Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25CoP-15-2014.pdf
PDF · 96.86 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/15/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členov senátu JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Márie Nagyovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú F. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: F.. T. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., Q. XXX/XX a P. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 21. 11. 2013 č. k. 24P/280/2013-71 v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. 01. 2014 č. k. 24P/280/2013-96, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, v spojení s jeho opravným uznesením p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. F. D., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 2.500,-Sk (82,98 eura) mesačne na sumu 170 eur mesačne od 11. 09. 2013 , čím zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 13. 08. 2002 č. k. 15C/295/2001-25 v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu. Zročné výživné za obdobie od 11. 09. 2013 do 30. 11. 2013 v sume 152,05 eura povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine). Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného na mal. F. sa podstatným spôsobom zmenili pomery na strane všetkých účastníkov konania. U maloletej zmenu pomerov vzhliadol v tom, že je študentkou strednej školy, s čím sú preukázateľne spojené zvýšené výdavky na zabezpečenie jej základných životných potrieb, ako i ďalších potrieb slúžiacich k jej celkovému zdravému, duševnému a telesnému rozvoju. Na strane matky zmenu pomerov vzhliadol v miernom náraste jej príjmu zo sumy 258,98 eura na sumu 337,30 eura. V tejto súvislosti uviedol, že príjem do rodiny matky je zabezpečený aj zo strany jej súčasného manžela, ktorý ako jediný konateľ a spoločník spoločnosti dosahuje príjem od 1.000 do 1.200 eur mesačne. Podstatnú zmenu pomerov vzhliadol na strane otca, ktorému sa zvýšil mesačný príjem zo sumy 511,18 eura na sumu 929,09 eura. Konštatoval, že i napriek tomu, že obom rodičom pribudla vyživovacia povinnosť k jednému mal. dieťaťu, je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej F. sumou 170 eur mesačne. Takto zvýšené výživné označil za primerané veku a potrebám maloletej,
ktorá navštevuje strednú súkromnú umeleckú školu mimo miesta svojho bydliska, kde býva na internáte. Z dôvodu preukázanej zmeny pomerov na strane všetkých účastníkov preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. F. na sumu 170 eur mesačne. Za obdobie od 11. 9. 2013 do 30. 11. 2013 zaviazal otca k doplateniu zročného výživného v sume 152,05 eura (170 eur-112,98 eura =57,02 eura x 2 mesiace a 20 dní) v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, zohľadňujúc výšku zameškaného výživného, vek maloletého dieťaťa, ako i príjmy a výdavky otca. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 146 ods. 1 písm. a) OSP, keďže išlo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, domáhajúc sa ním jeho zmeny a zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na sumu 225 eur mesačne, počnúc dňom 11. 09. 2013. Dôvodila, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal ňou navrhnuté dôkazy. Vychádzajúc z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine mala za to, že hypotekárny úver, ktorý si otec bral na vyporiadanie BSM je vo vzťahu k plateniu výživného irelevantný, keďže otec si plnil len svoju zákonnú povinnosť voči nej. Úver, ktorý si otec vzal na opravu strechy nepovažovala za nevyhnutný výdavok. V tomto smere uviedla, že súd mal preveriť úverové zmluvy, pokladničné bloky, faktúry, výpisy z účtu o splátkach úveru, ako i skutočnosť, na čo otec úvery skutočne použil. Poukázala, že otec vlastní dve osobné motorové vozidla, ktoré financoval z úverov. Vytkla súdu prvého stupňa, že si nevyžiadal od zamestnávateľa otca potvrdenie o výške priemerného mesačného zárobku, ani výšku zrážok zo mzdy, t. j. či sa mu zráža aj splátka na úver zo sociálneho fondu. Uviedla, že otec pracuje ako hasič na zmeny a preto má i voľno, kedy by si mohol hľadať prácu, aby pokryl svoje finančné zadĺženie. Z rodinného domu odišla v roku 2001 bez ničoho, pričom na vyporiadanie BSM čakala do roku 2006 a s mal. dieťaťom chodila po podnájmoch cca 80 km od svojich rodičov a príbuzných. Na riešenie svojej bytovej otázky si musela vziať úver vo výške 170.000,-Sk. Od posledného zvýšenia výživného otec i napriek zvýšeniu jeho príjmu nezačal dobrovoľne prispievať maloletej na výživu, pričom nikdy neprispel ani na žiadnu jej aktivitu, školský výlet. Zdôraznila, že ona zabezpečuje starostlivosť o maloletú, sprevádza ju na krúžky, do kina, na všetky školské aktivity, navštevuje lekárov, kupuje lieky, platí lyžiarske kurzy, jazykové poznávacie zájazdy a tvorí pre maloleté úspory cez stavebné sporenie vo výške 20 eur mesačne, úrazové poistenie vo výške 9,86 eura mesačne a Amslico poistenie vo výške 31,63 eura mesačne. Všetky výdavky maloletej ako sú farbičky, štetce, filmy do analógového fotoaparátu, cestovné, hygienické potreby, oblečenie hradí výlučne ona. Uviedla, že otec v rámci svojho osobného voľna medzi pracovnými zmenami pracuje v chovateľských potrebách svojej priateľky, pričom chovateľské potreby disponujú sortimentom pre celoročný predaj. Spoločnosť, v ktorej pracuje ona prevádzkuje obchod s bicyklami a cyklistickými potrebami, pričom ide o špecializovaný obchod závislý od sezóny a počasia. Jej manžel je jediným konateľom a ona zamestnancom, pričom majú vysoký nájom a prvý zisk dosiahli v roku 2012 vo výške 550 eur. Záverom poukázala na odôvodnené potreby maloletej F..
