Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-6C/120/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, samosudkyňou JUDr. Janou Tvrdou, v právnej veci navrhovateľa 1/: Q.. X.K. S., nar.: XX.XX.XXXX, bytom Ž. K. Z., V. Č.. XX, navrhovateľa 2/: X. S., nar.: XX.XX.XXXX, bytom J. - R., T. I. Č.. XXX/XX a navrhovateľa 3/: Q. S., nar.: XX.XX.XXXX, bytom D., O., D. Č.. XXX, všetci právne zastúpení: JUDr. Ján Reptiš - advokát, sídlo AK Žiar nad Hronom, Námestie Matice slovenskej č. 4, proti odporcovi: V. J., nar.: XX.XX.XXXX, bytom O.-W., W. Q., K. W. Č.. XXX/XXA, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Súd návrh zamieta.

II. Súd odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.05.2003 sa právna predchodkyňa navrhovateľov, Z. S., nar.: XX.XX.XXXX, zomr.: XX.XX.XXXX domáhala voči odporcovi určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.úz. B., parcela XXXX, orná pôda vo výmere 19458 m2, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX.

Právna predchodkyňa navrhovateľov návrh odôvodnila tak, že stará matka odporcu a jej otec boli súrodencami. Otec právnej predchodkyne navrhovateľov bol ženatý dvakrát. Jeho druhá manželka (matka právnej predchodkyne) bola tiež už raz vydatá a z prvého manželstva pochádzali 4 deti. Z druhého manželstva (s otcom predchodkyne) sa narodila len právna predchodkyňa navrhovateľov. Otec právnej predchodkyne mal záujem o kúpu parcely XXXX. Z obavy, že by okrem predchodkyne dedili aj potomkovia z prvého manželstva jeho manželky, túto nekúpil on, ale dohodol sa so svojou sestrou (starou matkou odporcu). Na základe tejto dohody bola dňa 23.09.1948 uzavretá kúpna zmluva, kde parcelu XXXX nadobudla do vlastníctva stará matka odporcu. Peniaze na kúpu parcely však starej matke odporcu poskytol otec právnej predchodkyne. Ďalej uviedla, že stará matka odporcu nikdy predmetnú nehnuteľnosť neužívala. Do roku 1974 ju užíval otec právnej predchodkyne navrhovateľov, po tomto roku bola prevzatá do užívania JRD Vrbové.

Právna predchodkyňa navrhovateľov odvodzovala svoje vlastnícke právo od právneho stavu, ktorý tu bol v roku 1948, ktorý stav bol vytvorený otcom predchodkyne. Ako právna nástupkyňa po svojom otcovi má teda právo na určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti vzhľadom k tomu, že jej otec nepretržite, dobromyseľne užíval túto nehnuteľnosť, až do 01.04.1964, ako i potom. Stará matka odporcu a ani odporca nehnuteľnosti nikdy neužívali.

Podľa , (ďalej len „“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa , návrhom na začatie konanie možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

Žaloba o určenie vlastníckeho práva, predstavujúca jeden z právnych prostriedkov ochrany vlastníka, má svoj základ v ustanovení , podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacej žaloby) sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide.

Jedným z predpokladov úspechu navrhovateľa v sporovom konaní je preukázanie, že navrhovateľ je nositeľom práva, ktoré uplatňuje v návrhu na začatie konania (aktívna vecná legitimácia) a odporca je nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). V každom súdnom sporovom konaní existuje okruh otázok, ktoré súd skúma i bez návrhu. Medzi takéto otázky patrí i aktívna vecná legitimácia navrhovateľa a pasívna vecná legitimácia odporcu. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má (vo vzťahu k tejto osobe) nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a jeho právnym účinkom (ktorými sú hodnovernosť a záväznosť údajov katastra v zmysle o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, ďalej len „katastrálny zákon“), ako i skutočnosť, že súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností ( katastrálneho zákona), je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi riadne označenými účastníkmi konania.

V prejednávanej veci sa v návrhu pôvodne označená navrhovateľka domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe vydržania. Ako to sama v odôvodnení návrhu na začatie konania popísala, predmetná nehnuteľnosť (parcela XXXX) bola podľa jej názoru zakúpená starou matkou odporcu za peniaze jej otca (starého otca navrhovateľov), ktorý túto parcelu aj po uzavretí kúpnej zmluvy obhospodaroval, a to od roku 1948 do svojej smrti. Pôvodná navrhovateľka sa tak domáhala určiť, že na základe vydržania nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, ktorú jej otec vydržal.

