Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/82/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, Suché Mýto 19, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou Bardač s.r.o., Búdková 4, Bratislava, proti žalovanému: Obec Svätý Peter, Hlavná 2, Svätý Peter, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného doručeného žalobcovi dňa 12. mája 2013, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou zo dňa 29. 05. 2013 žiadal, aby súd podľa ust. , zrušil rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 12. 05. 2013, ako i fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 13. 04. 2013 a ktorým žalovaný odmietol prístup k informáciám požadovaným žalobcom v žiadosti doručenej žalovanému dňa 27. 03. 2013.

V podanej žalobe žalobca uviedol, že žalovaného žiadal e-mailom zaslaným dňa 27. 03. 2013 o sprístupnenie viacerých informácií, ktoré má žalovaný k dispozícii. Predmetná žiadosť bola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom pre vylúčenie pochybností.

Žalovaný v zákonom stanovenej lehote 8 pracovných dní od doručenia žiadosti (27. 03. 2013), t. j. najneskôr do 10. 04. 2013 požadované informácie nesprístupnil a ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. S poukazom na ust. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, preto došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 13. 04. 2013 (ust. vyššie citovaného zákona). Proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré zaslal žalovanému e-mailom dňa 25. 04. 2013 a ktoré bolo taktiež podpísané zaručeným elektronickým podpisom, pričom navrhoval prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Odvolací orgán v zákonom stanovenej lehote nerozhodol, v dôsledku čoho sa má s poukazom na ust. vyššie citovaného zákona za to, že vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie odvolacieho orgánu bolo žalobcovi doručené dňa 12. 05. 2013.

Žalobca mal za to, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach tým, že žalovaný mu odmietol sprístupniť informácie bez toho, aby mal na to oporu v zákone. Ako dôvod nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol nesprávne právne posúdenie a nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Informácie, ktoré žalobca požadoval, nespadali do rámca ust. až ust. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, pretože nešlo o utajované skutočnosti, resp. skutočnosti týkajúce sa osobnosti a osobných údajov, obchodného tajomstva, či niektorých ďalších informácií, ku ktorým možno obmedziť prístup. Žalovaný požadovanými informáciami disponuje a neexistuje žiaden zákonný dôvod pre ich nesprístupnenie. V prípade, ak bol žalovaný toho názoru, že je daný dôvod na odmietnutie prístupu k informáciám požadovaným v žiadosti, mal o tom vydať zákonom ustanoveným spôsobom rozhodnutie, čo sa však nestalo, a preto došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, ktoré je v celom rozsahu nepreskúmateľné (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. ).

V závere žaloby žalobca uviedol, že je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a to podľa ust. , , resp. i podľa ust. a ust. .

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19. 08. 2013 k žalobe uviedol, že dňa 27.3.2013 obdržal predmetný e-mail, ale jeho prílohy sa nedali otvoriť, a z toho dôvodu nemal vedomosť o tom, aké informácie protistrana žiada. Na e-mailové adresy sekretariat@svatypeter.eu <mailto:sekretariat@svatypeter.eu> a starosta@svatypeter.eu <mailto:starosta@svatypeter.eu> bola prijatá správa z adresy Centrum CEI s nasledovným textom: „Dobrý deň, v prílohe Vám posielam žiadosť o informácie, podpísanú zaručeným elektronickým podpisom. S pozdravom Róbert Bardač.“ Z tohto textu nebolo možné zistiť, že žiadateľ žiada o informácie v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a z toho dôvodu so žiadosťou nenakladali v súlade s ust. vyššie citovaného zákona.

O odvolaní podanom proti tzv. fiktívnemu rozhodnutiu obec nemala informáciu, lebo toto sa na e-mailovej adrese v priečinkoch elektronickej pošty nikdy neobjavilo. Obec nedisponuje s certifikátom pre zaručený elektronický podpis a predmetný e-mail považovali za SPAM a nezaoberali sa ním.

Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol s tým, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

V ďalšom podaní zo dňa 14. 10. 2013 žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 19. 08. 2013 a uviedol, že údaje o počte obyvateľov obce a rozlohe obce vedia žiadateľovi poskytnúť v prípade, ak o to požiada v súlade s vyššie citovaným zákonom. Informácie o počte a zozname území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000 nachádzajúcich sa v obci, obec nemá. Žalobca si tiet informácie môže vyžiadať od NATURA 2000.

