Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-141-2013.pdf
PDF · 105.9 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/141/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu M. G., bytom G. XXX/XX, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Bratislava, Špitálska 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. X./X zo dňa 25. júna 2013, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. X./X XXXX/XXXXX zo dňa 25. júna 2013 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. c) O.s.p..
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa včas podanou žalobou domáha preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Dubnica nad Váhom č. H zo dňa 16. apríla 2013, ktorým podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 3. apríla 2013 o vyhotovenie parkovacieho preukazu.
Žalobca v správnej žalobe namieta, že posudkový lekár vykonal posúdenie jeho zdravotného stavu bez jeho prítomnosti. Žalobca zdôraznil, že nie je schopný pri rešpektovaní prirodzenej dôstojnosti sa premiestniť k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastupovať do takéhoto vozidla, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z neho. Žalobca poukázal na zistenia jeho ortopéda O. P. (potvrdzujúce jeho odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom), ktorý v lekárskej správe uviedol, že u žalobcu je cestovanie v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy a dlhšia chôdza prakticky nemožná. V tejto súvislosti žalobca vo svojej žalobe zdôraznil, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so závermi tohto odborného vyšetrenia O. P..
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktorú si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť s tým, že žalovaný je toho názoru, že u žalobcu došlo k objektívnemu posúdeniu zdravotného stavu, pričom žalovaný správne stanovil, že žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože je schopný premiestniť sa k vozidlu MHD, nastupovať, vystupovať z neho, a zvládať v ňom iné situácie. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že na základe žalobcom predloženej zdravotnej dokumentácie podľa § 55 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. bol dňa 17. júna 2013 na účely § 11 zákona č. 447/2008 Z.z. posudkovým lekárom žalovaného vypracovaný lekársky posudok, v ňom sú explicitne uvedené lekárske správy a nálezy, ktoré boli posudkovým lekárom posúdené. Z objektívnych lekárskych nálezov popisujúcich zdravotné postihnutie žalobcu je v lekárskom posudku stanovený záver, že žalobca nie
je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, čo je základným predpokladom podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. na vydanie parkovacieho preukazu, ktorý záver je aj uvedený a odôvodnený v napadnutom rozhodnutí. K záveru vyšetrenia ortopéda O. P. žalovaný vo svojom vyjadrení citoval ustanovenia § 10 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 písm. d), § 11 ods. 2, § 51 písm. d) zákona č. 447/2008 Z.z. a zdôraznil, že z uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že odborní lekári - ortopéd, neurológ, kardiológ, urológ a iní nie sú kompetentní určovať odkázanosť na určitú formu kompenzácie. Títo lekári majú podľa názoru žalovaného v objektívnom náleze jasne a zrozumiteľne popísať zdravotný stav, funkčný nález žiadateľa o kompenzáciu, a nie určovať čo všetko má fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím dostať ako kompenzáciu, resp. na čo je odkázaný. K námietke žalobcu, že nebol zo strany posudkového lekára predvolaný na posúdenie jeho zdravotného stavu žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že posudkový lekár môže podľa § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu, alebo je potrebné overiť objektívnosť, alebo úplnosť diagnostického záveru (v ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby). Žalovaný v tejto súvislosti dodal, že posudkový lekár mal z predloženej zdravotnej dokumentácie jednoznačne preukázané, že žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, u ktorého postihnutie nedosahuje odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Na pojednávaní dňa 16. apríla 2014 žalobca poukázal na záver vyšetrenia u ortopéda O.. G. B. zo dňa 9. decembra 2013, podľa ktorého, vzhľadom na zdravotný stav žalobcu, nebude možné u žalobcu vôbec (teda ani v roku 2016) vykonať náhradu ľavého bedrového kĺbu endoprotézou, pričom žalobca dodal, že je vedený v ambulancii chronickej bolesti, kde dostáva infúzie od bolesti. Žalobca na pojednávaní poukázal taktiež na to, že zdravotné problémy má 40 rokov, ľavú nohu má skrátenú o 10 cm, pričom v minulosti mu už bol vydaný parkovací preukaz, tento mu však bol odňatý potom, ako bola u neho miera funkčnej poruchy znížená z pôvodných 70 % na 40 %, čo žalobca považuje za absurdné, nakoľko vekom sa mu jeho zdravotný stav nezlepšuje, naopak zhoršuje, pričom ako dodal, v období, keď mu bola znížená miera funkčnej poruchy zo 70 % na 40 % bol po autohavárií, pri ktorej mal poškodené ďalšie orgány, najmä chrbticu.
Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že žalobe žalobcu je potrebné priznať úspech.
Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo X./X zo dňa 25. júna 2013, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Dubnica nad Váhom č. H zo dňa 16. apríla 2013, ktorým podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 3. apríla 2013 o vyhotovenie parkovacieho preukazu.
Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva tento skutkový a právny stav:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Dubnica nad Váhom, rozhodnutím č. H zo dňa 16. apríla 2013 nevyhovel podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. žiadosti žalobcu zo dňa 3. apríla 2013 o vyhotovenie parkovacieho preukazu s odôvodnením, že na základe lekárskeho posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, č. XXXX/XXXXX - XXX vydaného dňa 12. apríla 2013 sa považuje žalobca za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom žalobca je za pomoci inej fyzickej osoby pomalším tempom schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do vozidla, vystupovať z neho, udržať sa v ňom počas jazdy a je schopný zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia aj inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy, preto žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá ani praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí.
Voči rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaný doplnil konanie lekárskym posudkom posudkového lekára ústredia). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí považoval za preukázané, že žalobcu je potrebné považovať za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy je 50 %, žalobca má postihnutú dolnú končatinu, ktorú má skrátenú nad 6 cm (o 8 - 9 cm) a taktiež má obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu (ťažký stupeň) jednostranne. U žalobcu sa jedná o kombinované zdravotné postihnutie pohybového aparátu, dominuje postihnutie ľavého bedrového kĺbu po aseptickej nekróze, následnej osteomyelitíde, stav bol ďalej zhoršený úrazom so zlomeninou pravej bedrovej kosti, u žalobcu sú potvrdené aj sekundárne bolesti chrbtice. V napadnutom rozhodnutí žalovaný poukázal na to, že v zdravotnej dokumentácii žalobcu nie je údaj o potrebe pravidelnej každodennej kombinovanej liečbe liekmi proti bolesti, v predloženom vyžiadanom odbornom lekárskom náleze fyziatra nie je potvrdené ťažké obmedzenie chôdze žalobcu, špecialisti nekonštatujú závažne obmedzenú vzdialenosť, ktorú žalobca dokáže prekonať (tzv. perimeter chôdze), čo podľa žalovaného potvrdzuje to, že u žalobcu nejde o ťažké obmedzenie funkcie organizmu a schopnosti chôdze, a že postihnutie pohybového aparátu u žalobcu je dobre kompenzovateľné ortopedickou obuvou a francúzskou barlou, i keď je zrejmé, že v dôsledku postihnutia ľavého bedrového kĺbu je zmenený spôsob výstupu po schodoch žalobcu, napr. pri nastupovaní do prostriedkov verejnej hromadnej dopravy. Rovnako ako správny orgán I. stupňa, aj žalovaný dospel v napadnutom rozhodnutí k záveru, že u žalobcu nebol zistený taký stupeň pohybového alebo iného postihnutia, ktorý by viedol k neschopnosti žalobcu premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb, a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do vozidla, udržať sa v ňom počas jazdy, vystupovať z neho alebo zvládnuť inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb, z čoho podľa žalovaného vyplýva, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá ani dokumentovanú ani praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, je Krajský súd v Trenčíne jednoznačne toho názoru, že v súdenej veci zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.
Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že administratívny spis obsahuje viacero lekárskych záznamov, záznam z lekárskej služby prvej pomoci, ako i záznam z laboratórnych vyšetrení, ktoré žalobca predložil žalovanému, resp. správnemu orgánu I. stupňa v súvislosti so žiadosťou o vyhotovenie parkovacieho preukazu. Ide o záznamy od ortopéda O.. S. P., ošetrujúceho lekára úrazového oddelenia nemocnice s poliklinikou O.. F. Z., neurológa O.. H. M., všeobecného lekára pre dospelých O.. M. N., primára ortopedického oddelenia Fakultnej nemocnice H. O.. G. B., odborného lekára T. O.. T. S., ortopéda Fakultnej nemocnice Trenčín O.. M. A., A.., ortopéda O.. A. Z., kardiológa O.. V. W., neurológa O.. G. G., neurológa O.. A. A.. Pod zistením skutkového stavu nemožno považovať len to, že vo veci sa zaobstará