Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_73P-21-2023.pdf
PDF · 79.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-73P/21/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Emíliou Kosturkovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. 4, XXX XX I., otec - A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. - X., toho času v V. na výkon trestu odňatia slobody Y., so sídlom K. B. XX, XXX XX Y., v konaní na návrh matky o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. I., nar. XX.XX.XXXX, zvýšeným výživným miesto doterajšej sumy 150,- eur sumou 250,- eur mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 20.03.2023.
II. Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 20P 207/2017-147 zo dňa 08.11.2018 v časti o výživnom na maloletého A..
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným súdu dňa 25.01.2023, sa navrhovateľka domáha zvýšenia výživného na maloletého A. z doterajšej sumy 150,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne, keďže od r. 2010 do r. 2019 bolo výživné určené vo výške 50,- eur mesačne a v r. 2019 súd na základe jej návrhu zvýšil výživné na sumu 150,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodňuje narastajúcimi nákladmi na život a syna, pričom uvádza, že žije vo vlastnom byte, na ktorý platí hypotekárny úver vo výške XXX,- eur mesačne a spotrebný úver vo výške XXX,- eur mesačne, náklady na bývanie /nájomné, elektrina, TV, internet/ predstavujú XXX,- eur mesačne, náklady na stravu, hygienu a prepravu predstavujú cca XXX,- eur mesačne, pričom hradí aj iné neočakávané náklady, ako napr. zubár /jeden kaz XX,- eur/ či synove rôzne záujmy. Keďže syn sa stravuje u starej matky, navrhovateľka jej na stravu syna prispieva sumou vo výške 50,- eur mesačne. Odkedy sa navrhovateľka pozná s otcom maloletého (posledných 13 rokov), bol vo väzniciach na S. a v X., peniaze jej posielal zriedka, na prelome rokov 2021 a 2022 jej poslal cca 400,- eur a začiatkom minulého roka cca 300,- eur, inak jej neposlal dlhé roky nič. Momentálne otec platí výživné v plnej sume, nakoľko to má nariadené z väzenia, preto navrhovateľka očakáva, že v najbližšej dobe jej bude pozastavené vyplácanie náhradného výživného, ktoré jej bolo vyplácané od februára minulého roka až doposiaľ.
2. K návrhu sa vyjadril otec maloletého písomným podaním, doručeným súdu dňa 25.01.2023, v ktorom uviedol, že súhlasí so zvýšením vyživovacej povinnosti k maloletému na sumu 250,- eur mesačne. Ďalej oznámil, že vo výkone trestu odňatia slobody bude do XX.XX.XXXX, aktuálne je pracovne zaradený na
pozícii kuchár, pričom po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody nastúpi do zamestnania v E. ako kuchár a jeho plat bude dostatočný na to, aby si riadne plnil vyživovaciu povinnosť na maloletého.
3. Na pojednávaní, konanom dňa 20.03.2023, súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky (otec sa konania nezúčastnil, neúčasť ospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania), oboznámením listinných dôkazov o príjmových pomeroch rodičov maloletého a nákladoch maloletého, ako aj ďalších na vec sa vzťahujúcich listín, ktoré sú súčasťou spisu a zistil skutočný stav veci:
4. Maloletý A. I. je synom rodičov otca A. A. a matky D. I., aktuálne navštevuje K.. ročník ZŠ, pričom každý z rodičov má iba jednu zákonnú vyživovaciu povinnosť a to k maloletému A.. Z rozsudku tunajšieho súdu č. k. 20P 207/2017-147 zo dňa 08.11.2018 vyplýva, že počnúc dňom 08.11.2018 súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným v sume 150,- eur mesačne namiesto doterajšej sumy výživného 50,- eur mesačne, ktoré bol otec povinný platiť v zmysle rozsudku tunajšieho súdu č. k. 17P 35/2011-40 zo dňa 23.05.2011. Z odôvodnenia predmetného rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 08.11.2018 má súd za preukázané, že otec v čase poslednej úpravy výživného /t.j. v r. 2011/ ako aj v súčasnom období /t.j. v r. 2018/ bol a je vo výkone trestu odňatia slobody, nikdy nepracoval v riadnom pracovnom pomere a ani si prácu nikdy nehľadal, sám vypovedal, že sa len vyučil a živil krádežami, teda trestnou činnosťou /viď bod 22 odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu č. k. 20P 207/2017-147 zo dňa 08.11.2018/.
5. Rodičia maloletého spolu nežijú, otec maloletého si od 21.10.2022 odpykáva trest odňatia slobody v V. na výkon trestu odňatia slobody Y.. Z vyjadrenia V. Y. vyplýva, že z výkonu trestu odňatia slobody má byť otec prepustený dňa XX.XX.XXXX a že od XX.XX.XXXX je pracovne zaradený, pričom v januári XXXX mu bola vyplatená čistá mzda v sume XX,XX eur a vo februári 2023 v sume XXX,XX eur.
6. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, uviedla, že jej čistý mesačný príjem predstavuje cca X XXX,- eur a ako športový tréner si dokáže privyrobiť mesačne cca XXX - XXX,- eur netto. Ohľadom zdravotného stavu maloletého uviedla, že je evidovaný u imunologičky, kam chodí zatiaľ raz ročne /každá návšteva je spoplatnená sumou 35,- eur/, má nábeh na astmu a taktiež je evidovaný u ortopéda kvôli plochým nohám a chrbtici, avšak trvale zvýšené výdavky súvisiace s jeho zdravotným stavom navrhovateľka nepreukázala žiadnymi listinnými dôkazmi. V zhode s kolíznym opatrovníkom, ktorý navrhol súdu podanému návrhu vyhovieť, nakoľko je v prospech maloletého, navrhovateľka uviedla, že žiada zvýšiť výživné odo dňa vyhlásenia rozsudku. Z predloženého daňového priznania má súd za preukázané, že navrhovateľka si za minulý rok uplatnila daňový bonus na maloletého v sume XXX,XX eur.
7. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8. Podľa § 62 ods. 2 veta prvá zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
9. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
10. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Odôvodnené potreby oprávneného, t.j. maloletých detí, zahŕňajú jednak potreby základné - stravovanie, odev a obuv, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za
bývanie, lieky a zdravotnícke úkony a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka - kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., všetko zodpovedajúce veku.
13. Schopnosti a možnosti povinného (t.j. rodiča) sú vyjadrené nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale v celosti všetkými príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, fyzickým vekom, zdravotným stavom, okruhom vyživovacích povinností. U osôb samostatne zárobkovo činných, alebo samostatne zárobkovo činných popri závislej činnosti, je to aj ich kreativita, flexibilnosť, miera pracovného nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii, ako aj rozsah a druh predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom liste alebo predmetov činnosti obchodnej spoločnosti zapísanej v obchodnom registri.
14. Na základe zisteného skutkového stavu, v súlade s vyjadrením otca maloletého a kolízneho opatrovníka maloletého, súd vyhovel podanému návrhu tým, že uložil otcovi maloletého A. povinnosť prispievať na jeho výživu sumou vo výške 250,- eur mesačne počnúc dňom vyhlásenia rozsudku, berúc do úvahy aj tú skutočnosť, že otec nepomáhal matke maloletého s osobnou starostlivosťou o maloletého, ktorú matka od narodenia maloletého zabezpečuje sama a súčasne majúc za preukázané, že otec, ktorý je v produktívnom veku, namiesto riadnej starostlivosti o svoje maloleté dieťa vykonával trestnú činnosť, nerozvíjal svoje vzdelanie a nesnažil sa mať riadne zamestnanie, aby si mohol plniť svoju prvoradú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti teda súd vychádzal z možností a schopností na strane otca, ktoré by mohol mať, keby nekonal úmyselne tak, že došlo k jeho odsúdeniu a obmedzeniu osobnej slobody, nakoľko do tejto situácie sa dostal sám vlastným zavinením, pri zohľadnení aj tej skutočnosti, že otec má iba jednu vyživovaciu povinnosť a že od ostatnej úpravy výživného na maloletého A. uplynuli viac ako 4 roky a za toto obdobie došlo k nárastu cien tovarov a služieb. Aj matka má vyživovaciu povinnosť k maloletému, tú však kompenzuje vo výraznej miere svojou osobnou starostlivosťou o maloletého, na ktorej sa otec nepodieľa a preto to musí vyvážiť finančným plnením. Keďže otec má evidovaný trvalý pobyt v bratislavskom kraji, kde je najnižšia miera nezamestnanosti, súd má za to, že a aj s jeho dosiahnutým vzdelaním sú možnosti zamestnať sa a dosahovať príjem na úrovni priemernej mzdy.
15. Povinnosťou každého rodiča je vyvinúť maximálne úsilie na to, aby si zadovážil dostatočný príjem na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť mohol plniť a až po splnení tejto základnej povinnosti si z finančných prostriedkov, ktoré mu zostanú, môže zabezpečovať svoje vlastné potreby. Takúto snahu otec nepreukázal, preto súd pri rozhodovaní vychádzal z jeho možností a schopností podľa § 62 ods. 5 a § 75 ods. 1 zákona o rodine.
15. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, s náležitosťami podľa § 127 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a podľa § 363 CSP - proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), a to len z dôvodov podľa § 365 ods. 1 CSP a § 62 ods. 1, 2 CMP. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.