Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-40-2014.pdf
PDF · 82.85 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/40/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava - samosudca JUDr. Ján Gallo, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.04.2014, v trestnej veci obžalovaných Š. K. a spol., takto
rozhodol:
1. Obžalovaný Š. K. nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom N. Č.. XX, okr. Rožňava, nezamestnaný,
2. Obžalovaný U. K., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom N. Č.. XX, okr. Rožňava, nezamestnaný,
uznávajú sa za vinných,
že v presne nezistený deň v mesiaci január 2014 vo večerných hodinách v obci Pašková, okr. Rožňava, spoločne po vzájomnej dohode sa vlámali do rodinného domu č. 4, majiteľky O. W. tak, že preskočili bránu, vošli na dvor, z ktorého odcudzili železný šrot v hmotnosti 120 kg, potom na dverách drevárne odstránili zaisťovací kolík a odcudzili 2 ks vriec palivového dreva, následne prišli k vchodovým dverám rodinného domu, ktoré obvinený Š. K. otvoril pomocou paklúča, z domu odcudzili taniere, sklenené a porcelánové poháre, 1 ks čierny smaltovaný 30 litrový hrniec, z povaly rodinného domu odcudzili rôzne detské hračky a odcudzené veci postupne poodnášali domov, čím poškodenej O. W. odcudzením vecí spôsobili škodu vo výške najmenej 86,55 Eur,
t e d a
spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a uvedený čin spáchali závažnejším spôsobom konania - vlámaním,
č í m s p á c h a l i
v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení Zákona č. 1/2014 Z.z. s poukazom na § 138 písm.e/ Trestného zákona, a súd ich za to
o d s u d z u j e :
Obvineného Š. K. podľa § 194 ods.2 Trestného zákona s použitím § 38 ods.2,3, § 36 písm.l/,n/ Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.
Podľa 49 ods.1 písm.a/ Trestného zákona mu výkon trestu p o d m i e n e č n e odkladá a podľa § 50 ods.1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Obvineného U. K. podľa § 194 ods.2 Trestného zákona s použitím § 38 ods.2,3, § 36 písm.l/, n/ Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.
Podľa 49 ods.1 písm.a/ Trestného zákona mu výkon trestu p o d m i e n e č n e odkladá a podľa § 50 ods.1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods.l Trestného poriadku súd ukladá obvineným povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenej O.T. W., R.. XX.XX.XXXX, D. N., Ž. XXX, škodu vo výške 86,55 Eur (osemdesiatšesť Eur a päťdesiatpäť centov).
Podľa § 288 ods.2 Trestného poriadku súd poškodenú O. W. so zbytkom nároku na náhradu škody odkazuje na konanie vo veciach občianskoprávnych.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonaním dokazovaní zistil skutkový stav tak ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Okresný prokurátor v Rožňave podal obžalobu na Š. K. O. U. K. pre spolupáchateľstvo prečinu krádeže podľa § 20, § 212 ods.2 písm.a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd pôvodne vo veci rozhodol trestným rozkazom a to tak, že zmenil právnu kvalifikáciu konania obžalovaných, ich konanie kvalifikoval podľa prísnejšieho ustanovenia Trestného zákona a to ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona, o čom boli zo strany súdu upozornení. Okresný prokurátor proti trestnému rozkazu podal odpor s odôvodnením, že nesúhlasí s právnou kvalifikáciou skutku podľa § 194 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona a navrhol uznať obžalovaných vinnými podľa obžaloby.
Obžalovaní na hlavnom pojednávaní po poučení v zmysle § 257 Trestného poriadku o možnosti urobiť vyhlásenie o vine , vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutku kladného im za vinu, tak, ako je popísaný v trestnom rozkaze, teda ktorý súd mieni kvalifikovať podľa ustanovenia § 194 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona. Po ich vyhlásení kladne zodpovedali aj na otázky uvedené v § 333 ods.3 písm.c/,d/,f/,g/,h/ Trestného poriadku. Okresný prokurátor navrhol neprijať vyhlásenie obžalovaných o vine , pretože trvá na kvalifikácii konania obžalovaných podľa obžaloby.
Súd vyhlásenie obžalovaných uznesením prijal, keďže nie sú dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach v obžalobe a nie je potreba vykonania kontradiktórneho hlavného pojednávania a vzhľadom na toto vyhlásenie, dokazovanie spáchania skutku kladeného im za vinu nevykonal, vykonal len dokazovanie ohľadom majúceho sa uložiť trestu.
Vina obžalovaných nepochybne vyplýva z ich výpovedí z prípravného konania, kde sa k spáchaniu skutku, ktorý sa im kladie za vinu a ktorý je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku, v celom rozsahu priznali, teda popísaným spôsobom odcudzili veci popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku, ich priznanie je v súlade aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu. Na základe týchto dôkazov je možné vyvodiť záver, že úmyselným konaním obaja neoprávnene vnikli do obydlia iného tým, že násilím vnikli do obydlia iného v úmysle zmocniť sa cudzích vecí. Na rozdiel od obžaloby súd toto ich konanie kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona, ide o prísnejšiu právnu kvalifikáciu, o čom procesné strany boli aj zákonne poučené, teda o možnosti navrhnúť v určenej lehote nové dôkazy.
Súd konanie obžalovaných kvalifikoval prísnejšou právnou kvalifikáciou, vychádzajúc z týchto úvah.
