Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/279/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľky Y. L., W.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej W. G. T. Č.. X U. V., toho času bývajúcej U. E. W. E. XX Q. L., J. V., H., zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Štúrovej ulici č. 20 v Košiciach, proti odporcovi H. L., W.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúcemu W. G. T. Č.. X U. V., toho času bývajúcemu W. V. G. Č.. X U. V., a v právnej veci maloletej V. L., W.. XX.XX.XXXX, dieťaťa W. Y.I. L., W.. XX.X.XXXX a odporcu H. L., W.. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, pracovisko Košice II, v konaní o rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov H. L., W.. XX.XX.XXXX, a Y. L.V., rodenej C., W.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu V. K., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.

Na čas po rozvode manželstva účastníkov zveruje maloletú V. L., W.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok a zaväzuje odporcu prispievať na výživu maloletej výživným vo výške po 300 € mesačne, ktoré výživné je odporca povinný platiť od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

Štát nemá právo na náhradu trov konania.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.12.2012 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom, maloletú V. L., W.. XX.XX.XXXX, zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazal prispievať na jej výživu sumou 300 € mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva do budúcna. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom bolo spočiatku harmonické, po určitom čase sa k nej odporca začal správať s nedôverou, bez príčiny ju upodozrieval, čo navrhovateľka pre veľkú lásku k nemu prehliadala, v posledných rokoch ich spolužitia sa jeho žiarlivosť začala prejavovať na jej psychike a zdraví a v značnej miere to narušilo ich spoločný vzťah, pre pokoj a nezmyslené hádky odišla navrhovateľka žiť do Anglicka, kde pracuje a kde ich spoločná dcéra V. navštevuje školu, nakoľko tam býva už 10 rokov a aj z dôvodu nevery jej manžela žiadala, aby súd ich manželstvo rozviedol, keďže toto manželstvo neplní žiadnu spoločenskú funkciu a

ona manželský vzťah nemá záujem obnoviť, nakoľko je to pre ňu morálne aj psychicky devastujúce z dôvodu nevery odporcu.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 21.3.2013, v ktorom uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že už 2-3 roky ju upodozrieval a bezpredmetne žiarlil, navrhovateľka sa mala spolu s maloletou a s odporcom vrátiť na Slovensko v mesiaci september 2012, od roku 2010 až do júla 2012 žili spolu s navrhovateľkou spoločne na Slovensku a ich dcéru chodili sporadicky navštevovať do Anglicka, nakoľko ostala žiť tam u starých rodičov, v čase prázdnin bola maloletá s nimi na Slovensku aj v čase sviatkov, taktiež, uviedol, že vzťah medzi nimi nie je narušený, mal za to, že sa len nevedia dohodnúť, kde budú v budúcnosti žiť, odporca uviedol, že on chce ostať na Slovensku, nakoľko tu má zabezpečené pracovné miesto a navrhovateľka chce žiť v Anglicku a z toho pramenia ich nezhody, uviedol, že v Anglicku žil v minulosti po dobu 8 rokov a rodinu finančne zabezpečil, taktiež nesúhlasil s výškou žiadaného výživného, nakoľko v Anglicku nechal rodinu vo finančnej istote, nechal im motorové vozidlo a finančné prostriedky vo forme drahých kovov.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, odporcu, kolíznej opatrovníčky, dožiadaním Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo H. XX.XX.XXXX pred Okresným úradom V. K., toto je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu V. K., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo, obaja sú štátni občania SR, majú slovenskú národnosť a ich posledným spoločným bydliskom je G. T. Č.. X U. V.. Z manželstva pochádza maloletá V. L., W.. XX.XX.XXXX.

Kolízny opatrovník v správe doručenej súdu dňa 12.4.2013 uviedol, že rodinu maloletej V. vedú v evidencii od októbra 2011 v súvislosti s návrhom otca na rozvod manželstva, ktorý návrh vzal v novembri 2011 pred začatím pojednávania späť a konanie bolo zastavené, otec maloletej k návrhu matky na rozvod manželstva uviedol, že s uvedeným nesúhlasí, mal za to, že ich manželstvo nie je trvalo rozvrátené a s manželkou chcel obnoviť spolužitie, uviedol, že pracuje ako starosta Y. Ú. Y. Č. V. N. K., v súčasnosti býva v prenájme, za ktorý uhrádza 100 € mesačne, na Slovensko sa vrátil v roku 2010, dovtedy žil spolu s rodinou v Anglicku, matka s dcérou tam ostali, kontakty s nimi udržiava pri pravidelných návštevách Anglicka, v priemere raz za 4 mesiace za nimi cestuje alebo prídu ony na Slovensko, na výživu dcéry prispieva spôsobom otvoreného účtu, ku ktorému má dcéra a navrhovateľka prístup prostredníctvom bankomatovej karty, otec má ešte vyživovaciu povinnosť voči maloletej V. Y., W.. XX.X.XXXX, ktorá pochádza z mimomanželského pomeru a voči ktorej má určené súdom výživné vo výške 170 € mesačne, kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom k tomu, že nemali možnosť prešetriť pomery u maloletej V. v zahraničí, odporučili požiadať príslušný sociálny orgán v mieste bydliska matky a dieťaťa v Anglicku, kde maloletá spolu s matkou žije po dobu rokov.