dostatočné množstvo podkladov pre rozhodnutie (v danom prípade viacero lekárskych správ a vyšetrení). Zistenie skutkového stavu znamená, že správny orgán sa s jednotlivými podkladmi pre rozhodnutie (dôkazmi) oboznámi, tieto následne vyhodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a následne poznatky (zistený skutkový stav) získané v tomto hodnotiacom procese správny orgán v jasnej, stručnej a najmä presvedčivej forme vyjaví účastníkovi prostredníctvom odôvodnenia svojho rozhodnutia. Ani z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa a ani z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, ktorý konkrétny lekársky záznam (a či vôbec niektorý z vyššie uvedených lekárskych záznamov predložených žalovanému, resp. správnemu orgánu I. stupňa zo strany žalobcu) bol v súdenej veci použitý ako podklad rozhodnutia, aký záver z jednotlivých lekárskych záznamov správne orgány oboch stupňov vyvodili, akými úvahami sa uberali (z rozhodnutia žalovaného, a už vôbec nie z rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa nevyplýva, aké skutkové závery vyvodili správne orgány napr. z lekárskej správy ortopéda O.. S. P. zo dňa 11. marca 2013, ktorý vo svojej lekárskej správe výslovne uviedol, že cestovanie v prostriedku verejnej hromadnej dopravy a dlhšia chôdza u žalobcu je prakticky nemožná). To, že vo veci bol v potrebnom rozsahu zistený skutkový stav veci musí jednoznačne vyplývať zo správneho rozhodnutia. Nepostačuje teda, ako sa mylne domnieva žalovaný, ak zdôvodnenie, prečo žalobcovej žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu nebolo vyhovené vyplýva z lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného, nakoľko lekársky posudok posudkového lekára žalovaného nie je a ani nemôže byť súčasťou správneho rozhodnutia, pretože lekársky posudok posudkového lekára je len jedným z mnohých dôkazov, ktorý rovnako ako iné dôkazy musia byť podrobené posúdeniu a vyhodnoteniu zo strany správneho orgánu, ktorý vo veci rozhoduje, a to nielen jednotlivo, ale i v súhrne s ostatnými dôkazmi (správny orgán
je povinný každý posudok posudkového lekára, lekársku správu alebo inú odbornú listinu ako dôkaz vyhodnotiť podľa svojej úvahy, a to nielen osobitne, ale i vo vzájomnej súvislosti so všetkými ostatnými dôkazmi). K otázke nedostatočného zistenia skutkového stavu v súdenej veci súd zdôrazňuje, že žalovaný nevyužil možnosť, ktorú mu dáva § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu, alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. Zdôvodnenie žalovaného, že posudkový lekár v súdenej veci nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu sa súdu javí ako účelové tvrdenie už len z toho dôvodu, že z lekárskeho nálezu ortopéda O.. S. P. jednoznačne vyplýva, že cestovanie v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy a dlhšia chôdza u žalobcu je prakticky nemožná, s ktorým záverom sa posudkový lekár evidentne nestotožnil (t.j. mal pochybnosti o správnosti tohto záveru), keďže žalobcovej žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu nebolo vyhovené. Vychádzajúc zo všetkých okolností konkrétneho prípadu (žalobca má uvedené zdravotné problémy od detstva, jeho stav sa nezlepšuje, naopak sa zhoršuje, v minulosti mu bol vyhotovený parkovací preukaz, ktorý mu bol následne odňatý) je súd jednoznačne toho názoru, že je minimálne vhodné, aby správne orgány predvolali žalobcu na posúdenie jeho zdravotného stavu, t.j. aby posudkový lekár vykonal posúdenie zdravotného stavu žalobcu v jeho prítomnosti, a to o to viac, že sa žalobca toho domáha, i keď doposiaľ nie zákonom predpísaným spôsobom (§ 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z.).
Po právnej stránke sa správne orgány oboch stupňov dôsledne neriadili zákonom č. 71/1967 Zb. (správneho poriadku).
Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.
Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6, alebo má praktickú slepotu, alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze.
Podľa § 14 ods. 6 písm. a), b), c) zákona č. 447/2008 Z.z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania
pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa, alebo ťažkej poruchy sfinkterov.
Podľa § 55 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.z., podkladom na rozhodnutie o parkovacom preukaze je lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo podľa § 11 ods. 15, alebo komplexný posudok, ak bol vypracovaný.