Krajský súd v Nitre skôr ako pristúpil k vecnému vybaveniu podanej žaloby skúmal podmienky konania podľa ust. , ust. , ust. a zistil, že tieto nie sú splnené, preto konanie podľa ust. , veta prvá s použitím ust. a podľa ust. zastavil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Podľa , , , v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

Podľa , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa , , ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Podľa , , , , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Vo volebných veciach a vo veciach registrácie politických strán a politických hnutí konajú a rozhodujú súdy podľa ustanovení tejto časti v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi.

Podľa , veta prvá a druhá , pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti.

Podľa , súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa alebo ak žaloba bola vzatá späť (). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

Podľa § 2 ods. 1 vyššie citovaného zákona, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 3 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

Podľa § 7 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak predmetom žiadosti je získanie informácií, ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však do piatich dní od podania žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie.

Podľa § 14 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.

Podľa § 17 ods. 1 vyššie citovaného zákona, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a/, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 3 vyššie citovaného zákona, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti.

Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

Podľa § 22 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa , o správnom konaní v znení neskorších predpisov, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.

Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.

Úlohou súdu bolo na základe podanej žaloby preskúmať zákonnosť postupu žalovaného v súvislosti so žiadosťou žalobcu zo dňa 21. 01. 2013 o sprístupnenie informácií, o ktorej žalobca tvrdil, že povinnej osobe (obci) bola zaslaná a doručená e-mailovým podaním dňa 27. 03. 2013, podpísaným zaručeným elektronickým podpisom prostredníctvom právneho zástupcu, čo však žalovaný namietal s tým, že mu bol doručený iba mail označený ako žiadosť o informácie, ale prílohu k mailu nebolo možné otvoriť. Zároveň žalovaný tvrdil, že nedisponuje certifikátom na zaručený elektronický podpis a nebolo mu doručené odvolanie žalobcu. Vzhľadom na vyjadrenie žalovaného, ktorý popieral doručenie odvolania žalobcu zo dňa 17. 04. 2013 proti fiktívnemu rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ktoré malo byť žalobcovi doručené dňa 13. 04. 2013 a ktorým žalovaný odmietol prístup k požadovaným informáciám, sa však súd musel primárne zaoberať tým, či sa na základe takejto žiadosti vôbec začalo u povinnej osoby správne konanie o sprístupnenie informácií, či začali plynúť lehoty na jej vybavenie a či boli splnené podmienky pre vznik fiktívnych rozhodnutí, zrušenia ktorých sa žalobca domáhal a ktoré by za určitých podmienok (ak by sa predpokladalo ich vydanie) mohli byť predmetom súdneho prieskumu.

V predmetnej veci žalobca v podanej žalobe tvrdil, že dňa 27. 03. 2013 žalovanému ako povinnej osobe zaslal e-mailom žiadosť zo dňa 21. 01. 2013 o sprístupnenie informácií, ktorá mu bola doručená dňa 27. 03. 2013 a ktorá bola opatrená zaručeným elektronickým podpisom. Toto svoje tvrdenie preukazoval predložením listiny o hromadnom zaslaní elektronických podaní označenej ako „ziadost (KN)“, na ktorej je uvedený dátum 27. 03. 2013, adresa Centrum CEI <centrum.cei.sk@gmail.com <mailto:centrum.cei.sk@gmail.com>>, sú tam rôzne e-mailové adresy, vrátane adresy „sekretariat@svatypeter.eu <mailto:sekretariat@svatypeter.eu> a starosta@svatypeter.eu <mailto:starosta@svatypeter.eu>“ a text: „Dobry den, v prílohe Vám posielam žiadosť o informácie, podpísanú zaručeným elektronickým podpisom. S pozdravom. Robert Bardač, Počet priloh: 2, CEI_NR_priloha.zep 120K a CEI_NR_ziadost.zep 45K“. Zároveň žalobca predložil súdu i samotnú žiadosť zo dňa 21. 01. 2013 o sprístupnenie informácií (podpísanú zaručeným elektronickým podpisom), z ktorej vyplýva, že podľa rozdeľovníka od jednotlivých obcí žiadal sprístupniť údaje o počte obyvateľov obce k 31. 12. 2011 a k 31. 12. 2012, o rozlohe obce, ako i údaje o počte a zozname území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000, nachádzajúcich sa na území obce (v členení na osobitne chránené územia

- Special Protection Areas a osobitné územia ochrany - Special Areas of Conservation). Informácie žiadal sprístupniť v elektronickej podobe zaslaním na e-mailovú adresu: centrum.cei.sk@gmail.com <mailto:centrum.cei.sk@gmail.com>.

