Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-70-2013.pdf
PDF · 154.09 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/70/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu B. D., bytom L., E. V. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom Košice, Gelnické 33, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 15. februára 2013, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zmenil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza zo dňa 26. októbra 2012, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/ Sve tak, že text v úvodnej vete dodatočného platobného výmeru: "Daňový úrad Trenčín na základe zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov ..." mení na text: "Daňový úrad Trenčín na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ...". Uvedeným dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza zo dňa 26. októbra 2012, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sve bol žalobcovi v zmysle § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na ustanovenie § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2006 vo výške 6.738,49 euro, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na uplatnené odpočítanie dane z týchto faktúr:
- faktúra č. XXX/XXXX (ev. č. DF XXXX) od dodávateľa EMPANADA s.r.o., Zámocká 30, Bratislava, IČO: 35 907 720 zo dňa 16. októbra 2006 (dátum dodania služieb 16. októbra 2006), základ dane 829.221,- Sk + 19 % DPH 157.552,- Sk, za sprostredkovanie pomocných stavebných prác na rekonštrukcii verejného osvetlenia mesta D.,
- faktúra č. XXXXXXXXXX (ev. č. DF XXXX) od dodávateľa Holcim (Slovensko) a.s., Rohožník zo dňa 12. októbra 2006, základ dane 32.933,50 Sk + 19 % DPH 6.257,40 Sk, za dodávku betónu, na zákazku Polyfunkčný objekt v D., na ul. G.,
- faktúra č. XXXXXXX (ev. č. DF XXXX) od dodávateľa KARBON s.r.o., Nádražná 75, Šenkvice zo dňa 11. októbra 2006, základ dane 144.700,43 Sk + 19 % DPH 27.493,10 Sk, za materiál, pričom podľa dodacích listov, ktoré tvoria prílohu k faktúre bol materiál dodaný na zákazku „W.“,
- faktúra č. XXXXXXX (ev. č. DF XXXX) od dodávateľa KARBON s.r.o., Nádražná 75, Šenkvice zo dňa 11. októbra 2006, základ dane 37.317,21 Sk + 19 % DPH 7.090,30 Sk, za materiál, pričom podľa dodacích listov, ktoré tvoria prílohu k faktúre bol materiál dodaný na zákazku „W.“,
- faktúra č. XXXXX (ev. č. DF XXXX) od dodávateľa Vaša s.r.o., Andreja Hlinku 86, Nováky zo dňa 17. októbra 2006, základ dane 157.510,10 Sk + 19 % DPH 29.926,90 Sk, za materiál, pričom na dodacom liste č. XXXXX, ktorý tvorí prílohu k faktúre bol materiál dodaný na zákazku „W.“,
- faktúra č. XXXXXXXXXX (ev. č. DF XXXX) od dodávateľa Holcim (Slovensko) a.s., Rohožník zo dňa 17. októbra 2006, základ dane 19.144,- Sk + 19 % DPH 3.637,40 Sk, za dodávku betónu, na zákazku Polyfunkčný objekt v D., na ul. G.,
- faktúra č. XXXXXXXXXX (ev. č. DF XXXX) od dodávateľa Holcim (Slovensko) a.s., Rohožník zo dňa 25. októbra 2006, základ dane 214.815,- Sk + 19 % DPH 40.814,90 Sk, za dodávku betónu, pričom podľa dodací listov č. XXXX, XXXX a XXXX na zákazku „W.“ bolo dodaných XX m3, čo predstavuje základ dane 27.957,- Sk + 19 % DPH 5.311,80 Sk z fakturovanej sumy,
- faktúra č. XXX-XX-XXXXX (ev. č. DF XXXX) od dodávateľa MURAT s.r.o., Bratislavská č. 87, Pezinok zo dňa 24. októbra 2006, základ dane 47.648,40 Sk + 19 % DPH 9.053,20 Sk, za materiál, pričom podľa dodacieho listu č. XXX-XX-XXXXX, ktorý tvorí prílohu k faktúre bolo miesto určenia W., Obecný úrad,
- faktúra č. XXXXXX/XX (ev. č. DF XXXX) od dodávateľa OSC Monček Dušan, Bednára 4. Prievidza zo dňa 31. októbra 2006, základ dane 130.207,60 Sk + 19 % DPH 24.739,40 Sk, za materiál, pričom podľa dodacieho listu, ktorý tvorí prílohu k faktúre bol na zákazku „W.“ dodaný materiál v sume základ dane 92.409,23 Sk + 19 % DPH 17.557,70 Sk,
