Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/271/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Paulínou Pacherovou v právnej veci žalobcu: Carcoustics Slovakia Senec s.r.o., so sídlom Diaľničná cesta 2, Senec, IČO: 35 881 704, zast. JUDr. Radovanom Repom, advokátom so sídlom v Bratislave, proti žalovanému: Ferdinand Bielčík - HYPERTECH, s miestom podnikania Vetvárska 33, Bratislava, IČO: 11 918 276, zast. JUDr. Pavlom Malichom, advokátom so sídlom v Bratislave, o zaplatenie 14.756,49 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a . Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške trov právneho zastúpenia žalovaného 3.703,14 €, k rukám právneho zástupcu žalovaného, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II náhradu trov konania štátu vo výške 58,70 €, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 10.1.2008 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 14.756,49 € (444.554,- Sk) s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že dňa 24.5.2007 žalovanému uhradil faktúru č. 2006346, ktorej suma po znížení o dobropis č. 2006352 predstavovala 14.756,49 €. Po vykonaní úhrady žalobca zistil, že k úhrade došlo omylom, nakoľko žalovaný fakturované práce nevykonal a v čase vykonania úhrady už nebol vlastníkom predmetnej pohľadávky. Žalovaný totiž žalobcu listom z 15.5.2007 vyrozumel o postúpení pohľadávky na postupníka Účtovná a investičná s.r.o.. Oznámenie postupníka o nadobudnutí pohľadávky bolo žalobcovi doručené dňa 23.5.2007. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd zrušil a vo veci nariadil pojednávanie. 2 Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.3.2009 poprel dôvodnosť žalovaného nároku a tvrdenia žalobu uvádzané v žalobe. Poukázal na to, že medzi účastníkmi konania bola obchodná spolupráca, na základe ktorej žalovaný v čase od 1.5. 2006 do 31. 12.2006 pre žalobcu zabezpečoval pomocné a dokončovacie práce pri úprave komponentov do motorových vozidiel. Žalobca všetky predchádzajúce pohľadávky žalovaného na základe vystavených faktúr uhrádzal. Pohľadávka, ktorá je predmetom sporu, má pôvod v dohode so žalobcom, na základe ktorej žalovaný v čase od 26.10.2006 do 22.12.2006 realizoval pre žalobcu zákazku - dokončovacie práce v priestoroch spoločnosti Volkswagen Slovakia a.s. (ďalej len VW SK). Za vykonané práce vystavil žalovaný žalobcovi faktúru č. 2006346, ktorá bola po dohode so žalobcom znížená o sumu dobropisu č. 2006352. Žalobca oba účtovné doklady prijal, zaradil do účtovníctva avšak ich úhradu nerealizoval, čím žalovanému v jeho podnikaní spôsobil vážne existenčné problémy.

