Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_16C-171-2013.pdf
PDF · 87.59 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/171/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobkyne K. N., U.. XX.XX.XXXX, bytom Š. X, XXX XX D., zastúpenej advokátom JUDr. Marekom Polakovičom, so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, proti žalovaným X. C. R., U.. XX.X.XXXX, X. K. R., U.. XX.X.XXXX, obom trvale bytom N. XXX, XXX XX F., štátnym občanom Slovenskej republiky, o zaplatenie sumy 1 458,33 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 1 458,33 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 458,33 eura od 12.2.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 483,91 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobným návrhom súdu doručeným 12.2.2013 domáhala toho, aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu 1 458,33 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy 1 458,33 eura od 12.2.2013 do zaplatenia a aby im taktiež uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov s konaním jej vzniknutých.
V odôvodnení žalobného návrhu uviedla, že so žalovanými uzavrela 5.9.2011 zmluvu o nájme svojho bytu, ktorá bola dohodnutá na dobu určitú do 5.9.2012, pričom nájomné bolo dohodnuté vo výške 350 Eur mesačne. Žalovaní užívali predmetný byt po celú dohodnutú dobu trvania nájmu, pričom neuhradili nájomné za obdobie od 1.5.2012 do 5.9.2012, čo predstavuje čiastku 1 458,33 eura a s úhradou dlžnej sumy stále meškajú.
Platobným rozkazom XXRo XX/XXXX-XX zo 14.3.2013 súd návrhu žalobkyne vyhovel; pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu do vlastných rúk žalovaným bol platobný rozkaz uznesením XXC XXX/ XXXX-XX z 8.7.2013 zrušený.
Žalovaní vo vyjadrení k žalobnému návrhu uviedli, že nie je pravdivým tvrdenie žalobkyne o tom, že by jej neuhradili dlžné nájomné za obdobie od 1.5.2012 do 5.9.2012. Vždy a načas dohodnutú sumu hradili, ale zdokladovať to nemôžu, pretože žalobkyňa im nikdy nedala potvrdenie o zaplatení. Posledné nájomné za mesiac júl 2012 odovzdali matke žalobkyne aj s odstúpením od nájomnej zmluvy. Čo matka žalobkyne urobila s peniazmi nie je im známe, koncom júla 2012 sa však vysťahovali. Žalobkyňa ich počas doby trvania nájmu psychicky týrala. Začalo to v novembri 2011, keď začala vravieť, že byt predáva. Nútila ich ku kúpe bytu.
Súd vykonal dokazovanie všetkými dôkaznými prostriedkami, ktoré súdu predložili alebo označili účastníci konania. Dokazovanie vykonal nájomnou zmluvou, výsluchom účastníkov konania, ako aj výsluchom svedkyne a zistil tento skutkový stav:
Medzi žalobkyňou ako prenajímateľkou a žalovanými ako nájomcami bola dňa 5.9.2011 uzatvorená nájomná zmluva, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala prenechať nájomcom do užívania 2-izbový byt v bytovom dome súpisné č. X na Š. Z. v D., a to za účelom bývania. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú, na dobu jedného roka a nájomné bolo dohodnuté vo výške 350 Eur mesačne s tým, že v nájomnom zahrnuté sú poplatky za odber studenej a teplej vody a poplatky za spotrebu elektrickej energie. Zo zmluvy vyplýva, že nájomný pomer zaniká uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý. Pred uplynutím dohodnutej doby nájmu je možné nájomný vzťah ukončiť vzájomnou písomnou dohodou alebo okamžitým odstúpením od zmluvy jednou zo zmluvných strán pre podstatné porušenie zmluvy. Podľa čl. VIII., bodu 4 zmluvy nájomcovia sú oprávnení od zmluvy okamžite odstúpiť, najmä ak predmet nájmu prestane byť spôsobilý na užívanie podľa dohodnutého účelu nájmu.
