania bol navrhovateľom podaný od počiatku nedôvodne, spochybňuje aj samotný fakt, že odporca po podaní návrhu dobrovoľne pristúpil k úhrade dlžnej pohľadávky. Zo všetkého uvedeného možno potom uzatvoriť, že v prejednávanom prípade došlo k spätvzatiu inak dôvodne podaného návrhu pre správanie odporcu, ktorá skutočnosť plne odôvodňuje aplikáciu § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p. okresným súdom.

Odvolací súd navyše poznamenáva, že okresný súd už v odvolaním napadnutom uznesení zohľadnil skutočnosť, že právny zástupca navrhovateľa nevedel na pojednávaní dňa 21. 5. 2013 ani len špecifikovať uplatňovanú pohľadávku, na ktorú situáciu potom okresný súd reagoval tak, že navrhovateľovi odmenu a ani režijný paušál za uvedený úkon nepriznal, a rovnako tomuto nepriznal ani náhradu cestovných nákladov a náhradu za stratu času strávenú cestou na uvedené pojednávanie a späť. Preto sú v tejto časti odvolacie námietky odporcu absolútne neopodstatnené.

Z dôvodu absencie návrhu na priznanie trov odvolacieho konania odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta O. s. p.)

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.