Záver o zavinení páchateľa sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu, ktoré vyplynú z dokazovania. Zavinenie je potrebné vyvodiť zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný, nevynímajúc konanie páchateľa, vrátane aj jeho priznania. V posudzovanej veci zavinenie obžalovaných spočíva v skutočnosti, že násilím a to vlámaním vnikli do rodinného domu, keď za použitia paklúča otvorili vchodové dvere rodinného domu. Konali teda s dopredu premysleným úmyslom a vedomosťou, že zmocniť sa cudzích vecí nachádzajúcich sa v uzamknutej drevárni bude možné len neoprávneným vniknutím do tohto objektu a to za použitia sily a následne svoj úmysel aj realizovali.
Podľa § 38 ods.1 Trestného zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.
Podľa stanoviska trestného kolégia Najvyššieho súdu SR je potrebné ustanovenie § 38 ods.1 Trestného zákona vykladať tak, že prikazuje prednostnú kvalifikáciu určitej okolnosti, ako zákonného znaku trestného činu. Ak je táto konkrétna okolnosť aj okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou skutkovou podstatou napriek tomu, že je aj zákonným znakom uvedeným v inej základnej skutkovej podstate trestného činu. To platí aj vtedy, ak jedno ustanovenie v osobitnej časti Trestného zákona obsahuje dve (alebo viac) samostatných skutkových podstát trestného činu. Ak je jednočinný súbeh dvoch alebo viacerých trestných činov podľa znakov základných skutkových podstát možný, avšak tá istá okolnosť podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby duplicitne, bude táto okolnosť v rámci súbežnej kvalifikácie činu použitá ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Len pri aplikácii tohto ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona, ktorého kvalifikovanej skutkovej podstate zodpovedá vyššia trestná sadzba oproti inej konkurujúcej sadzbe, resp. ustanoveniu. Keďže ide o ten istý čin - skutok a tú istú skutkovú okolnosť, výška trestnej sadzby bude určujúcim kritériom vzťahu špeciality, ktorý determinuje výber právnej kvalifikácie trestného činu.
Podľa § 194 ods.2 písm.a/ Trestného zákona sa páchateľ potrestá, keď neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá a tento čin spácha závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm.e/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie spáchanie trestného činu vlámaním. Podľa § 122 ods.4 Trestného zákona trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou. pritom znak vlámania je naplnený aj vniknutím páchateľa do uzavretého priestoru za použitia tzv. paklúča.
Z uvedeného vyplýva, že znak „vlámaním“ je totožný so znakmi skutkovej podstaty ustanovenia § 212 ods.2 písm.a/ Trestného zákona , podľa ktorého sa postihuje páchateľ, ktorý si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocní a tento čin spácha vlámaním.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že tá istá okolnosť „vlámanie“ je okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.2 písm.a/ Trestného zákona a zároveň je zákonným znakom ako súčasť základnej skutkovej podstaty iného trestného činu, v danom prípade krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a/ Trestného zákona a preto v takomto prípade, aj keď ide o alternatívu jednočinného súbehu, môže byť tá istá okolnosť použitá kvalifikačne len raz. Z vyššie uvedených dôvodov súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,2 písm.a/Trestného zákona.
Súd pri určení druhu a výmery trestu postupoval podľa zásad uvedených v § 34 a nasl. Trestného zákona.
Podľa správy od obecného úradu obžalovaný Š. K. býva s manželkou a so synom v rodinnom dome vo veľmi skromných podmienkach, je nezamestnaný. Pracuje na aktivačných prácach. Z jeho správania v mieste bydliska nemali žiadne problémy. Obžalovaný U. K. býva v rodinnom dome s rodičmi, družkou a sestrami. Pracuje na aktivačných prácach, na verejnosti sa správa slušne. Obžalovaný Š. K. doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný, v oboch prípadoch pre trestné činy krádeže, naposledy v roku 1996, v skúšobnej dobe sa osvedčil. Obžalovaný U. K. doposiaľ bol raz trestne stíhaný a to pre prečin krádeže, Okresný prokurátor v Rožňave rozhodnutím zo dňa l6.07.2013 podmienečne zastavil trestné stíhanie.
Podľa § 38 ods.2 Trestného zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
U oboch obžalovaných priťažujúca okolnosť zistená nebola, zistené boli dve poľahčujúce okolnosti a to okolnosť v zmysle § 36 písm.l/ Trestného zákona, keď k trestnej činnosti sa doznali, túto úprimne oľutovali, poškodenej sa ospravedlnili a podľa § 36 písm.n/ Trestného zákona, keď napomáhali orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní tejto trestnej činnosti.
Súd po zhodnotení vyššie uvedených skutočností, s prihliadnutím na ich doterajší život mal za to, že tresty uložené pri dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na 1,5 roka zabezpečia ich nápravu a prevýchovu a zabránia im v páchaní ďalšej trestnej činnosti.
Súd podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku uložil obžalovaným spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenej O. W. škodu vo výške 86,55 Eur, za ktorú zodpovedajú v zmysle § 420 ods.l Obč.zák.
Keďže poškodená si uplatnila vyššiu škodu, o ktorej je potrebné vykonať potrebné dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného konania, súd ju v zmysle § 288 ods.2 Trestného poriadku so zbytkom odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Rožňave do l5 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2). obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§ 308/2) príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.