Žalobkyňa vo výsluchu pred súdom uviedla, že so žalovanými dohodli sa na podmienkach nájmu. V čase, keď bola mimo územia E. A., žalovaná v 2. rade ju telefonicky kontaktovala s tým, že dlh, ktorý majú na nájme vyrovná. Zo strany žalovaných nebola jej doručená žiadna písomnosť vo veci ukončenia nájomného vzťahu, iba v schránke boli nájdené kľúče od bytu. Byt žalovaní zanechali v takom stave, že z bytu ukradli mixér, oválny plyšový koberec, rôzne drobné porcelánové predmety, ktoré možno nemali ani veľkú cenu, ale pre ňu mali hodnotu a v byte zanechali fľaše od alkoholu. Jej matka od žalovaných žiadne peniaze neprevzala, matka trpí schizofréniou a sused jej mal povedať, že matku videl, že klopala pri dverách od bytu, ale žalovaní matke byt neotvárali.
Žalovaný v 1. rade vo výsluchu pred súdom uviedol, že bývanie v byte žalobkyne na nich psychicky dobre nevplývalo, pretože raz hovorila, že byt chce predať, potom zase že nie. Rozhodli sa, že nájom bytu vypovedajú, výpoveď v písomnej forme odovzdali matke žalobkyne, o čom však nemajú žiaden doklad. V byte bývali od septembra 2011 do polovice júla 2012. Od polovice júla 2012 uzatvorili novú nájomnú zmluvu s iným prenajímateľom. Nájomný vzťah so žalobkyňou ukončili okamžite z dôvodu, že v byte sa nedalo bývať, pretože žalobkyňa hovorila o predaji bytu.
Žalovaná v 2. rade vo výsluchu pred súdom uviedla, že z bytu žalobkyni odišli v polovici júla 2012. Predtým telefonovala žalobkyni do F. s tým, že v byte sa nedá vydržať, pretože matka žalobkyne ich začala obviňovať z toho, že sfalšovali doklady zo E., čo však nebola pravda. Pri uzatváraní zmluvy o nájme bytu sa so žalobkyňou dohodli tak, že nájomné budú platiť buď jej alebo pokiaľ prítomná nebude, tak budú platiť jej matke. Spolu za obdobie než v byte bývali zaplatili 3 500 Eur a polovicu nájmu za mesiac júl 2012. Pri odovzdávaní peňazí, čo bolo realizované tak, že boli odovzdávané buď samotnej žalobkyni alebo jej matke, boli prítomné aj ich deti. Matka žalobkyne tieto peniaze prevzala a prevzala tiež papier o odstúpení od nájomnej zmluvy.
Svedkyňa K. E., matka žalobkyne, vo výsluchu pred súdom uviedla, že dcéra jej vtedy, keď odišla mimo republiky, povedala, aby občas za žalovanými zašla, aby zaplatili nájomné. Jej však nezaplatili absolútne nič. Z bytu odišli tak, že kľúče hodili do schránky. Po odchode žalovaných z bytu zistili, že v byte boli rozbité lampy, zničené boli záclony, chovali tam veľkého psa. Žalovaná v 2. rade sa vyhovárala, že nemajú peniaze, že ona sama nepracuje a že majú malé deti. K tvrdeniu žalovanej v 2. rade o tom, že jej dala polovicu nájmu za posledný mesiac, keď v byte bývali uviedla svedkyňa, že 1x peniaze prevzala, nevie akú sumu, asi takú, aký bol dohodnutý mesačný nájom. Žiadnu písomnosť o skončení nájmu zo strany žalovaných neprevzala.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 686 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.
Podľa § 710 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zo zhodnotenia v konaní vykonaných dôkazov mal súd za to, že žalobný návrh podaný bol dôvodne. Medzi žalobkyňou ako prenajímateľkou a žalovanými ako nájomcami uzatvorená bola písomná zmluva o nájme bytu žalobkyne, ktorá obsahovala všetky podstatné náležitosti vyžadované pre dvojstranný právny úkon - zmluvu o nájme bytu. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a zrozumiteľne boli v nej dohodnuté aj dôvody, pre ktoré bolo možné ukončiť vzniknutý nájomný vzťah aj pred časom dohodnutým ako čas trvania nájomnej zmluvy. Nakoľko žalovaní prioritne tvrdili, že nebolo ich povinnosťou uhrádzať dohodnuté nájomné žalobkyni za celé obdobie dohodnutého trvania nájomného vzťahu, bolo potrebné vysporiadať sa s tým, či toto ich tvrdenie je relevantným.
