Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/437/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická č. 7434/147, zastúpeného advokátskou kanceláriou ERASMUS LEGAL s.r.o., so sídlom v Bratislave, Justičná č. 9 proti žalovanému O.N. Š.N., P. L. B. V. P. Č.. XXX, v konaní o zaplatenie 99,57 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 21.5.2013 č.k. takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 4,27 eura titulom úroku z omeškania, v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu v sume 99,57 eura s prísl. titulom poskytnutého úveru.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobca uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo forme úveru v sume 331,94 eura a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky splatiť vo forme splátok v počte 24 vo výške mesačnej splátky 19,88 eura. Bola dohodnutá konečná výška úveru v sume 477,20 eura. Ďalej súd vychádzal zo splátkového kalendára, podľa ktorého žalovaný mesačne pravidelne splácal sumu 19,88 eura v období od februára 2008 do septembra 2009 a zaplatil tak celkom 20 splátok. Ani s jednou splátkou nebol v omeškaní. Platbami tak zaplatil sumu 377,15 eura. V mesiaci august 2009 žalovaný nezaplatil mesačnú splátku v sume 19,88 eura, ale 19,28 eura, teda o 60 centov menej. Žalobca dňa 22.9.2009 celú pohľadávku zosplatnil. Túto skutočnosť žalovanému oznámil listom zo dňa 22.9.2009 a vyzval ho na zaplatenie sumy 210,07 eura. Žalovaný následne zaplatil dňa 2.8.2010 sumu 35,10 eura, dňa 27.8.2010 rovnako sumu 35,10 eura a taktiež dňa 24.9.2010 sumu 35,10 eura. Celková suma zaplatená žalovaným k 24.9.2010 tak predstavovala sumu 482,45 eura, takže žalovaný zaplatil o 5,25 eura viac.

Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že nárok žalobcu je len čiastočne dôvodný ohľadom sumy 4,27 eura. V tejto súvislosti poukázal súd na úverovú

zmluvu zo dňa 7.12.2007, v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť celkovú sumu úveru vo výške 477,20 eura (istinu + riadny úrok z úveru) a ku dňu úhrady poslednej splátky dňa 21.9.2009 zaplatil 377,15 eura a teda na pohľadávke žalobcu dlhoval sumu 100,04 eura, s ktorou zostal v omeškaní od 22.9.2009. Ďalej sú uviedol, že v samotnej zmluve nie je okrem základného plnenia, t.j. výšky požičanej sumy a sumy, ktorú mal žalovaný vrátiť upravené vôbec nič. Z tohto dôvodu na nič iné, ako na základné plnenie, ktoré žalovaný v plnom rozsahu zaplatil a zákonom daný úrok z omeškania, ktorý súd vyrátal v závislosti od výšky a obdobia čiastkových plnení, dospel k záveru, že žalobca nemal nárok. Súd preto priznal žalobcovi iba titulom kapitalizovaných úrokov z omeškania sumu 4,27 eura, úrok z omeškania za celé obdobie od 22.9.2009 do 23.9.2010 je v sume 9,52 eura a žalovaný na úvere mal zaplatiť celkom 477,20 eura, tak spolu s úrokom z omeškania 9,52 eura mal zaplatiť celkom 486,72 eura. Zaplatil sumu 482,45 eura, a preto dlh na úroku z omeškania predstavuje sumu 4,27 eura.

Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že žalobca bol v konaní takmer celkom neúspešný, preto žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietavom výroku zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel alebo rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní poukazuje na ust. - 4 a z týchto vyvodzuje záver, že úverová zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a keďže súd nešpecifikoval, ktoré zákonné náležitosti zmluva neobsahuje, považuje jeho rozhodnutie v tejto časti za nepreskúmateľné. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že v zmluve bolo dohodnuté, že klient je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, a to počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru, pokiaľ nie je uvedené inak. Ak súd nemá za preukázané, kedy bol úver poskytnutý a považoval to za potrebné preukázať, domnieva sa, že mal ho vyzvať na preukázanie takéhoto dôkazu a v takom prípade by súdu predložil doklad o vyplatení úveru na účet navrhovateľa v zmysle bodu č. 45 - 47 úverovej zmluvy. Má teda za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť zamietavého výroku ohľadom uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 4,77 eura, lebo v tejto časti podľa jeho názoru súd v odôvodnení neuviedol, na základe čoho nárok zamietol. Za nepravdivé považuje aj tvrdenie v odôvodnení rozsudku, že žalovaný ku dňu 24.9.2010 uhradil sumu 472,45 eura, lebo žalovaný celkovo uhradil sumu 383,66 eura. Nie je mu zrejmé, ako súd dospel k jednotlivým sumám - úhradám žalovaného a tiež k posúdeniu, že boli platené každý mesiac pravidelne. Z prehľadu platieb je zrejmé, že žalovaný pred zosplatnením vôbec neuhradil splátky č. 16 - 20, pre neuhradenie ktorých využil svoje právo na zosplatnenie úveru.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a konanie mu predchádzajúce podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa , v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ak konštatoval, že zmluva, ktorú uzavreli účastníci neobsahuje všetky náležitosti uvedené v , ktorý následne aj správne právne posúdil, ak čiastočne návrhu žalobcu ohľadom zákonného úroku vyhovel a v prevyšujúcom nároku žalobu zamietol. Ani v priebehu odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa a na právne normy, ktoré súd použil poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje ( ).

K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti vyžadované ust.

Podľa § 4 ods. 1 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä:

a/ sumu, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,

i/ výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c/, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa zmluva ďalej obsahuje sankciu za porušenie zmluvy, spôsob zániku záväzku zo zmluvy, práva spotrebiteľa podľa .

Podľa od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

V prejednávanej veci z obsahu úverovej zmluvy uzatvorenej účastníkmi dňa 7.12.2007 je zrejmé, že táto neobsahuje všetky zákonné náležitosti uvedené v § 4 ods. 2, a to najmä sumu, počet a termín splátok úrokov a iných poplatkov, sankcie za porušenie zmluvy, preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak vychádzajúc z ustanovenia § 4 ods. 5 zamietol žalobu v časti požadovaných úrokov, poplatkov a zmluvnej pokuty a priznal žalobcovi iba zákonný úrok z omeškania. Žalovanému bol poskytnutý úrok vo výške 331,94 eura a ako uvádza žalobca v odvolaní, žalovaný celkovo uhradil sumu 383,66 eura, teda dôvodne dospel súd prvého stupňa k záveru, že nárok žalobcu ohľadom istiny nie je dôvodný.

Na veci nemení nič ani skutočnosť, že v úverovej zmluve sa uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú úverové podmienky a v tejto súvislosti žalobca v odvolaní poukazuje, že sankcie za porušenie zmluvy boli dohodnuté v tretej hlave bod 15 úverových podmienok a rovnako tak aj spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a u ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napr. rozhodcovská doložka alebo dojednania o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu.

V spotrebiteľskom práve je dodávateľ fakticky vo výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje. Možno preto očakávať (prípadne vyžadovať), že vo vzťahu k spotrebiteľovi bude sa chovať vo všeobecnej polohe poctivo. Ak dodávateľ nebude postupovať týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu s poctivosťou svojho konania a takému nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu.

V praxi sa zásada poctivosti prejavuje mimo iného tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak sa jedná o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma a nesmú byť vo výrazne menšej veľkosti, než okolný text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. I v spotrebiteľských zmluvách je možné všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak taká aplikácia má nielen uvedené formálne obmedzenie, ale i obmedzenie obsahové.

Z uvedeného vyplýva záver, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. úverových podmienok, ale iba spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripojuje svoj podpis).

V prejednávanej veci žalobca nemôže požadovať iné, než zákonné úroky a rovnako nemôže požadovať zmluvnú pokutu alebo iné poplatky súvisiace s poskytnutím úveru, lebo tieto neboli dohodnuté v úverovej zmluve, a teda ich nemôže od žalovaného ako spotrebiteľa požadovať.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd postupom podľa napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s , podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaný, ktorému však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli a žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, preto súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.