Otec vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvého stupňa správne zhodnotil stav v oboch už samostatných rodinách, zohľadňujúc potreby maloletých detí, pričom nie je v jeho súčasných možnostiach platiť ešte vyššie výživné ako žiada matka vo svojom odvolaní.
K odvolaniu matky sa vyjadril i kolízny opatrovník, ktorý navrhol vzhľadom na vykonané dokazovanie napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie matky bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP, a po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 písm. a) OSP) dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
Predmetom tohto konania je návrh matky, doručený súdu prvého stupňa dňa 11. 09. 2013 na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej F. D., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 2.500,-Sk (82,98 eura) mesačne na sumu 300 eur mesačne počnúc dňom 01. 09. 2013.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.
Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení zisťoval zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ku ktorej došlo od posledného rozhodovania o výživnom. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že posledná úprava výživného na mal. F., nar. XX. XX. XXXX bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 13. 08. 2002 č. k. 15C/295/2001-25, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené a na dobu po rozvode bola mal. F. D., nar. XX. XX. XXXX, pochádzajúca z tohto manželstva, zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. F. sumou 2.500,-Sk (82,98 eura) mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19. 08. 2002. V tej dobe súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z mesačného príjmu matky vo výške 7.800,-Sk (258,91 eura) a zárobku otca vo výške 15.400,-Sk (511,19 eura), pričom obaja rodičia mali
vyživovaciu povinnosť len k tomuto maloletému dieťaťu. V čase terajšieho rozhodovania o výživnom matka žije v druhom manželstve, ktoré dňa 15. 09. 2007 uzatvorila s D. X. a z ktorého pochádza mal. E. X., nar. XX. XX. XXXX. Matka pracuje v spoločnosti D., s.r.o., kde konateľom je jej manžel, ktorý dosahuje priemerný mesačný príjem 381,66 eura. Od 01. 04. 2013 matka v tejto spoločnosti dosahuje mesačný netto zárobok vo výške 337,30 eura. Pokiaľ ide o otca, tento pracuje naďalej v Q., kde jeho čistý mesačný príjem činí 929,09 eura. Otcovi tiež pribudla vyživovacia povinnosť a to k mal. X. D., nar. XX. XX. XXXX, pochádzajúceho z jeho druhovského pomeru s T. I., ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia v predajni s chovateľskými potrebami v I. F. a podľa potvrdenia daňového úradu za rok 2012 vykázala základ dane 2.667,05 eura. Družka otca má vo svojej osobnej starostlivosti dve mal. deti I., a to T., nar. XX. XX. XXXX a F., nar. XX. XX. XXXX, ku ktorým bola vyživovacia povinnosť ich otca F. I. určená rozhodnutím súdu vo výške 1.500,-Sk mesačne na každé dieťa. Maloletá F. v čase posledného rozhodovania mala 5 rokov a v súčasnosti je študentkou 1. ročníka Súkromnej strednej umeleckej školy animovanej tvorby v B..