- faktúra č. XXXXXXX (ev. č. DF XXXX) od dodávateľa KARBON s.r.o., Nádražná 75, Šenkvice zo dňa 26. októbra 2006, základ dane 6.871,30 Sk + 19 % DPH 1.305,50 Sk, za materiál, pričom podľa dodacieho listu zo dňa 19. októbra 2006, ktorý tvorí prílohu k faktúre bol materiál dodaný na zákazku „W.“,
- faktúra č. XXXXXXX (ev. č. DF XXXX) od dodávateľa KARBON s.r.o., Nádražná 75, Šenkvice zo dňa 31. októbra 2006, základ dane 18.748,85 Sk + 19 % DPH 3.562,30 Sk, za materiál, pričom podľa dodacieho listu, ktorý tvorí prílohu k faktúre bol materiál dodaný na zákazku „W.“,
- faktúra č. XXX-XX-XXXXX (ev. č. DF XXXX) od dodávateľa MURAT s.r.o., Bratislavská č. 87, Pezinok zo dňa 06. novembra 2006, základ dane 7.408,27 + 19 % DPH 1.407,60 Sk, za materiál, pričom podľa dodacieho listu č. XXX-XX-XXXXX, ktorý tvorí prílohu k faktúre bolo miesto určenia „W.“,
- faktúra č. XXXXX (ev. č. DF XXXX) od dodávateľa G. A. AUTO AKR ELEKTRA, Malá 5/4, Prievidza zo dňa 31. októbra 2006, základ dane 162.857,14 Sk + 19 % DPH 30.942,90 Sk, za dodávku tovaru, pričom podľa dodacieho listu č. 59/10 na Zákazku „W.“ bol dodaný tovar v cene bez DPH 7.205,62 Sk a podľa dodacieho listu „W.“ bol dodaný tovar v hodnote 17.480,70 Sk bez DPH, t.j. celkom za obidva dodacie listy v sume základ dane 24.686,30 Sk + 19 % DPH 4.690,40 Sk,
- faktúra č. XXXXXXXX (ev. č. DF XXXX) od dodávateľa B.. N. R. N. B. D., L., D. zo dňa 16. októbra 2006, základ dane 196.223,96 Sk + 19 % DPH 37.282,60 Sk, za stavebný materiál, pričom na dodacom
liste zo dňa 7. októbra 2006, ktorý tvorí prílohu k faktúre je vyznačené, že materiál vo výške základ dane 8.130,80 Sk + 19 % DPH 1.544,90 Sk bol dodaný na zákazku „N.“,
- faktúra č. XXXXXXX (ev. č. DF XXXX) od dodávateľa STAVMAT IN spol. s.r.o., Malacky, zo dňa 25. októbra 2006, základ dane 108.297,10 Sk + 19 % DPH 20.576,40 Sk, za stavebný materiál, pričom na dodacom liste č. XXXXXXXXXX je uvedené miesto vykladania RD B.. N. D. - E. a na dodacom liste č. XXXXXXXXXX je vyznačená akcia „N.“, t.j. na akciu „B.. N.“ bol dodaný materiál v sume základ dane 98.952,84 Sk + 19 % DPH 18.801,- Sk,
- faktúra č. XXXXXXX (ev. č. DF XXXX) od dodávateľa STAVMAT IN spol. s.r.o., Malacky, zo dňa 30. októbra 2006, základ dane 393.239,47 Sk + 19 % DPH 74.715,50 Sk, za stavebný materiál, pričom na dodacom liste č. XXXXXXXXXX na zákazku „B.. N.“ bol dodaný stavebný materiál v sume základ dane 27.413,60 Sk + 19 % DPH 5.208,60 Sk z celkovej fakturovanej sumy.
Faktúru č. XXXXXXXX (ev. č. N zo dňa 16. októbra 2006 správca dane neuznal žalobcovi z dôvodu, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľného obchodu, ktorý nebol uskutočnený dodávateľom EMPANADA spol. s.r.o.. Faktúry č. XXXXXXXXXX (ev. č. N č. XXXXXXX (ev. č. DF XXXX), č. XXXXXXX (ev. č. DF XXXX), č. XXXXX (ev. č. DF XXXX), č. XXXXXXXXXX (ev. č. DF XXXX), č. XXXXXXXXXX (ev. č. DF XXXX), č. XXX-XX-XXXXX (ev. č. DF XXXX), č. XXXXXX/XX (ev. č. DF XXXX), č. XXXXXXX (ev. č. DF XXXX), č. XXXXXXX (ev. č. DF XXXX), č. XXX-XX-XXXXX (ev. č. DF XXXX) a č. XXXXX (ev. č. DF XXXX) správca dane žalovanému neuznal, nakoľko tovar a služby neboli žalobcom ďalej vyfakturované, t.j. použité na účely jeho podnikania ako platiteľa, čím žalobca porušil ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH a zároveň tovar a služby neboli ani súčasťou nepeňažného vkladu žalobcu do spoločnosti BENY - STAV Prievidza, s.r.o. tak, ako to uvádza žalobca vo svojich vyjadreniach. Faktúry č. XXXXXXXX (ev. č. DF XXXX), č. XXXXXXX (ev. č. DF XXXX) a č. XXXXXXX (ev. č. DF XXXX) správca dane žalobcovi neuznal, pretože tovar a služby neboli žalobcom ďalej vyfakturované, t.j. použité na účely jeho podnikania ako platiteľa, čím žalobca porušil ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH.
