Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_7C-14-2013.pdf
PDF · 74.77 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/14/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci navrhovateľa: Y. F., nar. X.X.XXXX, bytom H. XX/XX, H. V., proti odporkyni: L. F., nar. XX.XX.XXXX, H. XX/XX, H. V. o určenie manželského výživného takto
rozhodol:
Súd návrh na manželské výživné z a m i e t a.
Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 11.11.2013 spolu s doplnením návrhu zo dňa 12.2.2014 domáhal, aby súd svojim rozsudkom zaviazal odporkyňu prispievať na jeho výživu po 30 Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že je nezamestnaný, požiadal o príspevok občana v hmotnej núdzi. Vzhľadom na to, že najprv si musí uplatniť zákonné nároky na vyriešenie životnej situácie, v ktorej sa ocitol, podáva tento návrh.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou a Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania sa na pojednávanie napriek viacerým predvolaniam nedostavili.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 14.3.2014 č. 47232/2014 navrhovateľ je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 7.5.2013, pričom evidencia trvá. Odporkyňa bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 7.5.2013 do vyradenia pre nespoluprácu dňa 24.6.2013.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 17.3.2014 č. 2014/234-0216 navrhovateľ poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur mesačne. Odporkyňa poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne.
Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou súdu oznámila, že navrhovateľ nie je poberateľom dôchodku ani dávky v nezamestnanosti, ani žiadnej inej dávky, pričom je evidovaný v registri poistencov
Sociálnej poisťovne u zamestnávateľa- platiteľa poistného T. K. L., L. XXXX, U. W. M., K.I.: XXXXXXXX ako osoba vykonávajúca dohodu o vykonaní práce. Ďalej súdu oznámila, že odporkyňa nie je poberateľkou dôchodku, dávky v nezamestnanosti ani žiadnej inej dávky, nie je evidovaná v registri poistencov u žiadneho zamestnávateľa- platiteľa poistného ako poistenec ani ako SZČO.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
V zmysle § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa ( § 77 ods. 1 Zákona o rodine ).
Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že navrhovateľom požadované manželské výživné nemožno priznať pretože z vykonaného dokazovania nevyplynula dôvodnosť podaného návrhu. Z dokladov vyžiadaných od Sociálnej poisťovne vyplynulo, že navrhovateľ má príjem vyplývajúci z dohody o vykonaní práce uzatvorenej so L. T. K. L.. Na nariadené pojednávanie sa navrhovateľ ani raz nedostavil, nedokladoval výšku predmetného príjmu ani výdavkov. Naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa sa sama ocitla v situácii, kedy nie je schopná plniť vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi. Sociálne, ekonomické a rodinné pomery oboch sú také, že sú odkázaní na pomoc štátu. Vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporkyne má súd za to, že tieto jej toho času reálne neumožňujú navrhovateľovi poskytovať manželské výživné, preto súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastník, ktorý mal vo veci plný úspech, má právo na náhradu nákladov potrebných k účelnému uplatneniu práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyňa mala vo veci plný úspech, keď súd návrh zamietol, no náhradu trov nežiadala a zo spisu jej žiadne trovy nevyplynuli a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nevzniklo, preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.