Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cb-6-2014.pdf
PDF · 81.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-14Cb/6/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica samosudca Mgr. Libor Kysucký v právnej veci navrhovateľa JUDr. Karola Porubčina so sídlom Centrum 27/32, 017 01 Považská Bystrica, správcu úpadcu PEKA s.r.o. v konkurze so sídlom Hliny 1412/4, 017 01 Považská Bystrica, IČO 31 558 950 proti odporcovi Ing. Jozefovi Černickému, podnikateľovi s miestom podnikania M. R. Štefánika 157/45, 017 01 Považská Bystrica, IČO 10 887 776, právne zast. Mgr. Patrikom Lehockým, advokátom so sídlom Centrum 27/32, 017 01 Považská Bystrica o zaplatenie 1 784,23 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 183 €, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 63 € od 5.7.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 69 € od 6.11.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 51 € od 6.2.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu súdneho poplatku vo výške 85,04 € a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 348,40 € na účet Mgr. Patrika Lehockého, advokáta so sídlom Centrum 27/32, 017 01 Považská Bystrica do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť sumu 1 784,23 € a úroky z omeškania. Svoj návrh odôvodnil tým, že z účtovnej evidencie úpadcu bolo zistené, že voči odporcovi eviduje pohľadávky celkom 1 784,23 €.
Odporca ohľadom faktúr splatných v roku 2005 vzniesol námietku premlčania (čl. 54).
Súd považuje za preukázané, že spoločnosť PEKA s.r.o. dňa 15.3.2005 vyfakturovala odporcovi faktúrou č. FO50119 sumu 47 615 Sk za „stravu od 1.3. do 15.3.2005“.
Súd považuje za preukázané, že faktúra č. FO50119 bola čiastočne uhradená vo výške 40 000 Sk.
Súd považuje za preukázané, že spoločnosť PEKA s.r.o. dňa 31.3.2005 vyfakturovala odporcovi faktúrou č. FO50133 sumu 39 927,50 Sk za „stravu za mesiac marec 2005“.
Súd považuje za preukázané, že spoločnosť PEKA s.r.o. dňa 1.4.2005 vyfakturovala odporcovi faktúrou č. FO50157 sumu 496 Sk za „stravu za mesiac 1/2005“.
Súd považuje za preukázané, že spoločnosť PEKA s.r.o. dňa 31.3.2005 vyfakturovala odporcovi faktúrou č. FO50162 sumu 200 Sk za „dodávku čaju za mesiac 3/2005“.
Súd považuje za preukázané, že Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 28K 60/12-184 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka PEKA s.r.o., pričom za správcu bol ustanovený JUDr. Karol Porubčin.
Súd považuje za preukázané, že spoločnosť PEKA s.r.o. uzatvorila s odporcom zmluvu o závodnom stravovaní, pričom dodatkom zo dňa 10.12.2010 bola cena jedného obedu určená na 2,50 € bez DPH.
Súd považuje za preukázané, že odporca stravu odoberal aj v júli 2012, októbri 2012 a januári 2013.
Súd považuje za preukázané, že spoločnosť PEKA s.r.o. dňa 29.6.2012 vyfakturovala odporcovi faktúrou č. FO20157 sumu 63 € za „stravu za 6/2012“.
Súd považuje za preukázané, že spoločnosť PEKA s.r.o. dňa 31.10.2012 vyfakturovala odporcovi faktúrou č. FO20272 sumu 69 € za „stravu za 10/2012“.
Súd považuje za preukázané, že spoločnosť PEKA s.r.o. dňa 31.1.2013 vyfakturovala odporcovi faktúrou č. FO30014 sumu 51 € za „stravu za 1/2013“.
Súd však nepovažuje za preukázané, že odporca uhradil sumy 63 €, 69 € a 51 €.
Súd pri ustálení horeuvedených skutočnosti vychádzal z faktúr, zo saldokonta (čl. 45), z dodatku k zmluve o závodnom stravovaní (čl. 53), z výsluchov Ľ. Š., odporcu, Ľ. Q. a Ľ. V..
Súd uveril tvrdeniu svedkyne Ľ. Q., že hoci sa od roku 2008 vyskytli aj dni, počas ktorých odporca stravu od spoločnosti PEKA s.r.o. neodoberal, takéto obdobie nikdy netrvalo celý mesiac. Súd pritom prihliadol na to, že v konaní nebolo preukázané, že by svedkyňa mala pozitívny, resp. negatívny vzťah k niektorému z účastníkov.