Po vyčerpaní všetkých možnosti domôcť sa od žalobcu úhrady splatnej pohľadávky z označenej faktúry, žalovaný dňa 15.5.2007 pohľadávku postúpil na postupníka Účtovná a investičná s.r.o., a to za účelom domôcť sa jej vymoženia od žalobcu. Dňa od 22.5.2007 uzavrel žalovaný s postupníkom dodatok číslo 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, ktorým sa dohodli, že v prípade ak žalobca po postúpení pohľadávky túto uhradí žalovanému, je žalovaný oprávnený spravovať prijaté plnenie na svojom účte a na základe výzvy vydať prijaté peňažné prostriedky postupníkovi. Dňa 24.5.2007 uzatvoril žalovaný s postupníkom Zmluvu postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bolo spätné postúpenie pohľadávky na žalovaného. Dňa 24.5.2007, keď žalobca žalovanému uhradil sumu 14.756,49 €, preto patrila uhrádzaná pohľadávka žalovanému a žalovaný bol opätovne jej vlastníkom. Žalovaný sa tak prijatím úhrady nemohol na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť, nakoľko od žalobcu prijal plnenie za vykonanú prácu a v čase prijatia tohto plnenia bol vlastníkom pohľadávky, ktorej úhradu žalobca realizoval. Žalovaný má za to, že žalobca sa snaží údajný omyl pri úhrade pohľadávky špekulatívne zneužiť k tomu, aby žalovanému nemusel zaplatiť úhradu za pomocné a dokončovacie práce vykonané v jeho prospech v dňoch 26.10.2006 do 22. 12.2006. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to najmä žalobou, faktúrou č. 2006346, dobropisom č. 2006352, oznámeniami o postúpení pohľadávok, predsporovou komunikáciou účastníkov, písomnými vyjadreniami PZ účastníkov, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, prednesom PZ účastníkov, výsluchom žalovaného, výsluchom svedkov Patrika Peniaka, Lukáša Mellena, Ladislava Horvátha, Daniela Kušníra, Andrei Knapovej, a zistil tento skutkový stav: Zmluvou č. 1/2006 uzavretou dňa 12.5.2006, v znení dodatku č. 1 z 12.5.2006, vznikol medzi účastníkmi konania záväzkový vzťah, ktorým sa žalovaný zaviazal vykonávať pre 3 žalobcu služby personálneho leasingu, a to na základe ústnych alebo písomných objednávok žalobcu. Zmluvu za žalobcu podpísal Ing. Stanislav Urban, ktorý je v špecifikácii zmluvných strán označený ako zástupca žalobcu. Faktúrou č. 2006346 splatnou 31.12.2006 a zníženou od dobropis č. 2006352 žalovaný žalobcovi fakturoval sumu 14.756,49 €, za dokončovacie práce realizované pre žalobcu v priestoroch spoločnosti VW SK. Listom 15.5.2007, doručeným žalobcovi 23.5.2007, žalovaný žalobcovi oznámil postúpenie pohľadávky z faktúry č. 2006346 na postupníka Účtovná a investičná s.r.o.. Listom z 24.5.2007, doručeným žalobcovi dňa 28.5.2007, postúpenie pohľadávky žalobcovi oznámil aj postupník Účtovná a investičná s.r.o.. Listami za 23.10.2007 a 28.11.2007 žalobca žalovaného vyzval na vrátenie neoprávnene prijatej úhrady 14.756,49 €. Z e-mailovej komunikácie medzi zamestnancom žalobcu Borisom Rudzanom a žalovaným z 31.10.2006 (čl. 118) vyplýva, že žalobca si u žalovaného objednal 2 pracovníkov na každú nočnú zmenu do Volkswagenu počínajúc od 26.10.2006 od 18.00 hod., na dokončovanie dielu , A. Potreba opravy označených dielov vyplýva zo vzájomnej e-komunikácie medzi pracovníkmi automobilky ako aj medzi pracovníkmi automobilky a zamestnancom žalobcu Borisom Rudzanom (čl. 119/121). Z obsahu žiadosti o krátkodobé nasadenie v areáli VW SK vyplýva, že žalovaný vyplnil žiadosť o krátkodobý vstup za účelom Opravy dielu po reklamácii, a to pre svojich zamestnancov uvedených v žiadosti (čl. 122). Žiadosť, ktorá však nie je potvrdená zo strany VW SK, mala byť adresovaná odd. QS p. Basoš. Z čestného prehlásenia Jozefa Bauera, vedúceho závodu žalobcu v Senci vyplýva, že faktúra, ktorej sa spor týka, bola žalovanému uhradená omylom keďže si nie je vedomý poskytnutím fakturovaných služieb. Faktúru označil ako „ gesperrt“ čo znamená zákaz úhrady nakoľko podľa jeho názoru sa jedná o neexistujúcu pohľadávku. Výlučne z dôvodu nedorozumenia pri komunikácii s účtovníčkou vykonala účtovníčka žalobcu jej úhradu. Po zistení tejto skutočnosti žalovaného vyzval na vrátenie nedôvodne prijatého plnenia. Z evidenčných záznamov dochádzky zamestnancov žalovaného v mesiacoch 10/12 2006 súd zistil že obsahujú záznamy o výkone práce pracovníkov žalovaného na ranných a nočných zmenách (čl. 85/89, 251/256) opatrené podpisom vedúceho. Z e-mailovej korešpondencie medzi účtovnou spoločnosťou žalobcu a žalovaným zo dňa 28.12.2007 vyplýva, žalovaný bol uvedeným e-mailom vyrozumený o obdržaní dobropisu k fa. č. 2006346 a súčasnom znížení výslednej sumy faktúry o dobropis. Zároveň bol žalovaný vyzvaný na zaslanie stanoviska k tomuto návrhu (postupu) účtovníka žalobcu.

