Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_16P-46-2014.pdf
PDF · 79.65 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/46/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou v právnej veci maloletých detí H. S., K.. XX.X.XXXX a B. S., K.. X.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, deti rodičov: H. S., K.. XX.X.XXXX, W. XXX/XX, W. a J. P., K.. X.X.XXXX, K. XXXX/XX, W., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Zveruje maloletého H. S., K.. XX.X.XXXX a maloletú B. S., K.. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého H. sumou rovnajúcou sa 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené zákonom číslo 601/2003 Z.z. o životnom minime, v platnom znení, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc od 19.2.2014.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej B. sumou rovnajúcou sa 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené zákonom číslo 601/2003 Z.z. o životnom minime, v platnom znení, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc od 19.2.2014.
Dlžné výživné za obdobie od 19.2.2014 do 16.4.2014 vo výške 73,64 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
odôvodnenie:
Matka sa domáhala návrhom vo veci samej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom z dôvodu, že s otcom detí nežije v spoločnej domácnosti od 11/2013. Navrhla zveriť obe deti do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť vyživovaciu povinnosť vo výške 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc od 1.9.2013.
Otec sa k návrhu nevyjadril. Na pojednávanie dňa 16.4.2014 sa nedostavil, napriek tomu, že bol riadne a včas predvolaný. Svoju neúčasť neospravedlnil ani nežiadal pojednávanie odročiť. V zmysle § 101 ods.2 O.s.p. súd prejednal a rozhodol vo veci v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 11.4.2014 bolo zistené, že matka žije v spoločnej domácnosti s deťmi a svojou matkou. Rodina obýva chatrč, ktorá bola v čase šetrenia zariadená starším nábytkom a primerane udržiavaná. V domácnosti nie je zavedená voda. Elektrina je zavedená. Domácnosť je vykurovaná drevom.
Matka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 a prídavku na tri deti ( u tretieho dieťaťa A. P., K.. XX.XX.XXXX otcovstvo nie je určené ). Iný príjem nemá.
Z výpovede matky súd zistil, že po 10 rokoch harmonického spolužitia ju manžel opustil a vrátil sa k svojej predošlej partnerke, s ktorou má dve deti. O maloletú B. a H. prejavuje záujem, navštevuje ich a občas im donesie sladkosti a základné potraviny.
Podľa § 36 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods.1,2,3,4 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona ( §2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods.1, veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 Eur mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.
Podľa § 160 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“ ), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a v rovnakej miere sa nepodieľajú na starostlivosti o dieťa. Maloleté deti sú vo výlučnej osobnej starostlivosti matky, otec ich občas sporadicky navštevuje, na ich výživu prispieva vecnou
formou - zakupovaním potravín. Keďže sa rodičia nedohodli na výkone rodičovských práv a povinností súd v zmysle § 36 ods.1 Zákona o rodine rozhodol tak, že zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá od odchodu otca zabezpečuje výchovu a výživu detí.
V zmysle § 65 ods.1 v spojení s § 62 ods.3 zákona o rodine súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou rovnajúcou sa 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené zákonom číslo 601/2003 Z.z. o životnom minime, v platnom znení, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc od 26.2.2013, t.j. odo dňa podania návrhu. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že sumy životného minima sa menia vždy k 1.7. každého kalendárneho roka. Od 1.7.2012 je výška minimálneho výživného 26,65 € mesačne.
Keďže si otec neplnil vyživovaciu povinnosť vznikol mu dlh na výživnom za obdobie od podania návrhu do vyhlásenia tohto rozsudku, t.j. od 19.2.2014 do 16.4.2014 vo výške 73,64 Eur (9,69€ /10 dní 2/2014/ + 27,13 € /3/2014/ =36,82 € x 2 deti =73,64 €), ktorý je povinný v zmysle § 160 ods.1 O.s.p. uhradiť k rukám matky do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vzhľadom k tomu, že matka nepreukázala žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval určenie výživného spätne, súd návrh čo do určenia výživného za obdobie od 1.9.2013 do 18.2.2014 zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.