Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Cbi-23-2012.pdf
PDF · 92.48 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cbi/23/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Štefanom Tomašovským v právnej veci žalobcu: JUDr. Jozef Tarabčák, so sídlom kancelárie Hlavná 13, 080 01 Prešov, správca konkurznej podstaty úpadcu VPMK s.r.o., so sídlom Priemyselná 534, 082 12 Kapušany, IČO: 31 697 960, právne zastúpený JUDr. Ivetou Tarabčákovou, advokátkou so sídlom kancelárie Hlavná 13, 080 01 Prešov, proti žalovanému: GESENS, s.r.o., so sídlom Rhodyho 14, 085 01 Bardejov, právne zastúpenému JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom so sídlom kancelárie Hrnčiarska 1619/42, 091 01 Stropkov, o neúčinnosť právneho úkonu, takto
rozhodol:
súd žalobu z a m i e t a,
žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 13.080,80 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súd dňa 17. 5. 2012 domáhal, aby súd určil, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 1.10.2010, ktorou úpadca postúpil na žalovaného pohľadávky proti dlžníkovi Kontakt Bau, s.r.o., Partizánska 1265/21, Bardejov, IČO: 36 947 763, v celkovej hodnote 388.833,04 € za odplatu 160.000,- € je voči veriteľom úpadcu v konkurze neúčinná. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 388.83304 € žalobcovi ako aj nahradenie trov konania žalobcovi.
Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že ide o ukracujúci právny úkon, nakoľko úpadca postúpil svoje pohľadávky proti spoločnosti Kontakt Bau s.r.o. Bardejov, pričom táto spoločnosť bola schopná uhradiť svoje záväzky v celom rozsahu, prípadne úpadca ich mohol vymáhať a následne z vymoženej sumy uhradiť svoje záväzky. Odplata za postúpené pohľadávky bola neúmerná, nakoľko predstavovala cca 41 % z hodnoty predmetu zmluvy, postúpením sa znížili aktíva úpadcu min. o hodnotu rozdielu celkovej sumy a odplaty. Žalobca uviedol, že úpadca v čase postúpenia pohľadávky už mal záväzky voči viacerým veriteľom, čo vyplýva z konečného zoznamu pohľadávok, keď boli do konkurzu prihlásené pohľadávky, ktoré existovali už v čase podpisu Zmluvy o postúpení zo dňa 1. 10. 2010 a v čase podpisu zmluvy si bol úpadca vedomý toho, že nemá už žiadny majetok okrem týchto pohľadávok, aj napriek tomu sa zbavil aj týchto. Žalobca má zato, že žalovanému musel byť známy úmysel úpadcu ukrátiť veriteľov, pretože uvádzanými právnymi úkonmi sa úpadca zbavil majetku.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko žalovaný nie je vo vzťahu k úpadcovi spriaznenou osobou a nie je ani spriaznenou osobou ostatných spoločností uvádzaných v žalobe, pričom úvahy žalobcu o
súčinnosti s inými spoločnosťami sú iba domnienkou a výmyslom žalobcu a nemajú žiadne vecné a ani právne opodstatnenie.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, konkurzným spisom sp. zn. 1K/58/2011, výpoveďami žalovaného, písomným stanoviskom žalovaného, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1K/58/2011 zo dňa 25. 11. 2011 publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 2. 12. 2011 súd začal konkurzné konanie na majetok dlžníka VPMK s.r.o.
Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1K/58/2011 zo dňa 13. 1. 2012 publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 20. 1. 2012 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka VPMK, s.r.o. a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Jozefa Tarabčáka.
Dňa 1. 10. 2010 uzatvoril žalovaný ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávky so spoločnosťou Radoma s.r.o. Prešov ako postupcom, predmetom ktorej je pohľadávka v celkovej výške 388.833,04 € z titulu nezaplatenej kúpnej ceny za dodávku tovaru, ktorú postupca postúpil dňom podpísania zmluvy na postupníka za odplatu 160.000,- €.