4

Z písomnej inventarizácie záväzkov žalobcu voči žalovanému k 31.12.2006 vyhotovenej účtovnou spoločnosťou žalobcu (čl. 115) súd zistil, že medzi záväzkami, ktoré žalobca považoval za dôvodné a existujúce je uvedená aj faktúra č. 2006346 vystavená žalovaným za vykonanie prác pre žalobcu v areály spoločnosti Volkswagen. Z predsporovej komunikácie žalobcu so spoločnosťou Volkswagen vyplýva, že v spoločnosti VW SK sa nenachádzajú žiadne záznamy, ktoré by svedčili o vstupe zamestnancov žalovaného do priestorov spoločnosti v období mesiacov október až december 2006. Z odpovede spoločnosti Volkswagen zo dňa 15.11.2012 na výzvu súdu vyplýva, že osobám uvedeným vo výzve súdu (išlo o zamestnancov žalovaného Tomáš Daniš, Milan Hegedus, Lukáš Mellen, Tomáš Mellen, Ladislav Horváth, Daniel Kušnír, Miroslav Cvik, Roman Dej) neboli vystavené povolenia na vstup do areálu VW SK. Z Dodatku č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok uzavretým dňa 15.5.2007 (1. zmluva) medzi žalovaným ako postupcom a Účtovnou a investičnou s.r.o. ako postupníkom súd zistil, že označeným dodatkom sa zmluvné strany dohodli na práve a povinnosti postupcu spravovať na svojom účte peňažné prostriedky viažúce sa k úhrade postúpenej pohľadávky, v prípade ak by žalobca žalovanému plnil po postúpení pohľadávky. Zmluvné strany sa zároveň dohodli na povinnosti žalovaného vydať spravované peňažné prostriedky postupníkovi na jeho výzvu. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 24.5.2007 medzi Účtovnou a investičnou s.r.o. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom (2. zmluva) súd zistil, že obsahom tejto zmluvy je spätné postúpenie celej pohľadávky z faktúry č. 2006346 na žalovaného. Účastníci v priebehu konania zotrvali na svojich tvrdeniach. Právny zástupca žalobcu spochybnil spätné postúpenie pohľadávky medzi žalovaným a postupníkom Účtovnou a investičnou s.r.o.. Poukázal na to, že postupník opakovane žalobcu vyzýval na úhradu pohľadávky, pričom tieto výzvy mu zasielal po 24.5.2007, t. j. potom, ako mal túto pohľadávku postúpiť späť na žalovaného. Spätné postúpenie žalobcovi nebolo oznámené a žalobca má za to, že zmluva o spätnom postúpení pohľadávky je antidatovaná. Poukázal aj na rozdielnosť podpisu konateľa Účtovnej a investičnej s.r.o. na výzvach doručených žalobcovi a na Zmluve o spätnom postúpení pohľadávok, ako aj na rozdielnosť pečiatok tejto spoločnosti na výzvach adresovaných žalobcovi a na Zmluve o spätnom postúpení pohľadávky, čo rovnako svedčí o antidatovaní zmluvy. Zotrval na tvrdení, že v čase, keď žalobca realizoval úhradu, t. j. dňa 24.5.2007 žalovaný nebolo vlastníkom uhrádzanej pohľadávky a prijatím úhrady sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Externá účtovníčka žalobcu p. Lucia Frölichová, ktorá žalovaného vyzvala na odsúhlasenie záväzkov sa o vecnej nesprávnosti faktúry dozvedela až následne, nakoľko účtovná spoločnosť vecnú správnosť faktúr nepreveruje a táto bola zistená až po zaevidovaní faktúry. 5 Právny zástupca žalobcu zotrval aj na tvrdení, že žalovaný vykonával práce pre žalobcu výlučne v priestoroch žalobcu v Senci. O prácach vo Volkswagene žalobca nemá žiadnu vedomosť. Zo strany Volkswagenu bolo žalobcovi oznámené, že v rozhodnom období nie je evidovaný vstup žalovaného do priestorov závodu. Pán Urban, vedúci výroby ani p. Rudzan, vývojový technik neboli podľa interných pokynov žalobcu oprávnení objednávať práce ani podpisovať výkazy. K otázke, či žalovaný tieto skutočnosti (nedostatok oprávnení označených pracovníkov žalobcu) vedel sa právny zástupca žalobcu nevedel vyjadriť. Právny zástupca žalovaného poukázal na skutočnosť, že omyl pri úhrade sumy predstavujúcej v tom čase vyše pol milióna SK je nemožný. Žalovaný fakturované práce vykonal a po vystavení faktúry zohľadnil aj pripomienky žalovaného k príplatkom, na ktoré vystavil dobropis. Fakturované práce si u žalovaného objednal žalobca prostredníctvom svojho zodpovedného zamestnanca p. Rudzana, s ktorým žalovaný v rámci spolupráce účastníkov komunikoval. Práce boli dohodnuté ústne a na žiadosť žalovaného bolo ich dohodnutie potvrdené aj písomne - mailom p. Rudzana z 30.10.2006. Žalovaný v rámci spolupráce so žalobcom komunikoval prevažne len s p. Rudzanom a Urbanom, pričom žiadne obmedzenie kompetencii uvedených zamestnancov žalobcu, vyplývajúce s interných pokynov žalobcu, nebolo žalovanému známe. Pán Rudzan a Urban podpisom v kolónke „podpis vedúceho“ po vykonaní prác odsúhlasovali dochádzkové hárky z hľadiska počtu odrobených hodín a žalovaný následne vystavil faktúru. Identický postup odsúhlasovania vykonaných prác bol medzi účastníkmi zaužívaný aj v minulosti

- v predchádzajúcej spolupráci.