Dňa 18.4.2013 tunajší súd požiadal o súčinnosť pri prešetrení rodinných a sociálnych pomerov u maloletej V. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Londýne, ktoré dňa 16.5.2013 tunajšiemu súdu oznámilo, že s uvedenou žiadosťou je potrebné sa obrátiť na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v Bratislave v súlade s Nariadením Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Na základe uvedeného tunajší súd dňa 16.5.2013 požiadal o súčinnosť pri prešetrení pomerov na strane maloletej a jej matky v zahraničí Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v Bratislave, ktoré dňa 29.5.2013 oznámilo, že nie je v jeho kompetencii zistiť pomery dieťaťa súvisiace so súdnym konaním na základe žiadosti súdu konajúceho vo veci úpravy práv a povinností; Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Londýne následne priamo, na žiadosť tunajšieho súdu o súčinnosť, kontaktovalo Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v Bratislave, dňa 4.9.2013 uviedlo, že kontaktovalo partnerský orgán v Spojenom kráľovstve s uvedenou žiadosťou a o výsledku budú tunajší súd informovať. Dňa 11.11.2013 Centrum doručilo tunajšiemu súdu list, ktorý prijali od orgánu v Spojenom kráľovstve ako odpoveď na dožiadanie tunajšieho súdu, (po ustanovení tlmočníka v konaní a preklade uvedeného listu) z ktorého súd zistil, že jediný kontakt, ktorý mali s touto rodinou bol dňa 10.1.2012 z dôvodu telefonátu pani L. na políciu v súvislosti s vyhrážaním sa od jej

manžela, polícia má povinnosť informovať sociálny úrad s prípadom podozrenia z domáceho násilia, ak sú v domácnosti maloleté deti, v tomto prípade bol pani L. zaslaný list s tým, že polícii sa nezdalo, že by bolo potrebné podniknúť ďalšie kroky, ale ak by došlo k ďalším hláseniam, toto rozhodnutie by museli prehodnotiť, ďalej bolo v liste uvedené, že V. L. má XX rokov a preto by musela najprv súhlasiť, aby sa mohlo posúdenie u nej uskutočniť.

Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že navrhovateľka trvá na podanom návrhu v celom rozsahu, žiadala o rozvedenie manželstva s odporcom, zároveň zverenie maloletej V. do jej osobnej starostlivosti a určenie výšky výživného na maloletú V. zo strany odporcu, keďže navrhovateľka má zato, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, uviedla, že čistý príjem navrhovateľky je 457,48 libier týždenne, okrem toho dostáva rodinný prídavok na V. vo výške 20 libier mesačne, v škole hradí maloletej školné 64,50 libier týždenne, na cestovné a stravu uviedla výdavky vo výške 200 € mesačne, na oblečenie 80 - 100 € mesačne, náklady na bývanie vyčíslila vo výške 150 € mesačne, pričom uviedla, že iné osoby s nimi v domácnosti nebývajú.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí z dôvodu, že spolu s navrhovateľkou majú dcéru, túto chce naďalej vychovávať, uviedol, že manželstvo uzavreli s navrhovateľkou z lásky, ich predmanželská známosť trvala asi po dobu 2 rokov, aj keď sa poznali odmalička, už v čase uzatvárania manželstva mali spoločnú dcérku, ich manželstvo hodnotil ako výborné, ktoré im mohol závidieť celý svet, situácia sa zmenila potom, čo vycestovali do zahraničia, on sa vrátil späť kandidovať za starostu a navrhovateľka ostala spolu s maloletou V. v zahraničí, stretávali sa tak, že navrhovateľka prišla na Slovensko, bola tu pol roka, potom on išiel za nimi na jeden mesiac a pod., pohádali sa asi pred rokom z dôvodu, že on chcel, aby sa navrhovateľka s maloletou vrátili na Slovensko, s čím ona nesúhlasila, tvrdil, že navrhovateľka sa chce vrátiť na Slovensko, keď dcéra doštuduje, ďalej odporca uviedol, že kontakt s dcérou má zlý, nemá s ňou kontakt skoro vôbec, mal za to, že sa s navrhovateľkou kontaktuje cez známych a príbuzných, formou SMS a facebooku, podľa jeho vyjadrenia sa situácia zlepšuje, ďalej uviedol, že má vyživovaciu povinnosť voči V. Y. vo výške 170 € mesačne, na maloletú V. neprispieva žiadnou formou, keďže v zahraničí zanechal navrhovateľke a maloletej značnú finančnú hotovosť, nevedel uviesť presnú sumu, tvrdil, že mohlo to byť aj viac ako 20.000 €.