S ohľadom na uvedené zistenia v preskúmavanej veci preto niet sporu o tom, že vyživovacia povinnosť otca voči mal. F. naďalej trvá a že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov účastníkov konania odôvodňujúcej zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na toto maloleté dieťa. Uplynutím 11 ročného obdobia totiž došlo k prirodzenému prenikavému nárastu potrieb a životných nákladov dieťaťa nielen v dôsledku jeho fyzickej vyspelosti, ale i v súvislosti s jeho zapojením sa do vzdelávacieho procesu na základnej škole a na škole stredného stupňa. Životné náklady maloletej tak bezpochyby výrazne vzrástli, ktoré skutočnosti ako všeobecne platné nie je potrebné ani bližšie dokazovať. Na strane otca tiež došlo k podstatnej zmene, ktorá sa prejavila v jeho zárobkových a majetkových pomeroch, keď od poslednej úpravy výživného došlo k nárastu jeho príjmu o viac ako 400 eur mesačne. Berúc do úvahy i zmenu pomerov na strane matky, ktorej sa taktiež zvýšil príjem a ktorá svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu čiastočne vyvažuje i svojou osobnou starostlivosťou už len v značne obmedzenom rozsahu a tiež skutočnosť, že u oboch rodičoch došlo k rozšíreniu okruhu ich vyživovacích povinností, súdom prvého stupňa určené zvýšené výživné v plnom rozsahu zohľadňuje všetky právne významné kritéria v tomto smere. Odvolací súd, reagujúc na argumentáciu matky v jej odvolaní, považuje však za potrebné zdôrazniť, že rozsah vyživovacej povinnosti povinného rodiča nemožno určovať zjednodušene aritmetickým priemerom z nákladov dieťaťa, ako to požaduje matka, ale ako už bolo uvedené, je ho potrebné vyvodiť z reálnych zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov pri zachovaní zásady rovnakej životnej úrovne detí a rodičov. V konaní súdom prvého stupňa objektívne zistené súčasné reálne zárobkové možnosti otca, dokladované jeho mzdovými listami za rozhodné obdobie, mu neumožňujú pri zohľadnení ďalších významných atribútov podieľať sa na výžive mal. F. vyššou sumou ako 170 eur mesačne, čo predstavuje viac ako 100 % navýšenie oproti posledne určenému výživnému. Matka v konaní nepreukázala, že otec dosahuje i iný príjem ako zo závislej činnosti a jej úvahy o tom, že otec v čase voľna si môže hľadať i ďalšiu prácu a tiež o tom, že zo živnosti jeho družky sa môže dosahovať vyšší zisk pre celoročný predaj sortimentu, sú bez ponúknutia dôkazu o tom len v rovine teoretickej. V tejto súvislosti odvolací súd len dodáva, že pracovný čas všetkých zamestnancov je zo zákona rozvrhnutý tak, aby zamestnancovi bola poskytnutá primeraná doba na nutnú regeneráciu ich pracovných síl, a preto nemožno spravodlivo požadovať, aby počas nej pracovali i v ďalšom zamestnaní. Rovnako tak, že ako manžel matky, tak i družka otca majú príjem z nezávislej činnosti (spoločník a konateľ spoločnosti s.r.o., živnostníčka) a teda pokiaľ sa zohľadňuje v rámci posudzovania všetkých významných atribútov aj ich príjem (ako rodičov detí, ku ktorým pribudla vyživovacia povinnosť rodičom mal. F.), je potrebné vychádzať z daňových priznaní a niet dôvodu tieto spochybňovať na základe hypotetických argumentov len u družky otca. V neposlednom rade je potrebné si uvedomiť, že hoci súčasné možnosti vzdelávania detí sú nespočetné doma i v zahraničí, tieto sú limitované u každého dieťaťa predovšetkým finančnými možnosťami jeho rodičov a ich následným vzájomným konsenzom v otázke prípravy dieťaťa na budúce povolanie. V danom prípade však výber školy stredného stupňa pre maloletú naviac mimo miesta jej bydliska spojený s preukázateľne vyššími výdavkami ako je obvyklé, bol výlučne rozhodnutím matky. Zvýšené výživné takto nielenže plne zodpovedá zákonnej úprave, ale i zásade rovnakej životnej úrovne detí a rodičov a tiež prihliada na to, že potreby maloletej sú sčasti kryté i rodinnými prídavkami a otec jej platí i poistné 11 eur mesačne v rámci združeného poistenia mládeže. Taktiež určenie počiatku zvýšenia vyživovacej povinnosti otca je súladné s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine a rovnako tak správne súd prvého stupňa stanovil i výšku zročného výživného a podmienky jeho zročnosti postupujúc plne v intenciách § 160 ods. 1 OSP.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, keď súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.