K tvrdeniam žalobcu o rozdielnosti pečiatok a podpisov konateľa postupníka na výzvach doručených žalobcovi a na Zmluve o spätnom postúpení pohľadávok právny zástupca žalobcu uviedol, že Účtovná a investičná spoločnosť s.r.o., mala od 26.4.2007 zmluvne prenajaté priestory na adrese Námestie SNP 3, Banská Bystrica, kde fakticky vykonávala podnikateľskú činnosť, hoci táto adresa v danom čase nebola zapísaná v OR ako sídlo spoločnosti a k zmene v obchodnom registri došlo až neskôr. Postupník nevenoval pozornosť pečiatke, ktorou pečiatkuje ním vyhotovené dokumenty. Rovnako pokiaľ ide o podpisy konateľa postupníka, tento považuje oba sporné podpisy za vlastné a ich odlišnosť je možné pripísať výlučne okolnostiam podpisovania. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný a postupník tvrdia, že 15.5.2007 podpísali 1. zmluvu o postúpení pohľadávky na Účtovnú a investičnú s.r.o., avšak písomným vyhotovením tejto zmluvy nedisponujú. Nedostatok písomnej formy, by mal pre nedodržanie obligatórnej náležitosti za následok neplatnosť následného spätného prevodu, čo znamená, že žalovaný by bol vlastníkom pohľadávky nepretržite. Pokiaľ ide o spochybňovanie výkonu fakturovaných prác žalobcom v areáli VW SK právny zástupca žalovaného uviedol, že pohľadávka, ktorej sa spor týka bola zahrnutá v inventarizácii záväzkov žalobcu k 31.12.2006, ktorú žalovanému predložila účtovná spoločnosť žalobcu TMF RERO, s.r.o.. Účtovná spoločnosť žalobcu žalovanému e-mailom 6 z 28.2.2007 potvrdila aj prijatie dobropisu k faktúre s následný prísľubom jej úhrady bez akýchkoľvek výhrad. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že žalobca od neho faktúru č. 2006346 prevzal, nenamietal jej oprávnenosť ani mu ju nevrátil. Faktúra bola vystavená za práce vykonané pre žalobcu v priestoroch spoločnosti Volkswagen Slovakia. Na základe výhrad žalobcu k príplatkom za sobotu a niektoré nočné vystavil k faktúre dobropis z dôvodu, že tieto výhrady uznal. Žalobca si objednával pracovníkov na určité práce. Počet pracovníkov oznámil vedúci zmeny, ktorý aj odsúhlasoval vykonanie prác. Výkazy popisovali zamestnanci žalobcu p. Urban a p. Rudzan. Zotrval na tvrdí, že fakturované práce pre žalobcu v priestoroch Volkswagenu vykonal. K postúpeniu pohľadávky uviedol, že tak učinil pre správanie žalobcu, ktorý pohľadávku neuhradil. Oslovil preto svojho známeho - konateľa spoločnosti Účtovná a investičná a.s., p. Peniaka, ktorého poznal, a ktorý mu poradil postúpiť pohľadávku zmluvou na jeho spoločnosť. Rovnako uzatvorenie Dodatku č. 1 a Zmluvy o spätnom postúpení pohľadávky mu poradil p. Peniak. Svedok Patrik Peniak, konateľ spoločnosti Účtovná a investičná s.r.o., vo výpovedi uviedol, že so žalovaným, ktorého pozná podpísal Zmluvu o postúpení pohľadávky v hodnote cca 400.000,- Sk. Išlo o kamarátsku výpomoc, ktorej účelom bolo vymáhať pre žalovaného pohľadávku, nakoľko svedok v tejto oblasti podnikal. Po uzavretí zmluvy sa so žalovaným dohodli, že si bude pohľadávku vymáhať sám. Podpísali dodatok k tejto zmluve a následne Zmluvu o spätnom postúpení pohľadávky na žalovaného. Zmluva o spätnom postúpení bola uzavretá pár dní potom, od kedy spoločnosť pohľadávku nadobudla. Žiadnou z týchto listín však už svedok nedisponuje. Ohľadne výziev na plnenie doručovaných žalobcovi po spätnom postúpení pohľadávky na žalovaného svedok uviedol, že ich realizovala zamestnankyňa spoločnosti, pričom svedok spolupracoval aj so živnostníkmi a brigádnikmi. Svedok Lukáš Mellen uviedol, že bol zamestnancom žalovaného od júla 2006 do cca 23.12.2006. V rámci pracovného pomeru vykonával v mesiacoch 11/12 2006 práce určené pre spoločnosť Carcoustics Slovakia s.r.o., ktoré sa realizovali priamo v areáli spoločnosti VW SK. Konkrétne vyrezával chýbajúce otvory na kusoch - dieloch do automobilov, ktoré chybné vyrobila spoločnosť žalobcu. So skutočnosťou, že ide o práce pre žalobcu ho vyrozumel žalovaný. Pred výkonom práce vo VW vykonával pre žalobcu prácu aj v Senci. Začiatkom novembra 2006 ho pán Bielčík požiadal o vykonávanie práce pre žalobcu priamo vo VW s tým, že zamestnancom oznámil, že sa budú opravovať chybné diely do vozidiel vyrobené spoločnosťou žalobcu, a že vybaví preukaz na vstup. Svedok uviedol, že preukazy na vstup dostal on ako aj a ďalší zamestnancom priamo od pána Bielčíka v deň nástupu do VW. Išlo o biely závesný preukaz, na ktorom bolo uvedené meno a návšteva. Týmto preukazom sa preukazoval strážnej službe pri vstupe do areálu závodu VW. Pracovali v 12 hodinových zmenách po 2 zamestnancoch. Pamätá si, že zo zamestnancov žalovaného na 7 zákazke vo VW SK pracoval ešte jeho brat a Miroslav Cvik. Boli tam aj iní zamestnanci, ktorých mená si ale už nepamätá. Dochádzka sa evidovala u strážnej služby, kde sa monitoroval čas vstupu a čas odchodu z VW. Zamestnanci si sami dochádzku nerobili, len podpisovali dochádzkové hárky pri vstupe a odchode. Dochádzka bola snímaná elektronickým systémom. Na otázku právneho zástupcu žalovaného

