Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Co-145-2014.pdf
PDF · 77.85 KB
Case nature
Subarea
15Co/145/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti odporkyni U. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. F., M. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom v Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, o zaplatenie 753,05 Eur, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16. 09. 2013, č. k. 16C/81/2013-105, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 255,10 Eur s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 87,32 Eur od 12. 12. 2009 do zaplatenia, s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 102,36 Eur od 12. 01. 2010 do zaplatenia, s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 63,81 Eur od 12. 02. 2010 do zaplatenia, s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1,66 Eur od 12. 03. 2010 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd vo zvyšku žalobu zamieta . Súd náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia účastníkom nepriznáva.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 248,95 Eur s príslušenstvom. Okresný súd mal za preukázané, že odporkyňa za užívanie služieb má nedoplatky, keď svoje povinnosti neplnila riadne a včas. Mal za preukázané, že nedoplatky boli vo výške 255,10 Eur, ktoré odporkyňa v konaní nepoprela, a preto súd návrhu v tomto rozsahu vyhovel.
Pokiaľ navrhovateľ uplatňoval zmluvnú pokutu, súd dospel k záveru, že táto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z tohto dôvodu návrh v tejto časti zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. s tým, že úspešný odporca neuplatnil trovy konania a úkony vedľajšieho účastníka v danom prípade neboli účelne vynaložené, nakoľko argumenty vedľajšieho účastníka sa nestali dôvodným podkladom pre rozhodovanie súdu, navyše sú používané v obdobných prípadoch šablónovite rovnako, preto súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Proti rozhodnutiu sa odvolal vedľajší účastník, a to do výroku o trovách konania. Namietal, že so záverom prvostupňového súdu o neúčelnosti trov konania nemôže súhlasiť. Dôkazom účelnosti nimi vynaložených trov konania je samotný výsledok konania, kedy spotrebiteľ nebol zaviazaný na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zároveň poukázal na čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38 Charty základných práv EÚ, ako aj čl. 47 Charty základných práv EÚ.
K záveru súdu, že ich argumenty sú v obdobných veciach používané šablónovite, uviedol, že ich podania sú len reakciou na povrchné formulárové žaloby a nie je im jasné, prečo by mali pri znášaní totožných námietok využívať stále iné, inovované formulácie. Navrhovateľovi súd jeho formulárové žaloby nevytýka. Zdôraznil určitý sankčný charakter náhrady trov konania, aby sa navrhovateľovi neoplatilo bez akéhokoľvek hospodárskeho rizika skúšať, ktorý súd o jeho uplatnenej, absolútne neplatnej zmluvnej pokute ako rozhodne.
V návrhu na začatie konania boli uplatnené dva nároky, jedným bol nárok za hovorné a druhým nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Do konania vstúpili na podporu spotrebiteľa, nie v rozsahu, v ktorom sú navrhovateľom porušované spotrebiteľské práva. V návrhu na začatie konania boli spojené viaceré skutkovo a právne samostatné nároky, nič by nemalo brániť tomu, aby vstúpili do konania len vo vzťahu k nároku, ktorý bol voči spotrebiteľovi uplatnený nedôvodne, v rozpore so spotrebiteľským právom.
Nárok za neuhradené služby považujú za dôvodný, ich aktivita sa týkala len zmluvnej pokuty ako skutkovo a právne samostatného nároku. Len preto, že navrhovateľ nároky spojil do jedného návrhu, neznamená, že vstupujú do konania aj vo vzťahu k hovornému, kde spotrebiteľské práva porušované nie sú.
Navrhol výrok o trovách konania zmeniť tak, že im súd prizná náhradu trov celého konania zo sumy 497,90 Eur vo výške 127,48 Eur.
Navrhovateľ ani odporca sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. z týchto dôvodov:
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozhodnutie prvostupňového súdu je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, vec nesprávne právne posúdil, pretože nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie o trovách konania je nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosťou rozhodnutia z dôvodu nedostatku dôvodov by bolo porušené právo odvolateľa na spravodlivý súdny proces v spojení s čl. 6 dohovoru a čl. 7 ods. 5 ústavy.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia sumy 248,95 Eur, čo nie je pravdou, pretože sa domáhal zaplatenia sumy 753,05 Eur, ktorá suma predstavuje základ pre posúdenie miery úspechu toho ktorého účastníka v konaní. Predovšetkým je nepochybné, že navrhovateľ mal v konaní úspech čiastočný, návrhu nebolo vyhovené v celom rozsahu, vzhľadom na rozhodnutie vo veci samej je zrejmé, že súd nemohol o trovách konania rozhodovať podľa § 142 ods. 1 O. s. p., nakoľko citované ustanovenie sa môže použiť v prípade, ak mal účastník vo veci plný úspech. Je nepochybné, že v danom prípade žiaden z účastníkov nemal plný úspech vo veci, preto nie je zrejmé, na základe čoho prvostupňový súd rozhodoval podľa daného ustanovenia.
