Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/12/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. A., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov - matky: K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., I. I. XX/X a otca: T. A., nar. X.X.XXXX, bytom O. X. XXX, o návrhu matky maloletého dieťaťa o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -50 zo dňa 22.10.2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd o návrhu matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného na maloletého L. rozhodol tak, že výživné na maloletého stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -17 zo dňa 20.11.2009 zvýšil z doterajších 80 Eur na 100 Eur mesačne, ktoré výživné zaviazal otca platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého počnúc dňom 1.9.2013. Za obdobie od 1.9.2013 do 31.10.2013 dlh otca na zročnom výživnom v sume 40 Eur zaviazal zaplatiť spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie odôvodnil právne citáciou ust. § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 3 Zákona o rodine. Vecne súd argumentoval tým, že u maloletého dieťaťa nastala oproti roku 2009, kedy bola ostatná úprava výživného, výrazná a zásadná zmena pomerov. V roku 2009 mal maloletý niečo cez 9 rokov, tento rok už mal 13 rokov, teda je o 4 roky starší. Zákonite už len uplynutím takejto doby nastala zásadná zmena pomerov, tým, že dieťa je staršie, zvýšili sa automaticky aj jeho odôvodnené potreby nielen na stravu, ale aj na ošatenie a obuv. Okrem toho bolo nutné zohľadniť, že výdavky na maloletého sú vyššie aj preto, že už nechodí na prvý stupeň základne školy, ale na druhý stupeň. Medzi nevyhnutné a odôvodnené výdavky maloletého dieťaťa patria aj pomerné časti nákladov na bývanie a s tým spojené služby a odôvodnené potreby maloletého sú navýšené aj o výdavky v súvislosti s jeho zdravotným stavom. Toto všetko je zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného na maloleté dieťa. Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že aj u matky maloletého nastala oproti roku 2009 zmena pomerov a to zásadná. Matka je poberateľkou invalidného dôchodku, čo zákonite sťažuje jej možnosť príjmu a pracovného uplatnenia, okrem toho je dlhodobo práceneschopná a pribudla jej aj ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, s ktorým je na materskej dovolenke. U otca maloletého dieťaťa tiež nastala zmena pomerov, ale nie je možné v celom rozsahu zmen, prihliadnuť na ňu v neprospech maloletého dieťaťa a v prospech otca, keď otec má t.č. približne taký istý príjem, ako mal pri ostatnej úprave výživného, pričom však bolo zistené, že otec maloletého dieťaťa sa sám bez vážneho dôvodu vzdal svojho výhodnejšieho príjmu, ktorý mal

do konca novembra 2012 a to okolo 500 Eur mesačne. Rovnako súd poukázal na to, že je ustálenou rozhodovacou činnosťou určenie výživného pri jednom maloletom dieťati v rozpätí okolo 20% až 25% z príjmu povinného rodiča. V danom prípade preto súd zvýšil výživné na sumu 100 Eur mesačne, čo predstavuje spomínaných 20% z príjmu povinného rodiča. Súd nemohol brať do úvahy výdavky otca na úvery a pôžičky a to na ujmu a v neprospech maloletého dieťaťa. Povinnosťou každého rodiča je podieľať sa na výžive svojho dieťaťa, keď je to povinnosť, ktorá predchádza povinnosti otca maloletého dieťaťa zo zmlúv o úveroch. Z týchto dôvodov preto súd vyhovel návrhu matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného, ale iba čiastočne a to zvýšením o sumu 20 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne od 1.9.2013, pretože bolo preukázané, že k tomuto dátumu zmena pomerov u maloletého dieťaťa už bola dôvodom na zmenu výživného jeho zvýšením. Otcovi tak vznikol dlh na výživnom v sume 40 Eur, ktorý je povinný zaplatiť s bežným výživným splatným po právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , nakoľko ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie otec maloletého, ktorým sa podľa obsahu domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Poukázal na to, že matka maloletého dieťaťa v predložených dokladoch neuviedla úplne pravdivý údaj o jej mesačnom príjme, ktorý podľa jeho vedomostí má predstavovať sumu 600 Eur, keď toto tvrdenie zdôrazňuje aj preto, že matka platí mesačné lízingové splátky na ojazdené motorové vozidlo vo výške 160 Eur. Rovnako upozornil na to, že údaj týkajúci sa liečby maloletého dieťaťa nekorešponduje so skutočnosťou, keď našťastie zdravotný stav maloletého si nevyžaduje pravidelné užívanie liekov, preto ani matka nemôže mať pravidelné mesačné výdavky na lieky vo výške 25 až 30 Eur. Zároveň uviedol, že jeho mesačný príjem predstavuje 390 Eur v čistom, iný príjem nemá, keď z lepšie plateného miesta človek neodchádza bezdôvodne, no je rád, že napriek tomu sa vedel zamestnať a má pravidelný mesačný príjem.