svedok s určitosťou a bez pochybností uviedol, že práce pre žalobcu v mesiacoch 11/12 2006 v areáli VW SK vykonával. Pokiaľ ide o 10/2006 na tento mesiac si už presne nepamätá. Svedok Miroslav Cvik uviedol, že bol zamestnancom žalovaného v období mesiacov 10/12 2006, možno začiatok r. 2007. Na začiatku pracovného pomeru vykonával práce pre spoločnosť žalobcu v závode v Senci, neskôr pracoval aj v areáli VW SK, pričom žalovaný ho vyrozumel, že ide o práce pre žalobcu. Konkrétne časové obdobie výkonu prác už nevie, avšak nešlo o dlhé obdobie, nakoľko mu nevyhovovali 12 hodinové zmeny. Pamätá si, že v čase keď on ešte vykonával práce v Senci jeho kamaráti a zamestnanci žalovaného Tomáš a Lukáš Mellen už pracovali vo VW SK. Práca svedka vo VW SK spočívala v opravovaní dielov do vozidiel. Diely už boli zložené na paletách a dodané spoločnosťou žalobcu. V deň začatia prác vo VW SK bol v areáli aj pán Bielčík. Vysvetlil im čo majú robiť a inštrukcie dostali aj od zamestnanca VW, ktorého meno si svedok už nepamätá. Pokiaľ ide o vstup do areálu svedok uviedol, že nemal vlastný preukaz. Pokiaľ si spomína vstup do areálu mal vybavený s tým, že bude repasovať výrobky žalobcu. Kto mu vstup vybavil a akým spôsobom nevie, ani ho to nezaujímalo. Neskôr boli so vstupom problémy a z toho dôvodu sa vybavoval preukaz pre Lukáša Mellena, ktorý vo VW pracoval častejšie. Pracovná doba im začínala neskôr ako kmeňovým zamestnancom VW. Keď prichádzali na vrátnicu, bolo tam už prázdno. Pri vstupe do VW sa legitimoval SBS-ke a išiel na miesto výkonu práce, kde ho už čakal zamestnanec pána Bielčíka, ktorého striedal. Pamätá si, že nemohli mať pri sebe mobil s fotoaparátom. Počas práce ich chodili náhodne kontrolovať zamestnanci žalobcu, ktorých mená už nevie. Svedok uviedol, že on osobne bol takto kontrolovaný raz. Pokiaľ ide o dochádzku už si presne nepamätá, či podpisoval nejaké dochádzkové hárky. S určitosťou však vie, že do práce ho vozil pán Bielčík, alebo jeho zamestnanec a rovnako zabezpečil aj odvoz. Za vykonanú prácu dostal odplatu. Svedok Ladislav Horváth uviedol, že v čase od 26.10.2006 do 22.12.2006 bol zamestnancom žalovaného. Nevie uviesť, ktoré z prác v mesiacoch 10-12/2006 vykonal pre žalobcu a ktoré pre žalovaného. Pracoval aj v priestoroch VW SK a vyrezával otvory pre autá z peny. Bol informovaný o tom, že práce sú vykonávané pre žalobcu. Vstup do VW SK mu vybavil žalovaný. Na vrátnici dostali preukazy, ktorými sa preukazovali. Či vypisovali dochádzkové hárky nevie. Svedok Daniel Kušnír uviedol, že v mesiacoch 10-12/2006 bol zamestnanom žalovaného. Pracoval aj v areáli VW SK, kde opravoval výrobné čísla a vady materiálu napr. zle vyrezané kusy, kontroloval hadičky, či nie sú zlepené, lepil na výrobky evidenčné čísla. 8 Pri vstupe do areálu sa podpisoval na vrátnici u SBS, ktorá mu vydala kartu evidovanú na jeho meno. Pri odchode z práce odovzdával kartu SBS-ke. Svedkyňa Andrea Knapová, zamestnankyňa žalobcu v pracovnej pozícii personal manager uviedla, že podľa jej vedomostí žalovaný vykonával pre žalobcu prácu len v prevádzke v Senci. Práce u žalovaného telefonicky objednával zamestnanec žalobcu pán Urban. Počty pracovníkov, ktoré žalobca od žalovaného potreboval stanovoval rovnako pán Urban. Každý pracovník žalovaného mal pre výkon práce pre žalobcu pracovnú kartičku, ktorá bola evidenciou dochádzky, a ktorú za žalobcu podpisovali vedúci smeny pán Ladovič, Stadnik alebo Gašparík. Pracovná kartička tvorila prílohu k faktúre a slúžila na kontrolu počtu fakturovaných hodín.Všetky faktúry, ktoré žalovaný vystavil sa týkali prác vykonaných v prevádzke žalobcu v Senci, okrem faktúry, ktorá je predmetom sporu. Je pravdou, že pán Urban túto faktúru podpísal, avšak už v lete pred vykonaním prác mu bolo známe nariadenie operations managera žalobcu o zákaze objednávania prác leasingovými zamestnancami, z ktorého vyplýval aj zákaz objednávania týchto prác bez vedomia operations managera. Operations manager faktúru zakázal preplatiť, nakoľko nemal žiadnu vedomosť o objednaní takýchto prác. Súčasne vykonal s pánom Urbanom pohovor, ktorého obsah svedkyňa nepozná. Svedkyňa osobne žiadala pána Urbana o odpoveď, či práce, ktoré pán Bielčík fakturoval boli žalobcom objednané, či boli vykonané v priestoroch VW, resp. či tieto práce odkontroloval. Pán Urban jej uviedol, že tieto práce objednal, boli v priestoroch VW vykonané a aj ich kontroloval. S pánom Rudzanom sa o týchto skutočnostiach nebavila, nakoľko v tom čase pracoval u žalobcu ako vývojový technik a vzhľadom na jeho pracovnú náplň mala za to, že k skutočnostiam týkajúcim sa faktúry pána Bielčíka za práce vo VW nemá žiadny vzťah. Prvotný moment, pre ktorý žalobca už od počiatku považoval faktúru žalovaného za práce vo VW za neoprávnenú spočíval v tom, že tieto práce sa vzhľadom na rozhodnutie operations managera nemali vôbec objednávať. K tomuto stanovisku prispelo i vyjadrenie VW, že neeviduje vstup žalovaného a jeho zamestnancov do svojho areálu. V čase ku ktorému sa viažu práce v areáli VW mal žalobca v areáli len dvoch pracovníkov pani Hajnikovú a pána Nogeliho. Nikomu inému vstup nevybavoval. Faktúru

