Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoP-3-2014.pdf
PDF · 70.14 KB
Case nature
Subarea
10CoP/3/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci maloletých detí B. M., nar. X.X.XXXX a U. M., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, za účasti rodičov Ing. W. M., nar. XX.X.XXXX, bytom N. I. XX, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Majerčíkom, advokátom Mlynská 1, Košice a MUDr. W. M., nar. XX.X.XXXX, bytom N., I. XXXX/XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 10P/281/2013-94 zo dňa 10.12.2013, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie v napadnutej časti z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné č. 10P 146/2013 zo dňa 10.7.2013 v časti výšky výživného tak, že zvýšil výživné pre maloletého B. M., nar. X.X.XXXX zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne a pre maloletého U. M., nar. XX.X.XXXX zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 90,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred od 5.9.2013. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Zaostalé výživné za obdobie od 5.9.2013 do 10.12.2013 vo výške 153,25 eur uložil otcovi za povinnosť uhradiť do 31.1.2014. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že naposledy o výške výživného pre maloleté deti bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Humenné č. 10P 146/2013 zo dňa 10.7.2013, kedy bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 80,- eur mesačne pre maloletého B. M. a sumou 70,- eur mesačne pre maloletého U.. Súd rozhodol na základe dohody rodičov. Následne matka maloletých detí podala návrh na zvýšenie výživného z dôvodu, že so začiatkom školského roka sa zvýšili jej náklady na maloleté deti. Prvostupňový súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal otca na plnenie vyživovacej povinnosti zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne pre maloletého B. a zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 90,- eur mesačne na maloletého U..
Proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa, čo do zaväzujúcej časti, bolo podané
odvolanie zo strany otca maloletých detí. V podanom odvolaní namietal nesprávnosť
rozhodnutia súdom prvého stupňa a z tohto dôvodu navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrh na zvýšenie výživného zamietnuť. Poukázal na to, že za 1 a pol mesiaca od posledného rozhodovania súdu vo vzťahu k maloletým deťom, nedošlo k takej zmene pomerov, aby súd mohol o nej rozhodovať. Potreby detí sa nezvýšili. Náklady na stravné v škole, za mimoškolskú činnosť a ošatenie zostali v
pôvodnej výške. Ďalej otec poukázal na to, že aj on sa stará o maloleté deti a vie zhodnotiť ich skutočné náklady a potreby. Taktiež v podanom odvolaní poukázal aj na svoje náklady spojené s udržiavaním rodinného domu. Tvrdil, že súd mal skúmať pomery na strane oboch účastníkov konania v čase rozvodu manželstva. Vzhľadom na svoje majetkové pomery nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť zvýšené výživné. Preto navrhol odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie zmeniť a návrh na zvýšenie výživného ako nedôvodný, zamietnuť.
K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletých detí. Vo vyjadrení poukázala na to, že manželstvo bolo rozvedené 10.7.2013 počas letných prázdnin. Nástupom detí do školy sa samozrejme zvýšili výdavky matky, keďže deti boli prisúdené matke, čo je 26 dní v mesiaci a otec maloletých detí má 2 víkendy, čo je 4 dni v mesiaci. Otec preto nemôže reálne posúdiť mesačné výdavky na maloleté deti. Výdavky na strane matky sa zvýšili tým, že bola povinná zabezpečiť ubytovanie pre maloleté deti, na ktorom sa otec maloletých detí nepodieľal žiadnou sumou a ani nemal záujem sa podieľať na bytovej otázke maloletých detí, nakoľko ostal bývať sám, zatiaľ v spoločnom dome, na ktorý matka prispievala do októbra 2013 polovičnou sumou, t. j. 130,- eur mesačne. Prvostupňový súd prihliadal na skutočnosti, že je v možnostiach otca platiť aj vyššie výživné, než bolo naposledy určené. Súdu nebola oznámená neschopnosť, či akékoľvek iné skutočnosti, ktoré by neumožnili otcovi si nájsť lepšie platené pracovné miesto, eventuálne vedľajšie zamestnanie. Odvolanie otca považuje za znevažovanie a pohŕdanie súdnym rozhodnutím. Odvolanie otca maloletých detí sa zakladá čisto na jeho úvahách, a nie na doložených faktoch.
K odvolaniu otca maloletých detí sa vyjadril aj kolízny opatrovník, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, ktorý zaujal stanovisko, že v záujme maloletých detí navrhol, aby odvolací súd odvolanie otca v celom rozsahu zamietol a potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sp. zn. 10P/281/2013-94 zo dňa 10.10.2013 v celom rozsahu.
Odvolací súd preskúmal obsah spisu, podané odvolanie otca maloletých detí, ako aj vyjadrenia matky maloletých detí a kolízneho opatrovníka a vo veci nariadil súdne pojednávanie. Pred súdnym pojednávaním došlo odvolaciemu súdu podanie, a to späťvzatie odvolania. V späťvzatí odvolania otec maloletých detí poukazuje na to, že odvolanie zobral proti rozsudku súdu prvého stupňa späť z dôvodu, že chce preukázať svoju dobrú vôľu a chce, aby aj matka tento jeho úkon zohľadnila ako ochotu dohodnúť sa na všetkých otázkach výchovy ich detí. Nechce byť v pozícii len plnenia výživného, ale chce sa podieľať aj na výchove spoločných detí a všetko sa snaží urobiť tak, aby jeho prístup presvedčil matku maloletých detí o tom, že každé súdne konanie je v neprospech ich detí. Sú inteligentní a rozumní rodičia, preto apeluje aj na matku maloletých detí podaným späťvzatím odvolania, aby prehodnotila doterajší prístup voči nemu ako otcovi detí a využila všetky svoje možnosti a schopnosti, aby došlo opätovne k rovnováhe vzťahov medzi otcom maloletých detí a deťmi. Zároveň dal odvolaciemu súdu na vedomie, že toto späťvzatie odvolania zasiela aj matke
maloletých detí.
Odvolací súd zrušil nariadené pojednávanie a doručené späťvzatie odvolania prejednal podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a vo veci rozhodol tak, že odvolacie konanie v napadnutej časti zastavil.
Späťvzatie odvolania je procesný úkon odvolateľa, t. j. otca maloletých detí, obsah ktorého je jednoznačný. Pochybnosť nevyvolávajúci prejav odvolateľa, že rezignuje na svoj pôvodný zámer, aby o odvolaní vecne rozhodoval odvolací súd a už netrvá na vecnom prejednaní odvolania a meritórnom rozhodnutí zo strany odvolacieho súdu.
Z ustanovenia § 207 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že ak odvolateľ vezme odvolanie späť, odvolací súd nemá inú možnosť, len odvolacie konanie zastaviť. Späťvzatie odvolanie je z tohto hľadiska definitívne. Účastník konania, ktorý vzal účinne odvolanie späť, nemôže zrušiť svoj procesný úkon späťvzatia a nemôže ho ani podať znova. Nemôže žiadať, aby konanie o odvolaní nebolo zastavené a aby sa v ňom pokračovalo bez ohľadu na späťvzatie odvolania.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd o späťvzatí návrhu rozhodol tak, ako je uvedené v petite tohto rozhodnutia.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu počtom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.