Súd nevykonal ďalší výsluch svedka Š., nakoľko skutočnosť, či mu pán V. oznámil, že prevádzka prechádza z odporcu na pána V. je vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nepodstatná.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strane nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Na úvod súd považuje za potrebné uviesť, že odporca v konaní vzniesol námietku premlčania a súd preto najskôr skúmal, kedy začal plynúť premlčacia doba.
Pokiaľ ide o sumy 7 615 Sk (t.j. zvyšok sumy vyfakturovanej faktúrou č. FO50119), 39 927,50 Sk, 496 Sk a 200 Sk, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že ide o cenu stravy a čaju. Z predmetných faktúr je však zrejmé aj to, že táto strava, resp. čaj boli dodané v roku 2005; rovnako aj faktúry boli splatné v roku 2005.
Je teda zrejmé, že premlčacia doba začala plynúť 21.3.2005, resp. 7.4.2005 a skončila 21.3.2009, resp. 7.4.2009.
Pretože navrhovateľ svoj návrh podal až po uplynutí premlčacej doby a odporca vzniesol námietku premlčania, súd návrh čo do sumy 1 601,22 € zamietol - z citovaného § 388 ObZ totiž vyplýva, že ak povinná osoba namietne premlčanie, súd nemôže právo priznať.
Pre úplnosť súd považuje za vhodné uviesť, že ak by aj sumu 40 000 Sk uhradil navrhovateľovi práve odporca, v zmysle § 407 Obchodného zákonníka by skutočne začala plynúť nová premlčacia doba - táto doby by však uplynula 27.4.2009.
Pokiaľ ide o sumy 63 €, 69 € a 51 €, súd vychádzal z toho, že medzi účastníkmi bolo nesporné, že v rokoch 2012 a 2013 spoločnosť PEKA s.r.o. na základe zmluvy o závodnom stravovaní dodávala odporcovi stravu pre zamestnancov odporcu, pričom cena jedného obeda bola dohodnutá na 3 € (vrátane DPH).
Vychádzajúc z existencie tejto zmluvy a z tvrdenia svedkyne Ľ. Q., z ktorého vyplýva, že odporca stravu odoberal aj v júli 2012, októbri 2012 a januári 2013, súd dospel k záveru, že odporcovi vznikla právna povinnosť zaplatiť 63 €, 69 € a 51 €.
Pretože však odporca v konaní nepreukázal, že by týchto 183 € medzičasom uhradil, súd ho zaviazal na zaplatenie tejto sumy.
Súd považuje za vhodné uviesť aj to, že samotný odporca pripustil, že sa skutočne mohlo stať, že jeho zamestnankyne mohli zabudnúť tieto 3 faktúry uhradiť.
Pretože odporca je v omeškaní so splnením peňažného záväzku, súd navrhovateľovi priznal aj úrok z omeškania. Súd pritom vychádzal z toho, že nakoľko k omeškaniu došlo 5.7.2012, 6.11.2012 a 6.2.2013, navrhovateľovi patrí 8%-ný úrok z omeškania zvýšený o základnú úrokovú sadzbu ECB uplatňovanú k týmto dátumom - t.j. o 1%, resp. o 0,75%.
Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ si uplatňoval 1 784,23 € a bol úspešný vo výške 183 €; pomer úspechu a neúspechu bol teda 10,26% ku 89,74%. Keďže v prevažnej časti bol úspešný odporca, tento má právo na náhradu 79,48% jeho trov.
Súd preto odporcovi priznal :
- 85,04 € (79,48% zo súdneho poplatku 107 €),
- 64,64 € (79,48% z odmeny 81,33 € za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 12.12.2013),
- 64,64 € (79,48% z odmeny 81,33 € za podanie odporu v roku 2013),
- 129,28 € (79,48% z odmeny 2 x 81,33 € za účasť na pojednávaní dňa 2.4.2014),
- 64,64 € (79,48% z odmeny 81,33 € za účasť na pojednávaní dňa 16.4.2014),
- 25,20 € (79,48% z režijného paušálu 2 x 7,81 € + 2 x 8,04 €).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 alebo tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) alebo tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nebude plniť povinnosť v rozhodnutí mu uloženú, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.