Občianske sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že ten účastník, ktorý z určitej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, musí túto skutočnosť tvrdiť a k tvrdenej skutočnosti musí predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešným byť nemôže. Žalovaní k tvrdeniu o tom, že od nájomnej zmluvy odstúpili nepredložili žiaden dôkazný prostriedok, dôkazné bremeno svojho tvrdenia neuniesli. Ak by odstúpenie od nájomnej zmluvy malo byť účinným, muselo by byť vyhotovené v písomnej forme a taktiež musel by byť naplnený dôvod pre odstúpenie od zmluvy, na ktorom sa účastníci v nájomnej zmluve dohodli. Vhodenie kľúčov do schránky žalobkyne takýto písomný úkon odstúpenia nenahrádza, a preto mal súd za to, že nájomný vzťah medzi účastníkmi konania trval po celý čas ako bol zmluvne dohodnutý, t. j. do 5.11.2012 a bolo preto povinnosťou žalovaných nájomné za celé dohodnuté obdobie trvania nájomného vzťahu žalobkyni zaplatiť.
Čo sa týka tvrdenia žalovaných, že sumu dlžného nájomného mali zaplatiť matke žalobkyne, súd mal za to, že toto ich tvrdenie taktiež zostalo nepreukázaným. Je síce pravdou, že svedkyňa pripustila, že nejakú sumu od žalovaných prevzala, nevedela však uviesť ani sumu, ani obdobie, čím zostalo nie vylúčeným to, že mohla prijať od žalovaných nejakú čiastku, ktorá sa však mohla týkať obdobia trvania nájomného vzťahu, ktoré v zmysle platenia úhrady ani nebolo predmetom konania. Súd mal preto za to, že žalovaní neuniesli ani dôkazné bremeno vlastného tvrdenia o tom, že celý svoj záväzok voči žalobkyni vyrovnali, nárok žalobkyne má preto súd za dôvodný a žalovaným uložil zaplatiť dlžnú sumu ako je uvedené vo výroku rozsudku. S úhradou dlhu žalovaní meškajú.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd uložil žalovaným zaplatiť žalobkyni aj úrok z omeškania, žiadaná výška ktorého bola v súlade s citovanými právnymi predpismi, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu vo veci, ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
Žalobkyňa, právne zastúpená, bola v konaní plne úspešná, má preto nárok na plnú náhradu trov, ktoré jej s konaním vznikli. Titulom súdneho poplatku zaplatila sumu 87,50 eura a trovy právneho zastúpenia vyčíslila na čiastku 396,41 eura žiadajúc ich za tieto úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia 30.10.2012, 2. písomný návrh na začatie súdneho konania z 12.2.2013, 3. účasť na pojednávaní 14.1.2014, 4. účasť na pojednávaní 27.2.2014, 5. účasť na pojednávaní 15.4.2014. Súd mal tieto trovy právneho zastúpenia za účelné. Ich výšku kvantifikoval v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. Hodnota jedného úkonu právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 tejto vyhlášky bola 71,37 eura, k úkonu pod č. 1 priznal režijný paušál 7,63 eura, k úkonu pod č. 2 7,81 eura a k úkonom pod č. 3 - 5 po 8,04 eura. Spolu súd trovy právneho zastúpenia vyčíslil na sumu 396,41 eura, s pripočítaním súdneho poplatku 87,50 eura vznikli žalobkyni trovy vo výške 483,91 eura a zaplatenie náhrady trov v tejto výške uložil súd žalovaným spôsobom, v lehote a s miestom plnenia ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O. s. p.).