Matka, ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu otca poukázala na to, že okrem prídavkov na deti poberá príjem okolo 240 Eur mesačne, keď od 19.2.2013 do 4.11.2013 bola dlhodobo práceneschopná a vtedy mala mesačný príjem 180,30 Eur. Potvrdila, že má lízing na auto vo výške 160 Eur mesačne, ktoré si musela kúpiť zo zdravotných dôvodov jej matky. Aj otec maloletého dieťaťa má dve autá a ju to nezaujíma. Zdravotný stav maloletého nie je dobrý a pokiaľ by sa otec viac o neho staral, tak by to vedel. Pokiaľ aj otec tvrdí, že on má mesačný príjem 390 Eur je otázkou, aký je jeho príjem priamo do rúk, pričom aj jeho manželka pracuje a zarába 500 Eur mesačne. Napokon poukázala na to, že otec maloletého dieťaťa nedodržiava termín splatnosti výživného.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu otca navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v celom rozsahu potvrdiť v záujme maloletého dieťaťa.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( v spojení s ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli a web stránke súdu podľa ust. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, s použitím potvrdiť.

Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom daného konania je zvýšenie výživného otca k maloletému L. z pôvodnej sumy určenej rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -17 zo dňa 20.11.2009 z doterajších 80 Eur mesačne na sumu podľa návrhu na začatie konania podaného matkou 150 Eur od 1.9.2013, v podstate z tých dôvodov, že na strane maloletého došlo k zmene pomerov tým, že od 1.9.2013 nastúpil do 8. ročníka základnej školy, kde denne cestuje s čím sú spojené výdavky na cestovnom a rovnako z dôvodu zvýšených výdavkov v súvislosti s jeho zdravotným stavom, keďže je

alergik a musí užívať lieky, za ktoré matka platí mesačne 30 Eur, ako aj z dôvodov zmeny pomerov na strane matky, ktorej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisu a konania mu predchádzajúceho dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie naplnenia podmienok pre zvýšenie výživného, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zistenia a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami i právnymi závermi súdu prvého stupňa, obsiahnutými vo vyčerpávajúcom a presvedčivom odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje ( ). Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty otca mal. nenachádza dôvod pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvého stupňa odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu sa potom žiada dodať už iba nasledovné:

Zmenou pomerov odôvodňujúcou zmenu vyživovacej povinnosti podľa citovaných ustanovení a uvádzaného ďalej musí byť podstatná zmena okolností v čase rozhodovania o zmene v porovnaní s časom rozhodným pri predchádzajúcom rozhodnutí. K záveru o tejto zmene možno dospieť len zistením rozhodných kritérií v čase pôvodného rozhodovania a v čase rozhodovania o zmene a to v celom časovom úseku medzi nimi, ich vzájomným porovnaním a ich komplexným zhodnotením. Až na základe takéhoto postupu si súd vytvorí záver o tom, či sú dané predpoklady pre rozhodnutie o zmene a ak áno, v akom smere a rozsahu (od kedy a v akej výške). Inak sa pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného.