Žalobca v žalobe tvrdí, že rozhodnutie správcu dane bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu a takáto závažná chyba predstavuje samostatný dôvod pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu podľa ustanovenia § 250j ods. 3 O.s.p.. Ďalšieho pochybenia, sa podľa názoru žalobcu dopustil správca dane tým, že vykonával dokazovanie vo vyrubovacom konaní. Žalobca je toho názoru, že správca dane nemôže vo vyrubovacom konaní vykonávať dokazovanie, nakoľko vyrubovacie konanie je štádium hodnotenia dôkazov z daňovej kontroly. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie § 38 až § 45 zákona č. 511/1992 Zb.. Žalobca tvrdí, že v súdenej veci správca dane vo vyrubovacom konaní nehodnotil žiadne dôkazy, jediným dôvodom "vyrubovacieho konania" bolo v zmysle právneho názoru žalovaného preverovanie, kedy a kým boli rozpracované zákazky skutočne dokončené a odovzdané a komu vznikla daňová povinnosť. Ďalším žalobným dôvodom, ktorý žalobca uviedol v žalobe je jeho tvrdenie, že v dodatku č. 1 k protokolu správca dane uviedol nové skutočnosti, ku ktorým sa žalobca už nemal možnosť účinne brániť. Žalobca v žalobe taktiež spochybňuje dôveryhodnosť vo veci vypočutého svedka G. G., pričom žalobca navyše tvrdí, že uvedená svedecká výpoveď bola získaná v rozpore so zákonom. Žalobca taktiež spochybňuje náležité zistenie skutkového stavu veci, keď žalobca vo veci nevypočul ďalšie osoby označené G. G., a to konkrétne J. R., J. L. ml. a M. W.. Žalobca ďalej poukazuje na to, že správca dane sa vôbec nepozastavil nad tým, že žalobca poukazoval úhrady bezhotovostne na účty v bankách a uspokojil sa s tvrdením G. G., ktorý uviedol, že nevie, kto má prístup k účtom, pričom daňovým orgánom nič nebránilo obrátiť sa s dotazom uvedeného obsahu na príslušnú banku. K neuznaniu odpočítania dane z faktúr, ktoré boli predmetom nepeňažného vkladu do novovzniknutej spoločnosti žalobca v závere žaloby uviedol, že dôvodom neuznania odpočítania dane zo stavieb dokončených pred 26. februárom 2007 nemôže byť skutočnosť, že konečné faktúry nevystavil žalobca, ani neodviedol daň z týchto zdaniteľných plnení, ale vystavila ich už spoločnosť BENY-STAV Prievidza, s.r.o., pretože rovnaký stav podľa žalobcu nastal aj pri stavbách ukončených po 26. februári 2007, pri ktorých odpočítanie dane bolo priznané.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. K námietkam žalobcu, ktorými žalobca odôvodňuje ukrátenie na svojich právach, žalovaný uviedol, že je pravda, že v čase vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia bol už zákon č. 150/2001 Z.z. neplatný. Je však nespochybniteľné, že dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza zo dňa 26. októbra 2012, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sve je vydaný orgánom štátnej správy príslušným aj podľa platného zákona č. 333/2011 Z.z.. Táto zrejmá nesprávnosť nemôže byť dôvodom neplatnosti dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza zo 26. októbra 2012, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sve, keďže výrok rozhodnutia bol správny, predmetný dodatočný platobný výmer bol vydaný správne v zmysle § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z.. Vyššie uvedenú zrejmú nesprávnosť v úvode rozhodnutia správcu dane žalovaný svojím rozhodnutím zmenil - nahradil správnym právnym predpisom. K námietke žalobcu, že správca dane vykonával dokazovanie vo vyrubovacom konaní žalovaný uviedol, že správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 13. apríla 2012 zrušilo dodatočný platobný výmer č. XXX/ XXX/XXXXXX/XX/Mar zo dňa 13. decembra 2011 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole podľa § 44 zákona č. 511/1992 Zb., ktoré nebolo právoplatne ukončené (neexistovalo právoplatné rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole podľa § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.). Vo vyrubovacom konaní, ktoré je daňovým konaním, správca dane postupoval podľa právneho názoru odvolacieho orgánu v zmysle § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. a jednotlivé úkony v rámci vyrubovacieho konania (výzvy, miestne zisťovanie, ústne pojednávanie) vykonával podľa príslušných ustanovení zákona č. 511/1992 Zb.. Na základe úkonov vykonaných vo vyrubovacom konaní správca dane vydal nové rozhodnutie podľa § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., pre ktoré bol podkladom protokol z vykonanej daňovej kontroly, ako aj dôkazy získané vo vyrubovacom konaní. Vyrubovacie konanie, ako ďalej dodal žalovaný, je ďalším daňovým konaním a primerane sa na neho vzťahujú lehoty upravené v § 30a zákona č. 511/1992 Zb.. Ak nemožno dodržať lehoty uvedené v odseku 2 citovaného ustanovenia (30 dní, resp. 60 dní), je potrebné požiadať o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa odseku 3 citovaného ustanovenia orgán najbližšie nadriadený správcovi dane. Rozhodnutie odvolacieho orgánu zo dňa 13. apríla 2012, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r nadobudlo právoplatnosť dňa 27. apríla 2012. Správca dane po doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu pokračoval vo vyrubovacom konaní, pričom z dôvodu dodržania vyššie uvedených lehôt požiadal listom č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Sve Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia. Keďže lehota na vydanie rozhodnutia mu bola odvolacím orgánom predĺžená na základe listu č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 11. júna 2012 do 31. decembra 2012, správca dane vydal odvolaním napadnutý dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX/Sve zo dňa 26. októbra 2012 v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona č. 511/1992 Zb.. Keďže vyrubovacie konanie je (na rozdiel od daňovej kontroly) daňovým konaním, jednotlivé úkony v rámci vyrubovacieho konania (výzvy, miestne zisťovanie, ústne pojednávania) vykonával správca dane podľa príslušných ustanovení zákona č. 511/1992 Zb.. Ustanovenie § 15 (daňová kontrola) zákona č. 511/1992 Zb. obsahuje aj ods. 16, podľa ktorého sa ustanovenia prvej časti a § 32 a 34 primerane použijú aj na daňovú kontrolu preto, lebo daňová kontrola nie je daňovým konaním. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že správca dane vypočul G. G., ktorý bol konateľom spoločnosti EMPANADA, s.r.o., pričom tento sa jednoznačne vyjadril, že sporné faktúry za spoločnosť nevystavil ani nepodpísal, nikoho vystavením faktúr nepoveril, nemá ani pečiatku spoločnosti a nič nevie ani o účtovníctve spoločnosti. K peniazom, ktoré boli poslané na účet spoločnosti ako úhrady faktúr sa vyjadril, že on fyzicky žiadne peniaze nemal, peniaze z účtu vyberal len raz pre C. L. ml. s tým, že to mali byť jeho peniaze. O G. W. a pánovi R. sa vyjadril G. G. v tom zmysle, že ide o osoby, ktoré ho nahovorili na prepis spoločnosti, bližšie kontakty na nich však G. G. neuviedol. Žalobca sa osobne zúčastnil vypočúvania G. G., potvrdil, že s G. G. osobne do kontaktu neprišiel, pričom uviedol, že všetky súčinnosti s dodávateľmi vykonávala B.. D., ktorá však podľa svojho vlastného vyjadrenia nikoho za spoločnosť EMPANADA, s.r.o. nepozná. V závere vyjadrenia k žalobe žalovaný uviedol, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z nákupu tovarov a služieb, ktorých použitie na účely svojho podnikania ako platiteľ preukazoval súpisom, na ktorom ku každej dodávateľskej faktúre priradil odberateľskú faktúru, ktorou bola fakturovaná stavba, na ktorú bol tovar alebo služby použité, pričom predložil aj zoznam rozpracovaných objednávok a zmlúv o dielo, týkajúcich sa uvedených stavieb. Odberateľské faktúry, ako uviedol žalovaný, však nefakturoval žalobca, ale spoločnosť BENY-STAV Prievidza, s.r.o. ako jeho právny nástupca, čo žalobca odôvodnil tým, že on
vložil celý podnik ako nepeňažný vklad do tejto spoločnosti, ktorá vyššie uvedené rozpracované zákazky dokončila a vyfakturovala. Zo zistení správcu dane však vyplýva, že súčasťou nepeňažného vkladu podniku zákonite nemohli byť všetky rozpracované zákazky (na ktoré sa mal nakúpený tovar a práce použiť), ktoré boli uvedené v predloženom zozname rozpracovaných objednávok a zmlúv o dielo zo dňa 26. februára 2007. Podľa zmluvy o vklade podniku zo dňa 26. februára 2007, k vloženiu podniku totiž došlo až dňom 26. februára 2007, pričom zákazky fakturované faktúrami č. XXXXXX a č. XXXXXX boli vykonané a odovzdané ešte pred vkladom spoločnosti žalobcu do spoločnosti BENY-STAV Prievidza, s.r.o. a teda tieto zákazky mal ešte fakturovať a odviesť z nich DPH žalobca.
Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech.
Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/ X/XXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 15. februára 2013, ktorým žalovaný zmenil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza zo dňa 26. októbra 2012, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/ Sve tak, že text v úvodnej vete dodatočného platobného výmeru: "Daňový úrad Trenčín na základe zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov ..." mení na text: "Daňový úrad Trenčín na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ...".
Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:
Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza vydal dňa 26. októbra 2012, dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sve , ktorým bol žalobcovi v zmysle § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na ustanovenie § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2006 vo výške 6.738,49 euro, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na uplatnené odpočítanie dane z faktúr, ktoré sú vyšpecifikované v úvode odôvodnenia tohto rozsudku. Dôvodom neuznania sporných faktúr, ako už Krajský súd v Trenčíne uviedol v úvode tohto rozsudku, bola vo vzťahu k spoločnosti EMPANADA, spol. s.r.o. tá skutočnosť, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľného obchodu, ktorý nebol uskutočnený dodávateľom EMPANADA spol. s.r.o.. Faktúry č. XXXXXXXXXX (ev. č. N č. XXXXXXX (ev. č. DF XXXX), č. XXXXXXX (ev. č. DF XXXX), č. XXXXX (ev. č. DF XXXX), č. XXXXXXXXXX (ev. č. DF XXXX), č. XXXXXXXXXX (ev. č. DF XXXX), č. XXX-XX-XXXXX (ev. č. DF XXXX), č. XXXXXX/ XX (ev. č. DF XXXX), č. XXXXXXX (ev. č. DF XXXX), č. XXXXXXX (ev. č. DF XXXX), č. XXX-XX-XXXXX (ev. č. DF XXXX) a č. XXXXX (ev. č. DF XXXX) správca dane žalovanému neuznal, nakoľko tovar a služby neboli žalobcom ďalej vyfakturované, t.j. použité na účely jeho podnikania ako platiteľa, čím žalobca porušil ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH a zároveň tovar a služby neboli ani súčasťou nepeňažného vkladu žalobcu do spoločnosti BENY - STAV Prievidza, s.r.o., tak ako to uvádza žalobca vo svojich vyjadreniach. Faktúry č. XXXXXXXX (ev. č. DF XXXX), č. XXXXXXX (ev. č. DF XXXX) a č. XXXXXXX (ev. č. DF XXXX) správca dane žalobcovi neuznal, pretože tovar a služby neboli žalobcom ďalej vyfakturované, t.j. použité na účely jeho podnikania ako platiteľa, čím žalobca porušil ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH.
Proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že text v úvodnej vete dodatočného platobného výmeru: "Daňový úrad Trenčín na základe zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov ..." mení na text: "Daňový úrad Trenčín na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ...". Námietky žalobcu vyhodnotil žalovaný ako nedôvodné s tým,
že dokazovanie, ktoré viedol správca dane za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu, bolo vedené v súlade s ustanoveniami a zásadami daňového konania. Správca dane tak prijal správny záver, keď neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr. Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, že faktúra č. XXX/XXXX (ev. č. N od dodávateľa EMPANADA s.r.o., Zámocká 30, Bratislava, IČO: 35 907 720 zo dňa 16. októbra 2006 neodráža skutočnosť a nepreukazuje, že deklarované služby dodala žalovanému skutočne táto spoločnosť. Z výpovede G. G., konateľa spoločnosti EMPANADA, s.r.o. totiž vyplýva, že on osobne za spoločnosť žiadnu činnosť nevykonával, sporné faktúry za spoločnosť nevystavil a ani nepodpísal, nikoho vystavením faktúr nepoveril, pričom nemal žiadne informácie o obchode uvedenom na faktúrach. K úhradám uvedených faktúr p. G. uviedol, že pri prepise spoločnosti sa podpisovali nejaké účty v banke, on sám však nevie, kto má prístup na účty, pretože vyberal peniaze len raz pre p. L., nemá informácie ani o transakciách na účtoch a nevidel ani výpisy z nich. Vie len, že p. L. mal pečiatku spoločnosti EMPANADA, s.r.o. a prefotené doklady spoločnosti, pričom pri podpisovaní notárskej zápisnice bola medzi zložkami aj nejaká generálna plná moc, ale nevie, pre koho bola vystavená. Žalobca, ktorý sa zúčastnil vypočúvania svedka uviedol, že s p. G. sa osobne nestretol, ale jeho spoločnosť uhradila sporné faktúry bankovým prevodom, čím je preukázané, že nešlo o fiktívne faktúry. B.. G. D. ako svedok k spoločnosti EMPANADA spol. s.r.o. uviedla, že nikoho za túto spoločnosť nepozná, vie len, že táto spoločnosť robila výkopové práce na osvetlení pre mesto, kvôli ktorým prišiel do firmy jeden pán, ktorého videla prvý krát a jednal so žalobcom. Ani ona a ani žalobca však neuviedli s kým konkrétne za spoločnosť EMPANADA, s.r.o. jednali a či to bola oprávnená osoba. Ohľadne faktúr č. XXXXXXX a č. XXXXXXX od dodávateľa STAVMAT IN spol. s.r.o. a č. XXXXXXXX od dodávateľa B.. H. R. N. B. D. žalovaný zistil, že predložka plynu pre rodinný dom B.. N. nebola vyfakturovaná žiadnemu odberateľovi, pričom v predloženom Zozname prijatých faktúr a k nim priradených faktúr vystavených spoločnosťou BENY - STAV Prievidza, s.r.o. k sporným faktúram neboli priradené žiadne vystavené faktúry, čo priznal aj žalobca v zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/ XXXXX/XXXX/Sve, kde uviedol, že k došlým faktúram faktúry nie sú vystavené, o čom predloží dôkazy neskôr. Nakoľko žalobca žiadne dôkazy o použití tovarov a služieb deklarovaných spornými faktúrami nepredložil, správca dane mu z dôvodu porušenia § 49 ods. 2 zákona o DPH neuznal odpočítanie dane z uvedených faktúr spolu vo výške 25.554,50 Sk. Ohľadne sporných faktúr č. XXXXXXXXXX (ev. č. N č. XXXXXXX (ev. č. DF XXXX), č. XXXXXXX (ev. č. DF XXXX), č. XXXXX (ev. č. DF XXXX), č. XXXXXXXXXX (ev. č. DF XXXX), č. XXXXXXXXXX (ev. č. DF XXXX), č. XXX-XX- XXXXX (ev. č. DF XXXX), č. XXXXXX/XX (ev. č. DF XXXX), č. XXXXXXX (ev. č. DF XXXX), č. XXXXXXX (ev. č. DF XXXX), č. XXX-XX-XXXXX (ev. č. DF XXXX) a č. XXXXX (ev. č. DF XXXX), správca dane prijal záver, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z vyššie uvedených dodávateľských faktúr vo výške 117.293,60 Sk v rozpore s § 49 ods. 2 zákona o DPH, nakoľko tovary a služby nepoužil na účely podnikania ako platiteľ a neboli ani súčasťou nepeňažného vkladu do spoločnosti BENY - STAV Prievidza, s.r.o.. Čo sa týka faktúr č. XXXXXXXX (ev. č. DF XXXX), č. XXXXXXX (ev. č. DF XXXX) a č. XXXXXXX (ev. č. DF XXXX), žalobca vo svojom odvolaní nenamietal neuznanie odpočítania dane vo výške 25.554,50 Sk z týchto faktúr za dodávku materiálu na zákazku „B.. N.“, kde nepreukázal, že tieto dodávky použil na účely svojho podnikania ako platiteľ. K jednotlivým námietkam žalobcu sa žalovaný vyjadril tak, že správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 13. apríla 2012 zrušilo dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Mar zo dňa13. decembra 2011 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole podľa § 44 zákona č. 511/1992 Zb., ktoré nebolo právoplatne skončené (neexistovalo právoplatné rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole podľa § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.). Vo vyrubovacom konaní správca dane postupoval podľa právneho názoru odvolacieho orgánu v zmysle § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., jednotlivé úkony v rámci vyrubovacieho konania (výzvy, miestne zisťovanie, ústne pojednávanie) vykonával podľa príslušných ustanovení zákona č. 511/1992 Zb.. Na základe úkonov vykonaných vo vyrubovacom konaní správca dane vydal nové rozhodnutie podľa § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., pre ktoré bol podkladom protokol z vykonanej daňovej kontroly, ako aj dôkazy získané vo vyrubovacom konaní. Na vyrubovacie konanie, ktoré je ďalším daňovým konaním, sa primerane vzťahujú lehoty upravené v § 30a zákona č. 511/1992 Zb.. Ak nemožno dodržať lehoty uvedené v odseku 2 citovaného ustanovenia (30 dní, resp. 60 dní), je potrebné požiadať o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa odseku 3 citovaného ustanovenia orgán najbližšie nadriadený správcovi dane. Rozhodnutie odvolacieho orgánu č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 13. apríla 2012
