Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Co-437-2013.pdf
PDF · 84.5 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/437/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická č. 7434/147, zastúpeného advokátskou kanceláriou ERASMUS LEGAL s.r.o., so sídlom v Bratislave, Justičná č. 9 proti žalovanému O.N. Š.N., P. L. B. V. P. Č.. XXX, v konaní o zaplatenie 99,57 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 21.5.2013 č.k. 17C/347/2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 4,27 eura titulom úroku z omeškania, v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu v sume 99,57 eura s prísl. titulom poskytnutého úveru.
Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobca uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo forme úveru v sume 331,94 eura a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky splatiť vo forme splátok v počte 24 vo výške mesačnej splátky 19,88 eura. Bola dohodnutá konečná výška úveru v sume 477,20 eura. Ďalej súd vychádzal zo splátkového kalendára, podľa ktorého žalovaný mesačne pravidelne splácal sumu 19,88 eura v období od februára 2008 do septembra 2009 a zaplatil tak celkom 20 splátok. Ani s jednou splátkou nebol v omeškaní. Platbami tak zaplatil sumu 377,15 eura. V mesiaci august 2009 žalovaný nezaplatil mesačnú splátku v sume 19,88 eura, ale 19,28 eura, teda o 60 centov menej. Žalobca dňa 22.9.2009 celú pohľadávku zosplatnil. Túto skutočnosť žalovanému oznámil listom zo dňa 22.9.2009 a vyzval ho na zaplatenie sumy 210,07 eura. Žalovaný následne zaplatil dňa 2.8.2010 sumu 35,10 eura, dňa 27.8.2010 rovnako sumu 35,10 eura a taktiež dňa 24.9.2010 sumu 35,10 eura. Celková suma zaplatená žalovaným k 24.9.2010 tak predstavovala sumu 482,45 eura, takže žalovaný zaplatil o 5,25 eura viac.
Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že nárok žalobcu je len čiastočne dôvodný ohľadom sumy 4,27 eura. V tejto súvislosti poukázal súd na úverovú
zmluvu zo dňa 7.12.2007, v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť celkovú sumu úveru vo výške 477,20 eura (istinu + riadny úrok z úveru) a ku dňu úhrady poslednej splátky dňa 21.9.2009 zaplatil 377,15 eura a teda na pohľadávke žalobcu dlhoval sumu 100,04 eura, s ktorou zostal v omeškaní od 22.9.2009. Ďalej sú uviedol, že v samotnej zmluve nie je okrem základného plnenia, t.j. výšky požičanej sumy a sumy, ktorú mal žalovaný vrátiť upravené vôbec nič. Z tohto dôvodu na nič iné, ako na základné plnenie, ktoré žalovaný v plnom rozsahu zaplatil a zákonom daný úrok z omeškania, ktorý súd vyrátal v závislosti od výšky a obdobia čiastkových plnení, dospel k záveru, že žalobca nemal nárok. Súd preto priznal žalobcovi iba titulom kapitalizovaných úrokov z omeškania sumu 4,27 eura, úrok z omeškania za celé obdobie od 22.9.2009 do 23.9.2010 je v sume 9,52 eura a žalovaný na úvere mal zaplatiť celkom 477,20 eura, tak spolu s úrokom z omeškania 9,52 eura mal zaplatiť celkom 486,72 eura. Zaplatil sumu 482,45 eura, a preto dlh na úroku z omeškania predstavuje sumu 4,27 eura.
Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že žalobca bol v konaní takmer celkom neúspešný, preto žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietavom výroku zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel alebo rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní poukazuje na ust. § 1 - 4 zákona č. 258/2001 Z.z. a z týchto vyvodzuje záver, že úverová zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a keďže súd nešpecifikoval, ktoré zákonné náležitosti zmluva neobsahuje, považuje jeho rozhodnutie v tejto časti za nepreskúmateľné. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že v zmluve bolo dohodnuté, že klient je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, a to počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru, pokiaľ nie je uvedené inak. Ak súd nemá za preukázané, kedy bol úver poskytnutý a považoval to za potrebné preukázať, domnieva sa, že mal ho vyzvať na preukázanie takéhoto dôkazu a v takom prípade by súdu predložil doklad o vyplatení úveru na účet navrhovateľa v zmysle bodu č. 45 - 47 úverovej zmluvy. Má teda za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť zamietavého výroku ohľadom uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 4,77 eura, lebo v tejto časti podľa jeho názoru súd v odôvodnení neuviedol, na základe čoho nárok zamietol. Za nepravdivé považuje aj tvrdenie v odôvodnení rozsudku, že žalovaný ku dňu 24.9.2010 uhradil sumu 472,45 eura, lebo žalovaný celkovo uhradil sumu 383,66 eura. Nie je mu zrejmé, ako súd dospel k jednotlivým sumám - úhradám žalovaného a tiež k posúdeniu, že boli platené každý mesiac pravidelne. Z prehľadu platieb je zrejmé, že žalovaný pred zosplatnením vôbec neuhradil splátky č. 16 - 20, pre neuhradenie ktorých využil svoje právo na zosplatnenie úveru.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 1, 3 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ak konštatoval, že zmluva, ktorú uzavreli účastníci neobsahuje všetky náležitosti uvedené v § 4 zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý následne aj správne právne posúdil, ak čiastočne návrhu žalobcu ohľadom zákonného úroku vyhovel a v prevyšujúcom nároku žalobu zamietol. Ani v priebehu odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa a na právne normy, ktoré súd použil poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti vyžadované ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z.z.
Podľa § 4 ods. 1 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä:
a/ sumu, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
i/ výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c/, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva ďalej obsahuje sankciu za porušenie zmluvy, spôsob zániku záväzku zo zmluvy, práva spotrebiteľa podľa § 7.
Podľa § 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
V prejednávanej veci z obsahu úverovej zmluvy uzatvorenej účastníkmi dňa 7.12.2007 je zrejmé, že táto neobsahuje všetky zákonné náležitosti uvedené v § 4 ods. 2, a to najmä sumu, počet a termín splátok úrokov a iných poplatkov, sankcie za porušenie zmluvy, preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak vychádzajúc z ustanovenia § 4 ods. 5 zamietol žalobu v časti požadovaných úrokov, poplatkov a zmluvnej pokuty a priznal žalobcovi iba zákonný úrok z omeškania. Žalovanému bol poskytnutý úrok vo výške 331,94 eura a ako uvádza žalobca v odvolaní, žalovaný celkovo uhradil sumu 383,66 eura, teda dôvodne dospel súd prvého stupňa k záveru, že nárok žalobcu ohľadom istiny nie je dôvodný.
Na veci nemení nič ani skutočnosť, že v úverovej zmluve sa uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú úverové podmienky a v tejto súvislosti žalobca v odvolaní poukazuje, že sankcie za porušenie zmluvy boli dohodnuté v tretej hlave bod 15 úverových podmienok a rovnako tak aj spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a u ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napr. rozhodcovská doložka alebo dojednania o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu.
V spotrebiteľskom práve je dodávateľ fakticky vo výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje. Možno preto očakávať (prípadne vyžadovať), že vo vzťahu k spotrebiteľovi bude sa chovať vo všeobecnej polohe poctivo. Ak dodávateľ nebude postupovať týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu s poctivosťou svojho konania a takému nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu.
V praxi sa zásada poctivosti prejavuje mimo iného tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak sa jedná o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma a nesmú byť vo výrazne menšej veľkosti, než okolný text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. I v spotrebiteľských zmluvách je možné všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak taká aplikácia má nielen uvedené formálne obmedzenie, ale i obmedzenie obsahové.
Z uvedeného vyplýva záver, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. úverových podmienok, ale iba spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripojuje svoj podpis).
V prejednávanej veci žalobca nemôže požadovať iné, než zákonné úroky a rovnako nemôže požadovať zmluvnú pokutu alebo iné poplatky súvisiace s poskytnutím úveru, lebo tieto neboli dohodnuté v úverovej zmluve, a teda ich nemôže od žalovaného ako spotrebiteľa požadovať.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaný, ktorému však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli a žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, preto súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.