žalovaného, ktorá je predmetom sporu uhradil žalobca omylom. Svojej účtovnej spoločnosti žalobca túto faktúru predložil len z dôvodu potreby sumarizácie účtovníctva za rok 2006, ktorého sa týkala, hoci bola žalobcovi doručená v roku 2007. Žalobca ju preto predložil svojej účtovnej spoločnosti a hlbšie sa ňou nezaoberal, keďže vychádzal aj z predchádzajúcej spolupráce s pánom Bielčíkom. Medzi účastníkmi konania bola sporné, či sa žalovaný prijatím úhrady 14.756,49 € na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Táto spornosť vyplývala zo spornosti existencie pohľadávky žalovaného z fa. č. 2006346 pre rozpor účastníkov v tom, či žalovaný pre 9 žalobcu vykonal fakturované práce. Zároveň bolo medzi účastníkmi sporné, či žalovaný bol v čase úhrady t.j. k 24.5.2007 vlastníkom pohľadávky, ktorú mu žalobca uhradil. Na tieto sporné skutočnosti súd zameral dokazovanie. Podľa v znení k 24.5.2007 (ku dňu žalobcom uvádzaného vzniku bezdôvodného obohatenia) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa v cit. znení, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa v cit. znení, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa v cit. znení, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa , v znení k 31.12.2006, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Podľa , v cit. znení, ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Podľa , v cit. znení podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný preukázal vykonanie prác, ktoré boli predmetom faktúry č. 2006346. Žalovaný predloženou e-mailovou komunikáciou preukázal, že žaloba si fakturované práce objednal a ako miesto ich realizácie určil areál VW SK. Vypočutí svedkovia, ktorí ako zamestnanci žalovaného vykonávali fakturované práce, zhodne potvrdili, že v rozhodnom období od 26.10.2006 do 22.12.2006 v priestoroch spoločnosti Volkswagen Slovakia pracovali na zákazke pre žalobcu. Žalovaný súdu preukázal, že všetkých zamestnancov, ktorí v čase od 26.10.2006 do 22.12.2006 pracovali vo VW SK na zákazke pre žalobcu, riadne prihlásil na sociálne poistenie a preukázal aj existenciu zamestnaneckého vzťahu založeného Dohodou o vykonaní práce (čl. 259/276). Túto skutočnosť mal súd preukázanú aj vykonaním žalobcom navrhnutého dôkazu lustráciou v Sociálnej poisťovni (čl. 286/307). 10 Dochádzkovými hárkami obsahujúcimi podpis zodpovedných zástupcov žalobcu p. Rudzana a p. Urbana mal súd preukázané odpracovanie tam uvedených pracovných zmien a ich odsúhlasenie žalobcom. Žalobca v priebehu konania nespochybnil tvrdenie žalovaného, že v rámci obchodnej spolupráce účastníkov komunikoval prevažne s p. Urbanom a p. Rudzanom, ktorých teda dôvodne považoval za osoby oprávnené s ním za žalobcu konať. Žalobca súdu nepreložil žiadny dôkaz preukazujúci vedomosť žalovaného o tom, že by Ing. Stanislav Urban, ktorý za žalobcu dokonca podpísal zmluvu zakladajúcu záväzkový vzťah so žalovaným (pričom existencia zmluvného vzťahu účastníkov ani platnosť rámcovej zmluvy nebola sporná) alebo p. Rudzan, s ktorým žalovaný bežne komunikoval, nemali kompetenciu objednať u žalovaného sporné práce realizované vo VW SK, alebo podpisovať - verifikovať dochádzkové hárky zamestnancov žalovaného preukazujúce počet hodín prác vykonaných pre žalobcu, alebo že by žalovaný mal vedomosť o internom pokyne žalobcu, ktorý by uvedené kompetencie p. Urbana a p. Rudzana obmedzoval. Žalobca súdu nepreložil žiadny dôkaz ani neuviedol žiadnu logicky presvedčivú argumentáciu, prečo by vedúci zamestnanci žalobcu akými bol p. Urban a p. Rudzan, či už mailovou objednávkou alebo podpisom dochádzkových hárkov, žalovanému potvrdzovali fiktívne a neexistujúce práce.

Vyjadrenie spoločnosti VW SK z 15.12.2012 (čl. 308) na výzvu súdu (čl. 284) z ktorej vyplýva, že osobám označeným vo výzve súdu neboli vydané povolenia na vstup do areálu VW SK, súd vzhľadom na časový odstup od vykonania prác (práce boli vykonané v roku 2006) a vzhľadom na rozpor tohto vyjadrenia s výpoveďami svedkov a s listinnými dôkazmi založenými v spise, nepovažoval za dôkaz presvedčivo a bez pochybností preukazujúci skutočnosť, že žalovaný fakturované práce v areáli VW SK nevykonal. Svedecké výpovede priamych účastníkov fakturovaných prác ako aj listinné dôkazy - mailová objednávka prác v areáli VW SK, dochádzkové hárky podpísané zodpovednými zamestnancami žalobcu svedčia o opaku. Súd tieto dôkazy preukazujúce vykonanie fakturovaných prác po ich vyhodnotení vo všetkých vzájomných súvislostiach prejednávanej veci považuje za presvedčivé a vierohodné. Pre úplnosť súd dodáva, že vykonanie fakturovaných prác žalovaným v areáli VW SK vyplýva aj z výpovede svedkyne Knapovej, ktorá súdu uviedla, že sa osobne pýtala pána Urbana, či práce, ktoré pán Bielčík fakturoval boli žalobcom objednané, či boli vykonané v priestoroch VW, resp. či tieto práce odkontroloval. Pán Urban jej uviedol, že tieto práce objednal, boli v priestoroch VW boli vykonané a aj ich kontroloval.