S poukazom na ust. , o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, žiadosť o sprístupnenie informácií možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom, pričom žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19. 08. 2013, doplnenom podaním zo dňa 14. 10. 2013 k podanej žalobe uviedol, že mu bol doručený mail so žiadosťou o informácie podpísanou zaručeným elektronickým podpisom, prílohy ktorého sa však nedali otvoriť, pričom obec nedisponuje s certifikátom pre zaručený elektronický podpis a z toho dôvodu nebolo možné zistiť, že žiadateľ žiada o informácie v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. K odvolaniu žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu žalovaný uviedol, že o tomto nemá informáciu a na jeho mailovej adrese sa takéto podanie neobjavilo. Tieto podania žalovaného boli elektronickými prostriedkami dňa 12. 11. 2013 zaslané právnemu zástupcovi žalobcu na adresu: kontakt@bardac.sk <mailto:kontakt@bardac.sk>, nakoľko v podanej žalobe žiadal o zasielanie písomností elektronickými prostriedkami na túto adresu. K tvrdeniam žalovaného sa právny zástupca žalobcu žiadnym spôsobom nevyjadril a v podaní zo dňa 13. 11. 2013 si pre prípad úspechu v konaní vyčíslil náhradu trov konania.

V predmetnej veci súd vychádzal z toho, že žiadosť žalobcu zo dňa 21. 01. 2013 o sprístupnenie informácií bola zaslaná povinnej osobe dňa 27. 03. 2013 na vyššie označené mailové adresy „sekretariat@svatypeter.eu <mailto:sekretariat@svatypeter.eu> a starosta@svatypeter.eu

<mailto:starosta@svatypeter.eu>“, čo žalobca preukazoval predložením dôkazu o hromadnom zaslaní elektronických podaní zo dňa 27. 03. 2013 s označením „ziadost (KN)“. Doručenie mailu označeného ako žiadosť o informácie potvrdil i žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe tvrdiac, že prílohu k mailu nebolo možné otvoriť, v dôsledku čoho sa nemohol oboznámiť s predmetnou žiadosťou. Z podania žalobcu zo dňa 27. 03. 2013, obsahujúceho zoznam mailových adries a označeného ako „ziadost (KN)“, ktoré je prílohou podanej žaloby, pritom vyplýva, že žalobca podáva žiadosť o informácie. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, ktoré umožňuje podanie žiadosti o sprístupnenie informácií i elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom, ako i na ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktoré umožňuje urobiť podanie (teda i podať žiadosť o sprístupnenie informácií) i elektronickými prostriedkami a podpísať ho zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Ustanovenie o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov je teda formulované širšie a umožňuje využitie rôznych foriem podania žiadosti o sprístupnenie informácií za podmienky, že tieto žiadosti sú realizované technicky vykonateľným spôsobom.

Za technicky vykonateľný spôsob podania žiadosti je potrebné považovať i podanie realizované elektronickou formou, ktoré je podpísané zaručeným elektronickým podpisom, pričom využitie tejto formy komunikácie medzi žiadateľom o poskytnutie informácie a povinnou osobou o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov nepodmieňuje zriadením elektronickej podateľne. Žalobcovi preto nemožno vytýkať voľbu formy podania jeho žiadosti elektronickými prostriedkami, ktorá bola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom, čo ani nebolo v konaní sporné. Správny orgán je teda povinný prijať podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom a zo žiadneho právneho predpisu nevyplývajú výnimky, v zmysle ktorých by správny orgán mohol neprijať podanie urobené účastníkom konania v zákonom dovolenej forme. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení podľa názoru súdu vyplýva, že fyzické osoby alebo právnické osoby sú oprávnené podať, resp. doručiť povinnej osobe (ktorou je i obec) podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov podanie (teda i žiadosť o sprístupnenie informácií aj elektronickou formou) podpísané zaručeným elektronickým podpisom v zmysle príslušných právnych predpisov. Žiadny právny predpis neustanovuje výnimku pre obce ako orgány územnej samosprávy z povinnosti prijať i takéto podania a vytvoriť si technické podmienky na ich prijatie.

