Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-20-2014.pdf
PDF · 106.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/20/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti K. U., nar. XX.X.XXXX a H., nar. XX.X.XXXX, toho času bytom ako otec, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, deti E. K., nar. XX.X.XXXX, bytom J., F.. X. XXX a A. K., nar. XX.X.XXXX, bytom L., Z. XX, o návrhu C. K., nar. XX.X.XXXX, bytom J., F.. X. XXX, o zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti a o návrhu otca na zmenu výchovného prostredia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľky na zverenie maloletých detí do jej náhradnej osobnej starostlivosti v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 5C/44/2009-47 zo dňa 28.4.2010 vo výrokoch o starostlivosti o maloleté deti tak, že právoplatnosťou tohto rozhodnutia sa maloleté deti K., H., nar. XX.X.XXXX a U., nar. XX.X.XXXX z v e r u j ú do osobnej starostlivosti otca.
III. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške
40,- Eur mesačne, na každé z maloletých detí zvlášť, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám otca.
IV. Súd styk matky s maloletými deťmi n e u p r a v u j e, tento ponecháva na dohode
rodičov.
odôvodnenie:
Navrhovateľka, stará matka maloletých detí, svojim návrhom doručeným súdu dňa 3.2.2014 žiadala, aby súd maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti a rodičom uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 50,- Eur mesačne, na každé z maloletých detí zvlášť. V návrhu vo veci samej uviedla, že manželstvo jej syna a matky maloletých detí bolo rozvedené v roku 2010, ktorým rozsudkom boli maloleté deti zverené na čas po rozvode manželstva do starostlivosti matky. Deti však po rozvode manželstva v domácnosti matky zotrvali len do 12.5.2011, kedy matka vrátila maloleté deti ich otcovi. Odvtedy sa navrhovateľka o maloleté deti stará so svojim synom. Rodinné prídavky napriek uvedenému poberá matka, ktorá ich nie vždy zaslala navrhovateľke a zároveň matka na maloleté deti výživné neplatí. Navrhovateľka uviedla, že otec maloletých detí nechce požiadať o zverenie maloletých detí do svojej starostlivosti, nakoľko voči ich matke má stále citový vzťah a nechce sa s ňou súdiť o peniaze. Navrhovateľka zdôraznila, že v čase, kedy boli maloleté deti v starostlivosti matky mali problémy v škole a s oblečením, boli v katastrofálnom stave. Navrhovateľka bola nútená maloletým deťom kúpiť
oblečenie a obuv. Matka od uvedenej doby deťom nič nekúpila a nedala im žiadny darček. Deti si raz mesačne berie stará matka maloletých detí zo strany matky, kde sa s matkou stretnú. Po tom, ako maloleté deti prišli do domácnosti navrhovateľky sa ich prospech v škole zlepšil, navštevujú Základnú školu s materskou školou v Pohorelej a syn navrhovateľky sa s nimi pravidelne učí. Navrhovateľka uviedla, že s maloletými deťmi navštevuje zdravotnícke zariadenia, chodí na rodičovské združenia, perie, varí a snaží sa deťom všemožne pomáhať. Mala by záujem, aby si jej syn (otec maloletých detí) našiel prácu a ona by tým, že by jej deti boli zverené do osobnej starostlivosti, by sa o maloleté deti starala a tým pomáhala synovi.
Podľa obsahu návrhu súd tento posúdil ako návrh na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Otec maloletých detí sa k návrhu pôvodne napriek výzve súdu nevyjadril.
Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení (označenom ako „odvolanie“) s návrhom navrhovateľky na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky nesúhlasila. Uviedla, že navrhovateľka to robí len preto, aby z nej vytiahla peniaze a ona sa s otcom maloletých detí dohodla, že sa pre peniaze súdiť nebudú. Navrhovateľka tiež v návrhu uviedla len nepravdivé veci. Nie je pravda, že prídavky na deti neposielala, aj keď niekedy ich poštou poslať nemohla. Nie je tiež pravda, že deti mali kvôli nej zlé vysvedčenia, deti jej samé povedali, že to bolo rozdielnymi školami. Rovnako nepravdivé je to, že od nej deti odišli v katastrofálnom stave, deti boli riadne zaodeté. Je pravdou, že im nič nekúpila, bolo to však z dôvodu, že bola v hmotnej núdzi a dostávala len finančný príspevok vo výške 62,50 Eur mesačne. Matka uviedla, že ju pobúrilo, že navrhovateľka o nej uviedla, že striedala niekoľko partnerov a že vyhľadávala náhodné známosti. Nepravdou je aj tvrdenie navrhovateľky, že sa o maloleté deti stará, nakoľko matka má vedomosť, že deťom varí otec a navrhovateľka roznáša letáky celý deň a domov chodí len večer. Matka poukázala na svoju finančnú situáciu, na skutočnosť, že je proti nej vedených niekoľko exekučných konaní. Uviedla, že od 27.1.2014 je zamestnaná, je v pracovnom pomere na dobu určitú do 31.7.2014 u zamestnávateľa Wood Polomka Timber s.r.o.. Návrh navrhovateľky žiadala zamietnuť.
Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania navrhol návrhu navrhovateľky vyhovieť a maloleté deti zveriť do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Pred kolíznym opatrovníkom navrhovateľka uviedla, že otec maloletých detí tieto priviedol do domácnosti navrhovateľky v máji 2011, deti prišli v zanedbanom stave, bez náhradného oblečenia, obuvi. V škole mali nedostatočné výsledky, čo bolo podmienené vplyvom dôsledkov rozvodu, nedostatočnej starostlivosti zo strany matky po rozvode a zároveň i citové väzby na oboch rodičov. Navrhovateľka pred kolíznym opatrovníkom uviedla, že otec maloletých detí jej pomáha v starostlivosti o maloleté deti, pomáha im s úlohami a niekedy navarí. Otec maloletých detí s nimi býva v spoločnej domácnosti, ale svojim nezodpovedným prístupom k rodičovským povinnostiam a riešeniu situácie maloletých detí neprispel k zabezpečovaniu ich základných potrieb. Finančné zabezpečenie rodiny je na navrhovateľke, otec od roku 2011 nepovažoval za potrebné a dôležité požiadať o zmenu výchovného prostredia a žiadať od matky výživné. Sám je pritom dlhodobo bez príjmu a odkázaný na pomoc svojej matky. Pokiaľ ide o navrhovateľku, táto poberá starobný dôchodok vo výške 454,- Eur mesačne, hradí všetky poplatky spojené s užívaním domácnosti, poplatky maloletých detí spojené so školskými povinnosťami a na zabezpečenie základných potrieb rodiny. Privyrába si roznášaním letákov. Pokiaľ ide o maloleté deti tieto navštevujú Základnú školu v Pohorelej, do školy chodia sami a navrhovateľka sa o nich v škole pravidelne informuje. Zo správy školy vyplýva, že stará matka sa o maloleté deti príkladne stará a zabezpečuje im všetky základné potreby. So školou pravidelne komunikuje, spolupracuje, zúčastňuje sa na rodičovských združeniach. Maloleté deti chodia do školy upravené a čisté, školské pomôcky majú v poriadku, príprava na vyučovanie je dostatočná. H. je žiakom deviateho a U.iakom piateho ročníka základnej školy.
Súd konajúc o návrhu navrhovateľky o zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti nariadil pojednávanie na deň 19.3.2014, vykonal dokazovanie v neprítomnosti matky, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnila.
Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, maloletých žiadala zveriť do svojej starostlivosti. Návrh podala preto, lebo matka maloletých detí si žije bezstarostne, navrhovateľka sa o všetko stará, otec sa s deťmi učí matematiku a fyziku, navrhovateľka slovenčinu a písanie. Ona tri roky návrh nepodala, nakoľko si myslela, že návrh na zverenie detí do svojej starostlivosti dá jej syn. Deti sú u nich už tri roky, sú v jej celodennej starostlivosti okrem času, ktorý trávia v škole. S matkou sa maloletí stretávajú keď chodia k starej matke zo strany matky, u ktorej žije aj matka maloletých detí spolu so svojim priateľom. Prídavky na deti doposiaľ poberá matka, prídavky na deti dávala navrhovateľke len určitý čas. Deti matka kontaktuje aj telefonicky. Pokiaľ ide o jej syna, otca maloletých detí tento sa s deťmi učí, niekedy im navarí, uprace a v nedeľu ich umyje.
Otec maloletých detí na pojednávaní uviedol, že súhlasí s tým, aby boli deti pri nich (u neho a jeho matky - navrhovateľky) spoločne. On návrh na zmenu výchovného prostredia nechcel dávať, jeho matka detí stále prosila, aby to nerobil nakoľko ona nemá príjem a nemala by z čoho platiť výživné. Vie, že nárok na výživné mal ako aj nárok na prídavok na maloleté deti, jeho ich matka vždy uprosila. Ani v súčasnosti sa matke nechce postaviť a preto pôvodne súhlasil s náhradnou osobnou starostlivosťou; následne však žiadal maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Uviedol, že má plnú spôsobilosť na právne úkony, s deťmi sa učí, upratuje im, s navrhovateľkou ich chystajú do školy. Raňajky varí on alebo navrhovateľka. Večere v nedeľu varí on. Víkendy trávi s deťmi, hrá sa s nimi, učí sa s nimi, chodí s nimi na výlety, zahrať si na ihrisko futbal. Jemu pomáha jeho matka. On sám je živnostník, živnosť teraz nevykonáva, jemu faktúry za vykonanú prácu zaplatené neboli. Od septembra (2013) nemal žiaden príjem, jeho aj deti živila aj živí navrhovateľka. Od apríla 2014 má dohodnutú robotu, do roboty bude dochádzať na denné zmeny, nie je problém, aby sa o chlapcov staral. Po vyjadrení otca navrhovateľka s jeho návrhom (na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti) súhlasila, uviedla, že deti budú aj tak pri nej a ona v starostlivosti o deti bude svojmu synovi pomáhať.