11

Súd dodáva, že na podpis dochádzkových hárkov zástupcom žalobcu p. Urbanom nie je podstatné, kde mal podľa pracovnej zmluvy miesto výkonu práce (právny zástupca žalobcu namietal, že p. Urban nemal miesto výkonu práce v areáli VW SK). Ohľadne fa. č. 2006346 svedkyňa Knapová ďalej uviedla, že žalobca predložil faktúru svojej účtovnej spoločnosti len z dôvodu potreby sumarizácie účtovníctva za rok 2006, ktorého (účtovného obdobia) sa týkala. Súd považuje za nelogické a nepravdepodobné, aby faktúra znejúca na vyššiu sumu, ktorú objednávateľ (žalobca) považuje za fiktívnu a nedôvodnú bola vôbec zaradená do účtovníctva a predložená externému účtovníkovi. Tvrdenie, že faktúra bola účtovníkovi predložená len z dôvodu sumarizácie účtovníctva za rok 2006, hoci ju žalobca považuje za fiktívnu a nedôvodnú, obsahuje vážny logický rozpor, ktorý súd rovnako vedie k záveru, že argumentácia žalobcu o fiktívnosti faktúry je účelová. Vykonaným dokazovaním medzi účastníkmi spornej otázky existencie pohľadávky z faktúry č. 2006346 tak súd dospel k záveru, že táto pohľadávka bola opodstatnená a právne dôvodná. Predstavovala nárok žalovaného za práce pre žalobcu skutočne vykonané v areáli VW SK a nešlo o neexistujúci nárok, ako argumentoval žalobca. V ďalšej medzi účastníkmi spornej otázke, či bol žalovaný v čase prijatia úhrady sumy 14.756,49 € vlastníkom pohľadávky účtovanej faktúrou č. 2006346, súd dospel k záveru, že žalovaný v danom čase bol vlastníkom tejto oprávnenej pohľadávky a veriteľom žalobcu. Napriek tomu, že správanie sa bývalého postupníka Účtovnej a investičnej a.s., v čase po 24.5.2007 ako aj rozdielnosť pečiatok na výzvach zasielaných žalobcovi a na Zmluve o spätnom postúpení pohľadávok môže vyvolávať pochybnosti o právnom vlastníctve pohľadávky, tvrdenia žalobcu o antidatovaní Zmluvy o spätnom postúpení pohľadávok sa v konaní nepodarilo preukázať. Svedok Peniak potvrdil, že zmluvu o spätnom postúpení pohľadávky podpísal. Žalobcom navrhovaný dôkaz znaleckým dokazovaním zameraným na preskúmanie pravosti listiny nebolo pre absenciu originálu zmluvy možné vykonať. Záver o antidatovaní Zmluvy o spätnom postúpení pohľadávok, ktorý je závislý od odborného posúdenia (znaleckého dokazovania) súd nemôže prijať sám vychádzajúc len z vnímania tejto listiny žalobcom, ktorý poukazuje na rozdielnosť podpisu konateľa a nesúlad pripojenej pečiatky s administratívnym sídlom zapísaným v OR. Z obsahu žalovaným predloženej Zmluvy o nájme z 26.4.2007 (čl. 107/113) mal súd preukázané, že postupník Účtovaná a investičná, s.r.o., mala s účinnosťou od 1.5.2007 v prenájme priestory na Námestí SNP 3 v Banskej Bystrici za účelom zriadenia kancelárie. Nesprávny otlačok pečiatky postupníka na Zmluve o spätnom postúpení pohľadávok viažuci sa k priestorom na Námestí SNP 3, v Banskej Bystrici preto sám o sebe bez pochybností nepreukazuje antidatovanie zmluvy, nakoľko z ostatných náležitostí zmluvy (označenia zmluvných strán) jasne vyplývajú jej účastníci. Rovnako rozdielnosť podpisov na výzvach a Zmluve o spätnom postúpení pohľadávok, ktoré podpisujúci (konateľ postupníka) označuje za svoje podpisy nie je 12 dostatočným záverom o tom, že zmluva nebola vyhotovená v čase na nej uvedenom. Žalobcom navrhované znalecké dokazovanie na preskúmanie pravosti a časového rámca vyhotovenia tejto listiny nebolo (ako súd už uviedol vyššie) možné vykonať pre absenciu originálu zmluvy. K samotnému postúpeniu pohľadávky súd uvádza, že mu nebolo preukázané platné a účinné prvotné postúpenie pohľadávky zo žalovaného na postupníka Účtovnú a investičnú a.s., ktoré je predpokladom