nadobudlo právoplatnosť dňa 27. apríla 2012. Správca dane po doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu pokračoval vo vyrubovacom konaní, pričom z dôvodu dodržania vyššie uvedených lehôt požiadal listom č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Sve Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia. Keďže lehota na vydanie rozhodnutia mu bola odvolacím orgánom predĺžená na základe listu č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 11. júna 2012, do 31. decembra 2012, správca dane vydal odvolaním napadnutý dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX/Sve zo dňa 26. októbra 2012 v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona č. 511/1992 Zb.. K námietke spočívajúcej v porušení zásady súčinnosti žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že podkladom pre vydanie dodatočného platobného výmeru bol protokol z vykonanej daňovej kontroly, ako aj dôkazy získané vo vyrubovacom konaní. Žalovaný vo svojom rozhodnutí citoval § 22 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého daňový subjekt nie je oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie určenej pre nadriadené orgány. Písomnosti - žiadosť o predĺženie lehoty, zaslaná nadriadenému orgánu, ako aj oznámenie o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly, vydané Daňovým riaditeľstvo Slovenskej republiky, patrí medzi úradnú korešpondenciu s nadriadeným orgánom, preto správca dane postupoval v zmysle zákona, keď odvolávajúcemu sa odmietol tieto písomnosti vydať. Povinnosť oboznámiť daňový subjekt s predĺžením lehoty si správca dane v zmysle ustanovenia § 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb. splnil zaslaním upovedomenia č. XXX/ XXX/XXXXX/XXXX/Sve. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 9. decembra 2011 správca dane s daňovým subjektom prerokoval protokol z daňovej kontroly spolu dodatkom č. 1, ktorý vypracoval na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu, o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Sve. Zápisnica obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 11 zákona č. 511/1992 Zb., podľa nej správca dane na otázky vznesené daňovým subjektom odpovedal a protokol spolu s jeho dodatkom č. 1 prerokoval a odovzdal ho daňovému subjektu. Ani ďalšiu námietku žalobcu, týkajúcu sa zásady daňovej neutrality a judikatúry ESD C-354/03, žalovaný nepovažoval za dôvodnú, pretože rozsudok ESD v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a 484/03 nie je možné na uvedené konanie aplikovať, nakoľko sa nepreukázalo, že dodávateľ EMPANADA spol. s.r.o. spornými faktúrami deklarované dodanie tovaru a služieb žalobcovi dodal. K námietke žalobcu, že správca dane svoje závery opiera o nedôveryhodného svedka - G. G. a o nedostatočne zistený skutkový stav, žalovaný uviedol, že v predmetnej veci správca dane vypočul G. G., konateľa spoločnosti EMPANADA, spol. s r.o., ktorý sa jednoznačne vyjadril, že sporné faktúry za spoločnosť nevystavil a ani nepodpísal, nikoho vystavením faktúr nepoveril, nemá ani pečiatku spoločnosti a nič nevie ani o účtovníctve spoločnosti. Čo sa týka námietky žalobcu, že nezodpovedá za konanie dodávateľa a nemá dôvod skúmať prípadne administratívne nedostatky, ktoré nemôže ovplyvniť, žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že aj keď žalobca nie je zodpovedný za plnenie si zákonných povinností dodávateľov, je na ňom, ako sa postará o preverenie dôveryhodnosti svojich obchodných partnerov, pričom ich dôveryhodnosť nemusí preverovať nijako, avšak v tomto prípade sa vystavuje napr. riziku, že nesplní zákonné podmienky nároku na odpočítanie dane uvedené v ust. § 49 a § 51 zákona o DPH. K námietkam žalobcu, ktoré sa týkali nepeňažného vkladu do základného imania právneho nástupcu spoločnosti BENY - STAV Prievidza s.r.o. žalovaný uviedol, že žalobca vložil ako nepeňažný stav uvedenej spoločnosti rozpracované zákazky, ktoré nemal ako nedokončenú výrobu uvedené vo Výkaze o majetku a záväzkoch k 31. decembru 2006 a ani v Znaleckom posudku č. X/XXXX, čo ako jeden z dôvodov neuznania odpočítania dane uviedol správca dane vo svojom pôvodnom rozhodnutí. Pri vydaní nového odvolaním napadnutého rozhodnutia správca dane pri neuznaní odpočítania dane už len z niektorých dodávateľských faktúr nevychádzal z Výkazu o majetku a záväzkoch k 31. decembru 2006 a zo Znaleckého posudku č. X/ XXXX, ale z dokazovania vykonaného v priebehu vyrubovacieho konania, keď preveroval u jednotlivých odberateľov ako, kedy a kým boli v skutočnosti práce dokončené a odovzdané. Vzhľadom k tomu, že konečné faktúry nevystavil daňový subjekt (žalobca), čiže ani neodviedol daň z týchto zdaniteľných plnení, ale vystavila ich už spoločnosť BENY - STAV Prievidza s.r.o., správca dane žalobcovi neuznal po vyrubovacom konaní odpočítanie dane z nákupu materiálu a služieb, ktoré boli použité na tieto zákazky vo výške 19.897,- Sk, nakoľko žalobca ich nepoužil na účely podnikania ako platiteľ. Žalovaný v závere napadnutého rozhodnutia uviedol, že je pravda, že v čase vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia bol už zákon č. 150/2001 Z.z. neplatný. Avšak je nespochybniteľné, že dodatočný platobný výmer zo dňa 26. októbra 2012, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sve bol vydaný orgánom štátnej správy príslušným aj podľa platného zákona č. 333/2011 Z.z.. Táto zrejmá nesprávnosť nemôže byť dôvodom neplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia, keďže predmetný dodatočný platobný výmer bol vydaný správne v zmysle § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z.. Z dôvodu vyššie uvedenej zrejmej nesprávnosti v úvode rozhodnutia správcu dane odvolací orgán zmenil text v úvode rozhodnutia nasledovne: "Daňový úrad Trenčín na
základe zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov ..." mení na text: "Daňový úrad Trenčín na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ...".