V nadväznosti na vyjadrenie otca kolízny opatrovník navrhol návrh starej matky zamietnuť, prijať návrh otca maloletých detí a maloleté deti zveriť do jeho osobnej starostlivosti.
Následne matka maloletých detí na výzvu súdu v písomnom vyjadrení uviedla, že súhlasí so zverením maloletých detí do starostlivosti otca, na tom sa s otcom maloletých detí dohodli, nakoľko sa nechcú hádať aj po rozvode a okrem toho sa už tri roky o deti stará. Nemá tak žiadne námietky proti návrhu otca; nesúhlasí naďalej s návrhom navrhovateľky na zverenie maloletých detí do jej náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko deti majú otca a nie je tak dôvod pre zverenie detí do starostlivosti navrhovateľky. Ak by mala vlastný domov, nedala by deti do J. a boli by pri nej. Ich otec svoj domov na rozdiel od nej má. Matka uviedla, že výživné bude posielať ako sa jej pri jej finančnej situácii bude dať. Opätovne ospravedlnila svoju neúčasť na ďalšom pojednávaní.
Súd doplnil dokazovanie na pojednávaní dňa 16.4.2014, na ktorom navrhovateľka uviedla, že chce aby súd rozhodol tak, aby si otec maloletých detí hľadal robotu, nakoľko to finančne už nezvláda a aby deti ostali u nich. Súhlasila so zverením maloletých detí otcovi a zároveň maloleté deti žiadala zveriť sebe. Otec maloletých detí žiadal zverenie maloletých detí sebe a určiť matke výživné podľa úvahy súdu. Kolízny opatrovník navrhol návrh starej matky zamietnuť a maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti otca.
Okresný súd Brezno svojim rozsudkom č.k. 8P/160/2009-32 zo dňa 9.7.2009 maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 45,- Eur na maloletého H. s účinnosťou od 28.4.2009 a vo výške 35,- Eur na maloletého U. s účinnosťou od 28.4.2009 a vo výške 45,- Eur s účinnosťou od 1.9.2009. Rozsudok sa stal právoplatným dňom 6.8.2009.
Rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. 5C/44/2009-47 zo dňa 28.4.2010, právoplatným dňom 22.7.2010 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené; súd schválil rodičovskú dohodu a maloleté deti zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 45,- Eur mesačne na každé z maloletých detí zvlášť.
Podľa vyjadrenia ÚPSVaR Brezno matka maloletých detí je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi od augusta 2012, poberá od marca 2009 prídavok na dieťa. Obec Bacúch potvrdila, že maloleté deti pochádzajúce z manželstva matky sú vo výchove otca v obci J.; matka žije v spoločnej domácnosti s priateľom E. P. v obci L.. Matka bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 27.8.2013, dňa 31.1.2014 predložila pracovnú zmluvu od zamestnávateľa myWood Polomka Timber s.r.o. s dátumom nástupu od 27.1.2014. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni matka maloletých detí je od 27.1.2014 zamestnancom obchodnej spoločnosti myWood Polomka Timber s.r.o.. Zamestnávateľ matky potvrdil jej prijatie do zamestnania od 27.1.2014, pričom za mesiac február 2014 mala čistý mesačný príjem 444,03 Eur, v ktorom príjme ešte nie sú zúčtované odmeny a preto príjem môže byť vyšší.
Otec maloletých detí nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Navrhovateľka listinnými dôkazmi preukázala svoje mesačné príjmy ako aj mesačné náklady.
Podľa správy o povesti Obce Pohorelá je navrhovateľka starobnou dôchodkyňou, vlastní rodinný dom súpisné číslo XXX, kde má rodina trvalý pobyt. Po rozvode manželstva svojho syna sa už niekoľko rokov stará o svojich vnukov, ktorí boli po rozvode zverení do starostlivosti svojej matky. Táto sa starostlivosti o deti vzdala a odovzdala ich otcovi. Starostlivosť navrhovateľky o maloleté deti je zabezpečená v náležitej miere. Otec maloletých detí je živnostník, v čase vyjadrenia bez stálej práce a príjmu. Svojej matke pomáha so starostlivosťou o deti, hlavne s prípravou detí na vyučovanie do školy a v ostatnom podľa svojich momentálnych možností.