Dňa 8. 6. 2010 bola uzatvorená Zmluvy o pôžičke medzi veriteľom PROFIT-INVEST, s.r.o. a dlžníkom Radoma s.r.o. Prešov, na základe ktorej veriteľ požičiava dlžníkovi sumu 1.991.635,- € a dlžník sa zaväzuje predmetnú pôžičku vrátiť veriteľovi najneskôr do 21 kalendárnych dní odo dňa, kedy mu boli požičané peniaze prevedené na účet. Pohľadávka bola zabezpečená zriadením záložného práva v prospech veriteľa na určené nehnuteľnosti, tovarové zásoby, materiálové zásoby a nedokončená výroba dlžníka, ktoré sú vo vlastníctve dlžníka, všetky splatné aj nesplatné pohľadávky, ktoré má dlžník voči tretím osobám v okamihu registrácie záložného práva ako aj všetky pohľadávky, ktoré vzniknú dlžníkovi voči tretím osobám v budúcnosti a všetky platné ochranné známky.
Dňa 1. 10. 2010 bola uzatvorená Zmluva o prevode ochranných známok medzi prevádzajúcim Radoma s.r.o. Prešov a nadobúdateľom PROFIT-INVEST, s.r.o., predmetom ktorej bol prevod ochranných známok špecifikovaných v článku II. tejto zmluvy z prevádzajúceho na nadobúdateľa.
Žalovaný na pojednávaní dňa 29. 10. 2012 poukázal na to, že žalovaný nie je spriaznenou osobou ani s úpadcom ani s inou spoločnosťou, ktorá bola žalobcom spomínaná v žalobe a nakoľko išlo o bežný právny úkon v obchodnej činnosti účastníkov obchodnoprávnych vzťahov, úmysel ukrátiť veriteľov tam nebol a ani nemohol byť druhej strany známy.
Konateľ spoločnosti GESENS, s.r.o. Slavomír Grohoľ na pojednávaní dňa 17. 12. 2012 uviedol, že po dlhších rokovaniach s pánom Moľom, konateľom spoločnosti VPMK, s.r.o. uzavreli dňa 1.10.2010 Zmluvu o postúpení pohľadávok za sumu 130.000,- €.
Svedok Y. konateľ spoločnosti VPMK, s.r.o. uviedol, že nakoľko mala firma finančné ťažkosti, snažil sa situáciu zachrániť predajom pohľadávok, takýmto spôsobom došlo aj k Zmluve o postúpení pohľadávok vo vzťahu k spoločnosti Kontakt Bau, s.r.o. Pokiaľ ide o sumu 160.000,- € svedok uviedol, že zrejme išlo o pôvodnú zmluvu, keďže rokovania prebiehali od ceny 200.000,- €, no nakoniec táto pohľadávka bola predaná spoločnosti GESENS, s.r.o. za 130.000,- €.
Žalovaný listom zo dňa 7. 2. 2013 súdu doručeným dňa 11. 2. 2013 doložil zmluvy o postúpení pohľadávok s pôvodnými veriteľmi na spoločnosť GESENS, s.r.o. a doklad o čiastočnej úhrade pohľadávky žalovaného dlžníkom Kontakt Bau s.r.o.
Svedok V. konateľ spoločnosti Kontakt Bau, s.r.o. na pojednávaní dňa 25. 2. 2013 uviedol, že pred troma až štyrmi rokmi prevzal do prenájmu celý areál spoločnosti VPMK s.r.o., prestal ale platiť nájom, čím vznikli záväzky okolo 300.000,- €. Po postúpení pohľadávky na spoločnosť GESENS, s.r.o. bola časť pohľadávky uhradená.
Na pojednávaní dňa 6. 5. 2013 právna zástupkyňa žiadal upraviť petit, a to tak, aby súd určil, že Zmluva o postúpení pohľadávok z 1.10.2010, ktorou úpadca postúpil na žalovaného pohľadávky proti dlžníkovi
Kontakt Bau, s.r.o., Partizánska 1265/21, Bardejov, IČO: 36 947 763, v celkovej hodnote 388.833,04 € za odplatu 130.000 €, je voči veriteľom úpadcu v konkurze právne neúčinná. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do všeobecnej podstaty sumu 388.833,04 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. žalovaný je povinný nahradiť trovy konania (právneho zastúpenia) žalobcovi na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd pripustil zmenu žaloby tak, ako bola prednesená na pojednávaní.