Správnym bol postup súdu prvého stupňa, keď porovnaním pomerov a okolností, z ktorých sa vychádzalo pri poslednej úprave výživného s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom dospel k záveru, že k podstatnej zmene pomerov došlo najmä na strane maloletého, ktorý od 1.9.2013 začal navštevovať 8. ročník základnej školy, v porovnaní s obdobím ostatného určenia výživného, kedy bol žiakom len prvého stupňa základnej školy, v dôsledku ktorej skutočnosti sa zvýšili jej odôvodnené potreby a to nie len v súvislosti s návštevou školy a potrebou učebných pomôcok, ale aj v súvislosti s jeho rastom a dospievaním, čo vyžaduje nielen zvýšené výdavky na stravu, ale aj na zakúpenie oblečenia a obuvi. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorej od posledného rozhodnutia pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, táto je poberateľkou invalidného dôchodku v sume 170 Eur mesačne, je zamestnaná na čiastočný pracovný úväzok s príjmom okolo 250 Eur, pri zdokladovaní jej dlhodobej práceneschopnosti od februára 2013 len s nemocenskými dávkami 180 Eur mesačne. Ďalej potom poberá už len rodinné prídavky a rodičovský príspevok spolu s sume 245 Eur mesačne a výživné na ďalšie maloleté dieťa v určenej sume 120 Eur, ktoré však otec dieťaťa riadne neplatí. Otec maloletého je zamestnaný s príjmom 380 Eur mesačne v čistom, keď iný príjem nemá, vyživovaciu povinnosť má len k maloletému L., je ženatý, príjem manželky je 500 Eur mesačne a býva v rodinnom dome, na kúpu ktorého čerpal úver, ktorý teraz spláca. Od 16.10.2009 však pracoval u zamestnávateľa, u ktorého do 30.11.2012 dosahoval vyšší príjem - 500 Eur mesačne, pričom s ním rozviazal pracovný pomer dohodou na jeho žiadosť, bez toho aby v konaní preukázal, že mal na to vážne dôvody.

S poukazom na zistenia prvostupňového súdu odvolací súd potom zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že primeraným v danom prípade jednak všetkým podstatným zmenám okolností, ktoré nastali od poslednej úpravy výživného, jednak odôvodneným potrebám L., ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov, je výživné v súdom prvého stupňa určenej výške 100 Eur mesačne. Odvolací súd je toho názoru, že takto určené výživné je skutočne na hornej hranici aktuálnych možností otca vychádzajúc z jeho pomerov preukázaných v prvostupňovom konaní, avšak súd musel zobrať do úvahy práve jeho príjem dosahovaný u jeho predchádzajúceho zamestnávateľa, u ktorého sa sám bez vážneho dôvodu vzdal lepšieho príjmu, aj skutočnosť, že vyživovacia povinnosť predchádza ostatné záväzkové povinnosti otca a aj to, že maloletého nemá v osobnej starostlivosti a uspokojuje jeho potreby len platením výživného.

Hlavným dôvodom nesúhlasu otca s výškou určeného výživného, ktoré nepovažuje za primerané jeho pomerom bola až v odvolacom konaní tvrdená a ničím nepodložená skutočnosť, že matka maloletého má mať príjem 600 Eur, pretože platí leasingové splátky na nákup ojazdeného motorového vozidla vo výške 160 eur mesačne. Matka maloletého dieťa svoj príjem súdu prvého stupňa zdokladovala, na uvádzaný výdavok matka v konaní aj sama poukázala, avšak súd prvého stupňa naň v konečnom dôsledku neprihliadal ako na zohľadnený výdavok. Pokiaľ otec spochybnil matkou tvrdené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom maloletého, ich výška sa nejaví byť nadnesená pri nesporovaní, že je alergikom, u ktorých je zároveň aj bežné oslabenie ich imunitného systému spojené s častejšími chorobami a tým potrebou posilňovať imunitu aj užívaním vitamínových, resp. iných prípravkov, ktoré v prevažnej miere nie sú hradené zdravotnou poisťovňou, čím vyžadujú ich priame zakúpenie, ktorých cena nie je zanedbateľná, pričom s ochorením súvisí aj doplácanie liekov na alergiu, čo vyplýva zo všeobecne známej skutočnosti.

Súd prvého stupňa sa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami otca dieťaťa a vzhľadom na to, že tento ani v odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok, správny aj v súvisiacej časti určenia nedoplatku na zročnom výživnom a v časti trov konania, ako vecne správny podľa ods. potvrdil.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. za použitia ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.