Keďže prvostupňový súd návrhu vyhovel do výšky 255,10 Eur, potom úspech navrhovateľa v konaní dosahoval 34,70 % a úspech odporkyne 65,30 %. Z toho je nesporné, že v konaní bola prevažne úspešná odporkyňa, preto by jej patril nárok na náhradu trov konania v súlade s § 142 ods. 2 O. s. p., keďže mala úspech len čiastočný a súd v takom prípade náhradu trov pomerne rozdelí. Výsledok konania nedáva základ preto, aby súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo, pretože v danom prípade úspech jedného účastníka nebol vyvážený úspechom druhého účastníka. Pomerný úspech odporkyne preto predstavuje 30,60 % zo vzniknutých trov konania. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky podľa ust. § 150 O. s. p., mohol by takéto trovy konania úspešnému účastníkovi nepriznať, avšak treba zdôrazniť, že ide o výnimočné prípady, ktoré musia byť zdôvodnené. Vzhľadom na úspech odporkyne je zmätočným celý výrok o trovách konania, keď súd rozhodol, že súd náhradu trov konania účastníkom nepriznáva, pretože súd nemôže neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznať, pretože na ne nemá nárok. Súd by mohol nepriznať náhradu trov konania len odporkyni, keďže podľa § 151 O. s. p. nepodala návrh na náhradu trov prvostupňového konania.
Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom prvostupňového súdu o tom, že by nebol dôvod na priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník do konania
vstúpil, v konaní bol aktívny, keď k návrhu na začatie konania podal riadne vyjadrenie dňa 17. 03. 2013, pričom namietal uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 497,90 Eur. Zároveň poukázal na to, že táto neprijateľná zmluvná podmienka už bola súdmi judikovaná.
Z hľadiska priznania náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi sa vychádza z ust. § 142 nasledujúcich, keď v zmysle § 93 ods. 4 O. s. p. vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, to znamená, že má právo aj na náhradu trov konania. Keďže vystupoval na strane účastníka, ktorý mal v konaní pomerný úspech, vzniká vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania. Takéto právo by súd nemusel priznať v zmysle § 150 O. s. p., musel by rozhodnutie však v tomto duchu odôvodniť.
Pokiaľ súd dospel k záveru, že dané trovy neboli účelné, jeho rozhodnutie nie je správne, pretože v čase, keď vedľajší účastník do konania vstupoval, nemohol predpokladať prípadný úspech, či neúspech vo veci, vstúpil do konania na ochranu spotrebiteľa a správne v konaní aj argumentoval. Nič na tom nemení skutočnosť, že súd by prípadne rovnakým spôsobom rozhodol aj bez účasti vedľajšieho účastníka. Nebolo možné totiž v konaní predpokladať, či sa nevyskytnú iné právne problémy, na ktoré by mohol vedľajší účastník počas konania reagovať a tak chrániť práva spotrebiteľa.
Pokiaľ ide o záver, že ide o argumenty používané šablónovite rovnako, odvolací súd akceptuje námietku vedľajšieho účastníka v tomto zmysle a dodáva, že nie je žiadny logický dôvod na to, aby vedľajší účastník nemohol rovnako argumentovať na rovnaké tvrdenia zo strany navrhovateľa, ktorý taktiež používa formulárové žaloby. Nie je taktiež dôvod na to, aby navrhovateľ takto nepostupoval, ak ide o skutkovo a právne podobné prípady. Avšak ak navrhovateľ takto môže postupovať, nemožno tento postup vytknúť vedľajšiemu účastníkovi. Vedľajší účastník do konaní nevstupuje samoúčelovo, ale na základe aproximácie práva Európskej únie, kedy Občiansky súdny poriadok mu v § 93 ods. 2 túto možnosť dal. Naviac treba zdôrazniť, že daným záverom prvostupňový súd porušil princíp „rovnosti zbraní“. Vedľajšiemu účastníkovi uprel právo, ktoré mu vyplýva zo zákona.
Odvolací súd však nemôže akceptovať názor vedľajšieho účastníka, že do konania môžu vstúpiť len vo vzťahu k nároku, ktorý bol voči spotrebiteľovi uplatnený nedôvodne. Z daného tvrdenia vyplýva, že vedľajší účastník si je vedomý, že v prípade posúdenia úspechu vo veci mu nemôže byť priznaná náhrada trov konania v rozsahu podľa § 142 ods. 1 O. s. p., ako keby bol vo veci úspešný v celom rozsahu. Z Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva možnosť vedľajšieho účastníka vstúpiť do konania len sčasti a vo vzťahu k tejto časti posudzovať aj jeho úspech alebo neúspech vo veci. Súd v takomto prípade rozhoduje len jedným výrokom o trovách konania a o trovách konania rozhoduje podľa zásad uvedených v § 142 a nasledujúcich. Odvolací súd len podotýka, že z § 142 ods. 1 O. s. p. okrem iného vyplýva, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania, citované ustanovenie vychádza z pojmu „veci“ a nie z uplatnených nárokov, teda pod vec treba zahrnúť celý návrh navrhovateľa.
Je nepochybné, že v danej veci bol úspech odporkyne čiastočný, preto povinnosťou prvostupňového súdu bude vo veci opätovne rozhodnúť v súlade s príslušnými ustanoveniami o náhrade trov konania § 142 a nasledujúcich O. s. p., pričom bude dbať na to, aby výrok o trovách konania bol v súlade so zákonnou úpravou a jej znením upravenom v Občianskom súdnom poriadku.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.