Právna zástupkyňa žalovaného vo svojom záverečnom stanovisku uviedla, že Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 1. 10. 2010 išlo o úkon, ktorým úpadca ukrátil veriteľov a ktorý ukracuje uspokojenie prihlásených pohľadávok viacerých veriteľov úpadcu s vedomosťou žalovaného o úmysle úpadcu ukrátiť veriteľov, preto žiadala súd, aby v celom rozsahu žalobe vyhovel.
Právny zástupca žalovaného vo svojom záverečnom stanovisku poukázal na to, že u žalovaného nejde o spriaznenú osobu a k právnemu úkonu postúpenia pohľadávok došlo viac ako rok pred vyhlásením konkurzu.
Uznesením č.k. 1Cbi/23/201-242 zo dňa 6. 12. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2013 súd zamietol návrh žalovaného na zloženie preddavku na trovy konania.
Na základe takto zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:
Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
Podľa § 57 ods. 3 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.
Podľa § 57 ods. 4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Podľa § 60 ods. 1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Podľa § 60 ods. 2 ZKR ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 60 ods. 3 ZKR odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
Postúpenie pohľadávok zmluvou zo dňa 1. 10. 2010 je podľa názoru žalobcu voči veriteľom v konkurze právne neúčinné s tým, že ide o ukracujúci právny úkon v zmysle ust. § 60 ZKR, pretože úpadca konal v úmysle ukrátiť veriteľov a tento v čase postúpenia pohľadávok už mal záväzky voči viacerým veriteľom, čo vyplýva z konečného zoznamu pohľadávok, ktoré boli prihlásené do konkurzu a existovali v čase podpísania zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 1. 10. 2010.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalovaný nie je vo vzťahu k úpadcovi spriaznenou osobou a nie je ani spriaznenou osobou ostatných spoločností, ktoré žalobca vo svojej žalobe uvádza.
Pre posudzovanie odporovateľnosti podľa ust. § 60 ZKR sa vyžaduje, aby dlžník urobil právny úkon s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel musel byť druhej strany známy. Musí sa teda preukázať,
že dlžník urobil právny úkon s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov, súčasne sa musí preukázať, že druhej strany právneho úkonu musel byť úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov známy. Existenciu úmyslu dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle alebo osoby, v prospech ktorej bol právny úkon urobený, je povinný preukázať žalobca. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany právneho úkonu o tomto úmysle sa zákonom predpokladá vtedy, ak dlžník urobil právny úkon v prospech osoby s ním spriaznenej.
Žalobca na podporu svojich tvrdení sa odvoláva na ust. § 57 ods. 1 až 4 ZKR, ako aj § 60 až 63 ZKR, pričom len konštatuje, že sa jedná o ukracujúci právny úkon a úpadca jednal v úmysle ukrátiť veriteľov. Svoje tvrdenia preukazoval na podporu ukrátenia uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov prihláškami v konkurznom konaní, avšak ohľadom výšky majetku úpadcu v čase vykonania napadnutého právneho úkonu a po prevode pohľadávok zmluvou zo dňa 1. 10. 2010 nijakým spôsobom nepreukázal podstatné zníženie majetku úpadcu. Súd je toho názoru, že dôkazné bremeno žalobca neuniesol a nepreukázal ukrátenie uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov ako jednej zo základných podmienok úspešnosti odporovateľnej žaloby v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR. Taktiež pokiaľ ide o odporovanie právneho úkonu podľa ust. § 60 ZKR, je podmienkou, že žalovaný musel vedieť o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. Súd aj v tomto prípade je toho názoru, že žalobca nepreukázal úmysel druhej strany, že tento úmysel jej bol známy. Je nepochybné, že Zmluvu o postúpení pohľadávok podpísal žalovaný a úpadca dňa 1. 