Súd musí skúmať, či v čase vyhlásenia rozsudku existuje právny vzťah, z ktorého má navrhovateľom tvrdené právo vo svojom rozhodnutí deklarovať a musí skúmať či tento právny vzťah k týmto nehnuteľnostiam trvá medzi v návrhu označenými účastníkmi konania ( ). Súd je toho názoru, že otázka vecnej legitimácie účastníkov konania, ktorá má hmotnoprávny charakter presahuje poučovaciu povinnosť súdu ( ) a procesný postup odstraňovania vád podania. Je potrebné tiež poznamenať, že riadne označenie účastníkov konania ako nositeľov práv (povinností) predmetu konania, je hmotnoprávnou podmienkou podaného návrhu o určenie vlastníckeho práva, pričom uplatnenie práva je úzko spojené s procesným postupom, ktorý si účastník konania (navrhovateľ) zvolil, a za ktorý nesie sám zodpovednosť prejavujúcu sa napokon v zamietnutí jeho návrhu.

Ako to vyplýva z návrhu navrhovateľky, podľa jej tvrdení držbu započal jej otec v roku 1948, keď nehnuteľnosť kúpil. Vzhľadom na plynutie času, i na to, že sama pôvodná navrhovateľka tvrdila, že má právo na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú vydržal jej otec, súd dospel k záveru,

že okolnosti rozhodujúce pre vydržanie predmetnej nehnuteľnosti tu boli už za života otca právnej predchodkyne navrhovateľov. Právna predchodkyňa navrhovateľov, ako i navrhovatelia samotní sa preto nemôžu domáhať určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, keď nehnuteľnosť vydržala iná osoba, ktorá je toho času už nebohá. Ak vydržacia lehota uplynula starému otcovi navrhovateľov, títo sa návrhom môžu domáhať len toho, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po ňom. Rovnako tak sa právna predchodkyňa navrhovateľov mohla domáhať len toho, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po jej nebohom otcovi.

Je tomu tak preto, že spolu s určením, že nejaká vec patrí do dedičstva po nebohom je tu následne dôvod na prejednanie novoobjaveného majetku súdom podľa , pričom súd rozhodne kto vec zdedí. Okruh dedičov po nebohej osobe, ktorá mala nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním môže byť odlišný od účastníkov na strane navrhovateľov v tomto konaní. Ak by sa súd zaoberal a konal by o návrhu tak, ako to navrhli navrhovatelia, skúmal by, či nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohej právnej predchodkyni navrhovateľov (pôvodnej navrhovateľke). Podľa vyjadrení samotnej právnej predchodkyne navrhovateľov mal nehnuteľnosť do vlastníctva vydržaním nadobudnúť jej otec.

Na pojednávaní dňa 28.03.2014 navrhovatelia žiadali pripustiť zmenu návrhu na začatie konania tak, že súd určuje, že do dedičstva po nebohej Z. S., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX v X. J. patrí EN parcela XXXX vyznačená ako orná pôda vo výmere 19458 m2, ktorá nehnuteľnosť je vyznačená na LV XXXX pre k.ú. B. a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd uznesením túto zmenu na pojednávaní pripustil.

Ako to vyplýva z vyššie uvedeného, od predmetu sporu, teda toho, čo je návrhom na začatie konania uplatnené (petit návrhu) sa odvíja aj účastníctvo v konaní. Účastníctvo v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nemusí byť vždy totožné s účastníctvom v konaní o určenie, že nejaká vec patrí do dedičstva po určitej nebohej osobe. Vzhľadom na to, že z doteraz vykonaného dokazovania je nesporné, že vydržaním mal nehnuteľnosť nadobudnúť starý otec navrhovateľov, bolo potrebné sa v konaní domáhať určenia, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po ňom. Dedičia po starom otcovi právnych predchodcov a dedičia po právnej predchodkyni navrhovateľov nemusia byť totožní. Na strane navrhovateľov tak musia vo veciach vlastníckych práv vystupovať všetci účastníci konania, ktorí majú vlastnícke právo k veci (tvrdia, že majú), a že táto v prípade pozitívneho rozhodnutia o návrhu, bude novoobjaveným majetkom po tej, ktorej osobe. Súd nemôže v otázkach vecných práv k nehnuteľnostiam konať iba s niektorými účastníkmi. Konania sa musia zúčastniť v tomto prípade všetci, ktorí sú dedičmi po starom otcovi navrhovateľov, pokiaľ títo dedičstvo neodmietli, resp. by tu bola okolnosť, pre ktorú by niekto nebol spôsobilý dediť. Bez určenia predmetu konania nemožno určiť ani okruh účastníkov. Ide o otázky hmotnoprávne, ktoré presahujú procesnú poučovaciu povinnosť súdu, preto súd nemohol konať inak, ako návrh zamietnuť.

S poukazom na nesplnenie uvedenej hmotnoprávnej podmienky - nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľov k predmetu konania súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol a v tejto súvislosti nepovažoval za potrebné, aby súčasne takýto návrh preskúmaval po vecnej stránke a vyjadroval sa ku ďalším skutočnostiam prednesenými účastníkmi na pojednávaniach.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ustanovením veta prvá , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Keďže plne úspešný odporca si neuplatnil náhradu trov konania, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.

Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.