V predmetnej veci a vzhľadom na tvrdenia žalobcu v podanom vyjadrení zo dňa 16. 08. 2013 súd poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález v konaní pod sp. zn. a sp. zn. ), ktorá sa zaoberala obdobnou problematikou v súvislosti s podaniami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom a povinnosťou štátnych orgánov zakotvenou v konať iba na základe , v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, z čoho možno vyvodiť príkaz adresovaný všetkým štátnym orgánom prijať každé podanie realizované zákonom predpokladanou a ustanovenou formou. Úpravou sa teda ustanovuje jedna zo základných zásad, resp. princípov materiálneho právneho štátu „čo nie je dovolené, je zakázané“ a tento princíp sa adresuje orgánom štátu.

Pri výklade a uplatnení SR je však opodstatnené uprednostnenie extenzívneho výkladu pred doslovným výkladom, pri ktorom by sa ponúkala príležitosť na vyňatie orgánov územnej samosprávy spod príkazu zakotvenom v tomto článku. V súvislosti s potrebou extenzívneho výkladu SR možno poukázať na právny názor vyjadrený v uznesení Ústavného súdu ČSFR zo dňa 09. 06. 1992 v konaní pod sp. zn. v zmysle ktorého „verejnou mocou je taká moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým prostredníctvom orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej a za určitých podmienok ju môže vykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov. Kritériom pre určenie, či iný subjekt koná ako orgán verejnej moci je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a tieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, či môže štát do týchto práv a povinností zasahovať.“

Vyššie uvedenej zásade (princípu) v materiálnom právnom štáte nemôžu potom podliehať iba orgány štátu, ale musia sa jej podriadiť všetky orgány verejnej moci, čo znamená, že ju treba interpretovať a vysvetľovať v súlade s SR pomocou extenzívneho výkladu ako zásadu, ktorej podlieha činnosť všetkých orgánov verejnej moci. Úprave v SR potom podliehajú nielen štátne orgány, ale všetky orgány verejnej moci, ktoré Slovenská republika na svojom území zriadila a poverila vykonávaním verejnej moci, vrátane orgánov územnej samosprávy, ktoré musia postupovať pri uplatnení svojich právomocí v súlade s týmto ústavným článkom.

Na základe uvedeného potom možno konštatovať, že pokiaľ má žalobca právo podať žiadosť o poskytnutie informácií elektronickou formou, teda elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom, čo mu zákon umožňuje, tomuto jeho právu korešponduje povinnosť správneho orgánu, teda i orgánu územnej samosprávy prijať takéto podanie uskutočnené spôsobom, ktorý zákon predpokladá, resp. ustanovuje a vytvoriť si technické podmienky na jeho prijatie.

Z uvedených dôvodov podľa názoru súdu potom bola žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií doručená povinnej osobe (obci) technicky vykonateľným spôsobom a táto bola povinná v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov na túto žiadosť reagovať, t. j. buď poskytnúť požadované informácie, resp. vydať rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácií. Nakoľko príslušný správny orgán takýmto spôsobom nereagoval, teda informácie nesprístupnil, ani nevydal rozhodnutie o ich nesprístupnení, došlo k vzniku fikcie vydania rozhodnutia v tom zmysle, že povinná osoba, teda správny orgán prvého stupňa vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odmietol poskytnúť požadované informácie a ktoré bolo doručené žalobcovi podľa jeho tvrdenia dňa 13. 04. 2013.

Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že proti tomuto fiktívnemu rozhodnutiu podal odvolanie, čo preukazoval predložením podania zo dňa 17. 04. 2013, označeného ako odvolanie, ktoré malo byť dňa 25. 04. 2013 (podľa listiny o hromadnom zaslaní elektronických podaní označenom ako „odv KN“) elektronickou formou zaslané z adresy Centrum CEI <centrum.cei.sk@gmail.com <mailto:centrum.cei.sk@gmail.com>> na rôzne e-mailové adresy, vrátane adresy „sekretariat@svatypeter.eu <mailto:sekretariat@svatypeter.eu> a starosta@svatypeter.eu <mailto:starosta@svatypeter.eu>“ a na ktorom je uvedené „cei_nr_od.zep 46K“ a podľa jeho názoru žalovaný mal povinnosť rozhodnúť o tomto podanom odvolaní do 15 dní odo dňa jeho doručenia, čo bolo 25. 04. 2013 podľa dôkazu o hromadnom zaslaní elektronických podaní označenom ako „odv KN“. Nakoľko žalovaný takto nereagoval, podľa názoru žalobcu opätovne došlo ku vzniku fikcie v tom zmysle, že vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe tvrdil, že o podanom odvolaní nemá informáciu.