10. 2010, avšak žalovaný nemohol predpokladať, že sa úpadca dostane do takých problémov, že bude na jeho majetok vyhlásený konkurz, ktorý aj bol vyhlásený s účinkami konkurzu, ktoré nastali zverejnením v obchodnom vestníku č. 14/2012 dňa 20.1.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.1.2012. Z toho vyplýva, že z okolností danej veci muselo byť zrejmé, že dlžník robí právny úkon s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov, avšak tento úmysel musel byť druhej strane známy, čo sa v tomto konaní nepreukázalo. Naopak konateľ úpadcu Y. a konateľ žalovaného spoločnosti GESENS, s.r.o. W. vo výpovediach uviedli, že pred tým nemali žiadne obchodné vzťahy a pokiaľ ide o odkúpenie pohľadávok od spoločnosti VPMK s.r.o., toto inicioval pán Q., načo zareagoval žalovaný a z jeho strany išlo o štandardný postup pri odkupovaní pohľadávok. Neobstojí len hypotetická úvaha žalobcu, že vedomosť žalovaného o úmysle úpadcu ukrátiť veriteľov a zároveň samotný tento úmysel úpadcu vyplýva z nadväznosti právnych úkonov tak, ako boli zistené v rámci vykonaného dokazovania, pretože správca - žalobca v hypotetickej rovine rozvíja v čase odporovaného právneho úkonu 1.10.2010 úpadok dlžníka z titulu predĺženia a ak by podal návrh na vyhlásenie konkurzu skôr než došlo k prevodu majetku, boli by pomerne uspokojení všetci veritelia, ktorí by si prihlásili svoje pohľadávky v konkurze. Vedomosť žalovaného o úmysle úpadcu ukrátiť veriteľov žalobca vidí v tom, že zároveň aj samotný úmysel vyplýva z nadväznosti právnych úkonov a postupu s cieľom zúčastnených subjektov zbaviť úpadcu majetku a tento previesť na Kontakt Bau, s.r.o. s cieľom zlikvidovať záväzky zúčastnených subjektov voči úpadcovi bez ich reálnej úhrady. Nepopiera, že toto sú nepochybne štandardné úkony, ktoré sú pri podnikateľskej činnosti bežné, avšak v tomto prípade poukazuje na ich vzájomnú súvislosť a na to, že boli urobené len v rámci okruhu týchto subjektov.
Súd sa s týmto názorom žalobcu nestotožnil, pretože v rámci vykonaného dokazovania nebolo zistené a preukázané nijakým spôsobom nekalé konanie zo strany žalovaného o ďalších subjektov, ktoré boli zúčastnené pri vzájomných zápočtoch pohľadávok navzájom medzi sebou, pričom zákon nevylučuje takýto postup a takéto konanie a v rámci obchodných stykov ide o bežný právny úkon a bežný postup, ktorý sa aj v praxi často realizuje, o to zvlášť, keď ide o obchodnoprávne vzťahy.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj na vykonané dokazovanie súd má za to, že žalobca nepreukázal úmysel dlžníka ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle ukrátiť veriteľov, pričom žalovaný preukázal opak tým, že odkúpenie pohľadávok vykonával v rámci bežnej obchodnej činnosti. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal aj s poukazom na ust. § 151 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanému náhradu trov konania tak, ako si ich vyčíslil. Keďže žalovaný bol zastúpený advokátom súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia, a to za prevzatie veci 9 úkonov po 1.203,41 € (príprava a prevzatie zastúpenia dňa 5.6.2012, vyjadrenie žalovaného zo dňa 8.6.2012 k žalobe žalobcu, účasť na súdnom pojednávaní dňa 29.10.2012, účasť na súdnom pojednávaní dňa 25.2.2013, písomné podania žalovaného zo dňa
8.4.2013, účasť na súdnom pojednávaní dňa 6.5.2013, účasť na súdnom pojednávaní dňa 19.6.2013, písomné stanovisko žalovaného zo dňa 3.7.2013, účasť na súdnom pojednávaní dňa 31.3.2014), 3x paušálne režijné náklady po 7,63 €, 5x paušálne režijné náklady po 7,81 €, 1x paušálne režijné náklady po 8,04 €, k tomu prislúchajúcu daň, teda v celkovej sume 13.080,80 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.