Uviedol, že má mimomanželský pomer s V. F., ktorá má 18 rokov, s ktorou, ako uviedol, žije aj intímne, majú spolu dve maloleté deti H., W.. X.X.XXXX E. R., W.. XX.X.XXXX, bývajú v spoločnej domácnosti v 1-izbovom byte, napriek tomu trval na tom, že sa s navrhovateľkou rozviesť nechce.

Z listinných dôkazov vyplýva, že odporca je starostom Y. Ú. Y. Č. V. N. K. a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 2.221 € a navrhovateľka pracuje v zahraničí, a jej priemerný čistý príjem je 1.831 €.

Podľa ust. § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

Podľa ust. § 20 Zákona o rodine, každý z manželov je oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach, najmä prijímať za neho bežné plnenia. Konanie jedného z manželov pri obstarávaní bežných vecí rodiny zaväzuje obidvoch manželov spoločne a nerozdielne.

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak druhý manžel tieto účinky proti inej osobe výslovne vylúčil a ak to bolo tejto osobe známe.

Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V danom prípade súd skúmal, či rozvrat manželstva účastníkov konania je tak hlboký a trvalý, že už neplní účel a obnovenie manželského spolužitia už nie je možné.

V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, manželstvo je nefunkčné, neplní svoj spoločenský účel a je iba formálnym zväzkom, prihliadol pritom najmä na skutočnosť, že odporca nadviazal mimomanželský pomer z ktorého sa mu narodili dve deti a účastníci ako manželia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, z uvedeného dôvodu manželstvo účastníkov v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia rozviedol.

Súd zároveň upravil výkon rodičovských práv a povinností voči maloletej V. na čas po rozvode manželstva tak, že zveril maloletú V. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá zabezpečuje jej starostlivosť od jej narodenia až doposiaľ a v tejto starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky.

Odporcu zároveň súd zaviazal prispievať na výživu maloletej V. výživným vo výške po 300 € mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, pri určení vyživovacej povinnosti zo strany odporcu, t.j. otca, voči maloletej súd vychádzal zo zárobkových možností a schopností rodičov, z ich majetkových pomerov, z odôvodnených potrieb maloletej, ktorými sú potreby súvisiace s bývaním, stravovaním, oblečením, ako aj so vzdelávaním a so spoločenským vyžitím, pričom prihliadol i na pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky formou osobnej starostlivosti o maloletú a aj na to, že otec má vyživovaciu povinnosť ešte voči trom maloletým deťom, súd prihliadol i na zásadu, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, a dospel k záveru, že takto určené výživné je primerané a odporca, t.j. otec, ním mohol a môže prispievať na výživu maloletej bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti predovšetkým s ohľadom na výšku jeho príjmu. Súd je toho názoru, že určená výška výživného je v súčasnosti dostatočná na zabezpečenie potrieb maloletej, kým nedôjde k zmene pomerov, keďže výživné má slúžiť na zabezpečenie potrieb maloletej.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 14.11.2013 bol v konaní ustanovený prekladateľ pre anglický jazyk PhDr. Radoslav Berecký, ktorému bola uznesením sp. zn. zo dňa 3.12.2013 priznaná odmena v celkovej výške 54,91 € vyplatená predbežne z finančných prostriedkov štátu za preklad listu od ústredného orgánu v Spojenom kráľovstve ako odpoveď na dožiadanie tunajšieho súdu. O týchto trovách súd rozhodol tak, že štát nemá právo na náhradu týchto trov v súlade s ust. , keďže dôkaz prešetrenia pomerov na strane maloletej bol vykonaný na základe návrhu kolízneho opatrovníka pre potreby súdu a zistenia pomerov na strane maloletej.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa ust. , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).