Z vyššie citovaných ustanovení § 17 ods. 1, § 14 ods. 6 písm. a), b), c), § 55 ods. 7 zákona č. 477/2008 Z.z. vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou na vyhotovenie parkovacieho preukazu pre žalobcu je tá skutočnosť, že žalobca je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, čo znamená, že žalobca nie je schopný na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy, alebo zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy, pričom túto odkázanosť žalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom posudzuje úrad, príp. ústredie prostredníctvom svojho posudkového lekára. Nakoľko posúdenie odkázanosti žalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom je podmienkou na vyhotovenie parkovacieho preukazu, záver o odkázanosti žalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, resp. o tom, že žalobca nie je na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom odkázaný musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, čo nakoniec vyplýva i z ustanovenia § 46 správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, ktorou zásadou sa v súdenej veci žalovaný, ani správny orgán I. stupňa dôsledne neriadili. Záver správneho orgánu I. stupňa (o tom, že žalobca nie je na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom odkázaný) vychádzal len zo záverov lekárskeho posudku posudkového lekára správneho orgánu I. stupňa, iné dôkazy, ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu, neboli pri rozhodovaní správneho orgánu I. stupňa použité ako podklady, čo je absolútne nedostačujúce a potvrdzuje to, že vo veci nebol náležite zistený skutkový stav. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 55 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.z. neznamená, že jediným podkladom pre rozhodnutie o parkovacom preukaze je lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z.. Naopak, ako vyplýva z ustanovenia § 55 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., podkladom pre rozhodnutie o parkovacom preukaze sú okrem iných dokladov, ktoré je žiadateľ na výzvu príslušného správneho orgánu povinný predložiť (veta posledná cit. ustanovenia) najmä lekárske záznamy o aktuálnom zdravotnom stave žiadateľa (nielen teda lekársky posudok posudkového lekára). Aj všeobecne platí, že podkladom rozhodnutia môže byť akýkoľvek prostriedok, ktorým možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktorý je v súlade s právnymi predpismi (§ 32 a § 34 správneho poriadku). Rozhodnutie žalovaného ako správneho orgánu II. stupňa je založené viac-menej tiež len na lekárskom posudku posudkového lekára žalovaného. Ako podporný dôkaz (o neodkázanosti žalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom) žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí ešte tú skutočnosť, že žalobca nemá potrebu pravidelnej každodennej kombinovanej liečby liekmi proti bolesti, že vo vyžiadanom odbornom lekárskom náleze fyziatra (nie je uvedené ani meno, ani dátum nálezu) nie je potvrdené ťažké obmedzenie chôdze, že špecialisti (nie je uvedené ktorí) nekonštatujú závažne obmedzenú vzdialenosť, ktorú žalobca dokáže prekonať, tzv. perimeter chôdze, a že je predpoklad (nie je uvedené, z čoho tento predpoklad vyplýva), že postihnutie pohybového aparátu žalobcu je dobre kompenzovateľné ortopedickou obuvou, prípadne francúzskou barlou. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že ani žalovaný ako správny orgán II. stupňa nerozhodoval vo veci na základe riadne zisteného skutkového stavu. Okrem záveru svojho posudkového lekára ustálil žalovaný skutkový stav veci len na základe tej skutočnosti, že žalobca neberie pravidelne proti bolesti lieky, že bližšie nemenovaní lekári nepotvrdili u žalobcu ťažké obmedzenie chôdze, že nebolo konštatované, že žalobca nedokáže prekonať obmedzenú vzdialenosť chôdzou, a že je predpoklad (i keď nie je ničím podložený), že postihnutie pohybového aparátu žalobcu je dobre kompenzovateľné ortopedickou obuvou, prípadne francúzskou barlou. Je teda zrejmé, že zistenie skutkového stavu v rozsahu, ako ho v súdenej veci vykonali žalovaný a správny orgán I. stupňa, nie je pre posúdenie, či je žalobca odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, dostačujúce.
Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.
Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napádaného rozhodnutia a procesného postupu predchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že žalovaný ani správny orgán I. stupňa sa neriadili dôsledne zákonnými ustanoveniami na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. Rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa i žalovaného, ako vyplýva z vyššie uvedeného, je založené na nedostatočnom zistení skutkového stavu pre posúdenie veci, čo je vadou spôsobujúcou nezákonnosť rozhodnutia. S poukazom na to Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného bude vyššie vytknutú vadu vo svojom ďalšom konaní odstrániť, pričom v novom rozhodnutí bude taktiež úlohou žalovaného sa vysporiadať s tvrdením žalobcu, že ďalšie operatívne zákroky, vrátane operácii bedrového kĺbu sú u žalobcu vylúčené ako i s tým, že žalobca je vedený v ambulancii chronickej bolesti.
Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom, alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú, alebo čiastočnú náhradu trov konania.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu podľa cit. ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. prináleží náhrada trov konania. Nakoľko však žalobca po vyhlásení rozsudku výslovne uviedol, že si trovy konania neuplatňuje, a teda si ich v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčísli (a ani si ich nevyčíslil), súd vyslovil, že žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, žeby žalobcovi nejaké trovy konania vznikli (§ 151 ods. 1, 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.). V tomto prípade súd podľa § 151 ods. 2 veta posledná O.s.p. nebol viazaný výrokom o priznaní náhrady trov konania žalobcovi v rozsudku vyhlásenom na pojednávaní dňa 16. apríla 2014.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.