Po oboznámení sa so súdnym, ako i s administratívnym spisom súd konštatoval, že žalovaný a správca dane v rámci svojho rozhodovacieho procesného postupu postupovali v súlade so zákonom, ich záver o nepriznaní žalobcovi práva na odpočet DPH zo sporných faktúr je dôvodný a v súlade so zákonom, s námietkami vznesenými zo strany žalobcu sa žalovaný (správny orgán II. stupňa), ako aj správca dane (správny orgán I. stupňa) dôsledne, logicky a vyčerpávajúco vysporiadali.
Podľa § 250j ods. 3 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu, alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.
Podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z., odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
Ustanovenie § 250j ods. 3 O.s.p. jednoznačne uvádza, že pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie na základe neúčinného právneho predpisu, súd takéto rozhodnutie zruší. Uvedené ustanovenie však treba interpretovať tak, že musí ísť o neúčinný právny predpis, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. V súdenej veci bolo predmetom konania vo veci samej vydanie dodatočného platobného výmeru. Vo veci samej sa tak rozhodovalo len a len podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., ktoré ustanovenia boli v napadnutom rozhodnutí ako i v rozhodnutí správneho orgánu I. stupňa uvedené správne. Námietka žalobcu v tomto smere dôvodná nie je. Pokiaľ žalovaný v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v nadväznosti na ustanovenie § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. napadnutým rozhodnutím dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza, zo dňa 26. októbra 2012, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Sve zmenil tak, že text v úvodnej vete dodatočného platobného výmeru: "Daňový úrad Trenčín na základe zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov ..." mení na text: "Daňový úrad Trenčín na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ...", učinil tak v súlade s citovaným ustanovením § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z., a nemožno mu v tomto smere nič vyčítať.
Otázku, či vo vyrubovacom konaní môže správca dane vykonávať dokazovanie je procesnou otázkou, ku ktorej už Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal stanovisko vo svojom rozsudku zo dňa 14. februára 2008, sp. zn. 3Sžf 23/2007. Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozsudku uviedol cit.: "...odvolací súd nevylučuje možnosť vykonať i vo vyrubovacom konaní dôkazy...". Na uvedenú spornú otázku je teda jednoznačná odpoveď, že ustanovenia § 38 až § 45 zákona č. 511/1992 Zb. nevylučujú, aby správca dane vykonal i vo vyrubovacom konaní určité dôkazy. Námietka žalobcu v tomto smere taktiež nie je dôvodná.
Žalobca v žalobe taktiež namieta, že správca dane uviedol v dodatku č. 1 k protokolu nové skutočnosti. Krajský súd v Trenčíne považuje za potrebné k tejto námietke žalobcu predovšetkým uviesť, že hoci žalobca tvrdí, že správca dane uviedol v dodatku č. 1 k protokolu nové skutočnosti, nevyšpecifikoval, o aké konkrétne nové skutočnosti ide (aké skutočnosti má žalobca na mysli); jeho tvrdenie tak zostalo len vo všeobecnej rovine. V tejto súvislosti musí Krajský súd v Trenčíne žalobcu upozorniť, že ak sa má súd zaoberať žalobnými námietkami žalobcu spočívajúcimi v takomto tvrdení, námietky takéhoto charakteru musia byť konkrétne, nesmú byť formulované len vo všeobecnej rovine. Ak teda žalobca chce, aby súd preskúmal, či správca dane v dodatku č. 1 k protokolu uviedol nové skutočnosti, musí žalobca jednoznačne vyšpecifikovať tieto nové skutočnosti a musí zároveň uviesť aké subjektívne právo žalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené a musí tak urobiť v zákonnom stanovenej lehote. Na námietky, ktoré nespĺňajú vyššie uvedené (kumulatívne) podmienky súd nemôže prihliadať. Napriek uvedenému, súd pre úplnosť dodáva, že po oboznámení sa s administratívnym spisom súd nezistil, žeby správca dane v dodatku č. 1 k protokolu uviedol také nové skutočnosti, ktoré by mohli nejakým spôsobom zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Navyše, ako vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 9. decembra 2011 č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Sve, protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2006 až december 2006 č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Sve aj jeho Dodatok č. 1 bol so žalobcom riadne prerokovaný, žalobca zápisnicu o ústnom pojednávaní bez výhrad podpísal, s jej obsahom súhlasil. Aj túto námietku žalobcu súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Ďalšie námietky žalobcu boli vo vzťahu k náležitému zisteniu skutkového stavu veci, k dôveryhodnosti vo veci vypočutého svedka G. G. a k zákonnosti získaných dôkazov. Ani jednu z vyššie uvedených námietok súd nepovažuje za dôvodnú. Je nesporné, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci potrebný pre posúdenie daného prípadu. Pokiaľ ide o dôveryhodnosť svedka G. G., súd je toho názoru, že práve G. G., ako konateľ spoločnosti EMPANADA s.r.o., bol oprávnenou osobou na preukázanie toho, či žalobcom deklarované služby boli spoločnosťou EMPANADA s.r.o. aj skutočne dodané. Ako vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 16. júna 2011, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Sve, G. G. vo svojej výpovedi jednoznačne uviedol, že on osobne za spoločnosť žiadnu činnosť nevykonával, sporné faktúry za spoločnosť nevystavil a ani nepodpísal, nikoho vystavením týchto faktúr nepoveril, pričom nemal žiadne informácie o obchode uvedenom na faktúrach. K úhradám faktúr G. G. uviedol, že pri prepise spoločnosti sa podpisovali nejaké účty v banke, ale on sám nevie, kto má k účtom prístup, pretože vyberal peniaze len raz, a to pre p. L. ml., pričom nemal informácie o transakciách na účtoch spoločnosti a nevidel ani výpisy z nich. Súd zároveň poukazuje na to, že žalobca sa predmetného ústneho pojednávania osobne zúčastnil, a teda mal reálnu možnosť klásť vypočúvanému svedkovi G. G. otázky, ktorú však nevyužil, len sa vyjadril, že s p. G. osobne do kontaktu neprišiel, ale jeho spoločnosť uhradila sporné faktúry bankovým prevodom, čím je preukázané, že nešlo o fiktívne faktúry. Preto súd nepovažuje výpoveď svedka G. G. za dôkaz získaný nezákonne.
Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru, alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý
nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie tohto práva (práva na odpočet DPH) pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t. j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na uplatnenie si nároku na odpočet DPH vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané právo na odpočet, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Jednoducho povedané, ak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto faktúr bez ďalšieho priznané právo na odpočet DPH, nakoľko ide o fiktívne faktúry, ktoré sú spravidla vystavované v súvislosti s daňovým únikom (samozrejme za stavu, že žalobca ako zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že ide práve o takéto plnenie).
A práve o takýto prípad ide aj v súdenej veci, a to konkrétne vo vzťahu k spornej faktúre od spoločnosti EMPANADA, s.r.o.. V konaní nebolo medzi stranami sporným, že z dodávky, ktoré mala uvedené spoločnosť dodať žalobcovi, nebola (a ani nebude, keďže uvedenú faktúru nemá dodávateľ zanesenú do svojho účtovníctva) odvedená DPH na výstupe. Za stavu, keď si žalobca uplatňuje z tejto faktúry odpočet DPH na vstupe, je zrejmé, že uvedené plnenie je súčasťou daňového úniku (tým je splnená jedna z dvoch podmienok neuznania práva na odpočet DPH). Ďalej je z vykonaného dokazovania preukázané, že G. G. (konateľ spoločnosti EMPANADA, s.r.o.) poprel vystavenie spornej faktúry pre žalobcu, z čoho nemožno dospieť k inému logickému záveru ako tomu, že ide o fiktívnu faktúru neodrážajúcu reálne plnenie. Reálnosť sporných obchodov nepotvrdila ani riaditeľka žalobcu B.. G. D., a ani sám žaloba správcovi dane nepredložil taký dôkaz, ktorý by preukazoval reálnosť dodávok od vyššie uvedenej spoločnosti. Vychádzajúc z uvedeného nemôže byť pochýb o tom, že žalobca musel mať vedomosť o tom, že sporná faktúra je faktúrou fiktívnou, čo muselo u žalobcu vzbudiť podozrenie (pochybnosti), t.j. musel mať vedomosť o tom, že uplatnením DPH na vstupe z tejto faktúry sa stane účastníkom daňového úniku (čím je splnená aj druhá podmienka neuznania odpočtu DPH na vstupe).
Z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., jednoznačne vyplýva, že platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, len tú daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb (na účely svojho podnikania) ako platiteľ.
Ak chcel žalobca, aby mu správca dane uznal odpočítanie dane z faktúy č. XXXXXXXX (ev. č. DF XXXX) od dodávateľa B.. N. R. N. B. D., č. XXXXXXX (ev. č. DF XXXX) a č. XXXXXXX (ev. č. DF XXXX) od dodávateľa STAVMAT IN spol. s.r.o., bol povinný správcovi dane preukázať, že tovar a služby uvedené na týchto faktúrach boli ďalej použité na účely jeho podnikania ako platiteľa, čo však žalobca neučinil. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že nakúpený tovar a práce vyfakturované vyššie uvedenými dodávateľmi predstavujú rozpracované zákazky, ktoré sú súčasťou nepeňažného vkladu žalobcu podniku do spoločnosti BENY STAV Prievidza, s.r.o.. Ako správne uviedol žalovaný, k vloženiu podniku došlo až dňom 26. februára 2007 (ako to vyplýva zo zmluvy o vklade podniku zo dňa 26. februára 2007), pričom zákazky fakturované od vyššie uvedených dodávateľov boli vykonané a dokončené ešte v roku 2006, čiže boli vykonané a odovzdané ešte pred vkladom spoločnosti žalobcu do spoločnosti BENY STAV Prievidza, s.r.o.. Uvedené zákazky mal teda ešte fakturovať a odviesť z nich DPH žalobca. Rovnako ako žalovaný, aj Krajský súd v Trenčíne je toho právneho názoru, že žalobca nepoužil materiál a služby vyfakturované vyššie uvedenými dodávateľmi na účely svojho podnikania ako platiteľ, čím porušil § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, z ktorého dôvodu nemohlo byť priznané právo na odpočet DPH na vstupe z týchto faktúr.
Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia a procesného postupu predchádzajúceho jeho vydaniu konštatoval, že napadnuté rozhodnutie je v
súlade s ustanoveniami zákona o DPH. Krajský súd vyhodnotil rozsah a dôvody žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Krajský súd považuje námietky žalobcu uvedené v žalobe za nedôvodné, v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.). Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom.
Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.