Podľa § 163 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 36 ods.1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane..
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 44 ods.1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Podľa § 44 ods.3 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je
a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len "náhradná osobná starostlivosť"),
b) pestúnska starostlivosť a
c) ústavná starostlivosť.
Podľa § 45 ods.1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods.1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods.1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods.1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods.1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že po rozvode manželstva boli maloleté deti rozsudkom súdu zverené do osobnej starostlivosti matky; toto rozhodnutie súdu však nie je dlhodobo rešpektované, nakoľko maloleté deti podľa zhodného vyjadrenia účastníkov konania žijú v domácnosti spolu s navrhovateľkou a svojim otcom a to bez toho, aby niektorý z rodičov podal návrh na novú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Za takejto skutkovej situácie vznikol dôvod na zmenu výchovného prostredia. Navrhovateľka podala návrh na zverenie maloletých detí do jej náhradnej osobnej starostlivosti, otec maloletých detí sa v priebehu konania domáhal zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti. So zverením maloletých detí do starostlivosti otca matka maloletých detí súhlasila, súhlas vyjadrila aj navrhovateľka avšak bez toho, aby svoj návrh na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti vzala späť a žiadala konanie o svojom návrhu zastaviť. V tomto smere je potrebné poukázať na vyššie citované ustanovenia zákona o rodine, podľa ktorých náhradná starostlivosť prichádza do úvahy v prípade, že rodičia starostlivosť o maloleté deti nezabezpečujú, resp. v prípade, ak ju zabezpečovať nemôžu. Je nesporné, že matka maloletých detí v súčasnosti starostlivosť o maloleté deti nezabezpečuje a s prihliadnutím na vykonané dokazovanie túto starostlivosť v súčasnosti
ani zabezpečiť nemôže. O zverenie maloletých detí do svojej starostlivosti prejavil otec, ktorý aj v súčasnosti spolu s navrhovateľkou a maloletými deťmi žije v spoločnej domácnosti. Pri popisovanom spôsobe starostlivosti o maloleté deti má súd zato, že starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje otec spoločne so svojou matkou, ktorá mu v starostlivosti o maloleté deti vypomáha a to ako osobnou starostlivosťou tak aj finančným zabezpečením potrieb spoločnej domácnosti. Za takejto skutkovej situácie má súd zato, že niet dôvodu pre rozhodovanie o niektorej z foriem náhradnej starostlivosti o maloleté deti (medzi ktoré patrí aj náhradná osobná starostlivosť), nakoľko otec starostlivosť o maloleté deti za pomoci navrhovateľky zabezpečuje a naďalej ju chce zabezpečovať.
Vzhľadom k vyššie uvedenému súd vo veci zverenia maloletých detí tieto zveril do osobnej starostlivosti otca a návrh starej matky na zverenie maloletých detí do jej náhradnej starostlivosti zamietol.
Zároveň súd rozhodol o vyživovacej povinnosti matky, ktorú s prihliadnutím na skutočnosť, že v súčasnosti je zamestnaná, zaviazal na plnenie výživného vo výške 40,- Eur mesačne na každé z maloletých detí zvlášť. Vzhľadom na vek maloletých detí, skutočnosť, že maloleté deti navštevujú základnú školu s tým vyplývajúcimi potrebami má súd zato, že výživné vo výške 40,- Eur mesačne nepostačuje pokrývať všetky odôvodnené potreby maloletých deti. V tomto smere súd ale prihliadol na skutočnosť, že matka maloletých detí bola v nedávnej minulosti dlhodobo nezamestnaná a poberala dávky v hmotnej núdzi, na skutočnosť, že sa zamestnala len v januári 2014 ako aj na skutočnosť, že súd nemá pochybnosti o tom, že sociálna situácia matky dlhodobo nie je dobrá a je voči nej vedených viacero exekučných konaní. Súd má však zato, že pri preukázanom príjme matky je v jej možnostiach prispievať na výživu maloletých detí určeným výživným; najmä v situácii keď na maloleté deti dlhodobo neprispievala napriek tomu, že starostlivosť o nich reálne zabezpečoval otec spolu s navrhovateľkou.
S prihliadnutím na zmenu výchovného prostredia a zverenie maloletých detí do starostlivosti otca súd styk matky s maloletými deťmi ponechal na dohode rodičov; úprava styku žiadaná nebola.
Podľa § 162 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.