S poukazom na vyššie uvedené zistenia súdu je potom potrebné konštatovať, že žalobca nepreukázal začatie odvolacieho konania vo veci sprístupnenia informácií u povinnej osoby, t. j. obci Svätý Peter, na základe jeho odvolania zo dňa 17. 04. 2013, ktoré malo byť povinnej osobe zaslané a doručené dňa 25. 04. 2013 elektronickými prostriedkami. Podať odvolanie je subjektívnym právom účastníka správneho konania, ktoré môže, ale nemusí využiť, pričom o konkludentný prejav vôle účastníka pôjde vtedy, ak toto subjektívne právo nevyužije. V prípade, ak sa tento opravný prostriedok rozhodne využiť, musí preukázať jeho podanie v zákonom stanovenej lehote. Odvolanie možno podať i proti fiktívnemu rozhodnutiu vydanému s poukazom na ust. § 18 ods. 3 vyššie citovaného zákona.

V predmetnej veci však žalobca ako žiadateľ o sprístupnenie informácií nepreukázal, že povinnej osobe zákonom stanoveným spôsobom podal odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ktoré mu podľa jeho tvrdenia bolo doručené dňa 13. 04. 2013. Uvedené znamená, že žalobca spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť nepreukázal, že sa začalo v predmetnej veci odvolacie správne konanie. Nepreukázanie riadneho podania odvolania proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu povinnej osoby vo veci sprístupnenia informácií v situácii, keď povinná osoba

popiera podanie, resp. doručenie, odvolania, má za následok, že sa u povinnej osoby nezačalo odvolacie správne konanie a nezačali plynúť ani lehoty na vybavenie odvolania, v dôsledku čoho potom nemožno uplatniť ani právnu domnienku o vydaní fiktívneho rozhodnutia podľa ust. vyššie citovaného o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho neboli splnené ani zákonom stanovené podmienky na vydanie fiktívneho rozhodnutia zo strany odvolacieho správneho orgánu. Predpokladom pre vydanie fiktívneho rozhodnutia v odvolacom správnom konaní je nepochybne podanie odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu ako i skutočnosť, že odvolací správny orgán o tomto odvolaní v zákonom stanovenej lehote nerozhodol, v dôsledku čoho sa predpokladá, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Žalobca však nepreukázal splnenie základnej podmienky pre vznik fiktívneho rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu, a to podanie odvolania, v dôsledku čoho neboli splnené ani ďalšie podmienky na vydanie (vznik) fiktívneho rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu. Súd je toho názoru, že vydanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktoré malo byť žalobcovi doručené dňa 12. 05. 2013, nemožno ani len predpokladať vzhľadom na nepreukázanie existencie odvolacieho konania, v ktorom malo byť vydané.

S poukazom na uvedené potom neexistuje rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu, čo je dôvod na zastavenie konania podľa ust. . V prípade existencie takéhoto rozhodnutia vydaného v odvolacom správnom konaní, by odvolacím orgánom bol starosta obce Svätý Peter, a to s poukazom na ust. vyššie citovaného zákona. V predmetnej veci žalobca za žalovaného označil „Obec Svätý Peter“ a s takto značeným žalovaným súd i konal, nakoľko neexistuje žiadne rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, teda starostu obce Svätý Peter, ktoré by mohlo byť predmetom preskúmania zo strany súdu postupom podľa druhej hlavy piatej časti . Neexistencia žalobcom tvrdeného fiktívneho rozhodnutia vydaného v odvolacom správnom konaní je zároveň takým nedostatkom podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť, a preto súd konanie podľa zastavil podľa ust. s použitím ust. . Rozhodnutie prvostupňového fiktívneho rozhodnutia povinnej osoby, ktoré malo byť žalobcovi doručené dňa 13. 04. 2013 nemôže byť predmetom súdneho prieskumu, nakoľko bolo proti nemu možné podať opravný prostriedok, čo žalobca nevyužil, resp. jeho využitie právne relevantným spôsobom nepreukázal, v dôsledku čoho treba prisvedčiť žalovanému, že konanie vo veci žiadosti o sprístupnenie informácií bolo ukončené nadobudnutím právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia žalovaného bez toho, aby vo veci rozhodoval odvolací správny orgán.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Nitre, a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha ( ).