na skúmanie platnosti a účinnosti následného spätného postúpenia na žalovaného, ako aj na skúmanie prípadného antidatovania zmluvy o spätnom postúpení pohľadávok. Bez existencie platného postúpenia pohľadávky vyžadujúceho si písomnú zmluvu je neplatné aj každé následné postúpenie resp. spätné postúpenie pohľadávky a je bezpredmetné aj skúmanie pravosti a časového rámca vyhotovenia Zmluvy o spätnom postúpení pohľadávky. Vyjadrenie žalovaného a svedka Peniaka, ktorý mali byť priamymi účastníkmi Zmluvy o postúpení pohľadávok z 15.5.2007 o tom, že zmluvu uzavreli a zrejme aj podpísali, avšak týmto dokladom (a to nielen v originále ale ani vo fotokópii) už nedisponujú, je nepresvedčivé a pre súd nedostatočné, ako dôkaz preukazujúci platné a účinné uzavretie tejto zmluvy. Nepreukázanie platného postúpenia pohľadávky so žalovaného na žalobcu (ku ktorému malo dôjsť 15.5.2007) vedie súd k záveru, že žalovaný bol nepretržite vlastníkom pohľadávky, ku ktorej sa viaže predmet sporu. Vykonaným dokazovaním mal sú preukázanú existenciu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi ako aj vlastnícke právo žalovaného k tejto pohľadávke v čase prijatia jej úhrady - k 24.5.2007. Žalobca mal voči žalovanému záväzok a preto v deň úhrady plnil žalovanému svoj existujúci dlh, čím došlo k splneniu splatnej pohľadávky žalovaného z fa č. 2006346 zníženej o dobropis č. 2006352. Žalovaný bol v deň prijatia úhrady vlastníkom pohľadávky voči žalobcovi. Prijatím plnenia z existujúcej a splatnej pohľadávky sa tak žalovaný nemohol na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť, nakoľko na strane žalovaného neexistoval žiadny z dôvodov bezdôvodného obohatenia. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti žalobou uplatňovaného nároku. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd nevykonal dokazovanie výsluchmi žalobcom navrhnutej svedkyne L.Frölichovej, od výsluchu ktorej žalobca upustil (čl.279) ani žalovaným navrhnutých svedkov Borisa Rudzana a Stanislava Urbana, nakoľko žalovaný vzhľadom na zistený skutkový stav od vykonania tohto dôkazu rovnako upustil. Výsluch označených svedkov žalovaného 13 nepovažoval z hľadiska zistenia úplnosti skutkového stavu za potrebný ani žalobca. Súd dopĺňa, že vykonanie tohto dôkazu nie je potrebné ani z pohľadu súdu nakoľko skutkový stav bol spoľahlivo zistený listinnými dôkazmi a vykonanými výsluchmi svedkov. Súd ďalej nevykonal výsluch žalovaným navrhnutých svedkov:

- člena predstavenstva VW SK B. Wojnara a predsedu predstavenstva VW SK A. Tostmann, od výsluchu ktorých žalovaný upustil. Vzhľadom na postavenie týchto osôb, ako vrcholných predstaviteľov VW SK, ktorí nesporne osobne neriešia otázky bežného vstupu externých spoločností do areálu VW, by však ich vypočutie pre nesúvis s vecou nepovažoval za potrebné ani súd.

- Milana Hegeduša, Tomáša Mellena, Romana Deja, ktorých účasť na pojednávaní sa súdu nepodarilo zabezpečiť, pričom vzhľadom na zistený skutkový stav výsluch uvedených zvyšných zamestnancov žalovaného súd pre rozhodnutie vo veci ani nepovažoval za potrebné. Súd vzal do úvahy hospodárnosť konania a celkovú dobu konania, ktorá by sa ďalším zisťovaním pobytu uvedených osôb bezdôvodne predĺžila.

Pre rozhodnutie vo veci súd vzhľadom na skutkový stav zistený z listinných dôkazov a vykonaných výsluchov svedkov už nepovažoval za potrebné a preto nevykonal ani dôkazy výsluchom ďalších žalovaným navrhovaných dôkazov, a to bývalého managera kvality VW SK W. Kranzleina, a zamestnancov VW SK B. Viteka, p. Ševečkovej a J. Basosa. Znalecké dokazovanie (navrhované žalobcom) za účelom zistenia antidatovania Zmluvy o spätnom postúpení pohľadávky nebolo možné vykonať pre absenciu originálu skúmanej listiny, pričom súd s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu ohľadne neplatnosti postúpenia pohľadávky, vykonanie tohto dôkazu pre rozhodnutie vo veci nepovažoval za potrebné ani za hospodárne. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech priznal ich náhradu vo výške trov právneho zastúpenia žalovaného advokátom podľa vyhlášky č. , za 10 úkonov právnej pomoci v tarifnej sadzbe 303,74 €/ úkon, t.j. spolu 3.037,40 € (príprava/ prevzatie, vyjadrenie vo veci z 20.3.2009, vyjadrenie vo veci z 29.6.2009, vyjadrenie vo veci z 19.9.2012, účasť na meritórnych pojednávaniach konaných dňa 9.4.2009, 4.6.2009, 21.6.2012, 4.10.2012, 20.6.2013, 15.4.2014), režijný paušál spolu 73,49 € (pozostávajúci z RP za rok 2009 5

x 6,95 €, RP za rok 2012 3 x 7,63 €, RP za rok 2013 1 x 7,81 €, RP za rok 2014 1 x 8,04 €) + 19 % DPH (za úkony vykonané do 31.12.2010) + 20 % DPH (za úkony vykonané od 1.1.2011). Súd právnemu zástupcovi žalovaného nepriznal nárok za uplatnené 3 úkony právnej pomoci - porada s klientom dňa 20.5.2009, 23.6.2012, 12.9.2012, v celkovej sume 1.108,91 € 14 (2 x 368,40 € + 372,11 €), nakoľko ich vykonanie súdu ničím ani minimálne nepreukázal a neosvedčil v čom mala spočívať účelnosť týchto úkonov vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a k procesným úkonom žalovaného. Základným predpokladom priznania odmeny za úkony vykonané pred súdom je preukázanie ich účelnosti (účelné úkony právnej pomoci), v opačnom prípade by išlo o nedôvodné navýšenie trov. V zmysle súd neúspešného žalobcu zaviazal na úhradu trov konania štátu vzniknutých mu v celkovej výške 58, titulom vyplateného svedočného (svedok Mellen 9,20 € - uzn. č. 336, svedok Cvik 39,62 € - uzn. č. 338 ) a úhrady vecných nákladov banky za poskytnutie súčinností ( 9,88 € uzn. z čl. 208).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,. písomne dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolacími dôvodmi môžu byť skutočnosti uvedené v Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.